Ivan Nikitovič Kožedub
Ivan Nikitovič Kožedub (ukr. Іван Микитович Кожедуб – Ivan Mykytovyč Kožedub; rus. Иван Никитович Кожедуб; * 8. jún 1920, Obražijevka – † 8. august 1991, Moskva) bol sovietsky stíhací pilot ukrajinského pôvodu, letecké eso a najúspešnejší spojenecký stíhací pilot druhej svetovej vojny (62 potvrdených zostrelov). Bol trojnásobným Hrdinom Sovietskeho zväzu (2x 1944[1], 1945) a od roku 1985 bol maršalom letectva.
| Ivan Kožedub | |
 | |
| Osobné informácie | |
|---|---|
| Štát | ZSSR |
| Narodenie | 8. jún 1920 Obražijevka, Ukrajinská SSR (dnešná Ukrajina) |
| Úmrtie | 8. august 1991 (71 rokov) Moskva, Ruská SFSR, ZSSR (dnešné Rusko) |
| Zostrely | |
| Potvrdené zostrely | 62 (22× Fw 190, 18× Ju 87, 18× Bf 109, 2× He 111, 1× Me 262, 1× PZL P.24) |
| Vyznamenania | |
| 3× Hrdina Sovietskeho zväzu Rad Alexandra Nevského 7× Rad červenej zástavy Rad červenej hviezdy Rad Vlasteneckej vojny | |
| Odkazy | |
 Ivan Nikitovič Kožedub | |
Život
upraviťDetstvo a mladosť
upraviťNarodil sa v rodine ukrajinského roľníka 8. júna 1920 v dedine Obražijevka v Černigovskej gubernii na území vtedajšej Ukrajinskej SSR. Neskôr študoval na strednom chemicko-technologickom učilišti.[2] Navštevoval miestny aeroklub v meste Šostka.
Druhá svetová vojna
upraviťV roku 1940 nastúpil do armády. Absolvoval Čugujevskú leteckú školu a neskôr v nej slúžil ako letecký inštruktor. Po vpáde nacistických vojsk bol spolu s leteckou školou evakuovaný do strednej Ázie. V tejto funkcii lietal na cvičných strojoch U-2 a I-16.
Na front sa mu podarilo dostať až po viacerých žiadostiach. V novembri 1942 bol nakoniec prevelený k 240. stíhaciemu leteckému pluku a 26. marca 1943 sa prvýkrát zúčastnil v rámci Voronežského frontu vzdušných bojov s nepriateľom. Pri tomto lete však po jeho stroji La-5 spustila paľbu vlastná protilietadlová obrana a len s problémami sa mu podarilo vrátiť na základňu (podľa iných zdrojov ho napadol nemecký Messerschmitt Bf 110). Jeho úspechy sa začali až po začiatku bitky v Kurskom oblúku, keď 6. júna zostrelil nepriateľský Ju 87. V nasledujúcich dňoch dosiahol ďalšie úspechy a už v auguste 1943 bol poverený velením letky. Veľké úspechy dosiahol počas bojov na Dnepri v polovici októbra 1943, keď zostrelil v priebehu 11 dní 10 nepriateľských strojov.
Dňa 4. februára 1944 mu bola udelená prvá Hviezda hrdinu ZSSR (medaila č. 1472)[3] . Na fronte v tej dobe odlietal 146 misií a mal na konte 20 zostrelených nepriateľských lietadiel.
Od mája 1944 bojoval Ivan Kožedub na stroji La-5FN (s číslom 14), vyrobeným za peniaze ktoré štátu poskytol kolchozník Stalingradskej oblasti V. V. Konev. V priebehu niekoľkých dní na tomto stroji zostrelil Ju 87 a ešte 7 ďalších nepriateľských lietadiel. Koncom júna odovzdal svoj La-5FN (č. 14) spolubojovníkovi K. A. Jevstignejevovi, ktorý bol dvojnásobný Hrdina ZSSR, a následne bol preložený k cvičnému pluku. No už v auguste sa stal zástupcom veliteľa 176. gardového stíhacieho leteckého pluku. V tej dobe bol pluk vyzbrojovaný novými stíhacími strojmi Lavočkin La-7. Kožedub vtedy získal stroj s číslom 27, na ktorom lietal až do konca vojny. Už 19. augusta roku 1944 mu bol za 256 misií a 48 zostrelov udelený 2. titul Hrdinu ZSSR (medaila č. 36)[3].
Pri jednom z nasledujúcich bojových letov bol jeho stroj nad nepriateľským územím zasiahnutý paľbou, pričom začala horieť krídlová palivová nádrž. V tejto situácii sa rozhodol pre taran. Namieril svoj stroj k najbližšiemu nepriateľskému postaveniu, ktoré spozoroval a začal prudko klesať. Prúd vzduchu však v tomto momente uhasil jeho horiace krídlo. Okamžite preto vyrovnal prudké piké a nakoniec sa so šťastím vrátil na základňu.
Ďalšie úspechy sa dostavili počas bojov v Poľsku a Nemecku. 12. februára 1945 pri bežnom hliadkovom lete nad frontom spolu so svojim číslom V. А. Gromankovskym spozoroval 13 nepriateľských Fw 190. V následnom boji bolo 5 z nich zostrelených, z toho 3 Kožedubom. Nasledujúceho dňa 15. februára nad Odrou zostrelil nemecký prúdový Messerschmitt Me 262 I./KG(J)54. Svoje posledné zostrely (2 Fw 190) však dosiahol nad Berlínom v posledných dňoch vojny.
Dodnes zostáva veľmi kontroverznou témou zostrel dvoch amerických P-51 Mustang, ktoré ho údajne napadli, keď sa zostava sovietskych strojov priblížila k jednému z amerických bombardovacích zväzov. Sovietske La-7 sa totiž podobali na nemecké Fw 190. Obidva dotierajúce Mustangy zostrelil, jeden z pilotov zahynul, druhý sa zachránil na padáku. (Zostrely mu údajne neboli uznané a zapísané do oficiálnych záznamov).
Druhú svetovú vojnu Kožedub ukončil s vyše 320 bojovými misiami a so svojimi 62 samostatnými zostrelmi sa stal najväčším leteckým esom sovietskych vzdušných síl, ako aj spojeneckých síl vôbec. Tretiu Hviezdu hrdinu ZSSR Kožedub dostal 18. augusta 1945 (medaila č. 3)[3], teda až po skončení bojov v Európe. Celkovo bol Kožedub považovaný za skvelého letca, svoje úspechy dosahoval podobne ako Hans-Joachim Marseille vďaka veľkej presnosti streľby, často dokonca z veľkých uhlov.
Povojnové obdobie
upraviť.jpg)
Po vojne zostal aj naďalej slúžiť v sovietskom letectve. Prešiel výcvikom na prúdových strojoch MiG-15. V roku 1949 absolvoval Akadémiu vzdušných síl, v roku 1956 Akadémiu generálneho štábu ZSSR. Počas vojny v Kórei velil 324. stíhacej leteckej divízii. No jemu samotnému bojové lety nepovolili. Počas týchto bojov letci jeho divízie zlikvidovali údajne až 239 nepriateľských strojov.
V rokoch 1964 – 1971 bol prvým námestníkom veliteľa letectva Moskovského vojenského okruhu. Od roku 1971 slúžil vo velení vzdušných síl. V roku 1978 bol prevelený do komisie generálnych inšpektorov ministerstva obrany ZSSR. V roku 1985 Ivan Kožedub dosiahol hodnosť maršala letectva. Bol členom prezídia CK DOSAAF a Najvyššieho sovietu ZSSR.
Zomrel 8. augusta 1991. Pochovaný je na Novodievčom cintoríne v Moskve. Jeho bronzová busta sa nachádza v rodnej dedine Obražijivka. Jeho La-7 (číslo 27) sa nachádza v múzeu letectva v meste Monino pri Moskve.
Referencie
upraviť- ↑ Указ Президиума Верховного Совета СССР «О присвоении звания Героя Советского Союза офицерскому составу военно-воздушных сил Красной Армии» от 4 февраля 1944 года // Ведомости Верховного Совета Союза Советских Социалистических Республик : газета. — 1944. — 17 февраля (№ 10 (270)). — С. 1
- ↑ Kožedub Ivan Nikitovič (rus.: Кожедуб Иван Никитович) [online]. bse.sci-lib.com, [cit. 2020-01-23]. Dostupné online. (ruština)
- ↑ a b c Tiždy Geroji Sovetskogo Sojuza Kožedub Ivan Nikitovič : Geroji strany (rus.: Трижды Герой Советского Союза Кожедуб Иван Никитович :: Герои страны) [online]. warheroes.ru, [cit. 2020-01-23]. Dostupné online. (ruština)
Iné projekty
upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ivan Nikitovič Kožedub
