Katedrála svätého Pavla (Londýn)

baroková sakrálna stavba v Londýne

Katedrála svätého Pavla (angl. St Paul's Cathedral, ofic. Cathedral Church of Paul the Apostle) je baroková sakrálna stavba stojaca na Ludgate Hill v londýnskom obvode City of London. Súčasná stavba pochádzajúca zo 17. storočia (v poradí štvrtá katedrála svätého Pavla v Londýne) je najväčšou protestantskou katedrálou a štvrtou najväčšou kresťanskou sakrálnou stavbou na svete. Je sídelnou katedrálou londýnskeho biskupa.

Katedrála svätého Pavla
Patrocínium: sv. Pavol
Štát Spojené kráľovstvo Spojené kráľovstvo
Krajina Anglicko
Mesto Londýn
Mestská časť City of London
Náboženstvo Protestantizmus
 - cirkev Anglikánska cirkev
 - diecéza londýnska
Adresa Ludgate Hill
 - súradnice 51°30′50″S 0°05′54″Z / 51,513777777778°S 0,098305555555556°Z / 51.513777777778; -0.098305555555556
Dĺžka 158 m
Šírka
 - v transepte 63 m
Výška
 - najvyššej veže 67 m
 - v kupole 111 m
Ďalšie údaje  
 - počet veží 2
 - počet kupol 1
Architekt Christopher Wren
Štýl barok
Výstavba 1677
Dátum  
 - posvätenia 1708
Spojené kráľovstvo s vyznačenou polohou kostola
Spojené kráľovstvo s vyznačenou polohou kostola
Map
Poloha v rámci Londýna (interaktívna mapa)
Wikimedia Commons: St. Paul's Cathedral
Webová stránka: www.stpauls.co.uk/
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Predchádzajúce katedrály

upraviť

Londýnska diecéza bola založená roku 1604 a jej katedrála sídlila vždy na Ludgate Hill a bola zasvätená svätému Pavlovi. Oblasť Ludgate Hill bola vždy nejakým spôsobom spojená s náboženstvom. Predpokladá sa, že tu bol pôvodne staroveký megalit a neskoršie chrám zasvätený bohyni Diane spolu s Apollo Temple, ktorý sa kedysi nachádzal vo Westminsteri.

Prvá katedrála postavená Sasmi bola z dreva. Bola zničená požiarom roku 675 a o 10 rokov neskôr bola obnovená a na jej stavbu bolo znovu použité drevo. Potom, čo bol tento chrám vydrancovaný Vikingami, bola postavená druhá katedrála a tentoraz boli na jej stavbu použité predovšetkým kamene.

 
Pôvodná katedrála svätého Pavla

Tretiu katedrálu (označovanú tiež ako „Pôvodná katedrála svätého Pavla“) začali budovať Normani potom, čo bola predchádzajúca saská katedrála zničená roku 1087 požiarom. Práce na jej stavbe trvali viac než 200 rokov a väčšia časť rozostavaného chrámu bola zničená pri požiari roku 1136.

Aj keď pre stavbu stien bol použitý kameň, strecha bola znovu drevená. Chrám bol dokončený roku 1240, ale čoskoro boli opäť začaté práce na jeho rozšírení. Katedrála bola vysvätená roku 1300, i keď stavba bola dokončená až roku 1314. V tej dobe to bol s dĺžkou 181 metrov tretí najdlhší chrám v Európe a pýšil sa najvyššou, 149 m vysokou, vežou.

V 16. storočí katedrála chátrala. Za vlády Henricha VIII. a Eduarda VI. došlo k ničeniu kláštorov a iných cirkevných stavieb a v Katedrále svätého Pavla bola zničená výzdoba interiéru, krížovej lode, márnice, kaplnky, oltáru a iných budov v okolí katedrály. Mnoho z týchto náboženských stavieb náležiacich ku katedrále bolo zabavených panovníkom a predaných ako obchody predovšetkým tlačiarom a kníhkupcom, väčšinou protestantom. Materiál z budov, ktoré boli zbúrané, bol použitý na nové stavby – napríklad na stavbu Somerset House.

Roku 1561 bola veža zničená úderom blesku a nebola opravená, pretože táto udalosť bola vnímaná protestantmi i katolíkmi ako výraz Božieho hnevu. Pôvodná Katedrála svätého Pavla bola zničená Veľkým požiarom Londýna roku 1666. Aj keď niektoré časti boli zachované a katedrála mohla byť zrekonštruovaná, bolo rozhodnuté o stavbe novej katedrály. Tento zámer totiž existoval ešte pred požiarom.

Wrenova katedrála

upraviť
 
Prvý Wrenov návrh katedrály s pôdorysom v tvare gréckeho kríža

Rekonštrukciou katedrály zničenej požiarom, spolu s ďalšími viac než päťdesiatimi kostolmi, bol roku 1668 poverený Christopher Wren. Jeho prvý návrh zrekonštruovať katedrálu na pôvodných základoch bol roku 1669 odmietnutý. Druhý návrh vo forme chrámu v tvare gréckeho kríža z rokov 16701672 bol zamietnutý ako príliš radikálny, rovnako ako upravený návrh spracovaný v mierke 1:24, ktorý je označovaný ako „Great Model“ a je v súčasnosti vystavený v krypte katedrály.

Ďalší variantný návrh bol roku 1675 prijatý a v júni sa začali stavebné práce. Plán zahrňoval výstavbu malého chrámu s vežou, i keď Karol II. neskôr povolil Wrenovi previesť isté „dekoratívne“ úpravy. Wren využil túto príležitosť k radikálnej zmene návrhu, ktorá zahrňovala rozsiahly centrálny dom a veže na západnej strane. Katedrála bola dokončená 20. októbra 1708, v deň Wrenových 76. narodenín, i keď sa prvé bohoslužby konali už 2. decembra 1697.

 
„Variantný“ schválený návrh podľa ktorého sa začali stavebné práce, predtým než Karol II. povolil Wrenovi previesť „dekoratívne“ úpravy

Chrám je postavený z portlandského vápenca v renesančnom a barokovom štýle. Pôsobivá hlavná katedrála je inšpirovaná Bazilikou svätého Petra v Ríme. Je vysoká 108 m (365 stôp – merané k najvyššiemu bodu kríža na jeho veži, zodpovedajúci počtu dní v roku) a je výraznou dominantou Londýna. Ľúbivý vzhľad chrámu je dosiahnutý kombináciou troch budov – najvyššia budova nie je štruktúrovaná, ale je pôsobivá svojou veľkosťou, nižšia budova má veľmi dekoratívne zdobený interiér a spojovacia časť podpiera vrcholovú časť.

Vlastný chrám sa nachádza na východ od hlavného západného vstupu. Chrámová loď obsahuje tri menšie kaplnky v dvoch susedných chrámových lodiach – All Souls a St. Dunstan's v severnej a Chapel of the Order of St. Michael and St. George v južnej lodi. Hlavný priestor chrámu je zastrešený kupolovitou strechou. V chráme sa nachádzajú tri ochodze, vnútorná – Šeptajúca ochodza (Whispering Gallery) a vonkajšia – Kamenná ochodza (Stone Gallery) a Zlatá ochodza (Golden Gallery). Šeptajúca ochodza v interiéri chrámu je dostupná po 259 schodoch z úrovne prízemia. Dostala svoje meno po vlastnosti jeho konštrukcie – šepot na jednej strane ochodzu je počuť v protiľahlom mieste ochodze.

 
Konečná verzia katedrály

Chór vybieha na východ hlavnej lodi a obsahuje lavice pre kňazov a zbor a nachádza sa tu chrámový organ. Ten bol prvýkrát použitý roku 1694 a súčasný nástroj je tretí najväčší svojho druhu v Spojenom kráľovstve. Obsahuje 189 píšťal a 138 registrov. Na sever a juh vybiehajú priečne chrámové lode severného a južného chóru. Katedrála má veľmi rozsiahlu kryptu obsahujúcu viac než 200 pamätníkov, kaplnku a pokladnicu Rádu britského impéria. Christopher Wren sa stal roku 1723 prvým človekom pochovaným v tejto krypte.

Vnútri katedrály sú plakety, sochy a pamätníky venované širokému spektru osobností. Hlavná časť je venovaná členom britskej armády. V južnej priečnej a severnej bočnej chrámovej lodi sa nachádzajú špeciálne pamätníky venované admirálovi Nelsonovi a vojvodovi z Wellingtonu. Veľká časť pamätníkov je venovaná známym básnikom, maliarom, duchovným a obyvateľom miestnej farnosti. Britská kráľovská rodina využíva pre svoje významné svadby, pohreby a iné cirkevné obrady Westminsterské opátstvo, ale v katedrále svätého Pavla sa konal posledný významný kráľovský sobáš princa Charlesa a Diany Spencerovej.

V roku 2001 sa v Katedrále svätého Pavla konali smútočné obrady pripomínajúce obete teroristických útokov z 11. septembra 2001 za účasti členov kráľovskej rodiny a veľvyslanca Spojených štátov amerických Williama Farisha.

Od roku 2001 prebiehala v katedrále rozsiahla rekonštrukcia, ktorá mala byť dokončená v roku 2008 k 300. výročiu jej otvorenia. Predpokladalo sa, že náklady na úpravy zahrňujúce vyčistenie budovy a zlepšenie vybavenia pre návštevníkov, vrátane úprav pre sprístupnenie katedrály pre invalidných občanov, mali dosiahnuť výšku 40 miliónov libier.

Katedrála je prístupná verejnosti. Cena jednotlivej vstupenky pre dospelého (2008) – 8.50 £.

Zaujímavosti

upraviť
  • Kupola Katedrály svätého Pavla je takou charakteristickou a dominantnou stavbou, že výhľad na ňu je chránený zákonom. Podľa tohto nariadenia, žiadna zo stavieb v okolí nesmie svojou výškou prevýšiť či zatieniť kupolu katedrály.
  • Stavba katedrály stála 780 000 libier šterlingov, čo je dnešných takmer 120 miliónov libier.

Dopravné spojenie

upraviť

Najbližšie stanice londýnskeho metra:

Iné projekty

upraviť

Externé odkazy

upraviť