Alexej Petrovič Jermolov
Alexej Petrovič Jermolov (rus. Алексeй Петрoвич Ермoлов; * 24. máj 1777, Moskva, Rusko – † 11. apríl 1861, Moskva) bol významný vojenský vojvodca Ruského impéria v prvej polovici 19. storočia.
Alexej Petrovič Jermolov | |
vojvodca Ruského impéria; portrét z roku 1825 od Georga Daweho | |
Narodenie | 24. máj 1777 Moskva, Rusko |
---|---|
Úmrtie | 11. apríl 1861 (83 rokov) Moskva, Rusko |
Odkazy | |
Commons | Alexej Petrovič Jermolov |
Základné údaje
upraviťPochádzal zo šľachtickej rodiny a študoval na univerzite v Moskve. Po štúdiách narukoval do armády a postupoval vo vojenských funkciách. Bol vynikajúcim vojenským vojvodcom a stratégom. Vedel sa veľmi obratne pohybovať aj vo vysokej politike. V roku 1799 bol zatknutý pre účasť na sprisahaní proti imperátorovi a poslaný na dva roky do vyhnanstva v meste Kostroma. Nový cár Alexander I. ho omilostil a Jermolov začal opäť kariéru v ruskej armáde.
Vojenská kariéra
upraviťUž v roku 1794 sa zúčastnil ťaženia proti poľským povstalcom. V bojoch sa vyznamenal a získal Rad svätého Georgija.
Rok 1795 priniesol ťaženie proti Perzii. Perzská ríša bola tradičným rivalom Ruského impéria na Kaukaze. Peržania utláčali mnohé kresťanské národy na Kaukaze (východné Gruzínsko a Arménsko). Jermolov sa v ťažení popri Kaspickom mori opäť vyznamenal.
Významne sa presadil v bojoch proti napoleonským vojskám na území Pruska a Rakúska, ale najmä počas Napoleonovho ťaženia v roku 1812 do Ruska (bitke pri Borodine a Berezine). V decembri 1812 sa stal náčelníkom generálneho štábu ruskej armády. Za boje proti napoleonským vojskám na území Pruska získal aj pruský Železný kríž.
Vojny na Kaukaze
upraviťAsi najväčšiu slávu získal počas vojen na Kaukaze. Od roku 1774 (po porážke Turecka v rusko-tureckej vojne a anexii Krymského chanátu Ruskom) Rusi postupovali na Kaukaze pozdĺž Čierneho a Kaspického mora. Postupne však začali prenikať na územie Gruzínska a Azerbajdžanu aj cez vysoké hory Kaukazu, kde si vybudovali vojenskú cestu a sieť pevností. V postupe stáli Rusom nepokojné severokaukazské kmene (Čečeni, Dagestanci, Čerkesi,...). Tieto kmene prijali v predchádzajúcich storočiach počas osmanskej a perzskej nadvlády islam a stali sa jeho fanatickými prívržencami.
V roku 1816 bol generál Jermolov vymenovaný za hlavného veliteľa a miestodržiteľa Kaukazu. Sídlil v gruzínskom meste Tbilisi. Jermolov bol prívržencom ruskej kolonizácie Kaukazu a patril k neúprosným nepriateľom Čečenov a iných moslimov na Kaukaze. Podarilo sa mu územie severného Kaukazu spacifikovať a upevniť moc Ruského impéria.