Mikuláš z Myry
Mikuláš z Myry alebo svätý Mikuláš (starogr. ἅγιος Νικόλαος – hagios Nikolaos; * asi 15. marec 270 – † 6. december 345/352) bol kresťanský biskup. Narodil sa v maloázijskom gréckom meste Patara v rímskej provincii Lycii, dnes pri tureckom meste Demre, kde až do roku 1922 žili pravoslávni Gréci.
| Mikuláš z Myry | |
| biskup a divotvorca | |
 sv. Mikuláš na ruskej ikone | |
| Biografické údaje | |
|---|---|
| Narodenie | 15. marec 270 Patara, Lýkia, Malá Ázia |
| Úmrtie | 5. december 345/352 Myra, Lýkia, Malá Ázia |
| Svätenia | |
| Cirkev | kresťanstvo |
| Svätec | |
| Sviatok | 6. december (ľubovoľná spomienka) |
| Patrón | Ruska, Lotrinska, námorníkov, miništrantov, detí, panien, pútnikov a cestujúcich, rybárov, sudcov, advokátov, notárov, obchodníkov, lekárov, krčmárov, obchodníkov s vínom (s parfémami, zrnom, semenami, krajkami, súknom), mäsiarov, pivovarníkov, mlynárov, pekárov, sedliakov, tkáčov, kamenníkov, robotníkov v kameňolomoch, knihárov, knoflíkarov, sviečkarov, hasičov, zajatcov; za šťastnú svadbu, proti nebezpečiu vody a mora, ku znovuzískaniu odcudzených vecí, proti zlodejom |
| Atribúty | mitra a biskupská berla; tri zlaté gule (zlaté jablká), zlaté prúty, pytlíky, chleby, mešce; traja chlapci vo vedre; tri chleby na knihe; kotva a loď; zajatci; žobrák |
| Odkazy | |
 Mikuláš z Myry | |
Životopis
upraviťMikuláš sa narodil do bohatej kresťanskej gréckej rodiny manželom Epifaniovi a Ioanne v meste Patara.
V mladosti sa podujal na cestu do Jeruzalema, kde si pozrel zvyšky Kristovho kríža a Kristov hrob. Podľa legendy Mikuláš študoval v Alexandrii, pričom cestou z Alexandrie do Myry (grécke mesto v Mikulášovej rodnej Lýkii) údajne zachránil muža, ktorý padol cez palubu. Keď potom loď dorazila do Myry, v meste vyberali nového biskupa, nakoľko predošlý zomrel. Chceli vybrať "muža, ktorý víťazí" (po grécky νίκη, Niki=víťazstvo). Keď sa to dopočul človek, ktorého Mikuláš zachránil, navrhol, aby bol za biskupa vybraný obetavý Nikolaos, ktorý nosí aj meno víťaza (νίκη, niki=víťazstvo, λαός, laos=ľud).
Ako biskup pomáhal kresťanom, ktorí boli prenasledovaní počas vlády Diokleciána. Zachránil mnoho odsúdených kresťanov, ktorých vykúpil vďaka svojmu bohatstvu. Na svoje náklady dal postaviť aj nemocnicu. Mikuláš sa stal pre svoje činy obľúbeným biskupom, no ani on neunikol prenasledovaniu, bol zatknutý a na trest čakal vo väzení. Avšak v roku 313 vydal cisár Konštantín Veľký Milánsky edikt, ktorý povoľoval beztrestné vyznávanie kresťanstva a tak bol Mikuláš oslobodený. Po oslobodení sa z neho stal arcibiskup.
Bol horlivým bojovníkom proti vtedajšiemu bludu arianizmu. Toto učenie kresťanského kňaza Areia z Alexandrie bolo aj vďaka sv. Mikulášovi oficiálne odsúdené v roku 325 na prvom nicejskom koncile.
Jeho najznámejším činom je určite zachránenie troch dcér. V meste totiž žila jedna rodina, ktorej otec prišiel o všetky peniaze a jeho tri dcéry si mali na živobytie a veno zarábať ako prostitútky. Keď sa to dozvedel Mikuláš, rozhodol sa im pomôcť. V noci dal do mešca peniaze a položil ich na okno domu, v ktorom rodina bývala. To isté urobil aj ďalšiu noc a majiteľ domu bol zvedavý, kto je ten dobrodinec. Na tretí deň si teda na Mikuláša počkal, keď dával mešec na okno a poďakoval sa mu. Mikuláš mu povedal, aby toto tajomstvo neprezradil. Každej dcére dal takto ako veno dokopy 100 aureov.
Po smrti
upraviťJeho telo bolo uložené do sarkofágu a namočené do myrhy. Pôvodný sarkofág sa v Myre dochoval dodnes a je to typický umelecký štýl rímskych sarkofágov 3. storočia, teda so stĺpovým lemovaním. V roku 1087 ukradli námorníci z juhotalianskeho mesta Bari sarkofág z Myry a priviezli ho do Bari, kde ho uložili v chráme sv. Štefana (Ναός του Αγίου Στεφάνου). Počas jednej bohoslužby sa údajne zo sarkofágu začalo prúdom valiť také množstvo myrhy, že veriaci ju pozbierali do fľašiek a používali ju proti rôznym chorobám. Aj dnes je v sarkofágu stále veľa myrhy. Niektorí vravia o zázraku a o večnej myrhe v hrobe sv. Mikuláša.
Podľa kostrových pozostatkov moderní vedci spravili rekonštrukciu Mikulášovej tváre. Zlomenina nosu je pravdepodobne výsledkom hádky s biskupom Areiom. Svätý Mikuláš mal v čase smrti prešedivené vlasy, hnedé oči pri sebe, výrazné líca a nos a mal tmavšiu pokožku.
Úcta
upraviťV Pravoslávnej a Gréckokatolíckej Cirkvi na Slovensku je svätý biskup a divotvorca Mikuláš veľmi uctievaný. Jeho ikona sa spravidla nachádza v základnom rade ikonostasu celkom vľavo (na sever). Okrem základného sviatku (6. december) je v kalendári uvedený aj sviatok prenesenia jeho ostatkov do Bari (9. máj). V Taliansku patrí medzi obľúbených svätých, pravoslávni Gréci ho uctievajú ako ochrancu námorníkov.
Galéria
upraviť-
Ikona svätého divotvorcu Mikuláša v galérii Dezidera Millyho vo Svidníku (pôvodne z ikonostasu z drevenej cerkvi) -
Svätý Mikuláš na gréckej ikone z 15. stor., Byzantské múzeum v Aténach -
Svätý Mikuláš na ikonostase gréckokatolíckeho chrámu v Čabinách -
Svätý Mikuláš na ikone z 18. storočia v Bukovskom baziliánskom monastieri pri Stropkove, Bukova Hora
Literatúra
upraviť- "Mikuláš, arcibiskup a divotvorca : 6. december." In: Antonín Čížek: Synaxár : Životy svätých. Prešov : Spolok biskupa Petra Pavla Gojdiča, 1998, s. 110-113. ISBN 80-967341-1-3
- "Dňa 6. decembra : Svätý Otec Náš, Mikuláš arcibiskup, Mir-Likijský divotvorec." In: Andrej Josafát Gregor Truch: Život svätých : Duchovné čítanie pre slovenských gréckokatolíckych veriacich na každý deň kalendárneho roka. Preklad a úprava: Michal Čarný. Prešov : Vydavateľstvo Michala Vaška, 2003, s. 591-595. ISBN 80-7165-381-0
Pozri aj
upraviťIné projekty
upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Mikuláš z Myry