Kórejská ľudovodemokratická republika
Kórejská ľudovodemokratická republika (hovorovo označovaná aj ako Severná Kórea, čo však nie je oficiálny slovenský krátky tvar názvu tohto štátu) je štát ležiaci na severe Kórejského polostrova. Hlavné mesto je Pchjongjang. Jeho južný sused je Kórejská republika – hranicu tvorí tzv. demilitarizovaná zóna. Na severe hraničí s Čínou (1 295 km) a Ruskom (16 km).
| Kórejská ľudovodemokratická republika | |||||
| |||||
| Národné motto: 강성대국 (silný a prosperujúci národ) | |||||
Štátna hymna: Ägukka (애국가)
| |||||
.svg) | |||||
| Miestny názov | |||||
| • dlhý | Čoson mindžudžui inmin konghwaguk (조선민주주의인민공화국 / 朝鮮民主主義人民共和國) | ||||
| • krátky | Čoson | ||||
| Hlavné mesto | Pchjongjang 39°02′ s.š. 125°45′ v.d. | ||||
| Najväčšie mesto | Pchjongjang | ||||
| Úradné jazyky | kórejčina
| ||||
| Štátne zriadenie predseda Národnej komisie pre obranu predseda vlády |
ľudovodemokratická republika Kim Čong-un Pak Pong-džu (박봉주) | ||||
| Vznik | 9. september 1948 | ||||
| Susedia | Kórejská republika, Čína, Rusko | ||||
| Rozloha • celková • voda (%) |
120 540 km² (96.) 130 km² (0,11 %) | ||||
| Počet obyvateľov • odhad (2022) • sčítanie (2011) • hustota (2022) |
25 955 138 (55.) 24 052 231 212/km² (45.) | ||||
| HDP • celkový • na hlavu (PKS) |
2019 16 miliard $ (113.) 630 $ (149.) | ||||
| Index ľudského rozvoja (2010) | 0.540 (174.) – nízky | ||||
| Mena | severokórejský won (KPW) | ||||
| Časové pásmo • Letný čas |
Pchjongjanský čas (UTC+ 8.30) Pchjongjanský čas (UTC+ 8.30) | ||||
| Medzinárodný kód | PW | ||||
| Internetová doména | .kp | ||||
| Smerové telefónne číslo | +850 | ||||
| Gramotnosť: 99 % | |||||
Pôvod názvu krajiny
upraviťNázov Kórea, ktorý sa používa v „západnom“ svete, sa odvodzuje od názvu stredovekého kráľovstva Korjo (고려). Do Európy ho priniesol Marco Polo zo svojich výprav do Číny. V samotnej Kórei (tak na severe ako aj na juhu) sa používa výlučne na označenie obdobia panovania dynastie Korjo (918 – 1392).
V Severnej Kórei sa na označenie štátu používa názov „Čoson“ (조선, Krajina tichého rána), jazyka „Čosono“ (조선어), celého polostrova „Čosonpando“ (조선반도, polostrov Čoson). Je to skrátený tvar od „Čoson mindžudžui inmin konghwaguk“ (조선민주주의인민공화국) čo v preklade znie ako „Ľudovodemokratická republika Čoson“. Tento názov sa odvodzuje od 500 rokov trvajúceho kráľovstva „Čoson“ (1392 – 1897), v ktorom vládla dynastia I (이). Dynastia Kim (Kim Il-song / 김일성 a Kim Čong-il / 김정일) je vnímaný ako pokračovateľ dynastie I.
Dejiny
upraviťPôvodné Kórejské kráľovstvo Čoson, v ktorom do roku 1910 vládla dynastia I, sa v roku 1905 po rusko-japonskej vojne stalo japonským protektorátom. V roku 1910 bola krajina obsadená Japonskom. Po druhej svetovej vojne, kedy skončila japonská okupácia, bolo roku 1948 rozdelené na dve časti – severnú a južnú, oddelené 38. rovnobežkou. V severnej časti sa nachádzala sovietska zóna v južnej americká. V oboch častiach krajiny, mali prebehnúť demokratické voľby, ktoré mali rozhodnúť o budúcom vývoji polostrova. Pod vplyvom Stalina, sa však na severe demokratické voľby neuskutočnili.[1] Tieto časti krajiny postupne vytvorili samostatné republiky.
Komunistický sever – formálne Kórejská ľudovodemokratická republika v júni 1950 napadol pro-západný juh, čím sa začala kórejská vojna. Na stranu juhu sa však postavili krajiny Spoločenstva Spojených národov (OSN), na čele s USA. Tie postupne začali vytláčať komunistov z juhu krajiny, ktorý takmer celý obsadili. Po tom, čo sa vojská OSN dostali blízko Čínskej hranice vstúpila do vojny komunistická Čína, ktorá zatlačila vojská OSN späť približne na pôvodnú hranicu. V roku 1953 sa vojna skončila, ale k podpisu prímeria nikdy nedošlo. Vojnový stav medzi obomi krajinami naďalej trvá.
Severná Kórea pod vedením Kim Il-songa sa opierala o centrálne riadenú ekonomiku, ktorá však vplyvom nezodpovedného vedenia a embarga zo strany západných štátov, viackrát dohnala krajinu na pokraj hladomoru. Jeho syn a nasledovník Kim Čong-il viedol krajinu od roku 1994 do roku 2011. Obdobia nedostatku potravín sa však naďalej v krajine opakovali. Krajina bola na poli zahraničnej politiky naďalej výrazne izolovaná čo najmä zhoršil pád komunistických vlád po roku 1989 v Európe. Počas Kim Čong-ilovej vlády však došlo aj k zbližovaniu s Južnou Kóreou a Japonskom. Tento proces však silne narúšali snahy KĽDR o vývoj vlastného programu jadrových zbraní.[2]
V roku 2011 po smrti svojho otca nastúpil na post hlavy štátu Kim Čong-un.
Obyvateľstvo
upraviťAž 99,9% obyvateľstva Kórejskej ľudovodemokratickej republiky tvoria Kórejčania. S počtom 25 miliónov sa zaraďuje na 55. miesto na svete podľa počtu obyvateľov. S hustotou zaľudnenia 212 osôb / km² patrí k hustejšie obývaným krajinám na svete – 45. miesto. Tak ako sa menili všetky sféry povojnovej kórejskej spoločnosti, tak sa menilo aj zloženie obyvateľstva.
Najväčšie mestá sú Pchjongjang (okolo 2 miliónov obyvateľov), Käsong (개성), Sinidžu (신의주), Nampcho (남포), Čchongdžin (청진), Hamhung (함흥) a Wonsan (원산).
Z pohľadu náboženskej príslušnosti prevažuje budhizmus a konfucianizmus, v krajine žije aj menší počet kresťanov. Sloboda vierovyznania je garantovaná ústavou.[chýba zdroj]
Školstvo
upraviťPovinná školská dochádzka trvá jedenásť rokov a je úplne bezplatná. Nielen výuka a vzdelávacie zariadenia, ale aj učebnice, uniformy, ubytovanie a stravovanie sú poskytované pre študentov bez poplatkov. Školská dochádzka zahŕňa jeden rok predškolskej výchovy, štyri roky základnej školy (ľudovej školy pre deti od 6 do 9 rokov) a šesť rokov stredoškolského štúdia (deti od 10 do 16 rokov), buď v riadnych alebo špeciálnych stredných školách. Vysokoškolské vzdelanie je nepovinné a delí sa na dva typy: akademické a celoživotné vzdelávanie. V krajine sa nachádza vyše 300 vysokých škôl a najvýznamnejšou vysokou školou je Univerzita Kim Ir-sena a Univerzita vedy a technológie v Pchjongjangu.[3] Štát sa tiež stará aj o mimoškolské aktivity detí.
Severná Kórea je jednou z najviac gramotných krajín na svete, miera gramotnosti tu dosahuje vyše 99%.[4]
Zdravotníctvo
upraviťSeverná Kórea má systém národných zdravotných služieb a zdravotného poistenia, ktoré sú ponúkané zadarmo. V roku 2001 Severná Kórea minula 3% svojho hrubého domáceho produktu na zdravotníctvo. Od roku 1950 KĽDR kládla veľký dôraz na zdravotnú starostlivosť, a medzi rokmi 1955 a 1986 sa počet nemocníc zvýšil z 285 na 2401 a počet kliník z 1020 na 5644. Taktiež sú tu nemocnice patriace k výrobným závodom a baniam. Od roku 1979 bol väčší dôraz kladený na tradičnú kórejskú medicínu, založenú na liečbe bylinkami a na akupunktúre.[5]
V 90-tych rokoch sa situácia vplyvom prírodných katastrof a ekonomických problémov zhoršila aj v zdravotníctve, ale v poslednom období sa opäť začína zlepšovať.
Administratívne členenie
upraviťV súčasnosti sa Kórejská ľudovodemokratická republika delí na:
2 mestá pod priamym riadením vlády
upraviť- Pchjongjang – je zároveň aj hlavným mestom Severnej Kórey (평양 직할시 / 平壤直轄市)
- Rason (라선 직할시 / 羅先 直轄市)
3 špeciálne regióny
upraviť- Käsong priemyselná zóna (개성 공업 지구 / 開城工業地區)
- Kumgangsan turistická zóna (금강산 관광 지구 / 金剛山觀光地區)
- Sinuidžu (Sinidžu) špeciálna administratívna zóna (신의주 특별 행정구 / 新義州特別行政區)
9 provincií
upraviť- Kangwondo (강원도 / 江原道)
- Pchjonganbukto (평안 북도 / 平安北道)
- Pchjongannamdo (평안 남도 / 平安南道)
- Hwanghäbukto (황해 북도 / 黃海北道)
- Hwanghänamdo (황해 남도 / 黃海南道)
- Hamgjongbukto (함경 북도 / 咸鏡北道)
- Hamgjongnamdo (함경 남도 / 咸鏡南道)
- Čagangdo (자강도 / 慈江道)
- Rjanggangdo (량강도; 兩江道)
Referencie
upraviť- ↑ COMPANY, Houghton Mifflin. The international geographic encyclopedia and atlas. [s.l.] : Macmillan, 1979. 890 s. ISBN 978-0-333-27498-9. Kapitola Korea, s. 392. (po anglicky)
- ↑ Encyclopaedia Britannica, Inc.. Britannica Concise Encyclopedia. [s.l.] : Encyclopaedia Britannica, Inc., 2008. 2114 s. ISBN 978-1-59339-492-9. Kapitola Korea, North, s. 1049. (po anglicky)
- ↑ The Education System in North Korea [online]. . Dostupné online. (angličtina)
- ↑ The World Factbook [online]. CIA. Dostupné online. Archivované 2015-08-12 z originálu. (angličtina)
- ↑ Ženšen aj medvedia žlč - Severná Kórea im verí viac ako lekárom [online]. Pravda.sk, 06.05.2013. Dostupné online.
Iné projekty
upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kórejská ľudovodemokratická republika
