Hard rock: Rozdiel medzi revíziami

Medzi [[blues-rock]]ové kapely, ktoré patrili k priekopníkom hardrockového soundu, sa zaraďujú [[Cream]], [[Jimi Hendrix Experience]] a [[The Jeff Beck Group]].<ref name="AllMusicHard"/> Cream v piesňach ako „[[I Feel Free]]“ (1966) skombinovala blues-rock s popom a psychedéliou, predovšetkým čo sa riffov a gitarových sól [[Eric Clapton|Erica Claptona]] týka.<ref>R. Unterberger, [{{Allmusic|class=song|id=t1892561|pure_url=yes}} "Song Review: I Feel Free"], ''[[Allmusic]]''. Dátum prístupu: 22. február 2010.</ref> Jimi Hendrix stvoril formu bluesom ovplyvneného psychedelického rocku, v ktorej sa zlievali prvky [[džez]]u, bluesu a rokenrolu.<ref>D. Henderson, ''Scuse Me While I kiss the Sky: the Life of Jimi Hendrix'' (London: Omnibus Press, 2002), ISBN 0-7119-9432-3, str. 112.</ref> Počnúc rokom 1967, [[Jeff Beck]] vyniesol sólovú gitaru do nových výšin technickej virtuozity a so svojou kapelou, The Jeff Beck Group, posunul blues-rock smerom k tvrdému rocku.<ref name=AllmusicBlues-Rock>V. Bogdanov, C. Woodstra, S. T. Erlewine, eds, ''All Music Guide to the Blues: The Definitive Guide to the Blues'' (Backbeat, 3. vyd., 2003), ISBN 0-87930-736-6, str. 700–2.</ref> [[Dave Davies]] zo skupiny The Kinks, [[Keith Richards]] z The Rolling Stones, [[Pete Townshend]] z The Who, Hendrix, Clapton a Beck patrili všetci k priekopníkom používania nových gitarových efektov ako fázovanie, spätná väzba a skreslenie.<ref>P. Prown and H. P. Newquist, ''Legends of Rock Guitar: the Essential Reference of Rock's Greatest Guitarists'' (Milwaukee, WI: Hal Leonard Corporation, 1997), ISBN 0-7935-4042-9, str. 59–60.</ref> Od albumu ''[[The Beatles (album)|The Beatles]]'' (1968) (známy tiež ako „Biely album“) a počnúc skladbou „Helter Shelter“ sa dokonca aj [[The Beatles]] pokúšali vytvárať skladby v tomto novom hardrockovom štýle, pokúšajúc sa prekonať hlučnosťou The Who.<ref name=Macdonald2005p2005/> O „Bielom albume“ niektorí kritici napísali, že obsahuje „proto-metalové burácanie“,<ref>S. T. Erlewine, [{{Allmusic|class=album|id=r1523|pure_url=yes}} "Beatles: 'The White Album"], ''Allmusic''. Dátum prístupu: 3. august 2010.</ref> avšak iní tvrdia, že „ich pokusy v heavymetalovom štýle boli bez výnimky trápne“.<ref name=Macdonald2005p2005>I. Macdonald, ''Revolution in the Head: The Beatles Records and the Sixties'' (London: Vintage, 3. vyd., 2005), str. 298.</ref>

 

Medzi skupiny, ktoré sa v tej dobe vynorili z americkej psychedelickej scény, možno zaradiť [[Iron Butterfly]], [[MC5]], [[Blue Cheer]] a [[Vanilla Fudge]].<ref name=Walser1993pp9-10>R. Walser, ''Running With the Devil: Power, Gender, and Madness in Heavy Metal Music'' (Middletown, CT: Wesleyan University Press, 1993), ISBN 0-8195-6260-2, str. 9–10.</ref> Sanfranciská skupina Blue Cheer vydala na svojom debutovom albume ''[[Vincebus Eruptum]]'' (1968) surovú a skreslenú coververziu klasického hitu [[Eddie Cochran|Eddieho Cochrana]] „Summertime Blues“, a načrtla tak v podstate podobu budúceho hardrockového a heavymetalového soundu.<ref name=Walser1993pp9-10/> Ten istý mesiac vydávajú [[Steppenwolf]] svoj debutový rovnomenný album, obsahujúci pieseň „[[Born to Be Wild]]“, v ktorej sa po prvýkrát spomína fráza „heavy metal“, a ktorá pomohla spopularizovať tento žáner, keď ju použili vo filme ''[[Easy Rider]]'' (1969).<ref name=Walser1993pp9-10/> Album ''In-A-Gadda-Da-Vida'' (1968) od Iron Butterfly s rovnomennou 17-minútovou titulnou skladbou, využívajúc organy a dlhé bubenícke sóla, takisto predznamenal neskoršie prvky tohto soundu.<ref name=Walser1993pp9-10/>