Wikipédia

Lelek lesný

druh vtáka rodu Caprimulgus
(Presmerované z Lelek obyčajný)

Lelek lesný alebo lelek obyčajný[3] (Caprimulgus europaeus) je spoločne s podobným lelkom červenokrkým (Caprimulgus ruficollis) jediným druhom lelka v Európe. Na Slovensku bolo dokázané hniezdenie v 25,20 % mapovacích kvadrátov.[4]

Lelek lesný
Stupeň ohrozenia
IUCN stupne ohrozeniaVyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozený
(globálne[1])
IUCN stupne ohrozeniaVyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozený
(na Slovensku[2])
Vedecká klasifikácia
 
Vedecký názov
Caprimulgus europaeus
Linnaeus, 1758
Synonymá
lelek obyčajný

Mapa rozšírenia lelka lesného
      Hniezdiaci, výskyt v letnom období
      Migrujúci
      Nehniezdiaci
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov lelek lesný patrí medzi najmenej ohrozené druhy, trend celkovej populácie je klesajúci kvôli deštrukcii biotopov, pesticídom, zníženej dostupnosti potravy a vyrušovaniu. Stavy v Európe sú stabilné.[1]

Opis

upraviť

Veľkosti; dorastá do dĺžky 26 – 28 cm[5][6], v rozpätí krídel meria 57 – 64 cm [7] a váži 41 – 101 g.[8] Je štíhly, celý prevažne čierno-sivo-hnedý, s veľkými čiernymi očami, nápadne malým, ale veľmi širokým zobákom, dlhými úzkymi krídlami a dlhým chvostom. Obe pohlavia sú veľmi podobné, samce sa líšia bielymi škvrnami na chvoste a krídlach. Mladí vtáci sa podobajú samiciam, sú však menej kontrastne sfarbení.[8][9]

Hlas

upraviť

Cvrčivé „errrrerrrr...“ a „guek“

1 min 19 s, v druhej časti nahrávky hlas „guek“ a tlieskanie krídlami

Samce sa večer a v noci ozývajú kolísavým cvrčivým „errrrerrrr...“. Pri vzlete „guek“ a tlieskajú krídlami.[9][5]

Rozšírenie

upraviť

Hniezdia v oblastiach od severozápadnej Afriky juhovýchodne po Bajkalské jazero a východne po Čínu. V Európe je zastúpený na väčšine územia, vrátane väčšiny stredomorských ostrovov; chýba iba na Islande, v severnom Škótsku, severnej Škandinávii a Rusku a v južnej časti Peloponéz (polostrov)u. Prísne tiahnúci druh zimujúci v subsaharskej Afrike, južne až po Juhoafrickú republiku. Úplne izolované zimovisko sa pravdepodobne nachádza aj na východnom pobreží Arabského polostrova. Hniezdisko opúšťa na konci augusta a v septembri, zo zimovísk prilieta na prelome apríla a mája.[7][10][11]

Hniezdia najmä v borovicových lesoch s pasekami a priesekmi, na ich okrajoch a na vresoviskách.[9][11]

Výskyt a stav na Slovensku

upraviť

Na Slovensku hniezdi 1 000 – 2 000 párov. Jeho populácia[12] i veľkosť územia, na ktorom sa vyskytuje, sú stabilné, maximálna zmena do 20%. Ekosozologický status v roku 1995 R - vzácny. V roku 1998 NE - nehodnotený druh podľa uvedených kritérií z viacerých dôvodov. V roku 2001 NE - nehodnotený.[13] V roku 2014 NT* C1 - takmer ohrozený.[2][14][15] Európsky ochranársky status SPEC2 - druhy, ktorých globálne populácie sú koncentrované v Európe, ale majú tam nevhodný ochranársky status. Stupeň ohrozenia D - ustupujúci druh.[4]

Výskyt a stav v Česku

upraviť

Lelek hniezdil pôvodne v nižších polohách celého územia Česka, v posledných desaťročiach však stále ubúda a z mnohých oblastí úplne vymizol. Dnes hniezdia pravidelne predovšetkým v okrese Hodonín (najväčšia populácia), ďalej v severných Čechách (Ralsko) a v južných Čechách (Třeboňsko). Medzi rokmi 1985 – 89 bola jeho početnosť v Česku odhadovaná na 600 – 1 200 párov,[16] v rokoch 2001 – 2003 už len na 400 – 700 párov.[17] V Česku je zvlášť chránený, silne ohrozený druh.[18]

Potrava

upraviť

Je aktívny počas súmraku a v noci, deň trávi pritisnutý k zemi, pňu alebo pozdĺžne k vetve stromu. Živí sa rôznym lietajúcim hmyzom, ktorý loví počas letu do široko otvoreného zobáku. Najčastejšie sú v jeho potrave zastúpené motýle (Lepidoptera) a chrobáky (Coleoptera).

Hniezdenie

upraviť
 
Caprimulgus europaeus

Pohlavne dospieva v druhom roku života, prvýkrát však často hniezdia až o rok neskôr. Samce sa na hniezdiská vracajú v priemere o 10 dní skôr, než samice a okamžite zaberajú teritória. Pozornosť samíc zaujímajú spevom a zásnubnými letmi, pri ktorých družku obletujú s častým tlieskaním krídel alebo ich dvíhaním a rozťahovaním chvosta, pri ktorom jasne vyniká biele sfarbenie.[19]

Hniezdia 2x (severské populácie 1x) ročne od júna do augusta. Miesto na hniezdenie vyberá samec. Hniezdo nestavia, vajcia kladie priamo na zem, najčastejšie medzi paprade alebo vres. V jednej znáške sú 2 biela, 30,8 x 22,2 mm veľké,[9] tmavo škvrnité vajcia elipsovitého tvaru. Na ich inkubácii trvajúcej 17 – 20 dní, sa podieľajú hlavne samice, v čase hľadania potravy sú striedané samcom. Mláďatá sú operené vo veku 16 – 17 dní a od rodičov sú nezávislé zhruba o 16 dní neskôr.[7][8]

V kultúre

upraviť

Vidiečania (v Európe) boli presvedčení, že lelek v noci upíja mlieko hospodárskym zvieratám, zvlášť kozám. Z toho pochádza jeho staršie české označenie kozodoj (ale napríklad aj anglické goatsucker). Táto povera vznikla preto, že lelek v noci často navštevuje chlievy, aby okolo zvierat chytal muchy, ovady a iný hmyz.

Poddruhy

upraviť
  • Caprimulgus europaeus europaeus (Linnaeus, 1758)
  • Caprimulgus europaeus meridionalis (Hartert, 1896)
  • Caprimulgus europaeus sarudnyi (Hartert, 1912)
  • Caprimulgus europaeus unwini (Hume, 1871)

Ochrana

upraviť

Je zákonom chránený, spoločenská hodnota je 1840 € (Vyhláška MŽP č. 24/2003 Z.z. v znení č. 492/2006 Z. z., 638/2007 Z. z., 579/2008 Z. z., 173/2011 Z. z., 158/2014 Z. z., účinnosť od 01.01.2015).[20]

Galéria

upraviť
  •  
    Kompozícia, typický biotop aj denná doba - aktívne sú od večerného súmraku
  •  
    Na konároch odpočívajú pozdĺž a využívajú tak svoje krycie zafarbenie
  •  
    Aj na tomto zábere sedí na konároch pozdĺž
  •  
    Hniezdo, vynikajúco splývajú s okolím - vidieť 3 jedince
  •  
    Hniezdo je na zemi

Referencie

upraviť
  1. ↑ a b IUCN Red list 2020.2. Prístup 24. októbra 2020
  2. ↑ a b Demko M., Krištín A. & Pačenovský S. 2014: Červený zoznam vtákov Slovenska. SOS/BirdLife Slovensko, 52 pp. [online]. vtaky.sk, 2014, [cit. 2018-03-03]. Dostupné online.
  3. ↑ KOVALIK, Peter, et al. Slovenské mená vtákov [online]. Bratislava: SOS/BirdLife Slovensko, 2010, rev. 2016-10-23, [cit. 2016-11-01]. Dostupné online.
  4. ↑ a b DANKO, Štefan; DAROLOVÁ, Alžbeta; KRIŠTÍN, Anton, et al. Rozšírenie vtákov na Slovensku. Bratislava : Veda, 2002. Autor druhu Štefan Danko. ISBN 80-224-0714-3. Kapitola Lelek obyčajný / Lelek lesný, s. 381 - 382.
  5. ↑ a b JONSSON, Lars. Die Vögel Europas und des Mittelmeerraumes. Stuttgart : Franckh-Kosmos, 1992. ISBN 3-440-06357-7. (po nemecky)
  6. ↑ PETERSON, R. T.; MOUNTFORT, G.; HOLLOM, P. A. D.. Európa madarai. Budapest : Gondolat, 1986. ISBN 978-80-7234-292-1. (preklad do maďarčiny)
  7. ↑ a b c VOLKER, Dierschke. Ptáci. Praha : Euromedia Group, k. s., 2009. ISBN 978-80-242-2193-9.
  8. ↑ a b c MCCALLEN, John. Caprimulgus. Redakcia Tanya Dewey. Animal Diversity Web, [cit. 2011-10-22]. (anglicky)
  9. ↑ a b c d DUNGEL, Jan; HUDEC, Karel. Atlas vtákov Českej a Slovenské republiky. Praha : Academia, 2001. ISBN 9788020009272.
  10. ↑ GLUTZ, Urs N. von BLOTZHEIM. Handbuch der Vogel Mitteleuropas. Band 9: Columbiformes - Piciformes. Wiesbaden : Aula-Verlag Wiebelsheim, 1994. ISBN 3-89104-562-XS Chybné ISBN. S. 641 – 668.
  11. ↑ a b POŘÍZ, Jindřich. lelek lesný [online]. BioLib, [cit. 2011-10-22]. Dostupné online.
  12. ↑ lelek lesný [online]. SOS/BirdLife Slovensko, [cit. 2011-11-22]. Dostupné online.
  13. ↑ BALÁŽ, Daniel; MARHOLD, Karol; URBAN, Peter. Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska. 1. vyd. Banská Bystrica : Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2001. 160 s. Dostupné online. ISBN 80-89035-05-1. Kapitola Červený (ekosozologický) zoznam vtákov (Aves) Slovenska: Anton Krištín, Ľudovít Kocian, Peter Rác (en: Red (Ecosozological) List of Birds (Aves) of Slovakia), s. 150 - 153.
  14. ↑ DEMKO, Miroslav; KRIŠTÍN, Anton; PUCHALA, Peter. Červený zoznam vtákov Slovenska. Tichodroma, roč. 25, čís. 2013, s. 69 - 78. Dostupné online [cit. 2018-03-03].
  15. ↑ JEDLIČKA, Ladislav; KOCIAN, Ľudovít; KADLEČÍK, Ján; FERÁKOVÁ, Viera. Hodnotenie stavu ohrozenia taxónov fauny a flóry [online]. Bratislava: Štátna ochrana prírody SR, Banská Bystrica, Univerzita Komenského v Bratislave, vydavateľstvo Faunima, online in vtaky.sk, 2007, [cit. 2018-03-04]. Dostupné online.
  16. ↑ Kolektív autorov. Fauna Bohemmiae Septentrionalis / Zborník odborných prác zoologického klubu Zoologické záhrady v Děčíne, Zoologické záhrady v Ústí nad Labem a Podkrušnohorského zooparku v Chomutove. Ústí nad Labem : Delta print, 2005. Kapitola Avifauna mesta Ústí nad Labem. (česky)
  17. ↑ ŠŤASTNÝ, Karel; BEJČEK, Vladimír; HUDEC, Karel. Atlas hnízdního rozšíření ptáků v České republice 2001-2003.. Praha : Aventinum, 2006. ISBN 80-86858-19-7.
  18. ↑ Seznam zvláště chráněných druhů ptáků v ČR [online]. Česká společnost ornitologická, [cit. 2011-10-22]. Dostupné online.
  19. ↑ Nightjar (Caprimulgus europaeus) [online]. ARKive, [cit. 2011-10-22]. Dostupné online. Archivované 2019-02-01 z originálu. (anglicky)
  20. ↑ Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 24/2003 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (č. 492/2006 Z. z., 638/2007 Z. z., 579/2008 Z. z., 173/2011 Z. z., 158/2014 Z. z.) s účinnosťou od 01.01.2015 [online]. epi.sk, [cit. 2020-02-18]. Dostupné online.

Iné projekty

upraviť
  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Lelek lesný
  •   Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Lelek lesný

Externé odkazy

upraviť

Zdroj

upraviť
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Lelek_lesný&oldid=7927405“