Melina Merkurisová

	Melina Merkurisová
	grécka herečka, speváčka a politička
	; M. Merkurisová v decembri 1985
Narodenie	18. október 1920; Atény, Grécke kráľovstvo
Úmrtie	6. marec 1994 (73 rokov); New York, New York, USA
Rodičia	Stamatis Merkuris (otec); Eirini Lappasová (matka)
Manžel	Panos Harokopos (1941 – 1962); Jules Dassin (1966 – )
Podpis
Odkazy
Commons	Melina Merkurisová
	Biografický portál

Melina Merkurisová^{[pozn 1]} (iné mená: Melina Merkuriová^[2], Melina Mercouri^{[pozn 2]}^[3]; novogr. Μελίνα Μερκούρη – Melina Merkuri; * 18. október 1920, Atény, Grécko – † 6. marec 1994, New York, USA) bola grécka herečka, speváčka a politička.^[4]

V rokoch 1981 – 1989 a 1993 – 1994 bola ministerkou kultúry za ľavicovú stranu Panhelénske socialistické hnutie (Πανελλήνιο Σοσιαλιστικό Κίνημα), ktorej bola spoluzakladateľkou.^[4] Počas turecko-cyperských sporov v osemdesiatych rokoch 20. storočia pritiahla sympatie západnej verejnosti na stranu Cypru a Grékov.^[5] Je autorkou projektu Európske mesto kultúry, ktorý Európska únia rozbehla roku 1985. Preslávila sa svojou medzinárodnou kampaňou proti gréckej vojenskej junte, ktorá sa v krajine chopila moci roku 1967.

Jej najslávnejšou filmovou rolou bola prostitútka Ilja v snímke Pote Tin Kyriaki (Ποτέ Την Κυριακή), za ktorú dostala cenu pre najlepšiu herečku na festivale v Cannes roku 1960 a bola nominovaná na Oscara a cenu BAFTA. Na cenu BAFTA bola nominovaná tiež roku 1962 za titulnú rolu v snímke Phaedra. Trikrát bola tiež nominovaná na Zlatý glóbus (filmy Phaedra, Topkapi a Promise at Dawn).

Jej druhým manželom bol francúzsky režisér Jules Dassin.^[4]

V ankete Veľkí Gréci (Μεγάλοι Έλληνες – Megali Ellines) gréckej stanice Skai TV z roku 2009, ktorej cieľom bolo vybrať najväčšie osobnosti gréckej histórie, vrátane starovekého Grécka, skončila na 13. mieste.

Poznámky

↑ Podľa Pravidlá slovenského pravopisu. 3. upr. a dopl. vyd. Bratislava : Veda, 2000. 590 s. Dostupné online. ISBN 80-224-0655-4. S. 128 – 129. : sa „Od mužských priezvisk cudzieho pôvodu, ktoré sú zakončené na spoluhlásku, ženské priezviská sa tvoria príponou -ová tak ako pri domácich priezviskách“.
V gréčtine Merkuri je už prechýlený tvar (pozri KNAPPOVÁ, Miloslava. Přechylování příjmení jako problém kodifikační a legislativní (návrh doplňkové kodifikační úpravy). Naše řeč (Praha: Academia), 1992, roč. 75, čís. 1, s. 12 – 21. Dostupné online [cit. 2017-03-17]. ISSN 0027-8203. a BORECKÝ, Bořivoj; DOSTÁLOVÁ, Růžena, a kol. Slovník řeckých spisovatelů. 2., přeprac. a dopl. vyd., V nakl. Leda vyd. 1. Praha : Leda, 2006. 663 s. ISBN 80-7335-066-1. S. 582. : „Ženská příjmení odvozená od jmen na -os, -as, -is (řec. feminina na -u, -a, -i)“). Mužský tvar priezviska je teda Merkuris.
↑ Anglický prepis novogréckeho Μερκούρη.

Referencie

↑ Biography [online]. melinamercourifoundation.com, [cit. 2017-03-13]. Dostupné online.
↑ grécky film. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2008. 670 s. ISBN 978-80-224-0982-7. Zväzok 5. (Galb – Hir), s. 319.
↑ Mercouri Melina. In: Encyklopédia filmu. Ed. Richard Blech. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1993. 1055 s. ISBN 80-215-0219-3. S. 534.
↑ ^a ^b ^c Melina Mercouri [online]. Encyclopædia Britannica, 1998-07-20, rev. 2010-11-24, [cit. 2017-03-13]. Dostupné online. (po anglicky)
↑ DURMAN, Karel. Popely ještě žhavé : velká politika 1938 – 1991. Diel II. Konce dobrodružství 1964 – 1991. Praha : Karolinum, 2009. 559 s. ISBN 978-80-246-1536-3. S. 353.

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Melina Merkurisová

Externé odkazy

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Melina Mercouri na českej Wikipédii.

Tento článok týkajúci sa biografie osobnosti je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.

[merkurisova-2] Podľa Pravidlá slovenského pravopisu. 3. upr. a dopl. vyd. Bratislava : Veda, 2000. 590 s. Dostupné online. ISBN 80-224-0655-4. S. 128 – 129. : sa „Od mužských priezvisk cudzieho pôvodu, ktoré sú zakončené na spoluhlásku, ženské priezviská sa tvoria príponou -ová tak ako pri domácich priezviskách“.
V gréčtine Merkuri je už prechýlený tvar (pozri KNAPPOVÁ, Miloslava. Přechylování příjmení jako problém kodifikační a legislativní (návrh doplňkové kodifikační úpravy). Naše řeč (Praha: Academia), 1992, roč. 75, čís. 1, s. 12 – 21. Dostupné online [cit. 2017-03-17]. ISSN 0027-8203. a BORECKÝ, Bořivoj; DOSTÁLOVÁ, Růžena, a kol. Slovník řeckých spisovatelů. 2., přeprac. a dopl. vyd., V nakl. Leda vyd. 1. Praha : Leda, 2006. 663 s. ISBN 80-7335-066-1. S. 582. : „Ženská příjmení odvozená od jmen na -os, -as, -is (řec. feminina na -u, -a, -i)“). Mužský tvar priezviska je teda Merkuris.

[mercouri-4] Anglický prepis novogréckeho Μερκούρη.

[melinamercourifoundation-biography-1] Biography [online]. melinamercourifoundation.com, [cit. 2017-03-13]. Dostupné online.

[EB-3] récky film. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2008. 670 s. ISBN 978-80-224-0982-7. Zväzok 5. (Galb – Hir), s. 319.

[EF-5] Mercouri Melina. In: Encyklopédia filmu. Ed. Richard Blech. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1993. 1055 s. ISBN 80-215-0219-3. S. 534.

[britannica-melina-mercouri-6] Melina Mercouri [online]. Encyclopædia Britannica, 1998-07-20, rev. 2010-11-24, [cit. 2017-03-13]. Dostupné online. (po anglicky)

[Durmnan-7] DURMAN, Karel. Popely ještě žhavé : velká politika 1938 – 1991. Diel II. Konce dobrodružství 1964 – 1991. Praha : Karolinum, 2009. 559 s. ISBN 978-80-246-1536-3. S. 353.

[pozn 1]

[2]

[pozn 2]

[3]

[4]

[1]

[5]