Hard rock: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Nová stránka: '''Hard Rock''' je jedna z variácií rokenrolovej hudby, ktorá má svoje korene na začiatku šesťdesiatych rokov v štýloch garage a [[Psychedelický rock|psychedelického r...
 
 
(190 medziľahlých úprav od 54 ďalších používateľov nie je zobrazených)
Riadok 1:
{{portál|Hudba|Hudobný}}
'''Hard Rock''' je jedna z variácií rokenrolovej hudby, ktorá má svoje korene na začiatku šesťdesiatych rokov v štýloch [[garage]] a [[Psychedelický rock|psychedelického rocku]].
{{Dobrý článok}}
{{Infobox Hudobný žáner
| Názov = Hard rock
| Farba pozadia = crimson
| Farba písma = white
| Obrázok = Roger Glover Steve Morse 2005.jpg
| Popis obrázka = [[Roger Glover]] a [[Steve Morse]] ([[Deep Purple]])
| Pôvod v štýloch = [[blues rock]], [[garage rock]], [[psychedelický rock]], [[rock and roll]] a [[rhythm and blues]]
| Kultúrne pozadie čas = polovica šesťdesiatych rokov
| Kultúrne pozadie krajina = [[Spojené kráľovstvo]] a [[Spojené štáty|USA]]
| Typické nástroje = [[elektrická gitara]], [[basová gitara]], [[spev]], [[bicie]], občas [[klavír]] a [[Klávesové nástroje|klávesy]]
| Všeobecná popularita = od konca 60. rokov veľká
| Odvodené štýly = [[heavy metal]]
| Podštýly = [[Death ’n’ roll]], [[glam metal]], [[post-grunge]]
| Zmes štýlov =
| Regionálne scény =
| Miestne scény =
| Commons =
}}
'''Hard rock''' (alebo '''heavy rock''' čiže '''tvrdý rock''') je voľne definovaný [[Hudobný žáner|štýl]] [[rock]]ovej hudby, ktorého korene vychádzajú z [[garage rock|garážového rocku]], [[blues rock]]u a [[psychedelický rock|psychedelického rocku]] polovice 60. rokov 20. storočia. Je charakteristický hojným využívaním skreslených [[Elektrická gitara|elektrických gitár]], [[Basová gitara|basovou gitarou]] a [[Bicie|bicími]], často v sprievode [[klavír]]a a [[Klávesové nástroje|klávesov]].
 
V 70. rokoch 20. storočia sa hard rock, reprezentovaný skupinami ako [[Led Zeppelin]], [[The Who]], [[Deep Purple]], [[Aerosmith]], [[AC/DC]] a [[Van Halen]], stal najdôležitejšou formou populárnej hudby, a v druhej polovici 80. rokov dosiahol vrchol popularity. Koncom 80. rokov nasledoval veľký úspech [[glam metal|glammetalových]] skupín ako [[Bon Jovi]] a [[Def Leppard]] a drsnejšie znejúcich [[Guns N' Roses]], avšak začiatkom 90. rokov nasledovala strata popularity na úkor nového, komerčne úspešného štýlu nazývaného [[grunge]], a neskoršie tiež na úkor [[britpop]]u. Napriek tomu všetkému si mnohé [[post-grunge]]ové skupiny osvojili hardrockový sound a v prvej dekáde 21. storočia znovu ožil záujem o zavedené kapely, nastáva pokus o revival scény a takisto sa objavujú nové hardrockové kapely, pochádzajúce z garážového rocku a scény [[post-punk revival]].
Charakteristický je skresleným (silovo deformovaným) zvukom elektrických gitár, basovej gitary a bicích nástrojov.
 
== Charakteristika ==
Termín ''Hard Rock'' je niekedy aplikovaný na viac štýlov [[rock|rockovej]] hudby, ktoré sú odchýlkami pop rocku a iba všeobecne nadväzujú na tento štýl. Napríklad [[punk rock]], ktorý využíva rýchlejšie tempo a menej akordov (tiež silovo deformovaných) a štýl nazvany grunge.
[[File:Backbeat chop.png|thumb|left|300px|Notácia pre bicie zobrazujúca back beat.<ref>D. Anger, "Introduction to the 'Chop'", ''Strad'' (0039-2049), 10. január 2006, zv. 117, vydanie 1398, str. 72-7.</ref>]]
Hard rock je druh hlasitej, agresívnej rockovej hudby. Do popredia sa zväčša dostáva elektrická gitara, využívajúca skreslenie a iné efekty, jednak ako rytmický nástroj využívajúci opakujúce sa a rôzne komplexné riffy, a jednak ako [[sólová gitara|sólový inštrument]].<ref name="AllMusicHard" /> Bubnovanie je charakteristické tým, že sa zameriava na energické rytmy, silný basový bubon a backbeat na malom bubne, občas sa používajú na zdôraznenie cimbaly.<ref name="Shuker2005">R. Shuker, ''Popular Music: the Key Concepts'', (Abingdon: Routledge, 2. vyd., 2005), ISBN 0-415-34770-X, str. 130–1.</ref> Basová gitara spolupracuje s bicími, občas hrá aj riffy, avšak obyčajne slúži len ako pozadie pre rytmickú a sólovú gitaru.<ref name="Allmusicheavymetal"/> Vokály zväčša pozostávajú z vrčania, škrípania, kričania alebo kvílenia, občas vo vysokých výškach či dokonca vo falzete.<ref>E. Macan, ''Rocking the Classics: English Progressive Rock and the Counterculture'' (Oxford: Oxford University Press, 1997), ISBN 0-19-509887-0, str. 39.</ref> Hard rock býva občas označovaný ako „cock rock“ (doslova: „kohútí rock“), keďže kladie dôraz na prehnanú mužnosť a sexualitu a pretože historicky patrili medzi interpretov a poslucháčov tejto hudby predovšetkým muži – publikum pozostáva prevažne z bielych dospievajúcich mužov z pracujúcej triedy.<ref name=Shuker2005/>
 
Koncom 60. rokov 20. storočia sa pojmy hard rock a [[heavy metal]] vzájomne zamieňali, avšak časom sa každý pojem začal používal ako označenie špecifického druhu hudby.<ref>P. Du Noyer, ed., ''The Illustrated Encyclopedia of Music'' (Flame Tree, 2003), ISBN 1-904041-70-1, str. 96.</ref> Zatiaľ čo hard rock obsahuje prvky [[blues]]u a [[rokenrol]]u, napríklad určité prvky [[swing]]u v back beate a riffy, ktoré majú vo svojich „chytľavých“ frázach tendenciu zdôrazňovať akordové progresie, heavymetalové riffy často pôsobia ako samostatné melódie a neobsahujú prvky swingu.<ref name="AllMusicHard">{{Citácia periodika | last = | titul = Hard Rock | periodikum = Allmusic | url = {{Allmusic|class=explore|id=style/d217|pure_url=yes}} | archiveurl =http://www.webcitation.org/5wS1b6c7H| archivedate =12 February 2011}}.</ref> Po prelomovom úspechu [[Black Sabbath]] začiatkom 70. rokov heavy metal nadobudol „temnejšie“ vlastnosti, a v 80. rokoch sa rozvinul do množstva [[Extrémny metal|extrémnych štýlov]], ovplyvnených [[hardcore punk]]om, čo ešte väčšmi oddialilo od seba hard rock a heavy metal.<ref name="Allmusicheavymetal">V. Bogdanov, C. Woodstra and S. T. Erlewine, ''All Music Guide to Rock: the Definitive Guide to Rock, Pop, and Soul'' (Milwaukee, WI: Backbeat Books, 3. vyd., 2002), ISBN 0-87930-653-X, str. 1332–3.</ref> Napriek všetkým rozdielom hard rock a heavy metal existovali bok po boku, a kapely nezriedka stáli na pomedzí žánrov, či obsahovali prvky obidvoch.<ref>R. Walser, ''Running With the Devil: Power, Gender, and Madness in Heavy Metal Music'' (Middletown, CT: Wesleyan University Press, 1993), ISBN 0-8195-6260-2, str. 7.</ref>
 
== CharakteristikaHistória ==
Korene hard rocku ako aj heavy metalu siahajú až na počiatok 50. rokov 20. storočia. Začiatkom 50. rokov začali hudobníci hrajúci elektrický blues experimentovať s prvkami hard rocku ako sú energické rytmy, skreslené [[gitarové sólo|gitarové sóla]] a power akordy. Najevidentnejšie to bolo v práci memphiských bluesových gitaristov, medzi ktorých sa zaraďujú hudobníci ako [[Joe Hill Louis]], [[Willie Johnson]] a predovšetkým [[Pat Hare]],<ref name="rolling_memphis">{{Citácia knihy |priezvisko=Miller|meno=Jim|titul=The Rolling Stone illustrated history of rock & roll|rok=1980|vydavateľ=''[[Rolling Stone]]''|miesto=New York|isbn=0394513223|url=http://books.google.co.uk/books?id=3ZEUAQAAIAAJ|accessdate=2012-07-05|poznámka=Black country bluesmen made raw, heavily amplified boogie records of their own, especially in Memphis, where guitarists like Joe Hill Louis, Willie Johnson (with the early Howlin' Wolf band) and Pat Hare (with Little Junior Parker) played driving rhythms and scorching, distorted solos that might be counted the distant ancestors of heavy metal.}}</ref><ref name="palmer"/> ktorí zachytili svoj „ráznejší, hanebnejší, zúrivejší zvuk elektrických gitár“ na nahrávkach ako „Cotton Crop Blues“ z roku 1954 od [[James Cotton|Jamesa Cottona]].<ref name="palmer">Robert Palmer, „Church of the Sonic Guitar“, str. 13-38 in Anthony DeCurtis, ''Present Tense'' (Durham NC: Duke University Press, 1992), ISBN 0-8223-1265-4, str. 24-27.</ref> Medzi ďalšie skladby, ktoré možno označiť za predchodcov hard rocku, patrí inštrumentálna skladba „Rumble“ z roku 1958 od [[Link Wray|Linka Wraya]].<ref>J. Simmonds, ''The Encyclopedia of Dead Rock Stars: Heroin, Handguns, and Ham Sandwiches'' (Chicago Il: Chicago Review Press, 2008), ISBN 1-55652-754-3, str. 559.</ref>
 
=== Počiatky (60. roky 20. storočia) ===
[[File:Cream Clapton Bruce Baker 1960s.jpg|thumb|[[Cream]] svojou blues-rockovou improvizáciou veľkou mierou ovplyvnili rozvíjajúci sa hardrockový žáner.]]
V polovici 60. rokov začali americké a predovšetkým britské kapely modifikovať štandardný rokenrol, pridávajúc [[blues]]ové vplyvy, ťažší zvuk, tvrdšie gitarové riffy, pompézne bubnovanie a hlasitejší spev. Rané verzie hard rocku možno počuť v tvorbe [[The Kingsmen]], ktorých verzia hitu „Louie, Louie“ z roku 1963 vytvorila štandard pre [[garage rock|garážový rock]],<ref name="P. Buckley, 1144">P. Buckley, ''The Rough Guide to Rock'' (London: Rough Guides, 2003), ISBN 1-84353-105-4, str. 1144.</ref> a v skladbách kapiel Britskej invázie ovplyvnených [[rhythm and blues]],<ref name="Bogdanov2002BritishR&B">R. Unterberger, "Early British R&B", in V. Bogdanov, C. Woodstra a S. T. Erlewine, ''All Music Guide to Rock: the Definitive Guide to Rock, Pop, and Soul'' (Milwaukee, WI: Backbeat Books, 3. vyd., 2002), ISBN 0-87930-653-X, str. 1315-6.</ref> medzi ktoré patria „You Really Got Me“ od [[The Kinks]] (1964),<ref>[{{Allmusic|class=song|id=t4750179|pure_url=yes}} "Review of 'You Really Got Me' "], Denise Sullivan, [[Allmusic]], [http://allmusic.com All Music.com]</ref> „My Generation“ od [[The Who]] (1965)<ref name="AllMusicHard" /> a „[[(I Can't Get No) Satisfaction]]“ (1965) od [[The Rolling Stones]].<ref>P. Prown and H. P. Newquist, ''Legends of Rock Guitar: the Essential Reference of Rock's Greatest Guitarists'' (Milwaukee, WI: Hal Leonard Corporation, 1997), ISBN 0-7935-4042-9, str. 29.</ref> Od konca 60. rokov začalo byť bežné, že komerčný rock, ktorý sa vyvinul z [[Psychedelický rock|psychedélie]], začal bývať rozdeľovaný na soft a hard rock. [[Soft rock]] prevažne preberal prvky [[folk rock]]u, ako akustické nástroje a tiež kládol dôraz na melodiku a harmóniu.<ref name="Curtis1987">J. M. Curtis, ''Rock Eras: Interpretations of Music and Society, 1954–1984'' (Madison, WI: Popular Press, 1987), ISBN 0-87972-369-6, str. 447.</ref> Naproti tomu hard rock zväčša preberal prvky blues-rocku a býval interpretovaný hlučnejšie a intenzívnejšie.<ref name="AllMusicHard"/>
 
Medzi [[bluesrock]]ové kapely, ktoré patrili k priekopníkom hardrockového soundu, sa zaraďujú [[Cream]], [[Jimi Hendrix Experience]] a [[The Jeff Beck Group]].<ref name="AllMusicHard"/> Cream v piesňach ako „[[I Feel Free]]“ (1966) skombinovala blues-rock s popom a psychedéliou, predovšetkým čo sa riffov a gitarových sól [[Eric Clapton|Erica Claptona]] týka.<ref>R. Unterberger, [{{Allmusic|class=song|id=t1892561|pure_url=yes}} "Song Review: I Feel Free"], ''[[Allmusic]]''. Dátum prístupu: 22. február 2010.</ref> Jimi Hendrix stvoril formu bluesom ovplyvneného psychedelického rocku, v ktorej sa zlievali prvky [[džez]]u, bluesu a rokenrolu.<ref>D. Henderson, ''Scuse Me While I kiss the Sky: the Life of Jimi Hendrix'' (London: Omnibus Press, 2002), ISBN 0-7119-9432-3, str. 112.</ref> Počnúc rokom 1967, [[Jeff Beck]] vyniesol sólovú gitaru do nových výšin technickej virtuozity a so svojou kapelou, The Jeff Beck Group, posunul blues-rock smerom k tvrdému rocku.<ref name="AllmusicBlues-Rock">V. Bogdanov, C. Woodstra, S. T. Erlewine, eds, ''All Music Guide to the Blues: The Definitive Guide to the Blues'' (Backbeat, 3. vyd., 2003), ISBN 0-87930-736-6, str. 700–2.</ref> [[Dave Davies]] zo skupiny The Kinks, [[Keith Richards]] z The Rolling Stones, [[Pete Townshend]] z The Who, Hendrix, Clapton a Beck patrili všetci k priekopníkom používania nových gitarových efektov ako fázovanie, spätná väzba a skreslenie.<ref>P. Prown and H. P. Newquist, ''Legends of Rock Guitar: the Essential Reference of Rock's Greatest Guitarists'' (Milwaukee, WI: Hal Leonard Corporation, 1997), ISBN 0-7935-4042-9, str. 59–60.</ref> Od albumu ''[[The Beatles (album)|The Beatles]]'' (1968) (známy tiež ako „Biely album“) a počnúc skladbou „Helter Shelter“ sa dokonca aj [[The Beatles]] pokúšali vytvárať skladby v tomto novom hardrockovom štýle, pokúšajúc sa prekonať hlučnosťou The Who.<ref name=Macdonald2005p2005/> O „Bielom albume“ niektorí kritici napísali, že obsahuje „proto-metalové burácanie“,<ref>S. T. Erlewine, [{{Allmusic|class=album|id=r1523|pure_url=yes}} "Beatles: 'The White Album"], ''Allmusic''. Dátum prístupu: 3. august 2010.</ref> avšak iní tvrdia, že „ich pokusy v heavymetalovom štýle boli bez výnimky trápne“.<ref name=Macdonald2005p2005>I. Macdonald, ''Revolution in the Head: The Beatles Records and the Sixties'' (London: Vintage, 3. vyd., 2005), str. 298.</ref>
V štýle Hard Rocku je najčastejšie používaná päť stupňová notová škála typická pre blues. Na rozdiel od tradičného rokenrolu, ktorý preberá prvky z klasického blues, hardrock využíva prvky britského blues v ktorom sa využíva viacero moderných nástrojov ako sú [[Elektrická gitara|elektrické gitary]], sólovú a rytmickú a basovú, bicie a niekedy aj klávesové nástroje.
 
[[File:LedZeppelinChicago75.jpg|thumb|left|250px|[[Led Zeppelin]] naživo na Chicagskom štadióne v januári 1975.]]
Medzi skupiny, ktoré sa v tej dobe vynorili z americkej psychedelickej scény, možno zaradiť [[Iron Butterfly]], [[MC5]], [[Blue Cheer]] a [[Vanilla Fudge]].<ref name="Walser1993pp9-10">R. Walser, ''Running With the Devil: Power, Gender, and Madness in Heavy Metal Music'' (Middletown, CT: Wesleyan University Press, 1993), ISBN 0-8195-6260-2, str. 9–10.</ref> Sanfranciská skupina Blue Cheer vydala na svojom debutovom albume ''[[Vincebus Eruptum]]'' (1968) surovú a skreslenú coververziu klasického hitu [[Eddie Cochran|Eddieho Cochrana]] „Summertime Blues“, a načrtla tak v podstate podobu budúceho hardrockového a heavymetalového soundu.<ref name=Walser1993pp9-10/> Ten istý mesiac vydávajú [[Steppenwolf]] svoj debutový rovnomenný album, obsahujúci pieseň „[[Born to Be Wild]]“, v ktorej sa po prvýkrát spomína fráza „heavy metal“, a ktorá pomohla spopularizovať tento žáner, keď ju použili vo filme ''[[Easy Rider]]'' (1969).<ref name=Walser1993pp9-10/> Album ''In-A-Gadda-Da-Vida'' (1968) od Iron Butterfly s rovnomennou 17-minútovou titulnou skladbou, využívajúc organy a dlhé bubenícke sóla, takisto predznamenal neskoršie prvky tohto soundu.<ref name=Walser1993pp9-10/>
 
Ku koncu desaťročia začal vznikať odlišný štýl hard rocku, keď sa objavili kapely ako [[Led Zeppelin]], ktorí začali mixovať hudbu raných rokenrolových kapiel s náročnejšími formami blues rocku a acid rocku (predovšetkým na svojich prvých dvoch albumoch ''[[Led Zeppelin (album)|Led Zeppelin]]'' a ''[[Led Zeppelin II]]'' – obidva vydané 1969); a [[Deep Purple]], ktorí prerazili so svojím štvrtým a jednoznačne tvrdším albumom ''[[Deep Purple in Rock|In Rock]]'' (1970). Významný bol tiež ''[[Paranoid]]'' (1970) od Black Sabbath, ktorý kombinuje gitarové riffy s disonanciou, a tiež obsahuje otvorenejšie narážky na okultizmus a prvky gotického hororu.<ref name="Walser1993p10"/> Tieto všetky tri kapely mali nesmiernu zásluhu na rozvoji heavy metalu, ale keď začal metal ešte väčšmi zosilňovať intenzitu hudby, a kapely ako Judas Priest, ktoré prišli po Sabbatoch, smerovali do mnohokrát „temných a hrozivejších“ oblastí, hard rock ostával samopašnou a pohodovou muzikou.<ref name=AllMusicHard/>
== História ==
 
=== Rozmach (70. roky 20. storočia) ===
[[File:Who - 1975.jpg|thumb|250px|right|[[The Who]] na pódiu v roku 1975.]]
Na začiatku 70. rokov Rolling Stones vycibrili svoj hardrockový sound, čo sa prejavilo na albume ''[[Exile On Main St.|Exile on Main St.]]'' (1972). Aj keď spočiatku bol tento album prijímaný s rozpačitými pocitmi, dnes je podľa kritika Steva Erlewina „vo všeobecnosti považovaný za jednu z najlepších platní Rolling Stones“.<ref>S. T. Erlewine, [{{Allmusic|class=album|id=r16834|pure_url=yes}} "Rolling Stones: Exile on Mainstreet"], ''Allmusic''. Dátum prístupu: 3. august 2010.</ref> Tento sound, založený na tvrdých riffoch, ďalej rozvíjali na albumoch ''[[It’s Only Rock ’n Roll|It's Only Rock 'n' Roll]]'' (1974) a ''[[Black and Blue]]'' (1976).<ref>S. T. Erlewine, [{{Allmusic|class=artist|id=p5298|pure_url=yes}} "The Rolling Stones"], ''Allmusic''. Dátum prístupu: 3. august 2010.</ref> Led Zeppelin začali na nahrávkach ''[[Led Zeppelin III]]'' (1970) a ''[[Led Zeppelin IV]]'' (1971) experimentovať s prvkami [[world music]] a folku. Na štvrtom albume sa nachádza skladba „[[Stairway to Heaven]]“, ktorá patrí k najhranejším piesňam v americkom rozhlase.<ref>S. T. Erlewine, [{{Allmusic|class=artist|id=p4739|pure_url=yes}} "Led Zeppelin"], 'Allmusic''. Dátum prístupu: 27. september 2010.</ref> Deep Purple naďalej pomáhali definovať hard rock, predovšetkým svojím tretím albumom ''[[Machine Head (album)|Machine Head]]'' (1972), ktorý obsahoval skladby „[[Highway Star]]“ a „[[Smoke on the Water]]“.<ref>R. Walser, ''Running With the Devil: Power, Gender, and Madness in Heavy Metal Music'' (Middletown, CT: Wesleyan University Press, 1993), ISBN 0-8195-6260-2, str. 64.</ref> V roku 1975 z kapely odchádza gitarista [[Ritchie Blackmore]] a zakladá skupinu [[Rainbow]], a rok nato, po rozpade Deep Purple, zakladá spevák [[David Coverdale]] skupinu [[Whitesnake]].<ref name="AllmusicDeepPurple">V. Bogdanov, C. Woodstra and S. T. Erlewine, ''All Music Guide to Rock: the Definitive Guide to Rock, Pop, and Soul'' (Milwaukee, WI: Backbeat Books, 3. vyd., 2002), ISBN 0-87930-653-X, str. 292–3.</ref> V roku 1970 vydávajú The Who platňu ''[[Live at Leeds]]'', ktorá býva považovaná za prototyp živých hardrockových nahrávok, a rok nato vydávajú svoj povestný album ''[[Who’s Next]]'', na ktorom skĺbili tvrdý rock a značné používanie syntetizátorov.<ref>C. Charlesworth and E. Hanel, ''The Who: the Complete Guide to Their Music'' (London: Omnibus Press, 2nd edn., 2004), ISBN 1-84449-428-4, str. 52.</ref> Nasledujúce albumy, ''Quadrophenia'' (1973) a ''The Who by Numbers'' (1975), ''[[Who Are You]]'' (1978), boli tiež založené na tomto sounde, posledne spomínaný bol zároveň posledným albumom, na ktorom účinkoval bubeník [[Keith Moon]], ktorý skonal rok nato.<ref name="AllmusicTheWho">V. Bogdanov, C. Woodstra and S. T. Erlewine, ''All Music Guide to Rock: the Definitive Guide to Rock, Pop, and Soul'' (Milwaukee, WI: Backbeat Books, 3rd edn., 2002), ISBN 0-87930-653-X, str. 1220–2.</ref>
 
[[Súbor:Deep_Purple_(UK_Tour_1976).JPG|thumb|left|Deep Purple v roku 1976.]]
 
Medzi nové nádejné britské kapely patril počin [[Free]] so svojou jedinečnou skladbou „All Right Now“ (1970), ktorá sa zaradila medzi najhranejšie rádiové hity v Británii aj v Spojených štátoch.<ref>[http://itunes.apple.com/us/artist/paul-rodgers/id163444 Paul Rodgers: Biography], ''[[iTunes]]''</ref> Keď sa kapela roku 1973 rozpadla, spevák [[Paul Rodgers]] sa pridal k [[Superskupina|superskupine]] [[Bad Company]], ktorá so svojím rovnomenným debutovým albumom (1974) zožala celosvetový úspech.<ref name="AllmusicNazareth52">V. Bogdanov, C. Woodstra and S. T. Erlewine, ''All Music Guide to Rock: the Definitive Guide to Rock, Pop, and Soul'' (Milwaukee, WI: Backbeat Books, 3. vyd., 2002), ISBN 0-87930-653-X, str. 52–3.</ref> V roku 1970 debutovala škótska skupina [[Nazareth (skupina)|Nazareth]] rovnomenným albumom, vytvoriac tak zmes hard rocku a popu, ktorú naplno zdokonalili na nesmierne populárnej platni ''Hair of the Dog'', obsahujúcej prototyp power balady – pieseň „Love Hurts“.<ref name="AllmusicNazareth783">V. Bogdanov, C. Woodstra and S. T. Erlewine, ''All Music Guide to Rock: the Definitive Guide to Rock, Pop, and Soul'' (Milwaukee, WI: Backbeat Books, 3. vyd., 2002), ISBN 0-87930-653-X, str. 783–4.</ref> Už Led Zeppelin a Deep Purple vnášali do svojej tvorby [[progresívny rock|progresívne]] prvky, avšak za skutočne progresívno-hardrockové možno označiť skôr skupiny typu [[Uriah Heep]] a [[Argent]].<ref>E. Macan, ''Rocking the Classics: English Progressive Rock and the Counterculture'' (Oxford: Oxford University Press, 1997), ISBN 0-19-509887-0, str. 138.</ref> Na počiatku 70. rokov si v Británii určitú priazeň publika vydobyla skupina [[Queen (skupina)|Queen]], avšak medzinárodné uznanie si kapela získala až s nahrávkami ''[[Sheer Heart Attack]]'' (1974) a ''[[A Night at the Opera (Queen)|A Night at the Opera]]'' (1975), ktoré boli charakteristické viachlasným spevom, zdvojenými gitarami a zmesou hard rocku s heavy metalom, [[progresívny rock|progresívnym rockom]] a dokonca s [[opera|operou]].<ref name=AMQueen>{{Citácia periodika | priezvisko =S. T. Erlewine | titul = Queen | periodikum = Allmusic | url = {{Allmusic|class=artist|id=queen-p5205/biography|pure_url=yes}} | archiveurl =http://www.webcitation.org/5wS5t2gXT| archivedate =12 February 2011}}.</ref> ''A Night at the Opera'' obsahoval singel „[[Bohemian Rhapsody]]“, ktorý vydržal deväť týždňov na prvom mieste anglických hitparád.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.chartstats.com/songinfo.php?id=6852|vydavateľ=Chart Stats|titul=Queen&nbsp;— Bohemian Rhapsody}}</ref>
 
[[File:KISS in concert Boston 2004.jpg|thumb|250px|left|[[Kiss (skupina)|Kiss]] na pódiu v Bostone roku 2004.]]
[[Alice Cooper]], americký priekopník strašidelného rocku, dosiahol úspech v strednom prúde populárnej hudby, keď sa so svojím albumom ''[[School's Out (album)|School’s Out]]'' (1972) dostal do prvej desiatky albumovej hitparády.<ref>R. Harris and J. D. Peters, ''Motor City Rock and Roll:: The 1960s and 1970s'' (Charleston CL., Arcadia Publishing, 2008), ISBN 0-7385-5236-4, str. 114.</ref> Rok nato vydávajú blues-rockeri [[ZZ Top]] svoju klasickú nahrávku ''[[Tres Hombres]]'', [[Aerosmith]] svoj rovnomenný debut a s debutovými albumami prichádzajú taktiež [[Južanský rock|južanskí rockeri]] [[Lynyrd Skynyrd]] a [[protopunk]]eri [[New York Dolls]]. Všetky tieto nahrávky jasne demonštrujú rozmanité vývojové trendy v hardrockovom žánri.<ref name="AllmusicBands">V. Bogdanov, C. Woodstra and S. T. Erlewine, ''All Music Guide to Rock: the Definitive Guide to Rock, Pop, and Soul'' (Milwaukee, WI: Backbeat Books, 3. vyd., 2002), ISBN 0-87930-653-X, str. 9–11, 681–2, 794 and 1271-2.</ref> V roku 1973 vydáva svoj debut [[Montrose]], kapela medzi ktorej členov patril talentovaný inštrumentalista [[Ronnie Montrose]] a spevák [[Sammy Hagar]], a ktorá bola prvou americkou hardrockovou kapelou, ktorá preukázateľne narušila britskú dominanciu v tomto žánri.<ref>E. Rivadavia, [{{Allmusic|class=artist|id=p4946|pure_url=yes}} "Montrose"], ''Allmusic''. Dátum prístupu: 2. august 2010.</ref> [[Kiss (skupina)|Kiss]], osvojac si teatrálnosť Alica Coopera a vzhľad New York Dolls, vytvoriac tak svoj svojrázny imidž, prerazili so svojím živým dvojalbumom ''[[Alive!]]'' roku 1975 a pomohli preniesť hard rock do epochy [[arena rock|štadiónového rocku]].<ref name="P. Buckley, 1225">P. Buckley, ''The Rough Guide to Rock'' (London: Rough Guides, 2003), ISBN 1-84353-105-4, str. 1225.</ref> V polovici 70. rokov dosiahli Aerosmith veľký komerčný a umelecký úspech, keď vydali albumy ''[[Toys in the Attic]]'' (1975) a ''[[Rocks]]'' (1976), ktoré sa v americkej albumovej hitparáde dostali na 11. a 3. priečku.<ref name=AllmusicAerosmith>S. T. Erlewine, [{{Allmusic|class=artist|id=p3508|pure_url=yes}} "Aerosmith"], ''Allmusic''. Dátum prístupu: 27. september 2010.</ref> [[Blue Öyster Cult]], skupina založená koncom 60. rokov si osvojila niektoré prvky, ktoré zaviedli Black Sabbath; prerazila svojím živým albumom ''On Your Feet or on Your Knees'' (1975), za ktorý získala zlatú platňu, nato nasledoval platinový ''Agents of Fortune'' (1976), obsahujúci šláger „(Don't Fear) The Reaper“, ktorý sa dostal na 12. priečku v hitparáde Billboard.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.blueoystercult.com/History/history6.html|vydavateľ=Blue Oyster Cult.com|titul=The History of BÖC|dátum prístupu=2008-09-14}}</ref> [[Journey]] vydávajú svoj rovnomenný debut v roku 1975<ref name=AllmusicJourney>W. Ruhlmann, [{{Allmusic|class=artist|id=p4643|pure_url=yes}} "Journey"], ''Allmusic''. Dátum prístupu: 20. jún 2010.</ref> a rok nato prichádza s nesmierne úspešným [[Boston (album)|debutovým albumom]] skupina [[Boston (hudobná skupina)|Boston]].<ref name="AllmusicBoston">V. Bogdanov, C. Woodstra and S. T. Erlewine, ''All Music Guide to Rock: the Definitive Guide to Rock, Pop, and Soul'' (Milwaukee, WI: Backbeat Books, 3. vyd., 2002), ISBN 0-87930-653-X, str. 132.</ref> V tom istom roku zažívajú úspech hardrockové kapely, ktoré majú ženských členov: [[Heart]] vydávajú nahrávku ''Dreamboat Annie'' a [[The Runaways]] debutujú s rovnomenným albumom. Zatiaľ čo Heart svoj hardrockový sound dopĺňali o prvky [[folk rock]]u, The Runaways sa väčšmi orientovali na mix [[punk rock]]u a hard rocku.<ref>M. J. Carson, T. Lewis and S. M. Shaw, ''Girls Rock!: Fifty Years of Women Making Music'' (University Press of Kentucky, 2004), ISBN 0-8131-2310-0, str. 86–9.</ref> Z detroitskej garage-rockovej scény sa vynorila skupina [[The Amboy Dukes]], ktorá sa preslávila psychedelickým hitom bodujúcim v Top 20 „Journey to the Centre of the Mind“ (1968). [[Ted Nugent]], gitarista skupiny, po tom čo rozpúšťa kapelu, sa vydáva na vlastnú sólovú dráhu a medzi rokmi 1975 a 1978 získava multiplatinové ocenenia za všetky svoje po sebe nasledujúce albumy.<ref name="TedNugentASearch">[http://www.riaa.com/goldandplatinumdata.php?table=SEARCH_RESULTS&artist=Ted%20Nugent&format=ALBUM&go=Search&perPage=50 RIAA Gold and Platinum Search for albums by Ted Nugent]</ref>
 
[[File:Rush-in-concert.jpg|thumb|250px|right|[[Rush (skupina)|Rush]] na pódiu v Miláne v roku 2004.]]
Okrem Británie a Spojených štátov sa hard rock rozvíjal aj v iných krajinách. Kanadské trio [[Rush (skupina)|Rush]] vydalo v rokoch 1974-75 tri jednoznačne hardrockové albumy (''Rush'', ''Fly by Night'' a ''Caress of Steel''), načo sa skupina vydala progresívnejším smerom.<ref name="AllmusicRush">V. Bogdanov, C. Woodstra and S. T. Erlewine, ''All Music Guide to Rock: the Definitive Guide to Rock, Pop, and Soul'' (Milwaukee, WI: Backbeat Books, 3. vyd., 2002), ISBN 0-87930-653-X, str. 966.</ref> Írska kapela [[Thin Lizzy]], založená koncom 60. rokov, najväčšmi prerazila v roku 1976 so svojím hardrockovým albumom ''Jailbreak'' a celosvetovým hitom „The Boys Are Back in Town“, ktorý sa v britskom rebríčku vyšvihol na ôsmu priečku<ref>http://chartarchive.org/r/6879</ref> a v USA na dvanástu. Ich štýl, charakteristický dvoma navzájom súperiacimi gitaristami nezriedka hrajúcimi harmonické sólové party, neskoršie značne ovplyvnil mnohé kapely. Komerčný a bezpochyby aj umelecký vrchol dosiahli s nahrávkou ''Black Rose: A Rock Legend'' (1979).<ref name="AllmusicThinLizy">V. Bogdanov, C. Woodstra and S. T. Erlewine, ''All Music Guide to Rock: the Definitive Guide to Rock, Pop, and Soul'' (Milwaukee, WI: Backbeat Books, 3. vyd., 2002), ISBN 0-87930-653-X, str. 1333–4.</ref> Príchod nemeckej skupiny [[Scorpions]] vypovedal o geografickej expanzii žánru.<ref name="Walser1993p10">R. Walser, ''Running With the Devil: Power, Gender, and Madness in Heavy Metal Music'' (Middletown, CT: Wesleyan University Press, 1993), ISBN 0-8195-6260-2, str. 10.</ref> V Austrálii založení [[AC/DC]] si svojím redukovaným, drsným štýlom, bohatým na riffy, obľúbeným taktiež u punkerov, začali získavať medzinárodné uznanie od roku 1976. Ich nahrávky ''Let There Be Rock'' (1977) a ''Highway to Hell'' (1979) získali multiplatinové ocenenia.<ref name="AllmusicAC/DC">V. Bogdanov, C. Woodstra and S. T. Erlewine, ''All Music Guide to Rock: the Definitive Guide to Rock, Pop, and Soul'' (Milwaukee, WI: Backbeat Books, 3. vyd., 2002), ISBN 0-87930-653-X, str. 3–5.</ref> Punkovými ideálmi sa nechali inšpirovať tiež heavymetalové skupiny ako [[Motörhead]], zatiaľ čo Judas Priest pominuli posledné prvky bluesu vo svojej tvorbe,<ref name="Bogdanov2002JudasPriest">V. Bogdanov, C. Woodstra and S. T. Erlewine, ''All Music Guide to Rock: the Definitive Guide to Rock, Pop, and Soul'' (Milwaukee, WI: Backbeat Books, 3. vyd., 2002), ISBN 0-87930-653-X, str. 605–6.</ref> čím naďalej diferencovali hard rock a heavy metal a stáli pri zrode Novej vlny britského heavy metalu, zastúpenú kapelami [[Iron Maiden]], [[Saxon (hudobná skupina)|Saxon]] a [[Venom]].<ref>S. Waksman, ''This Ain't the Summer of Love: Conflict and Crossover in Heavy Metal and Punk'' (Berkeley CA: University of California Press, 2009), ISBN 0-520-25310-8, str. 146–71.</ref>
 
[[Súbor:Eddie Van Halen at the New Haven Coliseum.jpg|thumb|left|Eddie Van Halen.]]
 
S narastajúcou obľubou [[disko|disca]] v Spojených štátoch a [[punk rock]]u v Británii začína hard rock koncom desaťročia strácať svoje dominantné postavenie v strednom prúde. Disco si získalo rôznorodé publikum a punk očividne prebral rebelskú povahu, ktorá bola kedysi príznačná pre hard rock.<ref>R. Walser, ''Running With the Devil: Power, Gender, and Madness in Heavy Metal Music'' (Middletown, CT: Wesleyan University Press, 1993), ISBN 0-8195-6260-2, str. 11.</ref> Rané punkové kapely ako [[The Ramones]] boli kategoricky proti bubeníckych a dlhým gitarovým sólam, ktoré charakterizovali štadiónový rock, takže takmer všetky ich skladby nepresahovali dĺžku dvoch minút a gitarové sóla neobsahovali.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://www.pbs.org/independentlens/endofthecentury/ramones.html|titul=End of the Century:The Ramones |autor=Independent Lens|vydavateľ=PBS|dátum prístupu=2009-11-07}}</ref> Napriek tomu sa neprestali objavovať nové rockové kapely a tržby nahrávacích spoločností ostali aj v 80. rokoch vysoké. V roku 1977 debutovala hviezdna kapela [[Foreigner]], ktorá v období prvej polovice 80. rokov vydala niekoľko platinových albumov.<ref name="AllmusicForeigner">V. Bogdanov, C. Woodstra and S. T. Erlewine, ''All Music Guide to Rock: the Definitive Guide to Rock, Pop, and Soul'' (Milwaukee, WI: Backbeat Books, 3. vyd., 2002), ISBN 0-87930-653-X, str. 425–6.</ref> S pomocou kapiel z [[Midwest (USA)|amerického stredozápadu]] ako [[Kansas (skupina)|Kansas]], [[REO Speedwagon]] a [[Styx (hudobná skupina)|Styx]] sa tvrdý rock na stredozápade udomácnil ako forma štadiónového rocku.<ref>R. Kirkpatrick, ''The Words and Music of Bruce Springsteen'' (Greenwood Publishing Group, 2007), ISBN 0-275-98938-0, str. 51.</ref> V roku 1978 vzišla z losangeleskej hudobnej scény skupina [[Van Halen]], založená okolo talentovaného sólového gitaristu [[Eddie Van Halen|Eddieho Van Halena]]. Eddie spopularizoval gitarovú techniku obojručných príklepov a uvoľnení, zvanú tapping, čo predviedol v skladbe „[[Eruption (skladba)|Eruption]]“ na albume ''[[Van Halen (album)|Van Halen]]''. Tento album významne prispel k tomu, že z hard rocku sa, po explózii punku a disca, stal opäť populárny žáner, a taktiež znovu zadefinoval a vyzdvihol úlohu elektrickej gitary.<ref name="AllmusicVanHalen">V. Bogdanov, C. Woodstra and S. T. Erlewine, ''All Music Guide to Rock: the Definitive Guide to Rock, Pop, and Soul'' (Milwaukee, WI: Backbeat Books, 3. vyd., 2002), ISBN 0-87930-653-X, str. 1182–3.</ref>
 
=== Éra glam metalu (80. roky 20. storočia) ===
{{Hlavný článok|Glam metal}}
 
Začiatok 80. rokov prináša so sebou významné zmeny v smerovaní a obsadení zavedených hardrockových kapiel: umierajú [[Bon Scott]], spevák AC/DC, a [[John Bonham]], bubeník Led Zeppelin.<ref>C. Smith, ''101 Albums That Changed Popular Music'' (Oxford: Oxford University Press, 2009), ISBN 0-19-537371-5, str. 135.</ref> Bezprostredne nato sa Zeppelin rozpadol, avšak AC/DC nahrávajú album ''[[Back in Black]]'' (1980) s novým spevákom, [[Brian Johnson|Brianom Johnsonom]]. Stal sa piatym najpredávanejším albumom všetkých čias v USA, a tretím najpredávanejším na svete.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul= Gold & Platinum – Top 100 Albums| url = http://www.riaa.com/goldandplatinumdata.php?resultpage=1&table=tblTop100&action=| work=RIAA | vydavateľ= | dátum= | dátum prístupu=2009-05-28}}</ref> V roku 1979 sa Black Sabbath rozišli s pôvodným spevákom [[Ozzy Osbourne|Ozzym Osbournom]] a nahradili ho [[Ronnie James Dio|Ronniem Jamesom Diom]], bývalým členom skupiny Rainbow, čo kapele dodalo nový sound a znamenalo obdobie tvorivého rozletu a popularity, počnúc albumom ''[[Heaven and Hell (album Black Sabbath)|Heaven and Hell]]'' (1980). Osbourne začal svoju sólovú dráhu s albumom ''Blizzard of Ozz'' (1980), na ktorom účinkuje americký gitarista [[Randy Rhoads]].<ref name="Bogdanov2002BlackSabbath">V. Bogdanov, C. Woodstra and S. T. Erlewine, ''All Music Guide to Rock: the Definitive Guide to Rock, Pop, and Soul'' (Milwaukee, WI: Backbeat Books, 3. vyd., 2002), ISBN 0-87930-653-X, str. 105–6.</ref> Niektoré kapely, napríklad Queen, sa odtrhli od svojich hardrockových koreňov a vydali sa smerom k [[pop rock]]u,<ref name=AMQueen/><ref name="Bogdanov2002Queen">V. Bogdanov, C. Woodstra and S. T. Erlewine, ''All Music Guide to Rock: the Definitive Guide to Rock, Pop, and Soul'' (Milwaukee, WI: Backbeat Books, 3. vyd., 2002), ISBN 0-87930-653-X, str. 903–5.</ref> zatiaľ čo iné kapely, medzi inými napríklad [[Rush]] s albumom ''Moving Pictures'' (1981), sa k hard rocku začali vracať.<ref name=AllmusicRush/> Vznik [[thrash metal]]u, ktorý skombinovaním heavy metalu s prvkami [[hardcore punk]]u, niekedy okolo roku 1982 vytvorili skupiny ako [[Metallica]], [[Anthrax]], [[Megadeth]] a [[Slayer]], napomohol k vzniku extrémneho metalu a k ďalšiemu odďaľovaniu heavy metalu od hard rocku, aj keď mnohé tieto skupiny alebo ich členovia neprestávali nahrávať niektoré skladby, ktoré mali bližšie k hardrockovému soundu.<ref name="Bogdanov2002heavyMetal">V. Bogdanov, C. Woodstra and S. T. Erlewine, ''All Music Guide to Rock: the Definitive Guide to Rock, Pop, and Soul'' (Milwaukee, WI: Backbeat Books, 3. vyd., 2002), ISBN 0-87930-653-X, p. 1332.</ref><ref name="Walser2003">R. Walser, ''Running with the Devil: Power, Gender, and Madness in Heavy Metal Music'' (Wesleyan University Press, 2003), ISBN 0-8195-6260-2, str. 11–14.</ref> [[Kiss (skupina)|Kiss]] sa vzdialili od svojich hardrockových koreňov a vydali sa smerom k pop metalu: v roku 1983 odhadzujú svoje masky a vydávajú album ''Lick It Up'',<ref>S. T. Erlewine and G. Prato, [{{Allmusic|class=artist|id=p4692|pure_url=yes}} "Kiss"], ''Allmusic''. Dátum prístupu: 18. september 2010.</ref> načo si osvojili vizuálne a zvukové prvky glam metalu, čo predviedli na albume ''[[Animalize]]'' (1984), ktorý spolu s predošlým albumom znamenal návrat ku komerčnému úspechu.<ref>G. Prato, [{{Allmusic|class=album|id=r86539|pure_url=yes}} "Kiss: Animalize"], ''Allmusic''. Dátum prístupu: 18. september 2010.</ref> [[Pat Benatar]] bola jednou z prvých žien, ktoré v hard rocku dosiahli komerčný úspech; jej tri po sebe nasledujúce albumy vydané medzi rokmi 1980 a 1982 sa dostali do Top 5.<ref name="AUS">{{Citácia knihy | titul = Australian Chart Book 1970 - 1992 | autor = David Kent | isbn = 0-646-11917-6 | rok = 1993 | vydavateľ = Australian Chart Book, St Ives, N.S.W.}}</ref>
 
Skupina [[Def Leppard]], často zaraďovaná do Novej vlny britského heavy metalu, v roku 1981 vydala svoj druhý album ''High 'n' Dry'', kombinujúci glam rock s heavy metalom, čím definovali hardrockový sound nasledujúceho desaťročia.<ref name="Bogdanov2002DefLeppard">V. Bogdanov, C. Woodstra and S. T. Erlewine, ''All Music Guide to Rock: the Definitive Guide to Rock, Pop, and Soul'' (Milwaukee, WI: Backbeat Books, 3. vyd., 2002), ISBN 0-87930-653-X, str. 293–4.</ref> Nasledujúca nahrávka ''Pyromania'' (1983) sa v americkým rebríčkoch vyšvihla na druhé miesto a single „Photograph“, „Rock of Ages“ a „Foolin’“ sa s pomocou nastupujúcej [[Music Television|MTV]] dostali do Top 40.<ref name=Bogdanov2002DefLeppard/> Album znamenal silný zdroj inšpirácie pre mnohé, predovšetkým kalifornské, [[glam metal|glammetalové]] skupiny, ktoré ho napodobňovali. Nasledoval úspech ďalších amerických skupín ako [[Mötley Crüe]] s nahrávkami ''Too Fast for Love'' (1981) a ''Shout at the Devi'' (1983) a, ako štýl naberal na význame, tiež ďalších skupín ako [[Ratt]],<ref name=AllmusicRatt>S. T. Erlewine & G. Prato, [{{Allmusic|class=artist|id=p5231|pure_url=yes}} "Ratt"], ''Allmusic''. Dátum prístupu: 19. jún 2010.</ref> [[White Lion]],<ref name=AllmusicWhiteLion>G. Prato, [{{Allmusic|class=artist|id=p5817|pure_url=yes}} "White Lion"], ''Allmusic''. Dátum prístupu: 19. jún 2010.</ref> [[Twisted Sister]] a [[Quiet Riot]].<ref>R. Moore, ''Sells Like Teen Spirit: Music, Youth Culture, and Social Crisis'' (New York, NY: New York University Press, 2009), ISBN 0-8147-5748-0, str. 106.</ref> ''Metal Health'' (1983) od Quiet Riot bol jedným z prvých glammetalových albumov, a bezpochyby prvých heavymetalovým albumom vôbec, ktorý sa dostal na prvé miesto v albumovej hitparáde Billboard, čím sa otvorila cesta pre komerčný úspech nasledujúcich kapiel.<ref>E. Rivadavia, [{{Allmusic|class=artist|id=p5209|pure_url=yes}} "Quiet Riot"], ''Allmusic''. Dátum prístupu: 7. júl 2010.</ref>
 
[[File:Poison.JPG|thumb|250px|right|[[Poison]], tu na koncerte v roku 2008, patrili medzi najúspešnejšie kapely glammetalových 80. rokov.]]
V polovici 80. rokov nastáva určitá obroda zavedených kapiel. Po osemročnom odlúčení sa dávajú znovu dohromady Deep Purple v klasickej zostave ako na albume ''Machine Head'' a vydávajú album ''Perfect Strangers'' (1984), ktorý sa dostal na piate miesto v anglickej hitparáde, na druhé v Nórsku a v rebríčku [[Billboard 200]] v USA obsadil 17. priečku.<ref>[http://www.planetrock.co.uk/Article.asp?id=380382&spid=14154 Deep Purple Essential Collection – Planet Rock]</ref> Po neuspokojivom predaji svojho štvrtého albumu ''Fair Warning'' sa [[Van Halen]] v roku 1982 opäť dostávajú do Top 5 s nahrávkou ''Diver Down'' a s nasledujúcou platňou, ''1984'', dosahujú vrchol svojho komerčného úspechu: album sa umiestnil na druhej priečke v albumovej hitparáde Billboardu a singel „[[Jump (Van Halen)|Jump]]“ dosiahol prvé miesto v rebríčku [[Billboard Hot 100]] a vydržal tam sedem týždňov.<ref name=AllmusicVanHalen/> Nastupujúci fenomén hudobných televízií dopomohol k značnému úspechu kapelám založeným v predošlých desaťročiach. Medzi prvé takéto kapely patrili ZZ Top, ktorí pridali do svojho blues rocku prvky [[New Wave (hudba)|Novej vlny]], a nahrali niekoľko veľmi úspešných šlágrov, počnúc skladbou „Gimme All Your Lovin’“ (1983), čo napomohlo ich albumom ''[[Eliminator]]'' (1983) a ''[[Afterburner]]'' (1985) dosiahnuť diamantovú a multiplatinovú platňu.<ref name="Bogdanov2002ZZTop">V. Bogdanov, C. Woodstra and S. T. Erlewine, ''All Music Guide to Rock: the Definitive Guide to Rock, Pop, and Soul'' (Milwaukee, WI: Backbeat Books, 3. vyd., 2002), ISBN 0-87930-653-X, str. 1271–2.</ref> Ďalší interpreti si opätovne vydobyli úspech v singlových rebríčkoch s power baladami, napríklad REO Speedwagon zabodovali s „Keep on Loving You“ (1980) a „Can't Fight This Feeling“ (1984), Journey s „Don't Stop Believin‘“ (1981) a „Open Arms“ (1982),<ref name=AllmusicJourney/> [[Foreigner]] mali hity ako „I Want to Know What Love Is“,<ref name="Frithpop">S. Frith, "Pop Music" in S. Frith, W. Straw and J. Street, eds, ''The Cambridge Companion to Pop and Rock'' (Cambridge: Cambridge University Press), ISBN 0-521-55660-0, str. 100–1.</ref> [[Scorpions]] zase „Still Loving You“ (obe 1984), [[Heart]] mali úspech so skladbami „[[What About Love]]“ (1985) a „These Dreams“ (1986), a [[Boston (hudobná skupina)|Boston]] vydali pieseň „Amanda“ (1986).<ref>P. Buckley, ''The Rough Guide to Rock: the Definitive Guide to more than 1200 Artists and Bands'' (Rough Guides, 2003), ISBN 1-84353-105-4.</ref>
 
Tretí album [[Bon Jovi]], ''[[Slippery When Wet]]'' (1986), sa vyznačoval zmesou hard rocku a popovej senzitívnosti a vydržal na čele rebríčka [[Billboard 200]] osem týždňov. Predalo sa z neho 12 miliónov kópií a tiež sa stal prvým hardrockovým albumom, ktorý mal tri single v rebríčku top 10 – dva z nich sa dostali dokonca na prvé miesto.<ref>L. Flick, "Bon Jovi bounce back from tragedy", ''Billboard'', 28. september 2002, zv. 114, č. 39, ISSN 0006-2510, str. 81.</ref> Albumu sa pripisuje zásluha na tom, že žáner si získal nových poslucháčov, predovšetkým ženy, i keď muži naďalej ostávali prevažnými poslucháčmi a interpretmi tejto hudby, a tiež vydláždil cestu do MTV a dopomohol ku komerčnému úspechu mnohých kapiel koncom desaťročia.<ref>D. Nicholls, ''The Cambridge History of American Music'' (Cambridge: Cambridge University Press, 1998), ISBN 0-521-45429-8, str. 378.</ref> Hymnický album ''[[The Final Countdown (album)|The Final Countdown]]'' (1986) švédskej skupiny [[Europe (skupina)|Europe]] sa stal medzinárodným hitom, keď sa vyšvihol na ôsmu priečku v amerických rebríčkoch a v ďalších deviatich krajinách sa dostal do prvej desiatky.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| url=http://www.riaa.com/goldandplatinumdata.php?resultpage=1&table=SEARCH_RESULTS&action=&title=&artist=Europe&format=&debutLP=&category=&sex=&releaseDate=&requestNo=&type=&level=&label=&company=&certificationDate=&awardDescription=&catalogNo=&aSex=&rec_id=&charField=&gold=&platinum=&multiPlat=&level2=&certDate=&album=&id=&after=&before=&startMonth=1&endMonth=1&startYear=1958&endYear=2008&sort=Artist&perPage=25| titul=RIAA – Gold & Platinum| vydavateľ=RIAA| dátum prístupu=2008-06-24 }}</ref> V tomto období sa začali dostávať do popredia americké hardrockové partie väčšmi ovplyvnené glamom, keď v roku 1986 [[Poison]] i [[Cinderella]] vydávajú svoje multiplatinové debutové nahrávky.<ref name=AllmusicPoison>B. Weber, [{{Allmusic|class=artist|id=p5162|pure_url=yes}} "Poison"], ''Allmusic''. Dátum prístupu: 19. jún 2010.</ref><ref name=AllmusicCinderella>W. Ruhlmann, [{{Allmusic|class=artist|id=p64591|pure_url=yes}} "Cinderella"], ''Allmusic''. Dátum prístupu: 19. jún 2010.</ref> V roku 1986 [[Van Halen]] prichádza s nahrávkou ''5150'', prvým albumom s novým spevákom Sammym Hagarom – na čele americkej hitparády sa udržal tri týždne a predalo sa z neho viac než 6 miliónov kópií.<ref name=AllmusicVanHalen/> V druhej polovici 80. rokov sa v Spojených štátoch hard rock stal najvýnosnejšou formou komerčnej populárnej hudby.<ref>[http://www.nytimes.com/1989/12/27/arts/the-pop-life-940989.html "The Pop Life" – New York Times] By Stephen Holden. Published: Wednesday, 27. december 27 1989. Dátum prístupu: 25. október 2009.</ref>
 
[[File:Download Feastival 2006 -2.jpg|thumb|225px|left|Izzy Stradlin, pôvodný člen skupiny [[Guns N’ Roses]], počas koncertu v roku 2006.]]
Zavedené kapely profitovali z komerčného úspechu žánru. S rovnomenného albumu [[Whitesnake]] sa predalo viac než 17 miliónov kópií, čím prekonal akýkoľvek album Coverdale alebo Deep Purple, aký bol či už predtým alebo potom vydaný. Nachádzala sa na ňom rocková hymna „Here I Go Again ‘87“, ktorá sa zaradila do anglického rebríčku top 20. Nasledujúci album ''Slip of the Tongue'' (1989) získal platinové ocenenie, avšak kritici Steve Erlwine a Greg Prato vyhlásili, že, „po nesmiernom úspechu albumu ''Whitesnake'' išlo o obrovské sklamanie.“<ref>S. T. Erlewine and G. Prato, [{{Allmusic|class=artist|id=p5819|pure_url=yes}} "Whitesnake"], ''Allmusic''. Dátum prístupu: 27. september 2010.</ref> Comebackovým albumom Aerosmith, ''Permanent Vacation'' (1987), sa v histórii kapely začalo obdobie znovu získanej popularity, ktoré malo trvať nasledujúce desaťročie.<ref name=AllmusicAerosmith/> ''Crazy Nights'' (1987) od Kiss bola najúspešnejšia nahrávka skupiny v USA od roku 1979, a v Británii išlo o vôbec najúspešnejšiu nahrávku v celej histórii kapely.<ref>J. Tobler, M. St. Michael and A. Doe, ''Kiss: Live!'' (London: Omnibus Press, 1996), ISBN 0-7119-6008-9.</ref> Albumom ''Girls, Girls, Girls'' (1987) pokračoval komerčný úspech Mötley Crüe<ref name="Bogdanov2002MotleyCrue">V. Bogdanov, C. Woodstra and S. T. Erlewine, ''All Music Guide to Rock: the Definitive Guide to Rock, Pop, and Soul'' (Milwaukee, WI: Backbeat Books, 3. vyd., 2002), ISBN 0-87930-653-X, str. 767–8.</ref> a Def Leppard svojím ''Hysteria'' (1987) dosiahli komerčný vrchol svojej kariéry, keď sedem skladieb z tohto albumu dobylo špičky hitparád (v rámci hard rocku ide o rekord).<ref name=Bogdanov2002DefLeppard/> [[Guns N’ Roses]] vydali svoj debutový album ''[[Appetite for Destruction]]'' (1987), ktorý sa stal najlepšie sa predávajúcim debutovým albumom všetkých čias. Z tohto albumu, ktorý sa oproti väčšine glammetalových albumov vyznačoval „ráznejším“ a „surovejším“ soundom, sa tri single dostali do top 10, vrátane skladby „Sweet Child O’ Mine“, ktorá obsadila prvú priečku rebríčku [[Billboard Hot 100]].<ref name="Bogdanov2002Guns&Roses">V. Bogdanov, C. Woodstra and S. T. Erlewine, ''All Music Guide to Rock: the Definitive Guide to Rock, Pop, and Soul'' (Milwaukee, WI: Backbeat Books, 3. vyd., 2002), ISBN 0-87930-653-X, str. 494–5.</ref> V tomto období prežívajú niektoré glamrockové kapely založené v polovici 80. rokov, ako White Lion a Cinderella, svoj najväčší úspech; albumy týchto dvoch kapiel, ''Pride'' (1987) a ''Long Cold Winter'' (1988), získali multiplatinové ocenenia a vyprodukovali celý rad hitov.<ref name=AllmusicWhiteLion/><ref name=AllmusicCinderella/> Medzi zvlášť úspešné nahrávky konca 80. rokov patrili albumy ako ''New Jersey'' (1988) skupiny Bon Jovi,<ref name=AllmusicBonJovi>S. T. Erlewine, [{{Allmusic|class=artist|id=p3734|pure_url=yes}} "Bon Jovi"], ''Allmusic''. Dátum prístupu: 20. jún 2010.</ref> ''OU812'' (1988) od [[Van Halen]],<ref name=AllmusicVanHalen/> ''Open Up and Say... Ahh!'' (1988) od [[Poison]]'',<ref name=AllmusicPoison/> [[Pump]]'' (1989) od Aerosmith,<ref name=AllmusicAerosmith/> a ''Dr. Feelgood'', komerčne najúspešnejší album Mötley Crüe.<ref name=Bogdanov2002MotleyCrue/> Z albumu ''New Jersey'' sa päť singlov dostalo do top 10, čo bol v rámci hard rocku rekord. Koncom 80. rokov sa objavila posledná vlna glamrockových kapiel, reprezentovaná kapelami ako [[Extreme]],<ref>S. T. Erlewine, [http://www.allmusic.com/artist/extreme-p4215/biography, "Extreme"], ''Allmusic''. Dátum prístupu: 10. február 2011.</ref> [[Warrant]]<ref>S. T. Erlewine, [http://www.allmusic.com/artist/warrant-p5790/biography "Warrant"], ''Allmusic''. Dátum prístupu: 10. február 2011.</ref> [[Slaughter]]<ref>S. Huey, [http://www.allmusic.com/artist/slaughter-p5451/biography "Slaughter"], ''Allmusic''. Dátum prístupu: 10. február 2011.</ref> a [[FireHouse]].<ref>S. T. Erlewine, [http://www.allmusic.com/artist/firehouse-p26051/biography "Firehouse"], ''Allmusic''. Dátum prístupu: 10. február 2011.</ref>, ktorá si vydobyla úspech multiplatinovými nahrávkami a hitmi. Taktiež [[Skid Row]] vydáva svoj rovnomenný debutový album (1989), ktorý sa v hitparáde Billboard 200 umiestnil na 6. priečke, avšak patrili medzi posledné veľké kapely, ktoré sa objavili v ére glam rocku.<ref name="Bogdanov2002SkidRow">V. Bogdanov, C. Woodstra and S. T. Erlewine, ''All Music Guide to Rock: the Definitive Guide to Rock, Pop, and Soul'' (Milwaukee, WI: Backbeat Books, 3. vyd., 2002), ISBN 0-87930-653-X, str. 1018–9.</ref>
 
=== Grunge a Britpop (90. roky 20. storočia) ===
{{Hlavný článok|Grunge|Britpop}}
Do 90. rokov hard rock vstúpil ako dominantná forma komerčnej hudby. Dokazovali to multiplatinové nahrávky ''[[The Razor’s Edge]]'' od AC/DC (1990), ''Use Your Illusion I'' a ''Use Your Illusion II'' od Guns N’ Roses (1991)<ref name=Bogdanov2002Guns&Roses/>, ''No More Tears'' od Ozzyho Osbourna (1991),<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=RIAA Gold & Platinum database|url=http://www.riaa.com/goldandplatinumdata.php?resultpage=1&table=SEARCH_RESULTS&action=&title=no%20more%20tears&artist=&format=&debutLP=&category=&sex=&releaseDate=&requestNo=&type=&level=&label=&company=&certificationDate=&awardDescription=&catalogNo=&aSex=&rec_id=&charField=&gold=&platinum=&multiPlat=&level2=&certDate=&album=&id=&after=&before=&startMonth=1&endMonth=1&startYear=1958&endYear=2009&sort=Artist&perPage=25|dátum prístupu=2009-02-16}}</ref> a ''For Unlawful Carnal Knowledge'' od Van Halen (1991).<ref name=AllmusicVanHalen/> Na dôvažok, [[The Black Crowes]] vydávajú svoj debutový album ''Shake Your Money Maker'' (1990) obsahujúci bluesovo rokenrolový sound, z ktorého sa predalo päť miliónov kópií.<ref>S. T. Erlewine, [http://www.allmusic.com/artist/the-black-crowes-p3688/biography "The Black Crowes ''Shake Your Money Maker''"], ''Allmusic''. Dátum prístupu: 13. február 2011.</ref><ref name="RIAA">{{Citácia elektronického dokumentu
| url=http://www.riaa.com/goldandplatinumdata.php?resultpage=1&table=SEARCH_RESULTS&action=&title=&artist=The%20Black%20Crowes&format=&debutLP=&category=&sex=&releaseDate=&requestNo=&type=&level=&label=&company=&certificationDate=&awardDescription=&catalogNo=&aSex=&rec_id=&charField=&gold=&platinum=&multiPlat=&level2=&certDate=&album=&id=&after=&before=&startMonth=1&endMonth=1&startYear=1958&endYear=2007&sort=Artist&perPage=25|titul=RIAA Certifications|vydavateľ=[[Recording Industry Association of America]]|dátum prístupu=2010-01-16}}</ref> V roku 1992 nasledovala po úspechu albumu ''Hysteria'' nahrávka ''[[Adrenalize]]'' od Def Leppard, ktorá získala multiplatinu, vzišli z nej štyri single v Top 40 a v americkom albumovom rebríčku sa držala na prvom mieste päť týždňov.<ref>[http://www.bbc.co.uk/dna/h2g2/alabaster/A425828 "Def Leppard – the Band"] BBC h2g2. Dátum prístupu: 18. jún 2010.</ref>
 
[[File:Alice In Chains.jpg|thumb|250px|right|[[Alice in Chains]], jedna z tých grungeových kapiel 90. rokov väčšmi ovplyvnených hard rockom, tu na koncerte v roku 2007.]]
Síce týchto niekoľko kapiel si začiatkom 90. rokov získavalo úspech a popularitu, komerčný úspech si začali získavať alternatívne štýly ako [[grunge]] v Spojených štátoch a [[Britpop]] v Británii. Začalo to byť očividné predovšetkým po vydaní albumu ''[[Nevermind]]'' od [[Nirvana|Nirvany]] (1991), ktorý skombinovaním prvkov [[hardcore punk]]u a heavy metalu vytvoril „špinavý“ sound, charakteristický silným gitarovým skreslením, nezreteľnosťou a spätnou väzbou, zároveň s temnejšími námetmi textov oproti svojim „vlasatým“ predchodcom.<ref name=AllmusicGrunge>[{{Allmusic|class=explore|id=style/d2679|pure_url=yes}} "Grunge"], ''Allmusic''. Dátum prístupu: 18. jún 2010.</ref><ref name=AllmusicHairMetal/><ref name=Bogdanov2002Alternative/> Väčšina grungeových kapiel síce svojím soundom ostro kontrastovala s komerčným hard rockom, avšak určité skupiny ako [[Pearl Jam]],<ref>S. T. Erlewine, [{{Allmusic|class=artist|id=p5118|pure_url=yes}} "Pearl Jam"], ''Allmusic''. Dátum prístupu: 23. jún 2010.</ref> [[Alice in Chains]], [[Mother Love Bone]] a [[Soundgarden]] boli značne ovplyvnené rockom a metalom 70. a 80. rokov, a skupine [[Stone Temple Pilots]] sa dokonca podarilo vytvoriť z alternatívneho rocku formu štadiónového rocku.<ref>A. Budofsky, ''The Drummer: 100 Years of Rhythmic Power and Invention'' (Milwaukee, WI: Hal Leonard Corporation, 2006), ISBN 1-4234-0567-6, p. 148.</ref><ref>S. T. Erlewine, [{{Allmusic|class=artist|id=p26075|pure_url=yes}} "Stone Temple Pilots"], ''Allmusic''. Dátum prístupu: 20. jún 2010.</ref> Avšak všetky grungeové kapely mali jedno spoločné: vyhýbali sa oslavovaniu mužnosti, hymnickosti a posadnutosti módou, teda vlastnosťami spájanými predovšetkým s glam metalom.<ref name=AllmusicGrunge/> V Británii vynikali spomedzi britpopových kapiel polovice 90. rokov svojím hardrockovým soundom [[Oasis (skupina)|Oasis]].<ref name=AllMusicHard/>
 
V novom komerčnom ovzduší sa rozpadávajú glammetalové partie ako Europe, Ratt,<ref name=AllmusicRatt/> White Lion<ref name=AllmusicWhiteLion/> a Cinderella<ref name=AllmusicCinderella/>, a Whitesnake si roku 1991 dávajú pauzu. Mnohé z týchto kapiel sa síce koncom 90. rokov a začiatkom 1. dekády 21. storočia dajú opäť dohromady, avšak už nikdy nedosiahnu taký komerčný úspech ako v 80. a začiatkom 90. rokov.<ref name=AllmusicHairMetal>[{{Allmusic|class=explore|id=style/d2693|pure_url=yes}} "Hair metal"], ''Allmusic''. Dátum prístupu: 14. jún 2010.</ref> Ďalšie skupiny ako Mötley Crüe<ref name=Bogdanov2002MotleyCrue/> a Poison<ref name=AllmusicPoison/> prechádzajú obdobím personálnych zmien, čo ovplyvnilo životaschopnosť týchto kapiel v tomto desaťročí. V roku 1995 Van Halen prichádzajú s multiplatinovým albumom ''Balance'', ktorý je posledným albumom skupiny, kde spieva Sammy Hagar. Roku 1996 sa nakrátko vracia [[David Lee Roth]] a jeho nástupcu Garyho Cheroneho, bývalého člena skupiny Extreme, vyhodia zo skupiny hneď po vydaní neúspešného albumu ''Van Halen III'', načo Van Halen až do roku 2004 prestávajú aj koncertovať, aj nahrávať nový materiál.<ref name=AllmusicVanHalen/> Takisto z pôvodnej zostavy Guns N’ Roses nezostal kameň na kameni. Bubeníka [[Steven Adler|Stevena Adlera]] vyhodili zo skupiny roku 1990, gitarista [[Izzy Stradlin]] odišiel koncom roku 1991 po tom, čo so skupinou nahral ''Use Your Illusion I and II''. Napätie medzi ostatnými členmi skupiny a spevákom [[Axl Rose|Axlom Roseom]] pokračovalo po vydaní albumu coververzií ''The Spaghetti Incident?'' v roku 1993. Gitarista [[Slash (hudobník)|Slash]] odchádza v roku 1996, v roku 1997 ho nasleduje basgitarista [[Duff McKagan]]. Axl Rose, jediný pôvodný člen, spolupracoval s neustále sa meniacou zostavou na nahrávaní albumu, ktorého dokončenie trvalo viac než pätnásť rokov.<ref name=AllmusicGn>S. T. Erlewine and G. Prato, [{{Allmusic|class=artist|id=p4416|pure_url=yes}} "Guns N' Roses"], ''Allmusic''. Dátum prístupu: 19. jún 2010.</ref>
 
[[File:Foo Fighters Live 29.jpg|thumb|250px|left|[[Foo Fighters]] predvádzajú akustické predstavenie v roku 2007.]]
Niektoré zavedené kapely si naďalej užívali komerčný úspech, napríklad Aerosmith so svojimi multiplatinovými albumami, ktoré dosiahli vrchol albumového rebríčka: ''Get a Grip'' (1993), z ktorého sa štyri single dostali do Top 40 a stal sa celosvetovo najpredávanejším albumom skupiny (predalo sa z neho viac než 20 miliónov kópií); a ''Nine Lives'' (1997). V roku 1998 Aerosmith vydali skladbu „[[I Don’t Want to Miss a Thing]]“, ktorá debutovala na prvom mieste v rebríčku [[Billboard Hot 100]] ako vôbec jediná hardrocková skladba v histórii.<ref name=AllmusicAerosmith/> AC/DC splodili album ''[[Ballbreaker]]'' (1995), ocenený dvojitou platinou.<ref name="AllmusicAC/DCOnline">S. T. Erlewine, [{{Allmusic|class=artist|id=p3496|pure_url=yes}} "AC/DC"], ''Allmusic''. Dátum prístupu: 20. júl 2010.</ref> Bon Jovi zaujali pozornosť svojho hardrockového publika piesňami ako „Keep the Faith“ (1992), avšak dosiahli úspech tiež v žánri [[adult contemporary]], s top 10 baladami ako „Bed of Roses“ (1993) a „Always“ (1994).<ref name=AllmusicBonJovi/> Metallica sa na albumoch ''[[Load (album)|Load]]'' (1996) a ''[[ReLoad]]'' (1997), z ktorých sa predalo z každého len v USA viac než 4 milióny kópií, začala uberať smerom k melodického rocku a blues-rocku.<ref name="AllmusicMetallica">V. Bogdanov, C. Woodstra and S. T. Erlewine, ''All Music Guide to Rock: the Definitive Guide to Rock, Pop, and Soul'' (Milwaukee, WI: Backbeat Books, 3. vyd., 2002), ISBN 0-87930-653-X, str. 729–30.</ref> Po tom čo sa pôvodné grungeové kapely v polovici 90. rokov stiahli do úzadia, nastupujú [[post-grunge]]ové kapely. Napodobovali síce postoje a hudbu grungeu, predovšetkým intenzívne, skreslené gitary, avšak väčšmi sa orientovali na rádiovú produkciu, inšpirovanú tradičným hard rockom.<ref name=AllmusicPostGrunge>[{{Allmusic|class=explore|id=style/d2771|pure_url=yes}} "Post-grunge"], ''Allmusic''. Dátum prístupu: 17. január 2010.</ref> Medzi najúspešnejšie patrili počiny ako [[Foo Fighters]], Candlebox, Live, Collective Soul, Austrálčania [[Silverchair]] a Angličania [[Bush (hudobná skupina)|Bush]], ktorí všetci upevnili post-grunge ako komerčne jeden z najúspešnejších štýlov konca 90. rokov.<ref name="Bogdanov2002Alternative">V. Bogdanov, C. Woodstra and S. T. Erlewine, ''All Music Guide to Rock: the Definitive Guide to Rock, Pop, and Soul'' (Backbeat Books, 3. vyd., 2002), ISBN 0-87930-653-X, str. 1344–7.</ref><ref name=AllmusicPostGrunge/> Podobne, niektoré [[post-Britpop]]ové skupiny, ktoré vznikli v dobe nástupu Oasis, napríklad [[Feeder (hudobná skupina)|Feeder]] a [[Stereophonics]], si osvojili hardrockový alebo „popmetalový“ sound.<ref>J. Ankeny, [{{Allmusic|class=artist|id=p224868|pure_url=yes}} "Feeder"], ''Allmusic''. Dátum prístupu: 20. jún 2010.</ref><ref>J. Damas, [{{Allmusic|class=album|id=r415693|pure_url=yes}} "Stereophonics: Performance and Cocktails"], ''Allmusic''. Dátum prístupu: 20. jún 2010.</ref>{{clear}}
 
=== Pozostatky a obroda (2000-súčasnosť) ===
[[File:Aerosmith2007.jpg|thumb|right|250px|Aerosmith vystupujú na festivale Quilmes Rock v Buenos Aires v Argentíne 15. apríla 2007.]]
Niekoľko hardrockových kapiel zo 70. a. 80. rokov si dokázalo udržať úspech počas celej svojej kariéry. Bon Jovi stále dokázali vyprodukovať komerčný hit, čo dokazovala skladba „It’s My Life“ z dvojplatinového albumu ''[[Crush]]'' (2000)<ref name=AllmusicBonJovi/> a AC/DC tiež vydali platinovú nahrávku, ''[[Stiff Upper Lip]]'' (2000)<ref name="AllmusicAC/DCOnline" /> Aerosmith vydali ''Just Push Play'' (2001) s top 10 hitom „Jaded“, platinový album, ktorý sa v rebríčku Billboardu umiestnil na druhom mieste, a ktorým sa skupina priblížila bližšie smerom k popu; a tiež album bluesových cover verzií ''[[Honkin' on Bobo]]'', ktorý sa v roku 2004 umiestnil na piatej priečke.<ref name=AllmusicAerosmith/> Opätovne sa spojili a následne vyrazili na turné skupiny Van Halen (s Hagarom v roku 2004 a potom s Rothom v roku 2007)<ref name=AllmusicVanHalenOnline>S. T. Erlewine and G. Prato, [{{Allmusic|class=artist|id=p133911|pure_url=yes}} "Van Halen"], ''Allmusic''. Dátum prístupu: 20. jún 2010.</ref> The Who<ref>B. Eder and S. T. Erlewine, [{{Allmusic|class=artist|id=p5822|pure_url=yes}} "The Who"], ''Allmusic''. Dátum prístupu: 20. jún 2010.</ref> a Black Sabbath (s Osbournom 1997 – 2006 a s Diom 2006/7)<ref>W. Ruhlmann, [{{Allmusic|class=artist|id=p3693|pure_url=yes}} "Black Sabbath"], ''Allmusic''. Dátum prístupu: 20. jún 2010.</ref> a dokonca aj Led Zeppelin odohrali jedno predstavenie (2007),<ref>H. MacBain, [http://www.nme.com/news/led-zeppelin/33079 "Led Zeppelin reunion: the review"] ''New Musical Express'', 10. december 2007. Dátum prístupu: 20. jún 2010.</ref> čím tieto skupiny podnietili obnovenie záujmu o predošlé dekády. Popritom vznikli a vydobyli si určitý úspech hardrockové superskupiny ako [[Audioslave]] (zložená z bývalých členov [[Rage Against the Machine]] a Soundgarden) a [[Velvet Revolver]] (zložená z bývalých členov Guns N’ Roses, punkovej kapely Wasted Youth a speváka Stone Temple [[Scott Weiland|Scotta Weilanda]]). Avšak tieto kapely nemali dlhého trvania, rozpadli sa v rokoch 2007 a 2008.<ref>M. Wilson, [{{Allmusic|class=artist|id=p543386|pure_url=yes}} "Audioslave"], ''Allmusic''. Dátum prístupu: 20 Jún 2010.</ref><ref>J. Loftus, [{{Allmusic|class=artist|id=p651389|pure_url=yes}} "Velvet Revolver"], ''Allmusic''. Dátum prístupu: 20. jún 2010.</ref> V roku 2008 konečne vyšiel dlho očakávaný album Guns N’ Roses ''[[Chinese Democracy]]'', avšak získal iba jednu platinu a nepriniesol skupine taký úspech, aký zažívala na prelome 80. a 90. rokov.<ref name="Certification">{{Citácia elektronického dokumentu| url=http://www.riaa.com/goldandplatinumdata.php?resultpage=1&table=SEARCH_RESULTS&action=&title=Chinese%20Democracy&artist=Guns%20N%20Roses&format=&debutLP=&category=&sex=&releaseDate=&requestNo=&type=&level=&label=&company=&certificationDate=&awardDescription=&catalogNo=&aSex=&rec_id=&charField=&gold=&platinum=&multiPlat=&level2=&certDate=&album=&id=&after=&before=&startMonth=1&endMonth=1&startYear=1958&endYear=2009&sort=Artist&perPage=25| titul=Gold and Platinum Database Search| dátum prístupu=2009-11-25}}</ref> Úspešnejší bol dvojplatinový album AC/DC ''[[Black Ice]]'' (2008).<ref name="AllmusicAC/DCOnline" /> Bon Jovi si stále užívali úspech, dokonca fušovali do [[country]] s piesňou „Who Says You Can’t Go Home“, ktorá sa v rebríčku Hot Country Singles umiestnila v roku 2006 na prvej priečke, a s [[country rock|countryrockovým]] albumom ''Lost Highway'', ktorý sa v roku 2007 umiestnil na prvej priečke Billboardu. V roku 2009 Bon Jovi prichádzajú s ďalšou albumovou jednotkou, ''The Circle'', ktorá znamenala návrat k hardrockovému soundu.<ref name=AllmusicBonJovi/> V roku 2010 Heart dobyli desiatu priečku rebríčku Billboard Top 10, kde sa dostali po prvýkrát po dvadsiatich rokoch.
 
[[File:Wolfmother closeup.JPG|thumb|250px|left|[[Wolfmother]] v roku 2007.]]
Názov „retro metal“ sa v angličtine používa v súvislosti so skupinami hrajúcimi v štýle skupín ako [[The Sword]] (Texas, USA), [[High on Fire]] (Kalifornia, USA), [[Witchcraft]] (Švédsko) či [[Wolfmother]]<ref name=AgeofWinters>E. Rivadavia, [{{Allmusic|class=album|id=r820095|pure_url=yes}} "The Sword: 'Age of Winters'"], ''Allmusic''. Dátum prístupu: 11. jún 2007.</ref> (Austrália). [[Wolfmother (album)|Rovnomenný debutový album]] kapely Wolfmother z roku 2005 kombinuje charakteristické prvky Led Zeppelin a Deep Purple.<ref>E. Rivadavia, [{{Allmusic|class=album|id=r1643518|pure_url=yes}} "'Wolfmother: 'Cosmic Egg'"], ''Allmusic''. Dátum prístupu: 11. jún 2007.</ref> Taktiež ich krajania [[Airbourne]] svojím debutovým albumom ''Runnin’ Wild'' (2007) nadviazali na tradíciu tvrdého riffovania AC/DC.<ref>J. Macgregor, [{{Allmusic|class=artist|id=p183569|pure_url=yes}} "Airbourne"], ''Allmusic''. Dátum prístupu: 19. jún 2010.</ref> Päťnásobne platinový album ''Permission to Land'' (2003) od The Darkness, charakterizovaný ako „nevrlo realistická napodobenina metalu 80. rokov a glamu 70. rokov“,<ref name="AllmusicTheDarkness">H. Phares, [{{Allmusic|class=album|id=r653401|pure_url=yes}} The Darkness], ''Allmusic''. Dátum prístupu: 4. apríl 2016.</ref> obsadil prvé priečky britských hitparád. Nasledujúci album ''One Way Ticket to Hell... and Back'' (2005) sa vyšplhal na 11. priečku, potom sa kapela v roku 2006 rozpadla, avšak roku 2011 sa opäť dala dohromady.<ref>[http://archive.is/20120723044524/http://www.chartstats.com/artistinfo.php?id=52 "Chart Stats: The Darkness"], ''Chart Stats''. Dátum prístupu: 17. jún 2008.</ref> Losangeleská skupina [[Steel Panther]] si získala priaznivcov parodovaním glam metalu 80. rokov.<ref name=AllmusicSteelPanther>J. Lymangrover, [{{Allmusic|class=artist|id=p1123733|pure_url=yes}} "Steel Panther"], ''Allmusic''. Dátum prístupu: 19. jún 2010.</ref> Serióznejší záujem o obrodu glam metalu prejavili švédske sleazemetalové kapely ako Vains of Jenna,<ref name=AllmusicVainsofJenna>M. Brown, [{{Allmusic|class=artist|id=p847945|pure_url=yes}} "Vains of Jenna"], ''Allmusic''. Dátum prístupu: 19. jún 2010.</ref> Hardcore Superstar<ref name="AllmusicHardcoreSuperstar">S. Huey, [{{Allmusic|class=artist|id=p372991|pure_url=yes}} "Hardcore Superstar"], ''Allmusic''. Dátum prístupu: 19. jún 2010.</ref> a Crashdïet.<ref>K. R. Hoffman, [{{Allmusic|class=artist|id=p748845|pure_url=yes}} "Crashdïet"], ''Allmusic''. Dátum prístupu: 19. jún 2010.</ref>
 
Aj keď Foo Fighters aj naďalej patrili medzi najúspešnejšie rockové skupiny, čo dokazovali ich albumy ako ''[[In Your Honor]]'' (2005), ktorý sa vyšplhal v albumových rebríčkoch v USA a v Británii na druhé miesto, mnohé skupiny prvej post-grungeovej vlny už viditeľne strácali popularitu. Kapely ako [[Creed]], [[Staind]], [[Puddle of Mudd]] a [[Nickelback]] priviedli žáner do 21. storočia zo značným komerčným úspechom, zanechajúc väčšinu úzkosti a hnevu pôvodného hnutia na úkor konvenčnejších refrénov, epiky a romantických piesní. V ich šľapajach kráčali nové skupiny ako [[Shinedown]] a [[Seether]].<ref name=Grierson>T. Grierson, [http://rock.about.com/od/rockmusic101/a/PostGrunge.htm "Post-Grunge: A History of Post-Grunge Rock"], ''About.com''. Dátum prístupu: 1. január 2010.</ref> Medzi interpretov s tradičnejším hardrockovým soundom patria Andrew W.K.,<ref>H. Phares, [{{Allmusic|class=artist|id=p434089|pure_url=yes}} "Andrew W.K."], ''Allmusic''. Dátum prístupu: 19. jún 2010.</ref> Beautiful Creatures<ref>J. Loftus, [{{Allmusic|class=artist|id=p483976|pure_url=yes}} "Beautiful Creatures"], ''Allmusic''. Dátum prístupu: 20. jún 2010.</ref> a Buckcherry, ktorých prelomový album ''15'' (2006) získal platinovú platňu a singel „Sorry“ (2007) sa dostal do prvej desiatky Billboard 100.<ref>J. Loftus, [{{Allmusic|class=artist|id=p366452|pure_url=yes}} "Buckcherry"], ''Allmusic''. Dátum prístupu: 19. jún 2010.</ref> V polovici 1. dekády 21. storočia sa so scény [[garage rock|garážového rocku]] a [[post-punk revival]]u vynárajú ďalšie skupiny s hardrockovými tendenciami ako Black Rebel Motorcycle Club, Kings of Leon<ref>S. J. Blackman, ''Chilling out: the Cultural Politics of Substance Consumption, Youth and Drug Policy'' (McGraw-Hill International, 2004), ISBN 0-335-20072-9, str. 90.</ref> a [[Queens of the Stone Age]]<ref>J. Ankeny and G. Prato, [{{Allmusic|class=artist|id=p296068|pure_url=yes}} "Queens of the Stone Age"], ''Allmusic''. Dátum prístupu: 19. jún 2010.</ref> z USA, [[Three Days Grace]] z Kanady,<ref>M. Sutton, [{{Allmusic|class=artist|id=p561754|pure_url=yes}} "Three Days Grace"], ''Allmusic''. Dátum prístupu: 19. jún 2010.</ref> Jet z Austrálie<ref>P. Smitz, C. Bain, S. Bao, S. Farfor, ''Australia'' (Footscray Victoria: Lonely Planet, 14. vyd., 2005), ISBN 1-74059-740-0, str. 58.</ref> a The Datsuns z Nového Zélandu.<ref>C. Rawlings-Way, ''Lonely Planet New Zealand'' (Footscray Victoria: Lonely Planet, 14. vyd., 2008), ISBN 1-74104-816-8, str. 52.</ref> V roku 2009 si získala pozornosť superskupina [[Them Crooked Vultures]], pozostávajúca z Dava Grohla (Foo Fighters), Josha Homma (Queens of the Stone Age) a [[John Paul Jones|Johna Paula Jonesa]] (Led Zeppelin), keď sa vydala na turné a vydala rovnomenný debutový album, ktorý sa dostal do top 20 v USA a v Británii a vo viacerých iných krajinách do top 10.<ref>H. Phares, [{{Allmusic|class=artist|id=p1170106|pure_url=yes}} "Them Crooked Vultures"], ''Allmusic''. Dátum prístupu: 2. október 2010.</ref><ref>[http://acharts.us/album/51934 "Them Crooked Vultures - Them Crooked Vultures"], Acharts.us. Dátum prístupu: 2. október 2010.</ref>
Britské rockové skupiny ako napríklad [[The Rolling Stones]], [[The Beatles]], [[The Yardbirds]], [[The Who]] a [[The Kinks]] modifikovali štandardný rock'n'roll pridávaním tvrdšieho zvuku, ťažšími gitarovými rífmi, dunivými bicími a hlasným spevom. Tento zvuk sa stal základom pre hardrockový štýl. Ranné skladby v štýle hardrocku boli napríklad „''Helter Skelter''“ a „''I Want You (She’s So heavy)''“ od [[The Beatles]], „''I Can See for Miles''“ od [[The Who]] a „''You Really Got Me''“ od [[The Kinks]].
 
== Referencie ==
V tom istom čase [[Jimmi Hendrix]] produkoval novú formu blues ovplyvnenú [[psychedelický rock|psychedelickým rockom]], ktorý bol kombináciou [[jazz|džezu]], [[blues]] a rokenrolu. Bol jedným z prvých gitaristov, ktorý experimentoval s novými gitarovými efektmi ako bola modulácia, spätná väzba a deformácia zvuku.
{{Reflist|2}}
 
=== Zdroj ===
Na konci šesťdesiatych rokov skupiny [[Black Sabbath]] a [[Led Zeppelin]] začali miešať ranné britské rockové skladby do tvrdšie ohraničenej formy, ktorú nazývali [[Blues Rock]].
{{Preklad
| jazyk = en
Typickým príkladom blues rockového štýlu, ktorý je zároveň reprezentuje začiatky hard rocku je prvý album od skupiny [[Led Zeppelin]] z roku [[1969]] ''Led Zeppelin I''. V skladbách albumu sú jasné základy blues a niektorých známych skladieb bluesových umelcov. Tretí album od skupiny [[Led Zeppelin]] (''Led Zeppelin III'') bol oproti druhému skôr v štýle progresívneho (i keď tvrdo ladeného) rocku.
| článok = Hard rock
| revízia = 503568290
}}
 
== Externá literatúra ==
Hudba skupiny [[Black Sabbath]] bola v hard rocku vskutku revolučná. Bola typická temne ladenými textami piesní, tvrdými gitarovými rífmi a atmosférou ťažkej hudby. Táto atmosféra transformovala vtedajší hard rock do rannej formy [[heavy metal|heavy metalu]]. V roku [[1970]] vydala skupina Black Sabbath prvý heavy metalový album „Black Sabbath“.
* Nicolas Bénard, ''La culture Hard Rock'', Paris, Dilecta, 2008.
* Nicolas Bénard, ''Métalorama, ethnologie d'une culture contemporaine, 1983-2010'', Rosières-en-Haye, Camion Blanc, 2011.
* Fast, Susan (2001). ''In the Houses of the Holy: Led Zeppelin and the Power of Rock Music''. Oxford University Press. ISBN 0-19-511756-5
* Fast, Susan (2005). „Led Zeppelin and the Construction of Masculinity,“ in ''Music Cultures in the United States'', vyd. Ellen Koskoff. Routledge. ISBN 0-415-96588-8
* Guibert, Gérôme a Fabien Hein (ed.) (2007), „Les Scènes Metal. Sciences sociales et pratiques culturelles radicales“, ''Volume! La revue des musiques populaires'', č.°5-2, Bordeaux: Éditions Mélanie Seteun. ISBN 978-2-913169-24-1
* Kahn-Harris, Keith, ''Extreme Metal: Music and Culture on the Edge'', Oxford: Berg, 2007, ISBN 1-84520-399-2
* Kahn-Harris, Keith a Fabien Hein (2007), „Metal studies: a bibliography“, ''Volume! La revue des musiques populaires'', č.°5-2, Bordeaux: Éditions Mélanie Seteun. ISBN 978-2-913169-24-1 [http://volume.revues.org/467 stiahnuteľná verzia]
* Weinstein, Deena (1991). ''Heavy Metal: A Cultural Sociology''. Lexington. ISBN 0-669-21837-5. Revidované vydanie: (2000). ''Heavy Metal: The Music and its Culture''. Da Capo. ISBN 0-306-80970-2.
 
== Externé odkazy ==
Zároveň sa na hardrockovú scénu uviedla skupina [[Deep Purple]] svojimi albumami „''Shades of Deep Purple''“ ([[1968]]), “''The Book of Taliesyn''“ (1968) a [[Deep Purple]] ([[1969]]). Hardrocková transformácia skupiny Deep Purple pokračovala albumom „''Machine Head''“, ktorý je tiež považovaný aj za jeden z prototypov pre vznik heavy metalu. Skladba ''Highway Star'', ktorá sa nachádza na tomto albume je považovaná za prvú speed metalovú pieseň.
* [http://hard-music-base.net Hard Music Base] Česko-Slovenská encyklopédia Hard&Heavy hudby
 
{{rock}}
Ďalšia skupina, [[Nazareth]], dosiahla spojenie medzi hardrockom a komerčným úspechom pri vydaní platne [[''Hair of the Dog'']], čím spôsobila nárast počtu skupín, ktoré začali hrať v tomto štýle. Hardrock sedemdesiatych rokov sa začal členiť do ďalších svojich „subžánrov“.
[[Alice Cooper]] vydal v roku [[1972]] prvý tzv. shock rock album „School’s Out“. V nasledujúcich rokoch vydali svoje debuty Aerosmith, Queen a Lynyrd Skynyrd, ktorí svojimi albumami demonštrovali možnosti rozšírenia hardockového štýlu. V roku 1974 vydala svoj debutový album skupina Bad Company a Queen vydal svoj tretí album Sheer Heart Attack so skladbou Stone Cold Crazy, ktorý ovplyvnil neskorých trash metalových umelcov ako Metallica a Megadeth. Queen dokázal dokonca spojiť spev, gitarovú hudbu s glam rockom, heavy metalom s progresívnym rockom a operou. Skupina Kiss vydala skoro za jeden rok svoje prvé tri albumy Kiss, Hotter Than Hell a Dressed to Kill a dosiahla svoj komerčný prelom svojim koncertným dvojalbumom Alive!.
Smrťou Tommyho Bolina sa roku 1976 rozpadla skupina Deep Purple. V roku 1977 zomrel pri leteckom nešťastí Ronnie Van Zant, spevák z Lynyrd Skynyrd. O rok neskôr zomrel na predávkovanie drogami v spánku Keith Moon, bubeník zo skupiny The Who.
Prenikaním štýlu disco v USA a Punk rocku v Spojenom Kráľovstve začal hardrock strácať na popularite. Štýl disco oslovoval omnoho širšie publikum a punk si získal omnoho viac rebelujúcu úlohu ako hardrock. Medzitým aj Black Sabbath sa odsunul od temného štýlu svojich ranných diel vydaním albumu Technical Ecstasy.
V roku 1978 vznikla hardrocková skupina Van Halen. Hudba tejto skupiny bola založená na gitarovej zručnosti ich sólového gitaristu Eddieho Van Halena. Podmaňujúci je hlavne song Eruption z albumu Van Halen. V roku 1979 keď austrálska skupina AC/DC vydala svoj druhý album Highway to Hell sa začal prehlbovať rozdiel medzi heavy metalom a hardrockom. Hudba AC/DC bola viac založená na R&B.
Po osudnej smrti bubeníka skupiny Johna Bonhama sa rozpadla roku 1980 skupina Led Zeppelin. Spevák Bon Scott zo skupiny AC/DC zomrel tiež v roku 1980. Smrťou týchto osobností končila éra klasických hardrockových skupín. Niektoré skupiny ako napríklad Queen sa štýlovo viac priblížili k popu. AC/DC nahrali s novým spevákom Brianom Johnsonom album Back in Black. Tento album sa stal druhým najpredávanejším albumom všetkých čias v tomto žánri. Po tomto úspechu sa rozhodol aj Van Halen vydávať albumy s hardrockom, ktorý je viac prijateľnejší pre rádiá.
V roku 1981 americká skupina Mötley Crüe vydala album Too Fats For Love, ktorý sa stal základom pre vznikajúci žáner nazvaný glam metal. Rok na to s týmto žánrom úspešne prerazili skupiny Twisted Sister a Quiet Riot. Album Metal Health od Quiet Riot je prvým albumom Heavy Metalu, ktorý dosiahol prvú priečku rebríčka Bilboard v Spojených Štátoch.
Anglická hardrocková skupina Def Leppard vydala album Pyromania, ktorý dosiahol druhú priečku v amerických rebríčkoch. Ich štýl bol mixom glam rocku, heavy metalu a klasického rocku nahraných tak, aby boli prijateľné pre rádiá. Tento spôsob mixovania štýlov potom ovplyvnil veľa hardrockových a glamrockových skupín osemdesiatych rokov.
V roku 1983 Mötley Crüe vydali album Shout at the Devil, ktorý sa stal obrovským hitom. Album 1984 od Van Halena dosiahol obrovský úspech druhou priečkou v albumovom rebríčku Bilboardu. Skladba „Jump“ dosiahla v singlovom rebríčku prvé miesto a je považovaná za jeden z najpopulárnejších rockových songov, ktorý bol kedy skomponovaný. Na rozdiel od predošlých klasických gitarových skladieb Van Halen použil v albume 1984 klávesy a syntetizátory.
Pozoruhodný úspech v rebríčkoch popularity v roku 1987 dosiahli aj Guns N‘ Roses albumom Apetite For Destruction a Def Leppard dosiahli prvé miesto v rebríčku albumov Bilboardu s albumom Hysteria, Mötley Crüe albumom Girls, Girls, Girls, Whitesnake vydali v roku 1987 svoj prvý úspešný album.
Skupiny Dinosaur Jr. a Sonic Youth dobili svoje prvé úspechy pre underground v USA, ktorý sa stal hlavným prúdom vývoja rockovej hudby deväťdesiatych rokov.
Roku 1988 skupina Skid Row vytvorila svoj prvý album nazvaný Skid Row a vydaný roku 1989, Skupina Mother Love Bone mala na konci osemdesiatych rokov krátky oslnivý úspech v kariére pred svojou premenou na skupinu Pearl Jam.
 
[[Kategória:Hard rock| ]]
Roku 1991 deň pred svojou smrťou oznámil Freddie Mercury, že má AIDS.
Začiatok deväťdesiatych rokov bol v znamení skupín Guns N‘ Roses a Metallica. V roku 1991 boli vydané ich multiplatinové albumy: Black Album od skupiny Metallica a Use Your Illusion I a II od Guns N‘ Roses. Tieto albumy boli poznačené úpadkom a vtieravosťou publiku. Túto situáciu zachránilo nové smerovanie hardrockového štýlu, ktoré bolo pomenované grunge. Hlavnými predstaviteľmi štýlu grunge boli skupiny Nirvana, Pearl Jam, Soundgarden a Alice in Chains. I keď sa úspech týchto skupín prirovnával k efektu reakcie publika na punk rockový rebelujúci smer tieto skupiny boli silne proti heavy metalu. Skupiny Soundgarden a Nirvana boli skôr ovplyvnené metalovou hudbou sedemdesiatych a osemdesiatych rokov. Skupina Alice in Chains mala svoj vlastný heavy metalový štýl. Do tohto prúdu sa začlenili aj skupiny The Screaming Trees, Mudhoney a zopár skupín, ktoré nemali korene v Seattli ako napríklad Stone Temple Pilots, Nudeswirl, Prong a Hum. V Spojenom Kráľovstve to boli skupiny Swervedriwer, Catherine Wheel a Ride, ktoré demonštrovali gitarovú hudbu hardrockových kapiel sedemdesiatych a osemdesiatych rokov.
Keďže popularita skupín z osemdesiatych do deväťdesiatych rokov ako napríklad Metallica pretrvávala naďalej, niektoré ďalšie skupiny začali opäť hrať mix metalu s ďalšími elektrickými nástrojmi. Tieto skupiny boli známe pod názvom alternatívni metaloví hudobníci, odnož alternatívneho rocku. Niektorí ako Primus, Red Hot Chilli Pepers, Rage Against the Machine, Living Colour a White Zombie spájali funky s metalovým štýlom.
Faith No More, Mr. Bungle spojili s hardrockom ešte viac žánrov od rapu po soul....