Zobrazenie zdroja stránky Únikový systém

[[Súbor:Apollo Pad Abort Test -2.jpg|thumb|Test únikového systému]]

'''Únikový systém''' ({{V jazyku|eng|Launch Escape System}} – ''LES'') je zariadenie inštalované na [[Kozmická loď|kozmickej lodi]], ktoré má za úlohu zachrániť modul s posádkou v prípade, že dôjde k nehode a nebude dostatok času na opustenie rakety normálnou cestou. Zariadenie býva umiestnené na špici vesmírneho modulu, konštrukčne ide o vežu s výkonnými motormi na tuhé pohonné látky. Na núdzový systém bývajú väčšinou napojené ďalšie systémy na ochranu posádky, ako napríklad systém vystreľovania [[padák]]ov, radiomaják alebo pristávací vak ([[airbag]]). Únikový systém sa prvýkrát objavil na konci päťdesiatych rokov na kapsuliach [[Mercury (kozmická loď)|Mercury]]. Neskôr ho používali americké vesmírne lode [[Program Apollo|programu Apollo]]. [[Rusko|Ruské]] a predtým [[ZSSR|sovietske]] lode používali a používajú podobný systém. Vyvíjaná [[Orion (kozmická loď)|kozmická loď Orion]] bude prvou americkou loďou od čias Apolla vybavenou únikovým systémom.

== Technický opis ==
[[Súbor:Apollo Launch Escape System CS - description.png|thumb|Opis únikového systému lode Apollo]]  
Únikové systémy rôznych kozmických lodí sa môžu líšiť, ale základný princíp je rovnaký. Nasledujúci popis sa zaoberá americkým systémom, použitým v programe Apollo.

Celý systém je dlhý približne 10 metrov a váži viac ako 4 tony. Ústrednou súčasťou systému je centrálna konštrukcia, zvaná veža. Veža je tvorená [[Zváranie|zváranou]] [[Priehradová konštrukcia|priehradovou konštrukciou]] z [[Titan (prvok)|titanových]] rúr s priemerom 2,5 a 3,5 [[Palec (jednotka)|palca]]. Povrch je ošetrený nástrekom izolačného materiálu Buna N, ktorý chráni konštrukciu pred žiarením z motorov. Veža je zdola spojená s ochranným krytom. Kryt je delený na dve časti, hornú a dolnú a pokrýva celý predok veliteľského modulu, ku ktorému je pripojený výbušnými skrutkami. Jeho úlohou je chrániť modul pred žiarením z hlavného únikového motora. Zhora je na vežu pripojený hlavný únikový motor.

V prípade [[Apollo (kozmická loď)|lode Apollo]] bol celkový [[ťah]] únikového motora 689 [[Newton (jednotka)|kN]]. Ťah bol rozdelený medzi štyri trysky nerovnomerne, ťah dvoch bočných trysiek bol rovnaký, ale zdvihové trysky sa líšili navzájom o 10 %. Rozdielne ťahy spôsobili vynesenie kabíny ako vertikálne tak aj horizontálne. Pohonné látky pre hlavný motor boli v tuhej forme a išlo o zmes na báze [[Sulfid|polysulfidov]]. Plášť motora bol vyrobený z [[oceľ|ocele]], jeho priemer bol 26 palcov. Systém obsahoval ešte ďalšie dva typy motorov, ktoré boli umiestnené nad hlavným motorom, motor pre odhodenie veže a motor ovládania zdvihu. Oba typy boli poháňané pevnými pohonnými látkami a ich doba horenia bola veľmi krátka, približne jedna sekunda. Motor ovládania zdvihu bol aktivovaný len v prípade odpálenia v malej výške, alebo pri odpale priamo z rampy (nulová výška a rýchlosť). Jeho úlohou bolo urobiť manéver, pri ktorom bol modul namierený na [[oceán]]. Motor pre odhodenie veže mal za úlohu vytvoriť dostatočný ťah na odpojenie veže.

Na vrchu boli umiestnené dve aerodynamické ovládacie plochy. Za normálnych okolností tieto plochy tvorili hornú časť plášťa a nevystupovali z profilu plochy. V prípade odpálenie únikového systému sa tieto plochy vysunuli a spôsobili otočenie kabíny do správnej pozície pre vypustenie padákov. V špici systému bolo umiestnené elektronické zariadenie na meranie tlaku, nazývanej ''Q-Ball''. Jeho činnosť spočíva v meraní tlaku v niekoľkých miestach a na základe ich rozdielov stanoviť pozíciu a vektor letu. Dáta boli v ''Q-Ballu'' elektronicky spracované a následne zaslané kapitánovi letu do kabíny.

{{clear}}

== Scenár úniku ==
[[Súbor:Mercury capsule abort test.jpeg|thumb|Jednotlivé fázy činnosti únikového systému, test [[Beach Abort]]]]  
Systém je možné aktivovať automaticky alebo manuálne. Automatické spustenie nasleduje po zistení závažnej poruchy ako výrazný pokles ťahu (tlaku v spaľovacej komore) alebo výpadok motora (pozri kuriózne zlyhanie misie [[Mercury-Redstone 1]]). Systém pracuje v automatickom móde po dobu 100 sekúnd po štarte, ale manuálne ho možno spustiť takmer kedykoľvek. Po aktivácii systému sa odohrá (v prípade [[Apollo (kozmická loď)|lode Apollo]]) nasledujúci sled udalostí:

# Vyslaný signál na zastavenie motorov
# Resetovanie hodín vo veliteľskom module
# Prerušenie vedenia medzi servisným (SM) a veliteľským modulom (VM)
# Hermetizácia reaktívneho ovládacieho systému (RCS) VM
# Prechod ovládania RCS z SM do VM RCS
# Prechod energie do batérií VM
# Oddelenie VM od SM
# '''Zapálenie únikového a zdvihového motora'''
# Rýchle vypúšťanie paliva z RCS
# Vysunutie aerodynamických plôch
# Aktivácia pristávacích subsystémov
# Odhodenie veže únikového systému
# Odhodenie spojovacieho krúžku
# Odhodenie predného tepelného štítu
# Vypustenie padáku tepelného štítu
# Vypustenie stabilizačných padákov
# Prepláchnutie RCS
# Uvoľnenie stabilizačných padákov
# Vypustenie hlavných padákov
# Vysunutie krátkovlnných antén a svetelného majáka
# Po dopadnutí do vody je uvoľnený hlavný padák (pri niektorých misiách bola do vody vypustená signálna kvapalina)

== Únikové systémy v praxi ==
[[Súbor:Soyuz T-10-1 abort.jpg|thumb|left|Únik [[Sojuz T-10-1|Sojuzu T-10-1]] pomocou únikového systému]]  
V časoch programov [[Program Mercury|Mercury]] a [[Program Apollo|Apollo]] podstúpili únikové systémy viacero testov. Pre tieto testy boli špeciálne skonštruované lacné testovacie rakety [[Little Joe]] a [[Little Joe II]]. Praktická funkčnosť celej koncepcie bola overená pri zlyhaní misie [[Mercury-Redstone 2]], keď náhle klesol tlak v motore a systém sa automaticky aktivoval. Na palube nebol človek, ale testovací šimpanz [[Ham (šimpanz)|Ham]]. Systém pracoval správne a kapsula Mercury sa bezpečne zniesla na padákoch do vôd [[Atlantický oceán|Atlantického oceánu]].

V [[ZSSR|sovietskom]] podaní však podobný systém zachránil ľudské životy. V roku [[1983]] došlo pred štartom misie [[Sojuz T-10-1]] k požiaru a modul s kozmonautmi musel byť prevezený do bezpečia. Krátko po odpálení systému došlo k explózii, ktorá zničila celý odpaľovací komplex. Posádka bola pri zážihu únikového systému vystavená preťaženiu až 17 [[gravitačné zrýchlenie|g]].

== Podobné systémy ==
[[Súbor:Orion Launch Abort System jsc2007e20993.jpg|thumb|Orion Launch Abort System]]  
Únikový manéver je možné vykonať aj pomocou RCS a hlavných motorov lode, ale tento postup je možné vykonať iba vo veľkých výškach a nehodí sa tak pre použitie pri najkritickejšej fáze letu, pri vzostupe hustými vrstvami atmosféry. Kozmické lode Gemini únikový systém nemali, ale kozmonauti sedeli na vystreľovacích sedadlách, podobne ako v bojových lietadlách. Vystreľovacie sedadlá boli použité aj na raketoplánoch [[Space Shuttle]] a [[Buran (raketoplán)|Buran]]. Na Space Shuttle boli zrušené a namiesto nich sa počíta s únikom posádky pomocou padákov. Únik tak možno vykonať len za predpokladu, že Orbiter bude plachtiť a bude stabilný. Raketoplán Buran nikdy s posádkou neletel a mal mať vystreľovacie sedadlá a separátny strešný poklop pre každé sedadlo. Súkromná spoločnosť [[Excalibur Almaz]] plánuje použitie podobného systému na svojej lodi, odvodené od sovietskej lode [[TKS (kozmická loď)|TKS]].

== Zdroj ==
{{Preklad|cs|Únikový systém}}

== Pozri aj ==
{{Portál Kozmonautika}}
* [[Little Joe]] – Testy únikového systému programu Mercury
* [[Little Joe II]] – Testy únikového systému programu Apollo

== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Launch escape systems}}

== Externé odkazy ==
* {{eng icon}} [http://www.apollosaturn.com/asnr/escape.htm www.apollosaturn.com - Launch Escape]
* {{eng icon}} [http://www.astronautix.com/flights/soyzt101.htm Encyclopedia Astronautica - Soyuz T-10-1]
* {{eng icon}} [http://www.nasaspaceflight.com/content/?cid=5300 NASA Spaceflight: Orion MLAS]
* {{eng icon}} [http://www.hq.nasa.gov/office/pao/History/SP-4201/cover.htm This New Ocean: A History of Project Mercury - NASA SP-4201] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20100617075825/http://www.hq.nasa.gov/office/pao/History/SP-4201/cover.htm |date=2010-06-17 }}
* {{eng icon}} [http://pdf.aiaa.org/jaPreview/JSR/1968/PVJAPRE29390.pdf Development of the Apollo Launch Escape System]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}

[[Kategória:Kozmická technika]]