Psychedelický soul niekedy volaný ako black rock[1] je subžáner soulovej hudby, ktorý spája charakteristické prvky soulu s psychedelickým rockom. Jeho dôležitosť začala stúpať koncom 60. rokov, prechádzal do 70. rokov, kedy hral hlavnú rolu pri formovaní funku a diska. Priekopníkmi psychedelického soulu boli napríklad Sly and the Family Stone a The Temptations. Významne ho pozdvihli mainstreamoví umelci ako Supremes a Stevie Wonder. Svoju dôležitosť týmto štýlom pozdvihli aj The Chambers Brothers, The 5th Dimension, Edwin Starr a Funkadelic a Parliament Georgea Clintona.

Psychedelický soul

George Clinton a Parliament-Funkadelic v roku 2006
Pôvod v štýlochpsychedelický rock, rhythm and blues, soul
Kultúrne pozadie60. roky – Spojené štáty
Typické nástrojebasgitara, bicie, elektrická gitara (s wah-wah gitarovým efektom), organ, efekty, dychová sekcia, perkusie (conga, bongo)
Odvodené štýlydisko, dub reggae, funk

Nasledovanie príkladu Jimiho Hendrixa v psychedélii konca 60. rokov malo široký dopad aj na ovplyvnenie hudobného prejavu afroamerických umelcov. Títo sa združovali hlavne pod hudobným vydavateľom Motown.[2] Boli v tejto dobe ovplyvnení v jednote boja za občianske práva, mali temnejšie pozadie a silnejší politický podtón ako acid rock.[1] Vývoj žánru na podklade funkového štýlu Jamesa Browna sa výrazne prejavil v piesňach „Dance to the Music“, „Everyday People“ a „I Want to Take You Higher“ od formácie Sly and the Family Stone, ktoré mali zvuk zdôraznený deformovaným zvukom rytmickej elektrickej gitary a silnou basovou linkou.[3] Dôležitými priekopníkmi psychedelického soulu boli The Temptations s producentom Norman Whitfieldom, ktorý prešiel od relatívne zľahka naspievaných vokálnych zborov na omnoho viacej výrazný hudobný materiál aký je na nahrávkach „Cloud Nine“, „Runaway Child, Running Wild“ a „Psychedelic Shack“.[3]

Pokiaľ psychedelický rock koncom 60. rokov zanikal, psychedelický soul pokračoval do sedemdesiatych rokov. Začiatko tohto desaťročia stúpal na vrchol popularity a na jeho konci sa postupne ako sa menili požiadavky hudobného trhu, sa vytrácal.[1] Umelci ako Earth, Wind and Fire, Kool and the Gang a Ohio Players, ktorí začínali psychedelickým soulom, prešli na funky a prípadne sa stali hudobnými formáciami hrajúcimi disko.[4]

Významní predstavitelia psychedelického soulu

upraviť

Referencie

upraviť
  1. a b c d e f g h i j k l m n o p q "Psychedelic soul", Allmusic, retrieved 27 June 2010.
  2. "Psychedelic soul", Allmusic, retrieved 27 June 2010.
  3. a b R. Gulla, Icons of R&B and Soul: an Encyclopedia of the Artists who Revolutionized Rhythm, Volume 2 (London: Greenwood Publishing Group, 2008), ISBN 0-313-34046-3, pp. 278-81.
  4. a b c A. Bennett, Rock and Popular Music: Politics, Policies, Institutions (Abingdon: Routledge, 1993), ISBN 0-203-99196-6, p. 239.
  5. Caramanica, Jon (September 24, 2003). "Erykah Badu". Rolling Stone, retrieved 3 June 2014.
  6. S. Huey and J. Bush, "Black Merda", Allmusic, retrieved 3 July 2010.
  7. "Psychedelic soul", Allmusic, retrieved 3 July 2010.
  8. a b G. Case, Out of Our Heads: Rock 'n' Roll Before the Drugs Wore Off (Milwaukie, MI: Hal Leonard Corporation, 2010), ISBN 0-87930-967-9, pp. 70-1.
  9. J. Ankenyhttp, "Marvin Gaye", Allmusic, retrieved 3 July 2010.
  10. S. Huey, "Mandrill", Allmusic, retrieved 3 July 2010.
  11. S. Huey, "Buddy Miles", Allmusic, retrieved 3 July 2010.
  12. Martens, Todd (March 19, 2009). "SXSW Day 2 afternoon report: Get to know Janelle Monae". Los Angeles Times, retrieved 12 May 2013.
  13. J. Ankeny, "Minnie Riperton", Allmusic, retrieved 3 July 2010.
  14. V. Bogdanov, C. Woodstra and S. T. Erlewine, All Music Guide to Rock: the Definitive Guide to Rock, Pop, and Soul (Milwaukee, WI: Backbeat Books, 3rd edn., 2002), ISBN 0-87930-653-X, p. 1206.
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Psychedelic soul na anglickej Wikipédii.