Stĺp je zvislý/vertikálny (prípadne naklonený) nosný alebo nenosný prvok výškou prevyšujúci rozmery prierezu t. z. prevláda dĺžkový rozmer. Jeho pôdorys je centrický s obdĺžnikovým alebo zloženým prierezom.[1] Podľa konštrukcie sa delia stĺpy na priehradové, stĺpy s plným alebo dutým prierezom.

Trajánov stĺp

Stĺp čiastočne zapustený do muriva je polostĺp, pri štvorcovom priereze prvku je ekvivalentom polostĺpu pilaster, prípadne polopilier.

Architektúra

upraviť

Klasická radová architektúra

upraviť

Stĺp je základný prvok klasickej radovej architektúry. Tá sa preto nazýva aj „systém sĺpových radov“. Klasický stĺp máva hlavicu a pätku (s výnimkou dórskeho stĺpu). Časť medzi pätkou a hlavicou, tvoriaca väčšinou objemovo najväčšiu zložku sa nazýva driek. Stĺp býva vybavený entasiou (zakrivením), môže mať kanelúry (žliabkovanie).

Gotická architektúra

upraviť

V gotickej architektúre nie je vymedzenie termínu stĺp a pilier tak striktné. Slovom pilier je tu nazývaný i nosný prvok tvorený zväzkom prútov (prípor) s veľmi zložitým celkovým prierezom. Termínom stĺp sa tiež často nazýva nosný prvok, ktorý nie je opatrený hlavicou, ale len množstvom samostatných konzolí, z ktorých vybiehajú rebrá, prípadne priamo bezprostredne vybiehajúcich rebier.

Moderná architektúra

upraviť

V modernej architektúre je vymedzenie termínu stĺp a pilier hlavne v ich mohutnosti. Zatiaľ čo pilier je širší, stĺp je štíhlejší prvok.

Využitie

upraviť
 
Hlavica, driek a pätka

Stĺpy majú v modernej dobe bohaté industriálne využitie. Používajú sa napríklad ako:

Referencie

upraviť
  1. S. Šaling, C. Laco: Stavebnícky náučný slovník. 4, Konštrukcie. 1. časť, Teória konštrukcií, Slovenské vydavateľstvo technickej literatúry, Bratislava, 1968

Iné projekty

upraviť
  •   Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Stĺp
  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Stĺp

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Sloup (architektura) na českej Wikipédii.