McDonnell F-101 Voodoo
McDonnell F-101 Voodoo bolo americké nadzvukové stíhacie lietadlo, ktoré bolo spočiatku určené na sprevádzanie bombardérov, ale neskôr slúžilo aj ako stíhací bombardér a prieskumné lietadlo.
| F-101 Voodoo | |
 McDonnell F-101B Voodoo 107. stíhacej-prepadovej skupiny Národnej leteckej gardy štátu New York počas letu, 1978 | |
| Typ | stíhacie lietadlo |
|---|---|
| Výrobca | McDonnell Aircraft Corporation |
| Prvý let | 29. septembra 1954 |
| Zavedený | máj 1957 |
| Vyradený | 1972 (USAF) 1973 (Taiwan) 1982 (Národná letecká garda) 1984 (Kanada) |
| Charakter | vyradený |
| Hlavný používateľ | United States Air Force Vzdušné sily Čínskej republiky Kanadské kráľovské letectvo |
| Výroba | 1956 – 1961 |
| Vyrobených | 807 |
| Varianty | McDonnell CF-101 Voodoo |
Vznik a vývoj
upraviťZačiatkom roku 1946 vydalo americké letectvo požiadavku na stíhačku s dlhým doletom, ktorá by bola primárne určená na sprevádzanie bombardérov, ale mala by aj schopnosti útočiť na pozemné ciele. S cieľom vyvinúť lietadlo, ktoré by spĺňalo špecifikácie letectva, spustila firma McDonnell Aircraft Corporation 1. apríla 1946 program Model 36.
V priebehu necelých piatich mesiacov bola maketa lietadla v životnej veľkosti hotová a predstavená letectvu. Americké vzdušné sily podpísali 14. februára 1947 s McDonnell Aircraft Corporation zmluvu v hodnote 5,3 miliónov dolárov. Jej predmetom bola výroba a otestovanie dvoch prototypov XP-88. Ich pomenovanie bolo o šesť mesiacov neskôr zmenené na XF-88.
Dňa 20. októbra 1948 sa testovací pilot Robert M. Edholm na jednom z prototypov prvýkrát vzniesol do vzduchu. Lietadlo, poháňané párom motorov XJ34-WE-13 od firmy Westinghouse, nemalo dostatočný výkon a tak dosiahlo maximálnu rýchlosť len 1 031 km/h. Po tomto sklamaní si McDonnell vyvinul svoj vlastný motor s prídavným spaľovaním, ktorý mal o 34% vyšší ťah. Druhý prototyp XF-88A bol už vybavený týmto novým pohonom a vzlietol 26. apríla 1949. V lete 1950 porazil XF-88A konkurenciu v podobe Lockheed XF-90 a North American YF-93, ale americké letectvo tento program nakoniec zrušilo.
V januári 1951 vypísalo Strategické veliľstvo vzdušných síl nové požiadavky na stíhacie lietadlo s dlhým doletom, ktoré by dokázalo sprevádzať bombardéry B-36 Peacekeeper. Do súťaže sa okrem McDonnellu zapojila aj firma Lockheed, North American a Republic. McDonnell prišiel s návrhom, ktorý síce vychádzal z XF-88A, lietadlo však malo byť výrazne prepracované. Návrh počítal s väčším trupom, do ktorého by sa zmestili výkonnejšie motory Pratt & Whitney J57 a viac paliva. Zväčšila sa tiež vertikálna chvostová plocha a prívody vzduchu. V novembri 1951 zmenilo letectvo označenie tohto lietadla na F-101 Voodoo a asi o mesiac neskôr zaslalo McDonnellu žiadosť o pokračovaní vo vývoji. V programe nedošlo k výrobe žiadneho prototypu, ale letectvo v máji 1953 objednalo hneď 29 lietadiel F-101A. V máji 1954 však USAF pozastavilo výrobu a vznieslo požiadavku, aby nové lietadlo bolo schopné niesť aj jadrové bomby.
F-101A
upraviť
Prvá F-101A bola dodaná na leteckú základňu Edwards a vzlietla 29. septembra 1954. Do konca roku získalo letectvo ešte tri predprodukčné F-101A, ktoré slúžili na testovanie. Hneď v úvode letových skúšok bolo identifikovaných niekoľko problémov s motorom a ovládateľnosťou stroja. Výroba bola pozastavená a McDonnell pracoval na odstránení nedostatkov.
Dňa 2. mája 1957 bola F-101A zavedená do služby. Produkcia tejto verzie prebiehala do októbra 1957 a celkovo McDonnell vyrobil 77 lietadiel. Z nich sa však len 50 dostalo k bojovým jednotkám, zvyšok slúžil na testovanie.
Dĺžka lietadla bola 20,55 m, čo bolo o 6 m viac ako mal F-100A Super Saber. Stroj mal maximálnu vzletovú hmotnosť bola 22 680 kg. Krídla so šípovitosťou 45o boli vybavené vztlakovými klapkami a krídelkami.
Každý z dvojice motorov J57-P-13 dosahoval maximálny ťah 66 kN. Tento pohon robil z F-101A Voodoo jedno z najvýkonnejších lietadiel svojej doby. Stroj dosahoval maximálnu rýchlosť 1 722 km/h a dostup 15 331 m. Lietadlo bolo schopné dopĺňať palivo počas letu.
Základná výzbroj stíhačky pozostávala zo štyroch kanónov M39 kalibru 20 mm. Na každej strane trupu bola dvojica kanónov, pričom každý z nich mal zásobník s 200 nábojmi. F-101A mohla niesť po jednej jadrovej bombe typu Mk 7, Mk 28 a Mk 43.
Pri vzletovej hmotnosti vyššej ako 16 783 kg zvládol drak lietadla preťaženie do 6,33 g. F-101A tak nemohla vykonávať vzdušné manévre a nebola preto príliš vhodná pre úlohy taktického bombardéru.
Dňa 12. decembra 1957 prelomila F-101A svetový rekord, keď dosiahla rýchlosť 1 943 km/h. Toto lietadlo však bolo poháňané výkonnejšími motormi J57-P-55 a v tejto úprave nieslo označenie JF-101A.
F-101C
upraviť
Problémy s obmedzenou obratnosťou F-101A riešil McDonnell zosilnením draku, čo umožnilo lietadlu zvládať preťaženie do 7,33g. Tento stroj dostal označenie F-101C a prvýkrát vzlietol 21. augusta 1957. Celkovo bolo do mája 1958 vyrobených v tejto verzii 47 lietadiel.
V roku 1966 začalo americké letectvo verzie F-101A a F-101C vyraďovať.
RF-101A
upraviťV máji 1957 bola do USAF zavedená prieskumná verzia RF-101A, v ktorej sa vyrobilo 35 lietadiel. RF-101A sa od predchádzajúcich variantov odlišovala predĺženým a skoseným nosom. Lietadlo bolo vybavené jedným fotoaparátom s dlhou ohniskovou vzdialenosťou Fairchild KA-1, tromi fotoaparátmi Fairchild KA-2 a jednou kamerou CAI KA-18. RF-101A bolo prvé nadzvukové lietadlo, schopné vykonávať fotografický prieskum.
RF-101C
upraviťV septembri 1957 vstúpila do služby prieskumná verzia so zosilneným drakom a schopnosťou niesť jadrovú bombu. RF-101C sa vyrábala do marca 1959 a celkovo zišlo z linky 166 kusov. [1]
F-101B
upraviť
Keď boli zavedené prúdové bombardéry typu B-52, ktoré dosahovali vysokú rýchlosť a mali veľký dostup, eskortné stíhačky stratili význam. Preto sa zmenili aj požiadavky amerického letectva, ktoré chcelo dvojmiestnu záchytnú verziu F-101, schopnú nasadenia v akomkoľvek počasí. Na základe toho vzniká variant F-101B, ktorý bol zaradený do služby v januári 1959. Do marca 1961 bolo vyrobených 480 kusov F-101B.[2] Hoci lietadlo malo niekoľko nedostatkov (zle navrhnuté miesto operátora radaru, pomalý systém riadenia paľby), F-101B predstavovala stíhačku so zlepšenými schopnosťami za „prijateľné“ náklady (1,7 milióna dolárov na jedno lietadlo v porovnaní so 4,7 miliónmi dolárov za F-106A).
Ešte v roku 1959 modifikoval McDonnell približne jednu štvrtinu všetkých vyrobených F-101B tak, že získali zdvojené riadenie. Tieto lietadlá niesli označenie TF-101B a používali sa na výcvik pilotov. V roku 1961, po úprave 79 lietadiel, boli premenované na F-101F.
V rámci modernizačného programu Project Bold Journey, ktorý prebiehal v rokoch 1963 až 1966, bola väčšina F-101B vybavená infračervenými senzormi. Tie mali uľahčiť sledovanie nepriateľských lietadiel aj v prostredí, kde dochádzalo k rušeniu palubných radarov.
Postupné vyraďovanie stíhačiek F-101B/F z amerického letectva sa začalo v roku 1969 bez toho, aby v reálnej bojovej situácii uskutočnili čo i len jeden ostrý výstrel. Niekoľko lietadiel F-101B prevádzkovalo USAF do septembra 1982, pričom slúžili na výcvik pilotov záchytných stíhačiek.[3]
Operačné nasadenie
upraviť
Počas kubánskej raketovej krízy v októbri 1962 vykonávali lietadlá RF-101A a RF-101C prieskumné misie nad územím Kuby. Celkovo uskutočnili 82 misií, pričom lietali v nízkej výške, aby sa vyhli sovietskym raketovým systémom zem-vzduch. Tieto prieskumné lety nakoniec potvrdili, že Kuba skutočne odstránila zo svojich základní jadrové rakety.
Od roku 1961 vzlietali prieskumné lietadlá RF-101C zo základne Kadena na Okinawe a vykonávali hliadkovacie lety nad Laosom a južným Vietnamom. V roku 1965 sa RF-101C presunuli na thajskú základňu Udorn, odkiaľ vzlietali na prieskumné misie aj nad severným Vietnamom.
Koncom roku 1967 prestali lietadlá Voodoo vykonávať operácie nad severným Vietnamom a ich prieskumné úlohy prevzali RF-4C. Všetky RF-101C boli z bojovej zóny úplne stiahnuté do konca roku 1970. V období medzi rokmi 1965 a 1970 prišlo americké letectvo o 33 lietadiel RF-101C v dôsledku nepriateľskej protilietadlovej paľby a jeden tento stroj zostrelil severovietnamský MiG-21.
Varianty
upraviť
- F-101A – stíhací bombardér
- F-101C – vylepšená F-101A, ktorá sa vyznačovala zosilneným drakom a schopnosťou niesť jadrovú bombu
- RF-101A – fotografická prieskumná verzia postavená na báze F-101A
- RF-101C – prieskumná verzia, ktorá vychádzala z verzie so zosilneným drakom F-101C
- F-101B – dvojmiestna záchytná stíhačka s dlhým doletom
- TF-101B/F-101F – cvičná verzia
- CF-101B/CF-101F – označenie lietadiel F-101B a F-101F, ktoré slúžili v Kráľovskom kanadskom letectve.[4]
- RF-101G/RF-101H - modifikované verzie F-101A a F-101C, ktoré slúžili ako neozbrojené prieskumné lietadlá u Národnej gardy. Zmeny zahŕňali demontáž radaru a výzbroje, inštaláciu nových elektronických komponentov a nového krytu nosa pre fotografické vybavenie.
Používatelia
upraviť
Špecifikácie (F-101B)
upraviť
Technické údaje
upraviť- Posádka: 2
- Dĺžka: 20,55 m
- Rozpätie: 12,09 m
- Výška: 5,49 m
- Nosná plocha : 34,2 m²
- Hmotnosť (prázdny): 12 925 kg
- Maximálna vzletová hmotnosť: 23 768 kg
- Pohonná jednotka: 2 × prúdový motor Pratt & Whitney J57-P-55
- Suchý ťah: 53,3 kN
- Ťah s forsážou: 75 kN
Výkony
upraviť- Maximálna rýchlosť: 1,72 machu (1 825 km/h) vo výške 11 000 m
- Maximálny dolet: 2 450 km
- Dostup: 17 800 m
- Stúpavosť: 185 m/s
- Plošné zaťaženie: 610 kg/m²
- Pomer ťah/hmotnosť: 0,74
Výzbroj
upraviť- 4× strely vzduch-vzduch AIM-4 Falcon
- 2× jadrové strely vzduch-vzduch AIR-2 Genie
Referencie
upraviť- ↑ BECKER, W.D.. Supersonic Eagles: The Century Series Fighters. [s.l.] : Inland Expressions, 2012. ISBN 978-0-9818157-9-4. S. 36 – 37. (Anglický)
- ↑ McDonnell F-101B Voodoo
- ↑ ONE-OH-WONDER, THE F-101 VOODOO
- ↑ F-101 VOODOO FIGHTER
Pozri aj
upraviťIné projekty
upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému McDonnell F-101 Voodoo
