Spotreba (ekonómia)

Spotreba (iné názvy: konzum, konzumácia, konzumpcia, konzumovanie) je uspokojovanie bežných potrieb.

Makroekonómia

Definícia

V makroekonómii je spotreba alebo konečná spotreba hodnota statkov a služieb použitých na priame uspokojenie potrieb (a) v užšom zmysle súkromných domácností, (b) v širšom (a správnejšom) zmysle tak priamo súkromných domácností, ako aj všetkých obyvateľov štátu nepriamo prostredníctvom statkov a služieb poskytovaných verejnou správou (teda štátom).

(Konečná) spotreba podnikov je v ekonómii vždy 0.

Spotreba domácností a spotreba štátu

Vyššie spomínané uspokojenie potrieb súkromných domácností sa označuje (o rozdieli medzi skutočnou spotrebou a výdavkami na spotrebu domácností pozri nižšie):

• v literatúre ako:
  • (konečná) spotreba (súkromných) domácností, (konečná) súkromná spotreba
  • skutočná (konečná) spotreba (súkromných) domácností, skutočná (konečná) súkromná spotreba
  • výdavky na (konečnú) spotrebu (súkromných) domácnosti, výdavky na (konečnú) súkromnú spotrebu, spotrebné výdavky (súkromných) domácností, výdavky (súkromných) domácností na (konečnú) spotrebu
• v textoch ŠÚ SR:
  • skutočná konečná spotreba domácností [a skutočná konečná spotreba neziskových inštitúcií slúžiacich domácnostiam]
  • výdavky na konečnú spotrebu domácností [a výdavky na konečnú spotrebu neziskových inštitúcií slúžiacich domácnostiam]

Vyššie spomínané uspokojenie potrieb prostredníctvom verejnej správy sa označuje (o rozdieli medzi skutočnou spotrebou a výdavkami na spotrebu verejnej správy pozri nižšie):

• v literatúre ako:
  • (konečná) spotreba štátu/verejného sektora/verejnej správy/štátnej správy/vlády, (konečná) verejná/štátna/vládna spotreba
  • skutočná (konečná) spotreba štátu/verejného sektora/verejnej správy/štátnej správy/vlády, skutočná (konečná) verejná/štátna/vládna spotreba
  • výdavky na (konečnú) spotrebu štátu/verejného sektora/verejnej správy/štátnej správy/vlády, výdavky na verejnú/štátnu/vládnu spotrebu, spotrebné výdavky štátu/verejného sektora/verejnej správy/štátnej správy/vlády
• v textoch ŠÚ SR:
  • skutočná konečná spotreba verejnej správy
  • výdavky na konečnú spotrebu verejnej správy

Spotreba štátu tvorí obyčajne najväčšiu časť tzv. štátnych výdavkov a počíta sa nasledovne: spotreba štátu = medzispotreba produktov podnikov plus faktorové príjmy domácností od štátu (t.j. najmä mzdy pre zamestnancov štátu) plus odpisy štátnych investícií (t.j. hrubé investície štátu mínus čisté investície štátu) mínus hodnota štátnych služieb poskytnutých za priamu odplatu. Ako vidno zo vzorca, do spotreby štátu nezahŕňame výkony štátu, za ktoré občania klasickým spôsobom platia.

Výdavky na spotrebu a skutočná spotreba

V národnom účtovníctve sa rozlišujú výdavky na konečnú spotrebu a skutočná konečná spotreba. Pre ekonomiku ako celok sú tieto dve hodnoty identické, ale pre jednotlivé sektory je medzi nimi rozdiel, a to takýto:

• výdavky na konečnú spotrebu domácností = skutočná konečná spotreba domácností – naturálne sociálne transfery
• výdavky na konečnú spotrebu štátu = skutočná konečná spotreba štátu + naturálne sociálne transfery

Pozri aj tabuľku nižšie

Individuálna spotreba a kolektívna spotreba

Alternatívne voči deleniu na spotrebu domácností a spotrebu štátu sa spotreba v súčasnom národnom účtovníctve môže deliť na individuálnu (konečnú) spotrebu a kolektívnu (konečnú) spotrebu.

Na úrovni celej ekonomiky je jedno, či používame prístup založený na výdavkoch na spotrebu alebo prístup založený na skutočnej spotrebe, pretože individuálna spotreba celej ekonomiky je rovnaká pri oboch prístupoch a kolektívna spotreba celej ekonomiky je takisto rovnaká pri oboch prístupoch. Individuálna spotreba celej ekonomiky je konkrétne spotreba domácností plus individualizovateľná časť spotreby verejnej správy a kolektívna spotreba je zvyšná, teda neindividualizovateľná časť spotreby verejnej správy. Individualizovateľnosť tu znamená, že statok/služba musí byť priraditeľný jednotlivej domácnosti či osobe a táto musela s jeho dostaním súhlasiť. Individualizovateľné sú výdavky verejnej správy na školstvo, zdravotníctvo, sociálne záležitosti, bývanie a kultúru a relax občanov, a zodpovedá im položka v národnom účtovníctve nazvaná "naturálne sociálne transfery".

Na úrovni sektorov už nie je medzi prístupom založenom na výdavkoch na spotrebu a prístupom založenom na skutočnej spotrebe zhoda. Konkrétne platí (bez zohľadnenia neziskových inštitúcií slúžiacich domácnostiam):

• pre výdavky na spotrebu platí
  • ad individuálna spotreba:
    • výdavky na individuálnu spotrebu domácností = výdavky na spotrebu domácností
    • výdavky na individuálnu spotrebu verejnej správy = naturálne sociálne transfery
    • výdavky na individuálnu spotrebu celej ekonomiky = výdavky na spotrebu domácností + naturálne sociálne transfery
  • ad kolektívna spotreba:
    • výdavky na kolektívnu spotrebu domácností = 0
    • výdavky na kolektívnu spotrebu verejnej správy = výdavky na spotrebu verejnej správy - naturálne sociálne transfery
    • výdavky na kolektívnu spotrebu celej ekonomiky = výdavky na spotrebu verejnej správy - naturálne sociálne transfery
• pre skutočnú spotrebu:
  • ad individuálna spotreba:
    • skutočná individuálna spotreba domácností = výdavky na individuálnu spotrebu celej ekonomiky (!) = výdavky na spotrebu domácností + naturálne sociálne transfery
    • skutočná individuálna spotreba verejnej správy = 0
    • skutočná individuálna spotreba celej ekonomiky = výdavky na individuálnu spotrebu celej ekonomiky = výdavky na spotrebu domácností + naturálne sociálne transfery
  • ad kolektívna spotreba:
    • skutočná kolektívna spotreba domácností = 0
    • skutočná kolektívna spotreba verejnej správy = výdavky na kolektívnu spotrebu verejnej správy = výdavky na spotrebu verejnej správy - naturálne sociálne transfery
    • skutočná kolektívna spotreba celej ekonomiky = výdavky na kolektívnu spotrebu celej ekonomiky = výdavky na spotrebu verejnej správy - naturálne sociálne transfery

Nasledujúca tabuľka ukazuje (podľa ESNÚ 95):

• jednak skutočnú spotrebu (v prvých troch riadkoch) a výdavky na spotrebu (v prvých troch stĺpcoch) a
• jednak individuálnu a kolektívnu spotrebu (presnejšie: skutočnú individuálnu a kolektívnu spotrebu, a výdavky na individuálnu a kolektívnu spotrebu)

Výdavky na konečnú spotrebu, skutočná spotreba, individuálna spotreba, kolektívna spotreba

	CDOM	CNISD	CVS	Súčet riadku	Čomu súčet ešte zodpovedá
RDOM	CDOM,I	CNISD,I = NSTNISD	CVS,I = NSTVS	CDOM,I + NST	=RDOM,I = RDE,I = CDE,I
RNISD	0	0	0	0
RVS	0	0	CVS,K = RVS,K	CVS,K	= CDE,K = RDE,K
Súčet stĺpca	CDOM,I	NSTNISD	NSTVS+CVS,K

Vysvetlivky:

• C = výdavky na konečnú spotrebu, R = skutočná konečná spotreba
• DOM = domácnosti, NISD = neziskové inštitúcie slúžiace domácnostiam (tieto sa v literatúre obyčajne uvádzajú spolu s domácnosťami), VS = verejná správa (t.j. "štát"), DE = domáca ekonomika (čiže DOM+NISD+VS spolu)
• I = individuálna, K = kolektívna (napr. C_I sú výdavky na individuálnu konečnú spotrebu, R_I sú skutočná individuálna konečná spotreba)
• NST = naturálne sociálne transfery

Poznámky:

• C_DE = C_DOM + C_NISD + C_VS
• C_DE=C_I + C_K
• R_DE = R_DOM + R_NISD + R_VS
• R_DE=R_I + R_K
• C_DE = R_DE
• R_{VS, I} = 0
• R_{DOM, K} =0
• R_NISD,I = R_{NISD, K} = 0
• NST = NST_NISD + NST_VS

Spotreba dlhodobých a krátkodobých statkov a spotreba služieb

Spotrebu možno z časového hľadiska rozdeliť na:

• spotrebu dlhodobých statkov (pračky, autá, prehrávače)
• spotrebu krátkodobých statkov (potraviny, oblečenie, benzín) a
• spotrebu služieb (holič, zdravotníctvo, školstvo).

Úloha spotreby pri výpočte HDP

Hrubý domáci produkt sa počíta nasledovne:
spotreba + hrubé investície (I) + saldo zahraničného obchodu (NX) =
spotreba súkromných domácností (C) + spotreba štátu (G) + hrubé investície (I) + saldo zahraničného obchodu (NX) =
individuálna spotreba + kolektívna spotreba + hrubé investície (I) + saldo zahraničného obchodu (NX)

Vo vzorci v treťom riadku je (ako vidno) zahrnutá "spotreba štátu", teda nie všetky výdavky štátu.

Determinanty spotreby súkromných domácností (spotrebná funkcia)

Determinanty spotreby súkromných domácností (C) sú napr.:

• dôchodok (Y) - tak veľkosť ako aj štruktúra dôchodku
• trvalý dôchodok
• očakávania dôchodku do budúcnosti
• výška daní (T)
• majetok domácností
• cenová hladina
• úrokové sadzby
• demografická štruktúra štátu
• dôchodkové a majetkové nerovnosti domácností
• národné zvyklosti
• dôvera k štátu, v stabilitu jeho meny a podobne

Najčastejšie sa z hore uvedených faktorov uvádza vzťah C = f(Y-T), pričom ide o kladnú funkciu.

Zdroje

• ESA 95, ESA 95, ESA 95 Archivované 2013-07-03 na Wayback Machine
• Apolte, Th. et al.: Vahlens Kompendium der Wirtschaftsheorie und Wirtschaftspolitik, 2007
• ŠÚ SR Archivované 2012-12-25 na Wayback Machine