Idaho

Toto je článok o štáte USA. O hudobnej skupine pozri Idaho (skupina).

Idaho je štát Spojených štátov amerických, ktorý sa pripojil v roku 1890 ako 43. člen federácie. Hlavným a najväčším mestom je Boise, ďalšie významné mestá sú Idaho Falls a Lewison. Idaho má rozlohu 216 632 km² a viac ako 1 500 000 obyvateľov.

Idaho
Vlajka Pečať Ostatné štáty USA
Prezývka štátu	Gem State
Hlavné mesto	Boise
Najväčšie mesto	Boise
Guvernér	Butch Otter
Rozloha
Poradie	14. miesto
Celková	216 632 km²
Súš	214 499 km²
Voda	2 133 km²
% vody	0,98 %
Počet obyvateľov (podľa posledného sčítania)
Poradie	39. miesto
Obyvateľov	1 567 582
Rok sčítania	2010
Hustota obyvateľov
Poradie	44. miesto
Hustota	7,30 obyv./km²
Vstup do Únie
Poradie	43. v poradí
Dátum	3. júl 1890
Geografické údaje
Zemepisná šírka	42° až 49° s. š.
Zemepisná dĺžka	111° až 117° z. d.
Šírka	491 km
Dĺžka	771 km
Nadmorská výška
Najvyššia	3 859 m n. m.
Stredná	1 524 m n. m.
Najnižšia	216 m n. m.
Ostatné údaje
Časová zóna	Pacific: UTC-8/-7 (sever) Mountain: UTC-7/-6 (juh)
ISO 3166-2	US-ID

Geografia

Hadia rieka

Severnú hranicu Idaha tvorí Kanada, severovýchodnú Montana. Na východe susedí so štátom Wyoming, na juhu so štátmi Utah a Nevada. Na západe hraničí s pobrežnými štátmi Oregon a Washington. Idaho je drsná krajina, plná veľkých prírodných rezervácií, nenarušených civilizáciou. Väčšina štátu je tvorené Skalnatými vrchmi a hlbokými zalesnenými dolinami. Je tu mnoho zasnežených horských pásem a strmých kaňonov. Divoká voda Hadej rieky sa valí do Pekelného kaňonu, ktorý je hlbší ako Veľký kaňon. Vodopád Shoshone Falls je hlbší ako Niagarské vodopády. Idaho je veľmi bohaté na prírodné zdroje. Je tu niekoľko významných národných parkov. Patrí medzi nich Pekelný kaňon, Yellowstonský národný park a národný park Farragut.

História

Na prelome 18. a 19. storočia sa na území dnešného Idaha dostali prví belosi. V tej dobe tu žilo asi 8000 Indiánov. Pôvodne bolo začlenené do teritórií Oregonu a Washingtonu. Prvých osadníkov na toto územie priťahoval výnosný obchod s kožušinami. Počas kalifornskej zlatej horúčky v roku 1849 prešli Idahom tisíce ľudí a niektorí sa tam usadili. V roku 1863 podpísal Abraham Lincoln zákon o vytvorení teritória Idaho. V tej dobe žilo na jeho území asi 17 000 ľudí.

Politická stabilita územia napomohla rýchlemu vzniku štátnej správy. Takmer okamžite sa začal budavať vzdelávací systém, boli založené noviny a ustanovený zákonník. V roku 1865 bolo hlavným mestom Boise namiesto Lewisonu. Objav zlata v Idahu v roku 1866 a dokončenie transkontinentálnej železnice v roku 1869 zapríčinili nový príliv osadníkov, vrátane čínskych robotníkov, ktorí pracovali v baniach ako lacná pracovná sila. Keď 3. júla 1890 prezident Benjamin Harrison podpísal zákon o začlenení Idaha do Únie, malo 88 548 obyvateľov.

Potom nastal rýchly priemyselný rozvoj štátu. V roku 1890 Idaho vyvážalo najviac olova zo všetkých amerických štátov. Aj keď sa v priebehu rokov závislosť na ťažbe surovín znižovala, je dnes Idaho najväčším producentom olova a striebra v USA. Počas rokov bolo vytvorené fungujúce poľnohospodárstvo, ktoré nahradilo príjmy z klesajúcej ťažby.

Ekonomika

HDP štátu Idaho je 34 miliárd USD, čo ho radí na 44. miesto v USA. Ročný príjem na obyvateľa činí 24 180 USD.

Idaho je štát priemyselne - poľnohospodársky.

• Hlavné poľnohospodárske produkty sú: chov dobytka, mliečne výrobky, zemiaky, pšenica, cukrová repa a jačmeň.
• Hlavné priemyselné odvetvia: spracovanie potravín, ťažba a spracovanie dreva, výroba nábytku, strojné zariadenia, chemické výrobky, ťažba nerastných surovín, hlavne striebra.
• Významnú úlohu v hospodárstve štátu má turistika.

Obyvateľstvo

Náboženstvo

• kresťania 79%
  • protestanti 50%
    • baptisti 10%
    • metodisti 10%
    • luteráni 3%
    • presbyteriáni 3%
    • ostatní protestanti 24%
  • katolící 15%
  • mormóni 14%
• iné náboženstvá 1%
• bez vyznania 20%

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Idaho