Zobrazenie zdroja stránky Hongkong

{{pozri|rovnomennom ostrove|Hongkong (ostrov)}}{{Infobox štát
| Celý názov = Osobitná administratívna oblasť Čínskej ľudovej republiky Hongkong
| 2. pád názvu = Hongkongu
| Vlajka = Flag of Hong Kong.svg
| Článok o vlajke = [[Vlajka Hongkongu]]
| Znak = Regional Emblem of Hong Kong.svg
| Poloha = Hong Kong Location.png
| Motto = ''nie je''
| Hymna = Pochod dobrovoľníkov
| Dlhý miestny názov = 中華人民共和國香港特別行政區
| Krátky miestny názov = 香港
| Hlavné mesto = Victoria
| ŠírkaSt = 22
| ŠírkaMin = 18
| ŠírkaSJ = s
| DĺžkaSt = 114
| DĺžkaMin = 10
| DĺžkaVZ = v
| Najväčšie mesto = 
| Úradné jazyky = [[čínština]], [[angličtina]]
| Štátne zriadenie = osobitná administratívna oblasť
| Funkcie politických predstaviteľov = Vedúci správy
| Politickí predstavitelia = John Lee
| Vznik = prechod pod čínsku správu 1. júl 1997
| Susedia = 
| Rozloha = 1104
| Poradie rozloha = 179
| Rozloha vody = 50,5
| Percento vody = 4,58
| Odhad počtu obyvateľov = 7 234 800
| Rok odhad počtu obyvateľov = 2014
| Poradie odhad počtu obyvateľov = 100
| Sčítanie počtu obyvateľov = 7 234 800
| Rok sčítanie počtu obyvateľov = 2014
| Hustota obyvateľstva = 6 544
| Poradie hustota = 
| HDP = 292,677 miliárd USD
| Rok HDP = 2014
| Poradie HDP = 38
| HDP na hlavu = 55 167
| Poradie HDP na hlavu = 9
| HDI = 0,891
| Rok HDI = 2013
| Poradie (HDI) = 15
| Kategória HDI = veľmi vysoký
| náboženstvo = [[budhizmus]], [[taoizmus]], [[konfucianizmus]], [[kresťanstvo]], [[islam]]
| národnosti = [[Číňania]] (95 %), [[Filipínci]], [[Indonézania]]
| Mena = [[hongkonský dolár]]
| Kód meny = HKD
| Časové pásmo = 
| UTC posun = +8
| Letný čas = letný čas sa nepoužíva
| UTC posun leto = 
| Medzinárodný kód = 
| Kód motorových vozidiel = HK
| Internetová doména =.hk
| Smerové telefónne číslo = 852
| Poznámky = 
}}

'''Hongkong''', dlhý tvar '''Osobitná administratívna oblasť Čínskej ľudovej republiky Hongkong''' (o názvoch pozri nižšie), je jedna z dvoch [[osobitná administratívna oblasť|osobitných administratívnych oblastí]] [[Čínska ľudová republika|Číny]]. Do roku [[1997]] nebol Hongkong súčasťou Číny, ale bol kolóniou [[Spojené kráľovstvo|Spojeného kráľovstva]]. 

Hongkong má rozlohu len 1 095 km2 a má vyše 7 miliónov obyvateľov. Čínski obyvatelia Hongkongu hovoria varietou (dialektom) [[čínština|čínštiny]] označovanou ako [[kantončina]]. Úradnými jazykmi je [[čínština]] (konkrétna varieta čínštiny nie je predpísaná) a [[angličtina]]. Na rozdiel od zvyšku ČĽR, kde sa používa [[zjednodušené čínske písmo]], sa v Hongkongu oficiálne uprednostňuje [[tradičné čínske písmo]].

==Názvy ==
===Slovenské ===
Slovenský krátky tvar:
*V súčasnosti je jediný správny (t.j. jednak spisovný (kodifikovaný) a jednak predpísaný zo strany ÚGKK SR) slovenský krátky tvar názvu: '''Hongkong'''. Príslušné prídavné meno je ''hongkonský'' (čiže bez koncového g; obyvateľské meno potom samozrejme analogicky znie ''Hongkončan''). Staršie (do konca 60. rokov 20. stor.) príslušné prídavné meno niekedy znelo aj ''hongkongský''; v súčasnosti je tvar hongkongský nespisovný. Tvar Hongkong sa na Slovensku považuje za jediný správny zhruba od začiatku 70. rokov 20. storočia, ale vyskytoval sa v slovenčine aj dávno predtým. <ref name=ÚG/><ref>Hongkong. In: [[Pravidlá slovenského pravopisu]] 2013 (detto: Pravidlá slovenského pravopisu 1991)</ref><ref name=EÚ/><ref name="Dvonč">DVONČ, J. Hongkong  — hongkonský,  Hongkončan. In: Slovenská reč č. 5, 1969, S. 315-316 [https://www.juls.savba.sk/ediela/sr/1969/5/sr1969-5-lq.pdf] (Poznámka: V texte je preklep v anglickom názve: namiesto leaded má byť leased)</ref><ref>{{beliana|6|Hongkong|146}}</ref><ref name=MEZ>Hongkong. In: [[Malá encyklopédia zemepisu sveta]]. Bratislava: Obzor, 1977, S. 182</ref><ref>Hongkong. In: [[Pyramída (encyklopedický časopis)]] (heslo je z roku 1974)</ref><ref>Hongkong. In: {{Citácia knihy
| editori = [[Pavel Bujnák]]
| titul = Slovenský náučný slovník
| odkaz na titul = Slovenský náučný slovník
| zväzok = II E{{--}}M
| miesto = Bratislava; Praha 
| vydavateľ = Litevna, literárne a vedecké nakladateľstvo Vojtech Tilkovský
| rok = 1932
| počet strán = 380
| strany = 140
}}</ref>
*Starší oficiálny slovenský názov (do konca 60. rokov 20. stor.) bol občas aj '''Honkong''' (čiže bez prvého g). Príslušné prídavné meno bolo ''honkongský''.<ref name=Dvonč/><ref name=MA>Malý atlas sveta - 1. slovenské príručné vydanie. Praha, 1960, S. 94</ref>
*Vyskytuje sa aj nespisovný tvar '''Hong Kong'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://old.ecavza.sk/files/svet/hongkong.pdf |dátum prístupu=2020-06-02 |url archívu=https://web.archive.org/web/20210830214112/https://old.ecavza.sk/files/svet/hongkong.pdf |dátum archivácie=2021-08-30 }}</ref>, a to dokonca aj v textoch oficiálnej povahy<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Teichman | meno = Eric | autor = | odkaz na autora = | titul = Affairs of China (A Survey of the Recent History and Present Circumstances of the Republic of China) | vydanie = | vydavateľ = Routledge | miesto = | rok = 2016 | počet strán = 318 | url = | isbn = 978-1-317-21706-0 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref>. Tento názov zodpovedá súčasnému anglickému názvu (pozri nižšie).
*Vyskytujú sa aj nespisovné tvary '''Hong-Kong''' a '''Hong-kong''' (prídavné meno: ''hong-kongský''). Tieto sú dnes síce nespisovné, ale zhruba do 50. rokov 20. storočia sa v niektorých zdrojoch považovali za správne.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Knižnice a informácie | vydanie = | vydavateľ = Matica Slovenská | miesto = | rok = 2000 | počet strán = 272 | url = https://books.google.sk/books?id=57RMAQAAIAAJ&q=%22Hong-Kongu%22&dq=%22Hong-Kongu%22&hl=sk&sa=X&ved=0ahUKEwjv3dKekuPpAhX_wcQBHXp_BkM4ChDoAQhfMAc| isbn = | kapitola = | strany =418 | jazyk = }}</ref><ref>Victoria. In: {{Citácia knihy
| editori = Pavel Bujnák
| titul = Slovenský náučný slovník
| zväzok = III N{{--}}Ž
| miesto = Bratislava; Praha
| vydavateľ = Litevna, literárne a vedecké nakladateľstvo Vojtech Tilkovský
| rok = 1932
| počet strán = 348
| strany = 303
}}</ref><ref>Hong-kong. In: [[Masarykův slovník naučný]]3, S. 277</ref><ref>Vyhláška ministra zahraničných vecí z 21. augusta 1957 č. 58/1957 Zb. o Medzinárodnom dohovore o bezpečnosti ľudského života na mori dohodnutom 10. júna 1948 v Londýn.</ref>

Podľa Základného zákona Hongkongu (čl. 151) je krátky tvar (v slovenskej podobe) '''Hongkong, Čína'''.<ref name=EÚ/><ref name=BL>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Basic Law Full Text - PDA - chapter (7) | url = https://www.basiclaw.gov.hk/pda/en/basiclawtext/chapter_7.html | vydavateľ = basiclaw.gov.hk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-06-02 | miesto = | jazyk = }}</ref> 

Slovenský dlhý tvar v súčasnosti znie '''Osobitná administratívna oblasť Čínskej ľudovej republiky Hongkong''' (vyskytuje sa aj v inom slovoslede: '''Osobitná administratívna oblasť Hongkong Čínskej ľudovej republiky'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=https://op.europa.eu/sk/web/eu-vocabularies/th-concept/-/resource/eurovoc/1254 |dátum prístupu=2020-06-02 |url archívu=https://web.archive.org/web/20220407073307/https://op.europa.eu/sk/web/eu-vocabularies/th-concept/-/resource/eurovoc/1254 |dátum archivácie=2022-04-07 }}</ref>), podľa ISO-3166 '''Osobitná administratívna oblasť Číny Hongkong''' a skrátene '''Osobitná administratívna oblasť Hongkong''', pričom ale ÚGKK SR, zdá sa, považuje dlhý tvar za zhodný s krátkym tvarom. <ref name=EÚ>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Príloha A5 Zoznam krajín, území a mien | url = https://publications.europa.eu/code/sk/sk-5000500.htm#fn-hk1 | vydavateľ = publications.europa.eu | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-06-02 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name=ÚG>[https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-statov/cina.pdf Názvy štátov - Čína]</ref><ref name=ISO/>Treba ale poznamenať, že v mnohých textoch sa slovné spojenie "osobitná administratívna oblasť" nesprávne (teda v rozpore s normovaným názvom ÚGKK SR) uvádza v rôznych iných podobách, napr. "špeciálna administratívna oblasť" <ref>Úradný vestník Európskej únie - C 270/55 - Žaloba podaná 30. mája 2016 – Sun Media/EUIPO – Meta4 Spain (METAPORN) - (Vec T-273/16) - (2016/C 270/62)</ref>, "špeciálny administratívny región" <ref>[https://www.slov-lex.sk/static/prilohy/SK/ZZ/2018/392/20190101_4939763-2.pdf]</ref>, "osobitný administratívny región"<ref>[https://www.tasr.sk/ots/ots-cina-nedovoli-ziadnym-externym/25401-clanok.html]</ref> či "zvláštna správna oblasť" <ref>https://www.europarl.europa.eu/meetdocs/2009_2014/documents/tran/pv/893/893476/893476sk.pdf</ref> - úplný zoznam pozri v článku [[osobitná administratívna oblasť]].

===Anglické ===
Anglický krátky tvar znie ''Hong Kong'', staršie aj ''Hong-Kong'' alebo ''Hongkong''. <ref name=ISO/><ref name=ÚG/><ref name=MEZ/><ref>Hong Kong. In: Encyclopaedia Britannica online [https://www.britannica.com/place/Hong-Kong]</ref><ref>Hong-Kong in: Encyclopaedia Britannica 1911 [https://en.wikisource.org/wiki/1911_Encyclop%C3%A6dia_Britannica/Hong-Kong]</ref><ref name=MA/><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Teichman | meno = Eric | autor = | odkaz na autora = | titul = Affairs of China (A Survey of the Recent History and Present Circumstances of the Republic of China) | vydanie = | vydavateľ = Routledge | miesto = | rok = 2016 | počet strán = 318 | url = | isbn = 978-1-317-21706-0 | kapitola = | strany =198, 199| jazyk = }}</ref>

Podľa Základného zákona Hongkongu je krátky tvar ''Hong Kong, China''.<ref name=BL/> 

Anglický dlhý tvar znie v súčasnosti: ''Hong Kong Special Administrative Region of the People's Republic of China'' (norma ISO-3166 uvádza tvar: ''Hong Kong Special Administrative Region of China'') alebo skrátene ''Hong Kong Special Administrative Region'' (skratka HKSAR). <ref name=ISO>[https://www.iso.org/obp/ui/#iso:code:3166:HK ISO-3166]  (na Slovensku ako STN ISO-3166)</ref><ref>[https://www.basiclaw.gov.hk/en/basiclawtext/cover.html] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200802160340/https://www.basiclaw.gov.hk/en/basiclawtext/cover.html |date=2020-08-02 }} Basic Law</ref><ref name=EÚ/>

===Čínske ===
Čínsky krátky tvar znie: v tradičnom aj zjednodušenom čínskom písme 香港 –  slovenský prepis: Siang-kang - [[pchin-jin]]: Xiānggǎng - yaleský prepis [[kantončina|kantončiny]]: Hēung góng - kantonská výslovnosť (vyjadrená znakmi pre slovenského čitateľa): [höön<sup>g</sup> kón<sup>g</sup>]. Doslovný význam tohto čínskeho názvu je „voňavý prístav“<ref>{{Citácia knihy
| priezvisko zborník = Zhang Cziráková
| meno zborník = Daniela
| priezvisko zborník2 = Benická
| meno zborník2 = Jana
| kapitola zborník = Odporúčania pri prepise čínskych názvov, mien a iných reálií do slovenského jazyka
| editori = Anna Rácová, Martina Bucková, [[Jozef Genzor]]
| titul = Ako prepisovať z orientálnych jazykov do slovenčiny : Praktická príručka
| miesto = Bratislava
| vydavateľ = [[Ústav orientalistiky SAV]] v Slovak Academic Press
| rok = 2018
| isbn = 978-80-89607-70-9
| počet strán = 134
| strany = 91{{--}}105
}}</ref>{{rp|103}}.

Podľa Základného zákona Hongkongu je krátky tvar: tradičné čín. písmo: 中國香港 - zjednodušené čín. písmo: 中国香港 - slovenský prepis: Čung-kuo Siang-kang - pchin-jin: Zhōngguó Xiānggǎng.

Čínsky dlhý tvar znie:
* tradičné čín. písmo: 中華人民共和國香港特別行政區 - zjednodušené čínske písmo: 中华人民共和国香港特别行政区 - slovenský prepis: Čung-chua žen-min kung-che-kuo Siang-kang tche-pie sing-čeng-čchü  - pchin-jin: Zhōnghuá Rénmín Gònghéguó Xiānggǎng Tèbié Xíngzhèngqū - yaleský prepis kantončiny: Jūng'wàh Yàhnmàhn Guhng'wòhgwok Hēunggóng Dahkbiht Hàhngjingkēui,
* alebo skrátene: tradičné čín. písmo: 香港特別行政區 - zjednodušené čínske písmo: 香港特别行政区  - slovenský prepis: Siang-kang tche-pie sing-čeng-čchü - pchin-jin: Xiānggǎng Tèbié Xíngzhèngqū - yaleský prepis kantončiny: Hēunggóng Dahkbiht Hàhngjingkēui.

==Časti ==
[[Súbor:Hongkong (Unsplash).jpg|náhľad|Panoráma ostrova Hong Kong]]
Hongkong sa delí na tri časti (tu zoradené pri pohľade z juhu na sever): 
* ostrov [[Hongkong (ostrov)|Hongkong]]
* polostrov [[Kowloon]] (Ťiou-lung) v užšom zmysle (= územie Kawloon; t.j. časť pevniny priľahlá ostrovu Hongkong)
* [[Nové teritóriá]] (t.j. celá pevnina severne od polostrova Kowloon v užšom zmysle + asi 235 ostrovov, z ktorých najväčšie sú [[Lantau]] a [[Lamma]])
Polostrov [[Kawloon]] (Ťiou-lung) v širšom zmysle je celá Osobitná administratívna oblasť ČĽR Hongkong okrem ostrovov, čiže pevninská časť Nových teritórií + polostrov Kawloon v užšom zmysle.<ref>Hongkong. In: [[Encyclopaedia Beliana]]</ref><ref>Hongkong. In: [[Pyramída (encyklopedický časopis)]]</ref><ref>https://www.britannica.com/place/Kowloon-Peninsula</ref>

==Dejiny==
Podľa [[Archeológia|archeologických]] výskumov ľudia žili v oblasti dnešného mesta Hongkong už približne pred 5 000 rokmi. Dokazujú to rôzne [[neolit]]ické artefakty a kamenné gravúry. Počas vlády dynastie [[Chan (dynastia)|Chan]] (206 pred Kr. po 260 pred Kr.) bolo územie Hongkongu osídlené [[Číňania|Číňanmi]]. Počas vlády dynastie [[Tchang (dynastia)|Tchang]] (618 – 907) sa tento región začal využívať ako prístav. Prvé výraznejšie osídlenie regiónu nastalo počas dynastie [[Jüan (dynastia)|Jüan]] (1261 – 1368), aj keď ešte stále išlo o okrajový región, ktorého obyvateľstvo sa živilo predovšetkým rybolovom a chovom [[perlorodka|perlorodiek]].

Väčšie osídlenie pobrežia Južnej Číny je známe z moreplavby portugalského moreplavca [[Fernão Pires de Andrade|Fernaa Piresa de Andrade]] z roku 1517. V roku 1699 prostredníctvom [[Východoindická spoločnosť|Východoindickej spoločnosti]] na územie Číny prišli Briti, ktorí výrazne ovplyvnili nasledujúce dejiny mesta. Po začatí dovozu [[Ópium|ópia]], ktoré viedlo k [[Ópiové vojny|prvej ópiovej vojne]] a po nasledovnom obsadení hongkonského teritória Britmi v roku 1841 sa v roku 1843 Hongkong stal oficiálnou britskou kolóniou. Britské kráľovstvo si z vojenských strategických dôvodov a z dôvodov zabezpečenia obyvateľstva kolónie pitnou vodou v roku 1898 od Číny na 99 rokov prenajalo 235 ostrovov a ďalšie časti položené severne (tzv. New Territories). Vďaka liberalizácii obchodu, presadenej po prvej ópiovej vojne, sa z Hongkongu vyvinula významná liberálna zóna pre obchod vo [[Východná Ázia|Východnej Ázii]]. Medzi rokmi 1851 – 1931 sa počet obyvateľov zvýšil z 33 000 na 879 000, z čoho 95 % tvorili Číňania.

[[Súbor:Flag of Hong Kong (1959–1997).svg||náhľad|Vlajka Hongkongu (1959 – 1997)]]

Krátko po vypuknutí [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] sa britský Hongkong vzdal nepriateľskému [[Japonsko|Japonsku]]. Po vojne bolo mesto z väčšej časti zdevastované a schudobnené. Po vyhlásení [[Čínska ľudová republika|Čínskej ľudovej republiky]] sa zo [[Šanghaj]]a do Hongkongu presťahovalo veľa podnikov. Po zrušení ekonomického embarga zo začiatku 50. rokov sa z Hongkongu stala jedna z navyspelejších ekonomík sveta. V 80. rokoch 20. storočia čínsky vodca [[Teng Siao-pching]] predstavil pre Hongkong doktrínu ''[[Jedna krajina, dva systémy]]'', ktorá umožnila deklaráciu medzi Čínskou ľudovou republikou a [[Spojené kráľovstvo|Spojeným kráľovstvom]] z [[19. decembra]] [[1984]], podľa ktorej sa 1. júla 1997 z Hongkongu stala osobitná administratívna oblasť (angl. ''Special Administrative Region (SAR)'') Číny.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = Lenhart
 | meno = Erik
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = Realizácia politickej stratégie Teng Siao-phinga: Jedna krajina dva systémy  
 | url = http://sjps.fsvucm.sk/Articles/06_3_1.pdf
 | vydavateľ = Slovenská politologická revue
 | dátum vydania = 3/2006
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2022-12-17
 | miesto = 
 | jazyk = 
}}</ref>

V roku 1997 zasiahla Hongkong [[Ázijská finančná kríza]], ktorá zastavila hospodársky rast mesta. V tom istom roku zasiahla mesto epidémia vtáčej chrípky. Epidémia [[SARS]] roku 2003 paralyzovala život v meste a zanechala za sebou 299 obetí.<ref>{{Citácia periodika 
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = [[TASR]]
 | odkaz na autora = 
 | titul = SARS je pre ázijské krajiny horší než finančná kríza
 | periodikum = SME : INDEX
 | odkaz na periodikum = 
 | url = https://index.sme.sk/c/873514/sars-je-pre-azijske-krajiny-horsi-nez-financna-kriza.html
 | issn = 
 | vydavateľ = Petit Press
 | miesto = Bratislava
 | dátum = 2003-04-17
 | dátum prístupu = 2022-12-17
}}</ref> Život pod čínskou správou sprevádzalo množstvo protestov. Snaha vlády o tajné presadenie zákonom proti rozvracaniu viedla roku 2003 k masovým protestom, ktoré napokon priniesli rezignáciu prvého miestneho predsedu vlády, [[Tung Chee-hwa]].  

Dlhodobé spory o interpretáciu Basic Law, hongkonskej miniústavy, vyústili v septembri 2014 v protesty známe ako [[Dáždnikové hnutie]]. Na 79 dní trvajúcom proteste v podobe obsadenia hlavných dopravných tepien v centre mesta sa zúčastnilo približne 50 000 ľudí, získal celosvetovú pozornosť a priamo či nepriamo sa dotkol takmer každého obyvateľa mesta.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = Šebeňa
 | meno = Martin
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = Ohliadnutie za hnutím Occupy Central
 | url = https://ceias.eu/obhliadnutie-za-hnutim-occupy-central/
 | vydavateľ = ceias.eu
 | dátum vydania = 2015-03-18
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2022-12-17
 | miesto = 
 | jazyk = 
}}</ref>

V októbri 2018 boli v Hongkongu otvorené dva veľké infraštruktúrne projekty, ktoré spájajú mesto s Čínou: [[vysokorýchlostná železnica]] a [[Most Hongkong – Ču-chaj – Macao|most do Macaa a Ču-chaju]], ktorý je zároveň najdlhším mostom cez more na svete. V roku 2019 vypukli rozsiahle, niekoľko mesiacov trvajúce [[Protesty v Hongkongu (2019-2020)|protivládne protesty]], ktoré paralyzovali mesto. Tie utíchli po vypuknutí [[Pandémia ochorenia COVID-19|pandémie covidu-19]] a prijatí kontroverzného [[Hongkonský zákon o národnej bezpečnosti|zákona o národnej bezpečnosti]] v júni 2020.<ref>{{Citácia periodika 
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = TASR
 | odkaz na autora = 
 | titul = Čína schválila kontroverzný zákon o národnej bezpečnosti pre Hongkong
 | periodikum = Pravda
 | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník)
 | url = https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/555965-cina-schvalila-kontroverzny-zakon-o-narodnej-bezpecnosti-pre-hongkong/
 | issn = 1336-197X
 | vydavateľ = Perex
 | miesto = Bratislava
 | dátum = 2020-06-30
 | dátum prístupu = 2021-12-14
}}</ref>

==Ekonomika ==
{{bez zdroja}}
Základ ekonomiky Hongkongu tvorí zahraničný obchod, valutovo-finančné operácie, elektronický, spracovateľský, ľahký a textilný priemysel, ktorý pracuje predovšetkým na [[export]]. Je tu veľký námorný prístav a uzlové letisko. Dynamika rozvoja všetkých stránok života umožnila priradiť Hongkong k tzv. [[Ázijské tigre|mladým tigrom Ázie]], ktoré sa podľa základných parametrov činnosti približujú k rozvinutým krajinám, ktoré majú vysokú životnú úroveň obyvateľstva.

==Kultúra==
{{bez zdroja}}
===Múzeá=== 
====Múzeum kultúrneho dedičstva====
[[Súbor:Hong Kong Heritage Museum 201305.jpg|náhľad|Hong Kong Heritage Museum]]
Budova múzea leží blízko zastávky MRT Che Kung Temple. Vstupné zahŕňa všetky výstavy a stojí 10 hongkonských dolárov (2013) s výnimkou stredy, kedy je vstup bez poplatkov. Múzeum funguje pod záštitou regionálneho štátneho kultúrneho úradu ''Leisure and Cultural Services Department'' spadajúceho pod hongkonskú vládu a na viacerých poschodiach ponúka šesť stálych výstav, ktoré boli nadizajnované firmou ''Reich+Petch''. Týmito výstavami sú sieň so zameraním na spracovanie dejín hongkonských severných oblastí ''New Territories Heritage Hall'', galéria pre deti ''Children's Discovery Gallery'' na nádvorí múzea, sieň so zameraním na exhibíciu s témou kantonskej opery ''Cantonese Opera Heritage Hall'', výstava čínskych umeleckých diel ''T. T. Tsui Gallery of Chinese Art'', ktorá vystavuje medzi inými aj artefakty z múzea ''Tsui Museum of Art'' a výstavná sieň ''Chao Shao-an Gallery''.

Podľa archeologických výskumov ľudia žili v oblasti dnešného mesta Hongkong už približne pred 5000 rokmi. Dokazujú to rôzne neolitické artefakty a kamenné gravúry, ktoré sú vystavené v zadnej časti prízemia, v hale New Territories Heritage Hall. V jednej väčšej sále na prízemí je vo forme drevených lodí, člnov a predajných stánkov napodobnený prístav stredovekého Hongkongu. Udalosti sú v New Territories Heritage Hall chronologicky tematizované a podložené exponátmi. Veľkoplošné čierno-biele fotografie dokumentujú historický vývin.

V roku 2013 bola na najvyššom poschodí múzea nainštalovaná exhibícia, ktorá predstavovala život a celoživotné pôsobenie svetoznámeho herca, učiteľa a umelca bojových umení [[Bruce Lee]]ho. Vo vstupnej hale na schodoch stála jeho zlatá socha v nadživotnej veľkosti. V prvej vstupnej chodbe exhibície sa na zrkadlové steny premietala videoinštalácia Bruce Leeho životného kréda: "Pohybuj sa ako voda – buď tichý ako zrkadlo". 
<br>Na druhom poschodí prebiehala expozícia predstavujúca život a pôsobenie slávneho hongkonského módneho dizajnéra dámskej módy Eddieho Laua. Tento miestny rodák začiatkom 1970 rokov študoval módne dizajnérstvo v [[Londýn]]e, kde uskutočnil svoju prvú módnu prehliadku. [[Essie Lou]] je nielen dizajnérom spojeným s Hongkongom, ale aj zakladateľom myšlienky zakomponovania dizajnu do regionálnej hudby a miestneho sveta šoubiznisu. Eddie Lau pre múzeum sprístupnil svoje archívy módnych návrhov, fotografií a kostýmov z módnych prehliadok. Tieto obsahujú jeho návrhy svetoznámych kolekcií, uniformy pre Cathay Pacific Airways a Dragonair a taktiež [[haute couture]], teda šitie na mieru pre svetové celebrity ako Pak Suet-sin, Michelle Yeoh, Liza Wang and Eunice Lam.
<br>Na prízemí múzea sa v roku 2013 nachádzala expozícia venujúca sa svetoznámej [[kantónska opera|kantónskej opere]]. Steny lemovali pestrofarebné rekvizity a kostýmy. Od vchodu bola výstava zoradená podľa časovej postupnosti od jej počiatkov až po dnešok. Významné postavenie účinkujúcich sa v opere odzrkadľuje v náročnosti kostýmov.

====Hong Kong Museum of Art====
[[Súbor:Hong Kong Museum of Art 201911.jpg|náhľad|Hong Kong Museum of Art]]
Svojou polohou v bezprostrednej blízkosti významnej hongkonskej turistickej atrakcie, podľa [[hollywood]]skeho vzoru založenej promenády so zapracovanými zlatými hviezdami prominentov [[Avenue of Stars]], je múzeum Hong Kong Museum of Art dobre dostupné. Vstupné 10 [[hongkonský dolár|hongkonských dolárov]] (cca 1 euro) zahŕňa všetky výstavy umiestnené na piatich poschodiach. V súčasnosti (2013) múzeum ponúka, okrem piatich stálych výstav, rozsiahlu expozíciu zbierky 4 000 kusov prevažne juhočínskych starožitností zo všetkých umeleckých epoch, prehľadne usporiadanú od raného obdobia až po obdobie moderny. Do zbierky starožitností patria rôzne predmety každodennej, obradnej aj náboženskej povahy z oblasti hrnčiarstva a keramiky od [[neolit]]u až po exponáty [[20. storočie|20. storočia]]. Medzi vystavenými objektmi sú ďalej práce dekoratívneho charakteru, bronzové predmety, predmety z [[jadeit]]u, lakované, [[email]]ové a sklené predmety, [[Drevorezba|drevorezby]] a umelecké spracovanie [[bambus]]u, [[slonovina|slonoviny]], [[Nosorožec|rohu nosorožca]], ako aj textil, kostýmy a nábytok. Každý z vystavených predmetov sa počas celých storočí dobre zachoval, väčšinou kvôli tomu, že bol zakrytý zeminou.

Zbierka múzea sa zväčša skladá z veľkorysých darov obyvateľstva a niekoľkých pozostalostí zberateľov, ktoré boli múzeu za posledných 30 rokoch odkázané. Medzi najkrajšie a najcennejšie vystavené predmety patrí reliéfová rezba šálky z jedného kusu rohu nosorožca z obdobia dynastie [[Čching (dynastia)|Čching]] (17. až 20. storočie) v svetlo- a tmavohnedých farebných odtieňoch, znázorňujúca deviatich dospelých šupinatých drakov, chytajúcich horiace perly uprostred oblakov a brál, ktorí obopínajú šálku v kruhu, šplhajúc sa hore cez okraj šálky, čím zároveň tvoria jej ucho. Títo draci, ktorí sa na podobných rezbách šálok z rohov používali výnimočne zriedkavo, majú štyri pazúry, čo indikuje, že túto šálku používal cisár a pripisovali sa jej [[afrodiziakum|afrodiziakálne]] a liečivé vlastnosti.

Ďalším zaujímavým exponátom je váza s ornamentmi žltej farby podobná mešcu. Na jej hrdle je vyformovaná hodvábna stuha. Biele sklené telo vázy je pomaľované a vyzdobené nápadnými emailovými kresbami, ktoré imitujú textúru [[hodváb]]u a [[Súkno|súkna]]. Na jej spodku je ďalej imitovaný [[brokát]] s jemnými vzormi typických čínskych rastlín a kvetov ako [[pivonka|pivoniek]], [[ibištek]]u, kvietkov [[Marhuľa|marhúľ]] a [[granátové jablko|granátových jabĺk]], všetko namaľované dohromady. Medzi vetvami a kvetmi nájdeme motívy drakov, ktoré harmonizujú s okolitým florálnym vzorom. Táto váza predstavuje výnimočné dielo [[sklenárstvo|sklenárstva]], ktoré sa v Číne začalo rozširovať v 17. storočí.

Na rozdiel od západných krajín, ktorých umelecké dejiny sú popretkávané mnohými zmenami štýlov a foriem, je čínske umenie význačné svojou prekvapivou kontinuitou. V umení dynastie [[Ming (dynastia)|Ming]] (14. až 17. storočie) sa dá stále rozpoznať charakteristická predloha dynastie [[Tchang (dynastia)|Tchang]] (7. až 10. storočie). Maľované obrazy z obdobia dynastie [[Čching (dynastia)|Čching]] (17. až 20. storočie) sú kompozíciou podobné tým z dynastie [[Sung (dynastia)|Sung]] (10. až 13. storočie). Jedným z dôvodov pre tento fakt je všeobecne rozšírený rešpekt pred tradíciou v čínskej kultúre. Tematicky sa tieto diela často zaoberajú postulátom života v harmónii s prírodou a aj technika maľby prezrádza vplyvy [[Taoizmus|taoistickej]] [[jing-jang]] náuky. Popritom neustále a opakovane nachádzame v čínskych dielach postavy taoistickej mytológie. Vplyv [[Budhizmus|budhizmu]] je v čínskom umení o niečo miernejší. Od 16. storočia vstúpili do čínskych umení, hlavne prostredníctvom činnosti európskych misionárov, aj západné vplyvy. Nositeľmi čínskeho umenia boli, najmä z finančných dôvodov, cisársky dvor a skupiny ľudí blízke cisárskemu dvoru alebo kruhy vzdelancov. Okrem toho tvorili, predovšetkým v literatúre a maliarstve aj vzdelanci či bývalí úradníci, ktorí sa z protestu voči vládnucim politickým pomerom utiahli do ústrania. V zbierke starožitností majú zastúpenie jednotlivé umelecké obdobia a vystavené exponáty predstavujú charakteristické znaky každého z nich. Opis týchto charakteristík je prístupný v čínskom a anglickom popise, a tiež cez zvukového sprievodcu.

Ďalšou z rozsiahlejších je čínska zbierka moderného umenia, [[kaligrafia|kaligrafie]] a maliarstva The Chinese Fine Art, ktorej pôvod siaha do 60. rokov 20. storočia. Múzeum na začiatku mnoho obrazov kúpilo, ale veľa ďalších získalo darom a zbierka sa tak v poslednom období rozšírila o cca 5 000 exponátov. Je rozdelená do štyroch častí: maliarske diela z provincie Kuang-tung, kaligrafia z provincie Kuang-tung, škola Lingnan a čínske moderné umenie. Výstava poukazuje na vývoj už spomenutých oblastí s dôrazom na vývoj čínskeho umenia 20. storočia. Mnohí umelci z provincie Kuang-tung mali sklony k modernizácii a vyznačovali sa osobitým, jedinečným štýlom. Umelci ako Zhang Mu, Li Jian, Su Su Renshan a Liupeng, ktorí mali každý osobný, jedinečný štýl, boli vzorom pre ďalších umelcov 20. storočia. Kaligrafia z provincie Kuang-tung predstavuje vývoj od stredu obdobia dynastie Ming (14. až 17. storočie) po súčasnosť. Pri vývoji moderného čínskeho umenia zohrala závažnú rolu tiež Lingnanská škola. Zakladatelia lingnanskej školy, Gao Jianfu, Gao Qifeng a Chen Shuren, sú zástancami hnutia „New Chinese Painting” a jeho teórie a praxe miešania západných vplyvov do čínskeho umenia. Jedným z mnohých výnimočných diel vystavených práve v tejto zbierke je zvitok typického umelca – úradníka menom Li Jian (*1747 – †1799), ktorý celý svoj život úspešne kultivoval klasické umenia, predovšetkým poéziu, kaligrafiu, maliarstvo a rezbárstvo. Vystavenú krajinku na zvitku namaľoval potom, ako sa zotavil z choroby počas návštevy provincie Kuang-tung. Jeho univerzálnosť, schopnosť vytvárať formy pomocou rôznych techník miešajúcich štýly maliarov Shitao (*1642 – †1707) a Ni Zana (*1301 – †1374) sú jedinečné a Li Jianovi sa preto pripisuje vytvorenie charakteristických vlastností pre výtvarné umenie z provincie Kuang-tung.

Menšími vystavenými zbierkami v múzeu Hong Kong Museum of Modern Art sú zbierka hongkonského umenia, K. S. Lo-ova zbierka čajového tovaru a pečatí, historické obrazy a Xubaizhai-ova zbierka čínskeho výtvarného umenia a kaligrafie.

== Slováci, ktorí tu pôsobili ==
* [[Ján Ježovít]] (* [[1909]]{{--}}† [[1994]]){{--}} [[Saleziáni Don Bosca|salezián]], kníhtlačiar, väznený v japonskom koncentračnom tábore (1941 – 1945), misionár (misionárom v Číne bol 37 rokov), od tamojšieho ministerstva školstva dostal čestný titul ''Qualified Teacher{{--}}Kvalifikovaný učiteľ''.<ref>{{Citácia periodika  
  | priezvisko = Kubanovič
  | meno = Zlatko
  | autor = 
  | odkaz na autora = 
  | spoluautori = 
  | titul = Salezián, ktorý prežil japonský koncentrák
  | periodikum = Don Bosco dnes
  | odkaz na periodikum = 
  | rok = 2016
  | mesiac = 
  | ročník = 47 
  | číslo = 5
  | strany = 24{{--}}25
  | url = http://www.saleziani.sk/images/pdf/SLK_DonBoscoDnes_2016_05.pdf#page=24
  | dátum prístupu = 2016-09-28
  | issn = 1338-4201
}}</ref>

== Pozri aj ==
[[Prechody cez prístav Victoria]]

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Iné projekty ==
{{Projekt|commonscat=Hong Kong}}

{{Čína}}
{{WTO}}
{{APEC}}

[[Kategória:Hongkong| ]]
[[Kategória:Administratívne členenie Číny]]
[[Kategória:Prístavné mestá v Číne]]
[[Kategória:Prístavné mestá Juhočínskeho mora]]