Hard rock: Rozdiel medzi revíziami

| Pôvod v štýloch = [[Bluesblues rock]], [[garage rock]], [[psychedelický rock]], [[rock and roll]] a [[rhythm and blues]]

| Kultúrne pozadie čas = Polovicapolovica šesťdesiatych rokov

| Typické nástroje = [[Elektrickáelektrická gitara]], [[Basovábasová gitara]], [[Spevspev]], [[Biciebicie]], občas [[klavír]] a [[Klávesové nástroje|Klávesyklávesy]]

| Všeobecná popularita = Odod konca 60. rokov veľká

| Odvodené štýly = [[Heavyheavy metal]]

| Podštýly = [[Death 'n'’n’ roll]], [[glam metal]], [[post-grunge]]

'''Hard rock''' (alebo '''heavy rock''' čiže '''tvrdý rock''') je voľne definovaný [[Hudobný žáner|štýl]] [[rock]]ovej hudby, ktorého korene vychádzajú z [[garage rock|garážového rocku]], [[blues rock]]u a [[psychedelický rock|psychedelického rocku]] polovice 60. rokov 20. storočia. Je charakteristický hojným využívaním skreslených [[Elektrická gitara|elektrických gitár]], [[Basová gitara|basovou gitarou]] a [[Bicie|bicími]], často v sprievode [[klavír]]a a [[Klávesové nástroje|klávesklávesov]].

V 70. rokoch 20. storočia sa hard rock, reprezentovaný skupinami ako [[Led Zeppelin]], [[The Who]], [[Deep Purple]], [[Aerosmith]], [[AC/DC]] a [[Van Halen]], stal najdôležitejšou formou populárnej hudby, a v druhej polovici 80. rokov dosiahol vrchol popularity. Koncom 80. rokov nasledoval veľký úspech [[glam metal|glammetalových]] skupín ako [[Bon Jovi]] a [[Def Leppard]] a drsnejšie znejúcich [[Guns N' Roses]], avšak začiatkom 90. rokov nasledovala strata popularity na úkor nového, komerčne úspešného štýlu nazývaného [[grunge]], a neskoršie tiež na úkor [[britpop]]u. Napriek tomu všetkému si mnohé [[post-grunge]]ové skupiny osvojili hardrockový sound a v prvej dekáde 21. storočia znovu ožil záujem o zavedené kapely, nastáva pokus o revival scény a takisto sa objavujú nové hardrockové kapely, pochádzajúce z garážového rocku a scény [[post-punk revival]].

Hard rock je druh hlasitej, agresívnej rockovej hudby. Do popredia sa zväčša dostáva elektrická gitara, využívajúca skreslenie a iné efekty, jednak ako rytmický nástroj využívajúci opakujúce sa a rôzne komplexné riffy, a jednak ako [[sólová gitara|sólový inštrument]].<ref name="AllMusicHard" /> Bubnovanie je charakteristické tým, že sa zameriava na energické rytmy, silný basový bubon a backbeat na malom bubne, občas sa používajú na zdôraznenie cimbaly.<ref name="Shuker2005">R. Shuker, ''Popular Music: the Key Concepts'', (Abingdon: Routledge, 2. vyd., 2005), ISBN 0-415-34770-X, str. 130–1.</ref> Basová gitara spolupracuje s bicími, občas hrá aj riffy, avšak obyčajne slúži len ako pozadie pre rytmickú a sólovú gitaru.<ref name="Allmusicheavymetal"/> Vokály zväčša pozostávajú sz vrčania, škrípania, kričania alebo kvílenia, občas vo vysokých výškach či dokonca vo falzete.<ref>E. Macan, ''Rocking the Classics: English Progressive Rock and the Counterculture'' (Oxford: Oxford University Press, 1997), ISBN 0-19-509887-0, str. 39.</ref> Hard rock býva občas označovaný ako „cock rock“ (doslova: „kohútí rock“), keďže kladie dôraz na prehnanú mužnosť a sexualitu a pretože historicky patrili medzi interpretov a poslucháčov tejto hudby predovšetkým muži – publikum pozostáva prevažne z bielych dospievajúcich mužov z pracujúcej triedy.<ref name=Shuker2005/>

Koncom 60. rokov 20. storočia sa pojmy hard rock a [[heavy metal]] vzájomne zamieňali, avšak postupom časučasom sa každý pojem začal používal ako označenie špecifického druhu hudby.<ref>P. Du Noyer, ed., ''The Illustrated Encyclopedia of Music'' (Flame Tree, 2003), ISBN 1-904041-70-1, str. 96.</ref> Zatiaľ čo hard rock obsahuje prvky [[blues]]u a [[rokenrol]]u, napríklad určité prvky [[swing]]u v back beate a riffy, ktoré majú vo svojich „chytľavých“ frázach tendenciu zdôrazňovať akordové progresie, heavymetalové riffy často pôsobia ako samostatné melódie a neobsahujú prvky swingu.<ref name="AllMusicHard">{{Citácia periodika | last = | titul = Hard Rock | periodikum = Allmusic | url = {{Allmusic|class=explore|id=style/d217|pure_url=yes}} | archiveurl =http://www.webcitation.org/5wS1b6c7H| archivedate =12 February 2011}}.</ref> Po prelomovom úspechu [[Black Sabbath]] začiatkom 70. rokov heavy metal nadobudol „temnejšie“ vlastnosti, a v 80. rokoch sa rozvinul do množstva [[Extrémny metal|extrémnych štýlov]], ovplyvnených [[hardcore punk]]om, čo ešte väčšmi oddialilo od seba hard rock a heavy metal.<ref name="Allmusicheavymetal">V. Bogdanov, C. Woodstra and S. T. Erlewine, ''All Music Guide to Rock: the Definitive Guide to Rock, Pop, and Soul'' (Milwaukee, WI: Backbeat Books, 3. vyd., 2002), ISBN 0-87930-653-X, str. 1332–3.</ref> Napriek všetkým rozdielom hard rock a heavy metal existovali bok po boku, a kapely nezriedka stáli na pomedzí žánrov, či obsahovali prvky obidvoch.<ref>R. Walser, ''Running With the Devil: Power, Gender, and Madness in Heavy Metal Music'' (Middletown, CT: Wesleyan University Press, 1993), ISBN 0-8195-6260-2, str. 7.</ref>

Korene hard rocku ako aj heavy metalu siahajú až na počiatok 50. rokov 20. storočia. Začiatkom 50. rokov začali hudobníci hrajúci elektrický blues experimentovať s prvkami hard rocku ako sú energické rytmy, skreslené [[gitarové sólo|gitarové sóla]] a power akordy. Najevidentnejšie to bolo v práci memphiských bluesových gitaristov, medzi ktorých sa zaraďujú hudobníci ako [[Joe Hill Louis]], [[Willie Johnson]] a predovšetkým [[Pat Hare]],<ref name="rolling_memphis">{{Citácia knihy |priezvisko=Miller|meno=Jim|titul=The Rolling Stone illustrated history of rock & roll|rok=1980|vydavateľ=''[[Rolling Stone]]''|miesto=New York|isbn=0394513223|url=http://books.google.co.uk/books?id=3ZEUAQAAIAAJ|accessdate=2012-07-05|poznámka=Black country bluesmen made raw, heavily amplified boogie records of their own, especially in Memphis, where guitarists like Joe Hill Louis, Willie Johnson (with the early Howlin' Wolf band) and Pat Hare (with Little Junior Parker) played driving rhythms and scorching, distorted solos that might be counted the distant ancestors of heavy metal.}}</ref><ref name="palmer"/> ktorí zachytili svoj „ráznejší, hanebnejší, zúrivejší zvuk elektrických gitár“ na nahrávkach ako „Cotton Crop Blues“ z roku 1954 od [[James Cotton|Jamesa Cottona]].<ref name="palmer">Robert Palmer, „Church of the Sonic Guitar“, str. 13-38 in Anthony DeCurtis, ''Present Tense'' (Durham NC: Duke University Press, 1992), ISBN 0-8223-1265-4, str. 24-27. </ref> Medzi ďalšie skladby, ktoré možno označiť za predchodcov hard rocku, patrí inštrumentálna skladba „Rumble“ z roku 1958 od [[Link Wray|Linka Wraya]].<ref>J. Simmonds, ''The Encyclopedia of Dead Rock Stars: Heroin, Handguns, and Ham Sandwiches'' (Chicago Il: Chicago Review Press, 2008), ISBN 1-55652-754-3, str. 559.</ref>

V polovici 60. rokov začali americké a predovšetkým britské kapely modifikovať štandardný rokenrol, pridávajúc [[blues]]ové vplyvy, ťažší zvuk, tvrdšie gitarové riffy, pompézne bubnovanie a hlasitejší spev. RannéRané verzie hard rocku možno počuť v tvorbe [[The Kingsmen]], ktorých verzia hitu „Louie, Louie“ z roku 1963 vytvorila štandard pre [[garage rock|garážový rock]],<ref name="P. Buckley, 20031144">P. Buckley, ''The Rough Guide to Rock'' (London: Rough Guides, 2003), ISBN 1-84353-105-4, str. 1144.</ref> a v skladbách kapiel Britskej invázie ovplyvnených [[rhythm and blues]],<ref name="Bogdanov2002BritishR&B">R. Unterberger, "Early British R&B", in V. Bogdanov, C. Woodstra a S. T. Erlewine, ''All Music Guide to Rock: the Definitive Guide to Rock, Pop, and Soul'' (Milwaukee, WI: Backbeat Books, 3. vyd., 2002), ISBN 0-87930-653-X, str. 1315-6.</ref> medzi ktoré patria „You Really Got Me“ od [[The Kinks]] (1964),<ref>[{{Allmusic|class=song|id=t4750179|pure_url=yes}} "Review of 'You Really Got Me' "], Denise Sullivan, [[Allmusic]], [http://allmusic.com All Music.com]</ref> „My Generation“ od [[The Who]] (1965)<ref name="AllMusicHard" /> a „[[(I Can't Get No) Satisfaction]]“ (1965) od [[The Rolling Stones]].<ref>P. Prown and H. P. Newquist, ''Legends of Rock Guitar: the Essential Reference of Rock's Greatest Guitarists'' (Milwaukee, WI: Hal Leonard Corporation, 1997), ISBN 0-7935-4042-9, str. 29.</ref> Od konca 60. rokov začalo byť bežné, že komerčný rock, ktorý sa vyvinul z [[Psychedelický rock|psychedélie]], začal bývať rozdeľovaný na soft a hard rock. [[Soft rock]] prevažne preberal prvky [[folk rock]]u, ako akustické nástroje a tiež kládol dôraz na melodiku a harmóniu.<ref name="Curtis1987">J. M. Curtis, ''Rock Eras: Interpretations of Music and Society, 1954–1984'' (Madison, WI: Popular Press, 1987), ISBN 0-87972-369-6, str. 447.</ref> Naproti tomu hard rock zväčša preberal prvky blues-rocku a býval interpretovaný hlučnejšie a intenzívnejšie.<ref name="AllMusicHard"/>

Medzi [[blues-rockbluesrock]]ové kapely, ktoré patrili k priekopníkom hardrockového soundu, sa zaraďujú [[Cream]], [[Jimi Hendrix Experience]] a [[The Jeff Beck Group]].<ref name="AllMusicHard>[{{Allmusic|class=explore|id=style/d217|pure_url=yes}} "Hard Rock"], ''Allmusic''. Dátum prístupu: 11. november 2009.</ref> Cream v piesňach ako „[[I Feel Free]]“ (1966) skombinovala blues-rock s popom a psychedéliou, predovšetkým čo sa riffov a gitarových sól [[Eric Clapton|Erica Claptona]] týka.<ref>R. Unterberger, [{{Allmusic|class=song|id=t1892561|pure_url=yes}} "Song Review: I Feel Free"], ''[[Allmusic]]''. Dátum prístupu: 22. február 2010.</ref> Jimi Hendrix stvoril formu bluesom ovplyvneného psychedelického rocku, v ktorej sa zlievali prvky [[džez]]u, bluesu a rokenrolu.<ref>D. Henderson, ''Scuse Me While I kiss the Sky: the Life of Jimi Hendrix'' (London: Omnibus Press, 2002), ISBN 0-7119-9432-3, str. 112.</ref> Počnúc rokom 1967, [[Jeff Beck]] vyniesol sólovú gitaru do nových výšin technickej virtuozity a so svojou kapelou, The Jeff Beck Group, posunul blues-rock smerom k tvrdému rocku.<ref name="AllmusicBlues-Rock">V. Bogdanov, C. Woodstra, S. T. Erlewine, eds, ''All Music Guide to the Blues: The Definitive Guide to the Blues'' (Backbeat, 3. vyd., 2003), ISBN 0-87930-736-6, str. 700–2.</ref> [[Dave Davies]] zo skupiny The Kinks, [[Keith Richards]] z The Rolling Stones, [[Pete Townshend]] z The Who, Hendrix, Clapton a Beck patrili všetci k priekopníkom používania nových gitarových efektov ako fázovanie, spätná väzba a skreslenie.<ref>P. Prown and H. P. Newquist, ''Legends of Rock Guitar: the Essential Reference of Rock's Greatest Guitarists'' (Milwaukee, WI: Hal Leonard Corporation, 1997), ISBN 0-7935-4042-9, str. 59–60.</ref> Od albumu ''[[The Beatles (album)|The Beatles]]'' (1968) (známy tiež ako „Biely album“) a počnúc skladbou „Helter Shelter“ sa dokonca aj [[The Beatles]] pokúšali vytvárať skladby v tomto novom hardrockovom štýle, pokúšajúc sa prekonať hlučnosťou The Who.<ref name=Macdonald2005p2005/> O „Bielom albume“ niektorí kritici napísali, že obsahuje „proto-metalové burácanie“,<ref>S. T. Erlewine, [{{Allmusic|class=album|id=r1523|pure_url=yes}} "Beatles: 'The White Album"], ''Allmusic''. Dátum prístupu: 3. august 2010.</ref> avšak iní tvrdia, že „ich pokusy v heavymetalovom štýle boli bez výnimky trápne“.<ref name=Macdonald2005p2005>I. Macdonald, ''Revolution in the Head: The Beatles Records and the Sixties'' (London: Vintage, 3. vyd., 2005), str. 298.</ref>

[[File:LedZeppelinChicago75.jpg|thumb|left|250px|left|[[Led Zeppelin]] naživo na Chicagskom štadióne v januári 1975.]]

Medzi skupiny, ktoré sa v tej dobe vynorili z americkej psychedelickej scény, možno zaradiť [[Iron Butterfly]], [[MC5]], [[Blue Cheer]] a [[Vanilla Fudge]].<ref name="Walser1993pp9-10">R. Walser, ''Running With the Devil: Power, Gender, and Madness in Heavy Metal Music'' (Middletown, CT: Wesleyan University Press, 1993), ISBN 0-8195-6260-2, str. 9–10.</ref> Sanfranciská skupina Blue Cheer vydala na svojom debutovom albume ''[[Vincebus Eruptum]]'' (1968) surovú a skreslenú coververziu klasického hitu [[Eddie Cochran|Eddieho Cochrana]] „Summertime Blues“, a načrtla tak v podstate podobu budúceho hardrockového a heavymetalového soundu.<ref name=Walser1993pp9-10/> Ten istý mesiac vydávajú [[Steppenwolf]] svoj debutový rovnomenný album, obsahujúci pieseň „[[Born to Be Wild]]“, v ktorej sa po prvýkrát spomína fráza „heavy metal“, a ktorá pomohla spopularizovať tento žáner, keď ju použili vo filme ''[[Easy Rider]]'' (1969).<ref name=Walser1993pp9-10/> Album ''In-A-Gadda-Da-Vida'' (1968) od Iron Butterfly s rovnomennou 17-minútovou titulnou skladbou, využívajúc organy a dlhé bubenícke sóla, takisto predznamenal neskoršie prvky tohto soundu.<ref name=Walser1993pp9-10/>

Ku koncu desaťročia začal vznikať odlišný štýl hard rocku, keď sa objavili kapely ako [[Led Zeppelin]], ktorí začali mixovať hudbu rannýchraných rokenrolových kapiel s náročnejšími formami blues rocku a acid rocku (predovšetkým na svojich prvých dvoch albumoch ''[[Led Zeppelin (album)|Led Zeppelin]]'' a ''[[Led Zeppelin II]]'' – obidva vydané 1969); a [[Deep Purple]], ktorí prerazili so svojím štvrtým a jednoznačne tvrdším albumom ''[[Deep Purple Inin Rock|In Rock]]'' (1970). Významný bol tiež ''[[Paranoid]]'' (1970) od Black Sabbath, ktorý kombinuje gitarové riffy s disonanciou, a tiež obsahuje otvorenejšie narážky na okultizmus a prvky gotického hororu.<ref name="Walser1993p10"/> Tieto všetky tri kapely mali nesmiernu zásluhu na rozvoji heavy metalu, ale keď začal metal ešte väčšmi zosilňovať intenzitu hudby, a kapely ako Judas Priest, ktoré prišli po Sabbatoch, smerovali do mnohokrát „temných a hrozivejších“ oblastí, hard rock ostával samopašnou a pohodovou muzikou.<ref name=AllMusicHard/>

Na začiatku 70. rokov Rolling Stones vycibrili svoj hardrockový sound, čo sa prejavilo na albume ''[[Exile On Main St.|Exile on Main St.]]'' (1972). Aj keď spočiatku bol tento album prijímaný s rozpačitými pocitmi, dnes je podľa kritika Steva Erlewina „vo všeobecnosti považovaný za jednu z najlepších platní Rolling Stones“.<ref>S. T. Erlewine, [{{Allmusic|class=album|id=r16834|pure_url=yes}} "Rolling Stones: Exile on Mainstreet"], ''Allmusic''. Dátum prístupu: 3. august 2010.</ref> Tento sound, založený na tvrdých riffoch, ďalej rozvíjali na albumoch ''[[It’s Only Rock ’n Roll|It's Only Rock 'n' Roll]]'' (1974) a ''[[Black and Blue]]'' (1976).<ref>S. T. Erlewine, [{{Allmusic|class=artist|id=p5298|pure_url=yes}} "The Rolling Stones"], ''Allmusic''. Dátum prístupu: 3. august 2010.</ref> Led Zeppelin začali na nahrávkach ''[[Led Zeppelin III]]'' (1970) a ''[[Led Zeppelin IV]]'' (1971) experimentovať s prvkami [[world music]] a folku. Na štvrtom albume sa nachádza skladba „[[Stairway to Heaven]]“, ktorá patrí k najhranejším piesňam v americkom rozhlase.<ref>S. T. Erlewine, [{{Allmusic|class=artist|id=p4739|pure_url=yes}} "Led Zeppelin"], 'Allmusic''. Dátum prístupu: 27. september 2010.</ref> Deep Purple naďalej pomáhali definovať hard rock, predovšetkým svojím tretím albumom ''[[Machine Head (album)|Machine Head]]'' (1972), ktorý obsahoval skladby „[[Highway Star]]“ a „[[Smoke on the Water]]“.<ref>R. Walser, ''Running With the Devil: Power, Gender, and Madness in Heavy Metal Music'' (Middletown, CT: Wesleyan University Press, 1993), ISBN 0-8195-6260-2, str. 64.</ref> V roku 1975 z kapely odchádza gitarista [[Ritchie Blackmore]] a zakladá skupinu [[Rainbow]], a rok nato, po rozpade Deep Purple, zakladá spevák [[David Coverdale]] skupinu [[Whitesnake]].<ref name="AllmusicDeepPurple">V. Bogdanov, C. Woodstra and S. T. Erlewine, ''All Music Guide to Rock: the Definitive Guide to Rock, Pop, and Soul'' (Milwaukee, WI: Backbeat Books, 3. vyd., 2002), ISBN 0-87930-653-X, str. 292–3.</ref> V roku 1970 vydávajú The Who platňu ''[[Live at Leeds]]'', ktorá býva považovaná za prototyp živých hardrockových nahrávok, a rok nato vydávajú svoj povestný album ''[[Who'sWho’s Next]]'', na ktorom skĺbili tvrdý rock a značné používanie syntetizátorov.<ref>C. Charlesworth and E. Hanel, ''The Who: the Complete Guide to Their Music'' (London: Omnibus Press, 2nd edn., 2004), ISBN 1-84449-428-4, str. 52.</ref> Nasledujúce albumy, ''Quadrophenia'' (1973) a ''The Who by Numbers'' (1975), ''[[Who Are You]]'' (1978), boli tiež založené na tomto sounde, posledne spomínaný bol zároveň posledným albumom, na ktorom účinkoval bubeník [[Keith Moon]], ktorý skonal rok nato.<ref name="AllmusicTheWho">V. Bogdanov, C. Woodstra and S. T. Erlewine, ''All Music Guide to Rock: the Definitive Guide to Rock, Pop, and Soul'' (Milwaukee, WI: Backbeat Books, 3rd edn., 2002), ISBN 0-87930-653-X, str. 1220–2.</ref>

[[Alice Cooper]], americký priekopník strašidelného rocku, dosiahol úspech v strednom prúde populárnej hudby, keď sa so svojím albumom ''[[School's Out (album)|School’s Out]]'' (1972) dostal do prvej desiatky albumovej hitparády.<ref>R. Harris and J. D. Peters, ''Motor City Rock and Roll:: The 1960s and 1970s'' (Charleston CL., Arcadia Publishing, 2008), ISBN 0-7385-5236-4, str. 114.</ref> Rok nato vydávajú blues-rockeri [[ZZ Top]] svoju klasickú nahrávku ''[[Tres Hombres]]'', [[Aerosmith]] svoj rovnomenný debut a s debutovými albumami prichádzajú taktiež [[Južanský rock|južanskí rockeri]] [[Lynyrd Skynyrd]] a [[protopunk|protopunkeri]]eri [[New York Dolls]]. Všetky tieto nahrávky jasne demonštrujú rozmanité vývojové trendy v hardrockovom žánri.<ref name="AllmusicBands">V. Bogdanov, C. Woodstra and S. T. Erlewine, ''All Music Guide to Rock: the Definitive Guide to Rock, Pop, and Soul'' (Milwaukee, WI: Backbeat Books, 3. vyd., 2002), ISBN 0-87930-653-X, str. 9–11, 681–2, 794 and 1271-2.</ref> V roku 1973 vydáva svoj debut [[Montrose]], kapela medzi ktorej členov patril talentovaný inštrumentalista [[Ronnie Montrose]] a spevák [[Sammy Hagar]], a ktorá bola prvou americkou hardrockovou kapelou, ktorá preukázateľne narušila britskú dominanciu v tomto žánri.<ref>E. Rivadavia, [{{Allmusic|class=artist|id=p4946|pure_url=yes}} "Montrose"], ''Allmusic''. Dátum prístupu: 2. august 2010.</ref> [[Kiss (skupina)|Kiss]], osvojac si teatrálnosť Alica Coopera a vzhľad New York Dolls, vytvoriac tak svoj svojrázny imidž, prerazili so svojím živým dvojalbumom ''[[Alive!]]'' roku 1975 a pomohli preniesť hard rock do epochy [[arena rock|štadiónového rocku]].<ref name="P. Buckley, 20031225">P. Buckley, ''The Rough Guide to Rock'' (London: Rough Guides, 2003), ISBN 1-84353-105-4, str. 1225.</ref> V polovici 70. rokov dosiahli Aerosmith veľký komerčný a umelecký úspech, keď vydali albumy ''[[Toys in the Attic]]'' (1975) a ''[[Rocks]]'' (1976), ktoré sa v americkej albumovej hitparáde dostali na 11. a 3. priečku.<ref name=AllmusicAerosmith>S. T. Erlewine, [{{Allmusic|class=artist|id=p3508|pure_url=yes}} "Aerosmith"], ''Allmusic''. Dátum prístupu: 27. september 2010.</ref> [[Blue Öyster Cult]], skupina založená koncom 60. rokov si osvojila niektoré prvky, ktoré zaviedli Black Sabbath; prerazila svojím živým albumom ''On Your Feet or on Your Knees'' (1975), za ktorý získala zlatú platňu, nato nasledoval platinový ''Agents of Fortune'' (1976), obsahujúci šláger „(Don't Fear) The Reaper“, ktorý sa dostal na 12. priečku v hitparáde Billboard.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.blueoystercult.com/History/history6.html|vydavateľ=Blue Oyster Cult.com|titul=The History of BÖC|dátum prístupu=2008-09-14}}</ref> [[Journey]] vydávajú svoj rovnomenný debut v roku 1975<ref name=AllmusicJourney>W. Ruhlmann, [{{Allmusic|class=artist|id=p4643|pure_url=yes}} "Journey"], ''Allmusic''. Dátum prístupu: 20. jún 2010.</ref> a rok nato prichádza s nesmierne úspešným [[Boston (album)|debutovým albumom]] skupina [[Boston (hudobná skupina)|Boston]].<ref name="AllmusicBoston">V. Bogdanov, C. Woodstra and S. T. Erlewine, ''All Music Guide to Rock: the Definitive Guide to Rock, Pop, and Soul'' (Milwaukee, WI: Backbeat Books, 3. vyd., 2002), ISBN 0-87930-653-X, str. 132.</ref> V tom istom roku zažívajú úspech hardrockové kapely, ktoré majú ženských členov: [[Heart]] vydávajú nahrávku ''Dreamboat Annie'' a [[The Runaways]] debutujú s rovnomenným albumom. Zatiaľ čo Heart svoj hardrockový sound dopĺňali o prvky [[folk rock]]u, The Runaways sa väčšmi orientovali na mix [[punk rock]]u a hard rocku.<ref>M. J. Carson, T. Lewis and S. M. Shaw, ''Girls Rock!: Fifty Years of Women Making Music'' (University Press of Kentucky, 2004), ISBN 0-8131-2310-0, str. 86–9.</ref> Z detroitskej garage-rockovej scény sa vynorila skupina [[The Amboy Dukes]], ktorá sa preslávila psychedelickým hitom bodujúcim v Top 20 „Journey to the Centre of the Mind“ (1968). [[Ted Nugent]], gitarista skupiny, po tom čo rozpúšťa kapelu, sa vydáva na vlastnú sólovú dráhu a medzi rokmi 1975 a 1978 získava multiplatinové ocenenia za všetky svoje po sebe nasledujúce albumy.<ref name="TedNugentASearch">[http://www.riaa.com/goldandplatinumdata.php?table=SEARCH_RESULTS&artist=Ted%20Nugent&format=ALBUM&go=Search&perPage=50 RIAA Gold and Platinum Search for albums by Ted Nugent]</ref>

Okrem Británie a Spojených štátov sa hard rock rozvíjal aj v iných krajinách. Kanadské trio [[Rush (skupina)|Rush]] vydalo v rokoch 1974-75 tri jednoznačne hardrockové albumy (''Rush'', ''Fly by Night'' a ''Caress of Steel''), načo sa skupina vydala progresívnejším smerom.<ref name="AllmusicRush">V. Bogdanov, C. Woodstra and S. T. Erlewine, ''All Music Guide to Rock: the Definitive Guide to Rock, Pop, and Soul'' (Milwaukee, WI: Backbeat Books, 3. vyd., 2002), ISBN 0-87930-653-X, str. 966.</ref> Írska kapela [[Thin Lizzy]], založená koncom 60. rokov, najväčšmi prerazila v roku 1976 so svojím hardrockovým albumom ''Jailbreak'' a celosvetovým hitom „The Boys Are Back in Town“, ktorý sa v britskom rebríčku vyšvihol na ôsmu priečku<ref>http://chartarchive.org/r/6879</ref> a v USA na dvanástu. Ich štýl, charakteristický dvoma navzájom súperiacimi gitaristami nezriedka hrajúcimi harmonické sólové party, neskoršie značne ovplyvnil mnohé kapely. Komerčný a bezpochyby aj umelecký vrchol dosiahli s nahrávkou ''Black Rose: A Rock Legend'' (1979).<ref name="AllmusicThinLizy">V. Bogdanov, C. Woodstra and S. T. Erlewine, ''All Music Guide to Rock: the Definitive Guide to Rock, Pop, and Soul'' (Milwaukee, WI: Backbeat Books, 3. vyd., 2002), ISBN 0-87930-653-X, str. 1333–4.</ref> Príchod nemeckej skupiny [[Scorpions]] vypovedal o geografickej expanzii žánru.<ref name="Walser1993p10">R. Walser, ''Running With the Devil: Power, Gender, and Madness in Heavy Metal Music'' (Middletown, CT: Wesleyan University Press, 1993), ISBN 0-8195-6260-2, str. 10.</ref> V Austrálii založení [[AC/DC]] si svojím redukovaným, drsným štýlom, bohatým na riffy, obľúbeným taktiež u punkerov, začali získavať medzinárodné uznanie od roku 1976. Ich nahrávky ''Let There Be Rock'' (1977) a ''Highway to Hell'' (1979) získali multiplatinové ocenenia.<ref name="AllmusicAC/DC">V. Bogdanov, C. Woodstra and S. T. Erlewine, ''All Music Guide to Rock: the Definitive Guide to Rock, Pop, and Soul'' (Milwaukee, WI: Backbeat Books, 3. vyd., 2002), ISBN 0-87930-653-X, str. 3–5.</ref> Punkovými ideálmi sa nechali inšpirovať tiež heavymetalové skupiny ako [[Motörhead]], zatiaľ čo Judas Priest pominuli posledné prvky bluesu vo svojej tvorbe,<ref name="Bogdanov2002JudasPriest">V. Bogdanov, C. Woodstra and S. T. Erlewine, ''All Music Guide to Rock: the Definitive Guide to Rock, Pop, and Soul'' (Milwaukee, WI: Backbeat Books, 3. vyd., 2002), ISBN 0-87930-653-X, str. 605–6.</ref> čím naďalej diferencovali hard rock a heavy metal a stáli pri zrode Novej vlny britského heavy metalu, zastúpenú kapelami [[Iron Maiden]], [[Saxon (hudobná skupina)|Saxon]] a [[Venom]].<ref>S. Waksman, ''This Ain't the Summer of Love: Conflict and Crossover in Heavy Metal and Punk'' (Berkeley CA: University of California Press, 2009), ISBN 0-520-25310-8, str. 146–71.</ref>

S narastajúcou obľubou [[disko|disca]] v Spojených štátoch a [[punk rock]]u v Británii začína hard rock koncom desaťročia strácať svoje dominantné postavenie v strednom prúde. Disco si získalo rôznorodé publikum a punk očividne prebral rebelskú povahu, ktorá bola kedysi príznačná pre hard rock.<ref>R. Walser, ''Running With the Devil: Power, Gender, and Madness in Heavy Metal Music'' (Middletown, CT: Wesleyan University Press, 1993), ISBN 0-8195-6260-2, str. 11.</ref> RannéRané punkové kapely ako [[The Ramones]] boli kategoricky proti bubeníckych a dlhým gitarovým sólam, ktoré charakterizovali štadiónový rock, takže takmer všetky ich skladby nepresahovali dĺžku dvoch minút a gitarové sóla neobsahovali.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://www.pbs.org/independentlens/endofthecentury/ramones.html|titul=End of the Century:The Ramones |autor=Independent Lens|vydavateľ=PBS|dátum prístupu=2009-11-07}}</ref> Napriek tomu sa neprestali objavovať nové rockové kapely a tržby nahrávacích spoločností ostali aj v 80. rokoch vysoké. V roku 1977 debutovala hviezdna kapela [[Foreigner]], ktorá v období prvej polovice 80. rokov vydala niekoľko platinových albumov.<ref name="AllmusicForeigner">V. Bogdanov, C. Woodstra and S. T. Erlewine, ''All Music Guide to Rock: the Definitive Guide to Rock, Pop, and Soul'' (Milwaukee, WI: Backbeat Books, 3. vyd., 2002), ISBN 0-87930-653-X, str. 425–6.</ref> S pomocou kapiel z [[Midwest (USA)|amerického stredozápadu]] ako [[Kansas (skupina)|Kansas]], [[REO Speedwagon]] a [[Styx (hudobná skupina)|Styx]] sa tvrdý rock na stredozápade udomácnil ako forma štadiónového rocku.<ref>R. Kirkpatrick, ''The Words and Music of Bruce Springsteen'' (Greenwood Publishing Group, 2007), ISBN 0-275-98938-0, str. 51.</ref> V roku 1978 vzišla sz losangeleskej hudobnej scény skupina [[Van Halen]], založená okolo talentovaného sólového gitaristu [[Eddie Van Halen|Eddieho Van Halena]]. Eddie spopularizoval gitarovú techniku obojručných príklepov a uvoľnení, zvanú tapping, čo predviedol v skladbe „[[Eruption (skladba)|Eruption]]“ na albume ''[[Van Halen (album)|Van Halen]]''. Tento album významne prispel k tomu, že z hard rocku sa, po explózii punku a disca, stal opäť populárny žáner, a taktiež znovu zadefinoval a vyzdvihol úlohu elektrickej gitary.<ref name="AllmusicVanHalen">V. Bogdanov, C. Woodstra and S. T. Erlewine, ''All Music Guide to Rock: the Definitive Guide to Rock, Pop, and Soul'' (Milwaukee, WI: Backbeat Books, 3. vyd., 2002), ISBN 0-87930-653-X, str. 1182–3.</ref>

V polovici 80. rokov nastáva určitá obroda zavedených kapiel. Po osemročnom odlúčení sa dávajú znovu dohromady Deep Purple v klasickej zostave ako na albume ''Machine Head'' a vydávajú album ''Perfect Strangers'' (1984), ktorý sa dostal na piate miesto v anglickej hitparáde, na druhé v Nórsku a v rebríčku [[Billboard 200]] v USA obsadil 17. priečku.<ref>[http://www.planetrock.co.uk/Article.asp?id=380382&spid=14154 Deep Purple Essential Collection – Planet Rock]</ref> Po neuspokojivom predaji svojho štvrtého albumu ''Fair Warning'' sa [[Van Halen]] v roku 1982 opäť dostávajú do Top 5 s nahrávkou ''Diver Down'' a s nasledujúcou platňou, ''1984'', dosahujú vrchol svojho komerčného úspechu: album sa umiestnil na druhej priečke v albumovej hitparáde Billboardu a singel „[[Jump (Van Halen)|Jump]]“ dosiahol prvé miesto v rebríčku [[Billboard Hot 100]] a vydržal tam sedem týždňov.<ref name=AllmusicVanHalen/> Nastupujúci fenomén hudobných televízií dopomohol k značnému úspechu kapelám založeným v predošlých desaťročiach. Medzi prvé takéto kapely patrili ZZ Top, ktorí pridali do svojho blues rocku prvky [[New Wave (hudba)|Novej vlny]], a nahrali niekoľko veľmi úspešných šlágrov, počnúc skladbou „Gimme All Your Lovin’“ (1983), čo napomohlo ich albumom ''[[Eliminator]]'' (1983) a ''[[Afterburner]]'' (1985) dosiahnuť diamantovú a multiplatinovú platňu.<ref name="Bogdanov2002ZZTop">V. Bogdanov, C. Woodstra and S. T. Erlewine, ''All Music Guide to Rock: the Definitive Guide to Rock, Pop, and Soul'' (Milwaukee, WI: Backbeat Books, 3. vyd., 2002), ISBN 0-87930-653-X, str. 1271–2.</ref> Ďalší interpreti si opätovne vydobyli úspech v singlových rebríčkoch s power baladami, napríklad REO Speedwagon zabodovali s „Keep on Loving You“ (1980) a „Can't Fight This Feeling“ (1984), Journey s „Don't Stop Believin‘“ (1981) a „Open Arms“ (1982),<ref name=AllmusicJourney/> [[Foreigner]] mali hity ako „I Want to Know What Love Is“,<ref name="Frithpop">S. Frith, "Pop Music" in S. Frith, W. Straw and J. Street, eds, ''The Cambridge Companion to Pop and Rock'' (Cambridge: Cambridge University Press), ISBN 0-521-55660-0, str. 100–1.</ref> [[Scorpions]] zase „Still Loving You“ (obe 1984), [[Heart]] mali úspech so skladbami „[[What About Love]]“ (1985) a „These Dreams“ (1986), a [[Boston (hudobná skupina)|Boston]] vydali pieseň „Amanda“ (1986).<ref>P. Buckley, ''The Rough Guide to Rock: the Definitive Guide to more than 1200 Artists and Bands'' (Rough Guides, 2003), ISBN 1-84353-105-4.</ref>

Zavedené kapely profitovali z komerčného úspechu žánru. S rovnomenného albumu [[Whitesnake]] sa predalo viac než 17 miliónov kópií, čím prekonal akýkoľvek album Coverdale alebo Deep Purple, aký bol či už predtým alebo potom vydaný. Nachádzala sa na ňom rocková hymna „Here I Go Again ‘87“, ktorá sa zaradila do anglického rebríčku top 20. Nasledujúci album ''Slip of the Tongue'' (1989) získal platinové ocenenie, avšak kritici Steve Erlwine a Greg Prato vyhlásili, že, „po nesmiernom úspechu albumu ''Whitesnake'' išlo o obrovské sklamanie.“<ref>S. T. Erlewine and G. Prato, [{{Allmusic|class=artist|id=p5819|pure_url=yes}} "Whitesnake"], ''Allmusic''. Dátum prístupu: 27. september 2010.</ref> Comebackovým albumom Aerosmith, ''Permanent Vacation'' (1987), sa v histórii kapely začalo obdobie znovu získanej popularity, ktoré malo trvať nasledujúce desaťročie.<ref name=AllmusicAerosmith/> ''Crazy Nights'' (1987) od Kiss bola najúspešnejšia nahrávka skupiny v USA od roku 1979, a v Británii išlo o vôbec najúspešnejšiu nahrávku v celej histórii kapely.<ref>J. Tobler, M. St. Michael and A. Doe, ''Kiss: Live!'' (London: Omnibus Press, 1996), ISBN 0-7119-6008-9.</ref> Albumom ''Girls, Girls, Girls'' (1987) pokračoval komerčný úspech Mötley Crüe<ref name="Bogdanov2002MotleyCrue">V. Bogdanov, C. Woodstra and S. T. Erlewine, ''All Music Guide to Rock: the Definitive Guide to Rock, Pop, and Soul'' (Milwaukee, WI: Backbeat Books, 3. vyd., 2002), ISBN 0-87930-653-X, str. 767–8.</ref> a Def Leppard svojím ''Hysteria'' (1987) dosiahli komerčný vrchol svojej kariéry, keď sedem skladieb sz tohto albumu dobylo špičky hitparád (v rámci hard rocku ide o rekord).<ref name=Bogdanov2002DefLeppard/> [[Guns N’ Roses]] vydali svoj debutový album ''[[Appetite for Destruction]]'' (1987), ktorý sa stal najlepšie sa predávajúcim debutovým albumom všetkých čias. Z tohto albumu, ktorý sa oproti väčšine glammetalových albumov vyznačoval „ráznejším“ a „surovejším“ soundom, sa tri single dostali do top 10, vrátane skladby „Sweet Child O’ Mine“, ktorá obsadila prvú priečku rebríčku [[Billboard Hot 100]].<ref name="Bogdanov2002Guns&Roses">V. Bogdanov, C. Woodstra and S. T. Erlewine, ''All Music Guide to Rock: the Definitive Guide to Rock, Pop, and Soul'' (Milwaukee, WI: Backbeat Books, 3. vyd., 2002), ISBN 0-87930-653-X, str. 494–5.</ref> V tomto období prežívajú niektoré glamrockové kapely založené v polovici 80. rokov, ako White Lion a Cinderella, svoj najväčší úspech; albumy týchto dvoch kapiel, ''Pride'' (1987) a ''Long Cold Winter'' (1988), získali multiplatinové ocenenia a vyprodukovali celý rad hitov.<ref name=AllmusicWhiteLion/><ref name=AllmusicCinderella/> Medzi zvlášť úspešné nahrávky konca 80. rokov patrili albumy ako ''New Jersey'' (1988) skupiny Bon Jovi,<ref name=AllmusicBonJovi>S. T. Erlewine, [{{Allmusic|class=artist|id=p3734|pure_url=yes}} "Bon Jovi"], ''Allmusic''. Dátum prístupu: 20. jún 2010.</ref> ''OU812'' (1988) od [[Van Halen]],<ref name=AllmusicVanHalen/> ''Open Up and Say... Ahh!'' (1988) od [[Poison]]'',<ref name=AllmusicPoison/> [[Pump]]'' (1989) od Aerosmith,<ref name=AllmusicAerosmith/> a ''Dr. Feelgood'', komerčne najúspešnejší album Mötley Crüe.<ref name=Bogdanov2002MotleyCrue/> Z albumu ''New Jersey'' sa päť singlov dostalo do top 10, čo bol v rámci hard rocku rekord. Koncom 80. rokov sa objavila posledná vlna glamrockových kapiel, reprezentovaná kapelami ako [[Extreme]],<ref>S. T. Erlewine, [http://www.allmusic.com/artist/extreme-p4215/biography, "Extreme"], ''Allmusic''. Dátum prístupu: 10. február 2011.</ref> [[Warrant]]<ref>S. T. Erlewine, [http://www.allmusic.com/artist/warrant-p5790/biography "Warrant"], ''Allmusic''. Dátum prístupu: 10. február 2011.</ref> [[Slaughter]]<ref>S. Huey, [http://www.allmusic.com/artist/slaughter-p5451/biography "Slaughter"], ''Allmusic''. Dátum prístupu: 10. február 2011.</ref> a [[FireHouse]].<ref>S. T. Erlewine, [http://www.allmusic.com/artist/firehouse-p26051/biography "Firehouse"], ''Allmusic''. Dátum prístupu: 10. február 2011.</ref>, ktorá si vydobyla úspech multiplatinovými nahrávkami a hitmi. Taktiež [[Skid Row]] vydáva svoj rovnomenný debutový album (1989), ktorý sa v hitparáde Billboard 200 umiestnil na 6. priečke, avšak patrili medzi posledné veľké kapely, ktoré sa objavili v ére glam rocku.<ref name="Bogdanov2002SkidRow">V. Bogdanov, C. Woodstra and S. T. Erlewine, ''All Music Guide to Rock: the Definitive Guide to Rock, Pop, and Soul'' (Milwaukee, WI: Backbeat Books, 3. vyd., 2002), ISBN 0-87930-653-X, str. 1018–9.</ref>

Do 90. rokov hard rock vstúpil ako dominantná forma komerčnej hudby. Dokazovali to multiplatinové nahrávky ''[[The Razor’s Edge]]'' od AC/DC (1990), ''Use Your Illusion I'' a ''Use Your Illusion II'' od Guns N’ Roses (1991)<ref name=Bogdanov2002Guns&Roses/>, ''No More Tears'' od Ozzyho Osbourna (1991),<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=RIAA Gold & Platinum database|url=http://www.riaa.com/goldandplatinumdata.php?resultpage=1&table=SEARCH_RESULTS&action=&title=no%20more%20tears&artist=&format=&debutLP=&category=&sex=&releaseDate=&requestNo=&type=&level=&label=&company=&certificationDate=&awardDescription=&catalogNo=&aSex=&rec_id=&charField=&gold=&platinum=&multiPlat=&level2=&certDate=&album=&id=&after=&before=&startMonth=1&endMonth=1&startYear=1958&endYear=2009&sort=Artist&perPage=25|dátum prístupu=2009-02-16}}</ref> a ''For Unlawful Carnal Knowledge'' od Van Halen (1991).<ref name=AllmusicVanHalen/> Na dôvažok, [[The Black Crowes]] vydávajú svoj debutový album ''Shake Your Money Maker'' (1990) obsahujúci bluesovo rokenrolový sound, sz ktorého sa predalo päť miliónov kópií.<ref>S. T. Erlewine, [http://www.allmusic.com/artist/the-black-crowes-p3688/biography "The Black Crowes ''Shake Your Money Maker''"], ''Allmusic''. Dátum prístupu: 13. február 2011.</ref><ref name="RIAA">{{Citácia elektronického dokumentu

| url=http://www.riaa.com/goldandplatinumdata.php?resultpage=1&table=SEARCH_RESULTS&action=&title=&artist=The%20Black%20Crowes&format=&debutLP=&category=&sex=&releaseDate=&requestNo=&type=&level=&label=&company=&certificationDate=&awardDescription=&catalogNo=&aSex=&rec_id=&charField=&gold=&platinum=&multiPlat=&level2=&certDate=&album=&id=&after=&before=&startMonth=1&endMonth=1&startYear=1958&endYear=2007&sort=Artist&perPage=25|titul=RIAA Certifications|vydavateľ=[[Recording Industry Association of America]]|dátum prístupu=2010-01-16}}</ref> V roku 1992 nasledovala po úspechu albumu ''Hysteria'' nahrávka ''[[Adrenalize]]'' od Def Leppard, ktorá získala multiplatinu, vzišli z nej štyri single v Top 40 a v americkom albumovom rebríčku sa držala na prvom mieste päť týždňov.<ref>[http://www.bbc.co.uk/dna/h2g2/alabaster/A425828 "Def Leppard – the Band"] BBC h2g2. Dátum prístupu: 18. jún 2010.</ref>

V novom komerčnom ovzduší sa rozpadávajú glammetalové partie ako Europe, Ratt,<ref name=AllmusicRatt/> White Lion<ref name=AllmusicWhiteLion/> a Cinderella<ref name=AllmusicCinderella/>, a Whitesnake si roku 1991 dávajú pauzu. Mnohé z týchto kapiel sa síce koncom 90. rokov a začiatkom 1. dekády 21. storočia dajú opäť dohromady, avšak už nikdy nedosiahnu taký komerčný úspech ako v 80. a začiatkom 90. rokov.<ref name=AllmusicHairMetal>[{{Allmusic|class=explore|id=style/d2693|pure_url=yes}} "Hair metal"], ''Allmusic''. Dátum prístupu: 14. jún 2010.</ref> Ďalšie skupiny ako Mötley Crüe<ref name=Bogdanov2002MotleyCrue/> a Poison<ref name=AllmusicPoison/> prechádzajú obdobím personálnych zmien, čo ovplyvnilo životaschopnosť týchto kapiel v tomto desaťročí. V roku 1995 Van Halen prichádzajú s multiplatinovým albumom ''Balance'', ktorý je posledným albumom skupiny, kde spieva Sammy Hagar. Roku 1996 sa nakrátko vracia [[David Lee Roth]] a jeho nástupcu Garyho Cheroneho, bývalého člena skupiny Extreme, vyhodia zo skupiny hneď po vydaní neúspešného albumu ''Van Halen III'', načo Van Halen až do roku 2004 prestávajú aj koncertovať, aj nahrávať nový materiál.<ref name=AllmusicVanHalen/> Takisto z pôvodnej zostavy Guns N’ Roses nezostal kameň na kameni. Bubeníka [[Steven Adler|Stevena Adlera]] vyhodili zo skupiny roku 1990, gitarista [[Izzy Stradlin]] odišiel koncom roku 1991 po tom, čo so skupinou nahral ''Use Your Illusion I and II''. Napätie medzi ostatnými členmi skupiny a spevákom [[Axl Rose|Axlom Roseom]] pokračovalo po vydaní albumu coververzií ''The Spaghetti Incident?'' v roku 1993. Gitarista [[Slash (hudobník)|Slash]] odchádza v roku 1996, v roku 1997 ho nasleduje basgitarista [[Duff McKagan]]. Axl Rose, jediný pôvodný člen, spolupracoval s neustále sa meniacou zostavou na nahrávaní albumu, ktorého dokončenie trvalo viac než pätnásť rokov.<ref name=AllmusicGn>S. T. Erlewine and G. Prato, [{{Allmusic|class=artist|id=p4416|pure_url=yes}} "Guns N' Roses"], ''Allmusic''. Dátum prístupu: 19. jún 2010.</ref>

Niektoré zavedené kapely si naďalej užívali komerčný úspech, napríklad Aerosmith so svojimi multiplatinovými albumami, ktoré dosiahli vrchol albumového rebríčka: ''Get a Grip'' (1993), sz ktorého sa štyri single dostali do Top 40 a stal sa celosvetovo najpredávanejším albumom skupiny (predalo sa z neho viac než 20 miliónov kópií); a ''Nine Lives'' (1997). V roku 1998 Aerosmith vydali skladbu „[[I Don’t Want to Miss a Thing]]“, ktorá debutovala na prvom mieste v rebríčku [[Billboard Hot 100]] ako vôbec jediná hardrocková skladba v histórii.<ref name=AllmusicAerosmith/> AC/DC splodili album ''[[Ballbreaker]]'' (1995), ocenený dvojitou platinou.<ref name="AllmusicAC/DCOnline">S. T. Erlewine, [{{Allmusic|class=artist|id=p3496|pure_url=yes}} "AC/DC"], ''Allmusic''. Dátum prístupu: 20. júl 2010.</ref> Bon Jovi zaujali pozornosť svojho hardrockového publika piesňami ako „Keep the Faith“ (1992), avšak dosiahli úspech tiež v žánri [[adult contemporary]], s top 10 baladami ako „Bed of Roses“ (1993) a „Always“ (1994).<ref name=AllmusicBonJovi/> Metallica sa na albumoch ''[[Load (album)|Load]]'' (1996) a ''[[ReLoad]]'' (1997), sz ktorých sa predalo sz každého len v USA viac než 4 milióny kópií, začala uberať smerom k melodického rocku a blues-rocku.<ref name="AllmusicMetallica">V. Bogdanov, C. Woodstra and S. T. Erlewine, ''All Music Guide to Rock: the Definitive Guide to Rock, Pop, and Soul'' (Milwaukee, WI: Backbeat Books, 3. vyd., 2002), ISBN 0-87930-653-X, str. 729–30.</ref> Po tom čo sa pôvodné grungeové kapely v polovici 90. rokov stiahli do úzadia, nastupujú [[post-grunge]]ové kapely. Napodobovali síce postoje a hudbu grungeu, predovšetkým intenzívne, skreslené gitary, avšak väčšmi sa orientovali na rádiovú produkciu, inšpirovanú tradičným hard rockom.<ref name=AllmusicPostGrunge>[{{Allmusic|class=explore|id=style/d2771|pure_url=yes}} "Post-grunge"], ''Allmusic''. Dátum prístupu: 17. január 2010.</ref> Medzi najúspešnejšie patrili počiny ako [[Foo Fighters]], Candlebox, Live, Collective Soul, Austrálčania [[Silverchair]] a Angličania [[Bush (hudobná skupina)|Bush]], ktorí všetci upevnili post-grunge ako komerčne jeden z najúspešnejších štýlov konca 90. rokov.<ref name="Bogdanov2002Alternative">V. Bogdanov, C. Woodstra and S. T. Erlewine, ''All Music Guide to Rock: the Definitive Guide to Rock, Pop, and Soul'' (Backbeat Books, 3. vyd., 2002), ISBN 0-87930-653-X, str. 1344–7.</ref><ref name=AllmusicPostGrunge/> Podobne, niektoré [[post-Britpop]]ové skupiny, ktoré vznikli v dobe nástupu Oasis, napríklad [[Feeder (hudobná skupina)|Feeder]] a [[Stereophonics]], si osvojili hardrockový alebo „popmetalový“ sound.<ref>J. Ankeny, [{{Allmusic|class=artist|id=p224868|pure_url=yes}} "Feeder"], ''Allmusic''. Dátum prístupu: 20. jún 2010.</ref><ref>J. Damas, [{{Allmusic|class=album|id=r415693|pure_url=yes}} "Stereophonics: Performance and Cocktails"], ''Allmusic''. Dátum prístupu: 20. jún 2010.</ref>{{clear}}

Niekoľko hardrockových kapiel zo 70. a. 80. rokov si dokázalo udržať úspech počas celej svojej kariéry. Bon Jovi stále dokázali vyprodukovať komerčný hit, čo dokazovala skladba „It’s My Life“ sz dvojplatinového albumu ''[[Crush]]'' (2000)<ref name=AllmusicBonJovi/> a AC/DC tiež vydali platinovú nahrávku, ''[[Stiff Upper Lip]]'' (2000)<ref name="AllmusicAC/DCOnline" /> Aerosmith vydali ''Just Push Play'' (2001) s top 10 hitom „Jaded“, platinový album, ktorý sa v rebríčku Billboardu umiestnil na druhom mieste, a ktorým sa skupina priblížila bližšie smerom k popu; a tiež album bluesových cover verzií ''[[Honkin' on Bobo]]'', ktorý sa v roku 2004 umiestnil na piatej priečke.<ref name=AllmusicAerosmith/> Opätovne sa spojili a následne vyrazili na turné skupiny Van Halen (s Hagarom v roku 2004 a potom s Rothom v roku 2007)<ref name=AllmusicVanHalenOnline>S. T. Erlewine and G. Prato, [{{Allmusic|class=artist|id=p133911|pure_url=yes}} "Van Halen"], ''Allmusic''. Dátum prístupu: 20. jún 2010.</ref> The Who<ref>B. Eder and S. T. Erlewine, [{{Allmusic|class=artist|id=p5822|pure_url=yes}} "The Who"], ''Allmusic''. Dátum prístupu: 20. jún 2010.</ref> a Black Sabbath (s Osbournom 1997–20061997 – 2006 a s Diom 2006-/7)<ref>W. Ruhlmann, [{{Allmusic|class=artist|id=p3693|pure_url=yes}} "Black Sabbath"], ''Allmusic''. Dátum prístupu: 20. jún 2010.</ref> a dokonca aj Led Zeppelin odohrali jedno predstavenie (2007),<ref>H. MacBain, [http://www.nme.com/news/led-zeppelin/33079 "Led Zeppelin reunion: the review"] ''New Musical Express'', 10. december 2007. Dátum prístupu: 20. jún 2010.</ref> čím tieto skupiny podnietili obnovenie záujmu o predošlé dekády. Popritom vznikli a vydobyli si určitý úspech hardrockové superskupiny ako [[Audioslave]] (zložená sz bývalých členov [[Rage Against the Machine]] a Soundgarden) a [[Velvet Revolver]] (zložená sz bývalých členov Guns N’ Roses, punkovej kapely Wasted Youth a speváka Stone Temple [[Scott Weiland|Scotta Weilanda]]). Avšak tieto kapely nemali dlhého trvania, rozpadli sa v rokoch 2007 a 2008.<ref>M. Wilson, [{{Allmusic|class=artist|id=p543386|pure_url=yes}} "Audioslave"], ''Allmusic''. Dátum prístupu: 20 Jún 2010.</ref><ref>J. Loftus, [{{Allmusic|class=artist|id=p651389|pure_url=yes}} "Velvet Revolver"], ''Allmusic''. Dátum prístupu: 20. jún 2010.</ref> V roku 2008 konečne vyšiel dlho očakávaný album Guns N’ Roses ''[[Chinese Democracy]]'', avšak získal iba jednu platinu a nepriniesol skupine taký úspech, aký zažívala na prelome 80. a 90. rokov.<ref name="Certification">{{Citácia elektronického dokumentu| url=http://www.riaa.com/goldandplatinumdata.php?resultpage=1&table=SEARCH_RESULTS&action=&title=Chinese%20Democracy&artist=Guns%20N%20Roses&format=&debutLP=&category=&sex=&releaseDate=&requestNo=&type=&level=&label=&company=&certificationDate=&awardDescription=&catalogNo=&aSex=&rec_id=&charField=&gold=&platinum=&multiPlat=&level2=&certDate=&album=&id=&after=&before=&startMonth=1&endMonth=1&startYear=1958&endYear=2009&sort=Artist&perPage=25| titul=Gold and Platinum Database Search| dátum prístupu=2009-11-25}}</ref> Úspešnejší bol dvojplatinový album AC/DC ''[[Black Ice]]'' (2008).<ref name="AllmusicAC/DCOnline" /> Bon Jovi si stále užívali úspech, dokonca fušovali do [[country]] s piesňou „Who Says You Can’t Go Home“, ktorá sa v rebríčku Hot Country Singles umiestnila v roku 2006 na prvej priečke, a s [[country rock|countryrockovým]]ovým albumom ''Lost Highway'', ktorý sa v roku 2007 umiestnil na prvej priečke Billboardu. V roku 2009 Bon Jovi prichádzajú s ďalšou albumovou jednotkou, ''The Circle'', ktorá znamenala návrat k hardrockovému soundu.<ref name=AllmusicBonJovi/> V roku 2010 Heart dobyli desiatu priečku rebríčku Billboard Top 10, kde sa dostali po prvýkrát po dvadsiatich rokoch.

Názov „retro metal“ sa v angličtine používa v súvislosti so skupinami hrajúcimi v štýle skupín ako [[The Sword]] (Texas, USA), [[High on Fire]] (Kalifornia, USA), [[Witchcraft]] (Švédsko) či [[Wolfmother]]<ref name=AgeofWinters>E. Rivadavia, [{{Allmusic|class=album|id=r820095|pure_url=yes}} "The Sword: 'Age of Winters'"], ''Allmusic''. Dátum prístupu: 11. jún 2007.</ref> (Austrália). [[Wolfmother (album)|Rovnomenný debutový album]] kapely Wolfmother z roku 2005 kombinuje charakteristické prvky Led Zeppelin a Deep Purple.<ref>E. Rivadavia, [{{Allmusic|class=album|id=r1643518|pure_url=yes}} "'Wolfmother: 'Cosmic Egg'"], ''Allmusic''. Dátum prístupu: 11. jún 2007.</ref> Taktiež ich krajania [[Airbourne]] svojím debutovým albumom ''Runnin’ Wild'' (2007) nadviazali na tradíciu tvrdého riffovania AC/DC.<ref>J. Macgregor, [{{Allmusic|class=artist|id=p183569|pure_url=yes}} "Airbourne"], ''Allmusic''. Dátum prístupu: 19. jún 2010.</ref> Päťnásobne platinový album ''Permission to Land'' (2003) od The Darkness, charakterizovaný ako „nevrlo realistická napodobenina metalu 80. rokov a glamu 70. rokov“,<ref name="AllmusicTheDarkness">H. Phares, [{{Allmusic|class=album|id=r653401|pure_url=yes}} The Darkness], ''Allmusic''. Dátum prístupu: 114. júnapríl 20072016.</ref> obsadil prvé priečky britských hitparád. Nasledujúci album ''One Way Ticket to Hell... and Back'' (2005) sa vyšplhal na 11. priečku, potom sa kapela v roku 2006 rozpadla, avšak roku 2011 sa opäť dala dohromady.<ref>[http://archive.is/20120723044524/http://www.chartstats.com/artistinfo.php?id=52 "Chart Stats: The Darkness"], ''Chart Stats''. Dátum prístupu: 17. jún 2008.</ref> Losangeleská skupina [[Steel Panther]] si získala priaznivcov parodovaním glam metalu 80. rokov.<ref name=AllmusicSteelPanther>J. Lymangrover, [{{Allmusic|class=artist|id=p1123733|pure_url=yes}} "Steel Panther"], ''Allmusic''. Dátum prístupu: 19. jún 2010.</ref> Serióznejší záujem o obrodu glam metalu prejavili švédske sleazemetalové kapely ako Vains of Jenna,<ref name=AllmusicVainsofJenna>M. Brown, [{{Allmusic|class=artist|id=p847945|pure_url=yes}} "Vains of Jenna"], ''Allmusic''. Dátum prístupu: 19. jún 2010.</ref> Hardcore Superstar<ref name="AllmusicHardcoreSuperstar">S. Huey, [{{Allmusic|class=artist|id=p372991|pure_url=yes}} "Hardcore Superstar"], ''Allmusic''. Dátum prístupu: 19. jún 2010.</ref> a Crashdïet.<ref>K. R. Hoffman, [{{Allmusic|class=artist|id=p748845|pure_url=yes}} "Crashdïet"], ''Allmusic''. Dátum prístupu: 19. jún 2010.</ref>

Aj keď Foo Fighters aj naďalej patrili medzi najúspešnejšie rockové skupiny, čo dokazovali ich albumy ako ''[[In Your Honor]]'' (2005), ktorý sa vyšplhal v albumových rebríčkoch v USA a v Británii na druhé miesto, mnohé skupiny prvej post-grungeovej vlny už viditeľne strácali popularitu. Kapely ako [[Creed]], [[Staind]], [[Puddle of Mudd]] a [[Nickelback]] priviedli žáner do 21. storočia zo značným komerčným úspechom, zanechajúc väčšinu úzkosti a hnevu pôvodného hnutia na úkor konvenčnejších refrénov, epiky a romantických piesní. V ich šľapajach kráčali nové skupiny ako [[Shinedown]] a [[Seether]].<ref name=Grierson>T. Grierson, [http://rock.about.com/od/rockmusic101/a/PostGrunge.htm "Post-Grunge: A History of Post-Grunge Rock"], ''About.com''. Dátum prístupu: 1. január 2010.</ref> Medzi interpretov s tradičnejším hardrockovým soundom patria Andrew W.K.,<ref>H. Phares, [{{Allmusic|class=artist|id=p434089|pure_url=yes}} "Andrew W.K."], ''Allmusic''. Dátum prístupu: 19. jún 2010.</ref> Beautiful Creatures<ref>J. Loftus, [{{Allmusic|class=artist|id=p483976|pure_url=yes}} "Beautiful Creatures"], ''Allmusic''. Dátum prístupu: 20. jún 2010.</ref> a Buckcherry, ktorých prelomový album ''15'' (2006) získal platinovú platňu a singel „Sorry“ (2007) sa dostal do prvej desiatky Billboard 100.<ref>J. Loftus, [{{Allmusic|class=artist|id=p366452|pure_url=yes}} "Buckcherry"], ''Allmusic''. Dátum prístupu: 19. jún 2010.</ref> V polovici 1. dekády 21. storočia sa so scény [[garage rock|garážového rocku]] a [[post-punk revival]]u vynárajú ďalšie skupiny s hardrockovými tendenciami ako Black Rebel Motorcycle Club, Kings of Leon<ref>S. J. Blackman, ''Chilling out: the Cultural Politics of Substance Consumption, Youth and Drug Policy'' (McGraw-Hill International, 2004), ISBN 0-335-20072-9, str. 90.</ref> a [[Queens of the Stone Age]]<ref>J. Ankeny and G. Prato, [{{Allmusic|class=artist|id=p296068|pure_url=yes}} "Queens of the Stone Age"], ''Allmusic''. Dátum prístupu: 19. jún 2010.</ref> z USA, [[Three Days Grace]] z Kanady,<ref>M. Sutton, [{{Allmusic|class=artist|id=p561754|pure_url=yes}} "Three Days Grace"], ''Allmusic''. Dátum prístupu: 19. jún 2010.</ref> Jet z Austrálie<ref>P. Smitz, C. Bain, S. Bao, S. Farfor, ''Australia'' (Footscray Victoria: Lonely Planet, 14. vyd., 2005), ISBN 1-74059-740-0, str. 58.</ref> a The Datsuns z Nového Zélandu.<ref>C. Rawlings-Way, ''Lonely Planet New Zealand'' (Footscray Victoria: Lonely Planet, 14. vyd., 2008), ISBN 1-74104-816-8, str. 52.</ref> V roku 2009 si získala pozornosť superskupina [[Them Crooked Vultures]], pozostávajúca sz Dava Grohla (Foo Fighters), Josha Homma (Queens of the Stone Age) a [[John Paul Jones|Johna Paula Jonesa]] (Led Zeppelin), keď sa vydala na turné a vydala rovnomenný debutový album, ktorý sa dostal do top 20 v USA a v Británii a vo viacerých iných krajinách do top 10.<ref>H. Phares, [{{Allmusic|class=artist|id=p1170106|pure_url=yes}} "Them Crooked Vultures"], ''Allmusic''. Dátum prístupu: 2. október 2010.</ref><ref>[http://acharts.us/album/51934 "Them Crooked Vultures - Them Crooked Vultures"], Acharts.us. Dátum prístupu: 2. október 2010.</ref>

* Guibert, Gérôme a Fabien Hein (ed.) (2007), „Les Scènes Metal. Sciences sociales et pratiques culturelles radicales“, ''Volume! La revue des musiques populaires'', č.°5-2, Bordeaux: Éditions Mélanie Seteun. ISBN 978-2-913169-24-1