Zobrazenie zdroja stránky Litva

{{Iné významy}}{{Infobox štát
| Celý názov = Litovská republika
| 2. pád názvu = Litvy
| Vlajka = Flag of Lithuania.svg
| Znak = Coat of Arms of Lithuania.svg
| Poloha = EU-Lithuania.svg
| Motto = Tautos jėga vienybėje (''Sila národa je v jednote'')
| Hymna = Tautiška Giesmė (''Národná spev'')<br /><center>[[Súbor:Tautiška giesme instrumental.oga]]</center>
| Dlhý miestny názov = Lietuvos Respublika 
| Krátky miestny názov = Lietuva
| Hlavné mesto = [[Vilnius]]
| ŠírkaSt = 54
| ŠírkaMin = 41
| ŠírkaSJ =s 
| DĺžkaSt = 25
| DĺžkaMin = 19
| DĺžkaVZ =v 
| Najväčšie mesto = Vilnius
| Úradné jazyky = [[litovčina]]
| Štátne zriadenie = [[poloprezidentská republika]]
| Funkcie politických predstaviteľov = [[hlava štátu]]<br />[[predseda vlády]]
| Politickí predstavitelia = [[Gitanas Nausėda]]<br />[[Ingrida Šimonytė]]
| Vznik = [[16. február]] [[1918]] (vyhlásenie nezávislosti od [[Ruská sovietska federatívna socialistická republika|Ruska]] a [[Nemecké cisárstvo (1871 – 1918)|Nemecka]])<br />[[11. marec]] [[1990]] (vyhlásenie nezávislosti od [[Sovietsky zväz|ZSSR]] a premenovanie [[Litovská sovietska socialistická republika|Litovskej SSR]] na Litovskú republiku)<br />[[6. september]] [[1991]] (ZSSR uznal nezávislosť Litvy)
| Nezávislosť = [[11. marec]] [[1990]]
| Susedia = [[Poľsko]], [[Lotyšsko]], [[Bielorusko]], [[Rusko]]
| Rozloha = 65 300
| Poradie rozloha = 121
| Rozloha vody = 
| Percento vody = 1,35
| Odhad počtu obyvateľov = 2 793 986
| Rok odhad počtu obyvateľov = 2019
| Poradie odhad počtu obyvateľov = 138
| Sčítanie počtu obyvateľov = 3 483 972
| Rok sčítanie počtu obyvateľov = 2010
| Hustota obyvateľstva = 43
| Poradie hustota = 173
| HDP = 54,485 mld.
| Rok HDP = 2019
| Poradie HDP =80 
| HDP na hlavu = 37 162
| Poradie HDP na hlavu = 41
| HDI = 0,858
| Rok HDI = 2018
| Poradie (HDI) = 35
| Kategória HDI =vysoký 
| Mena = [[euro]] (=100 centov)
| Kód meny = lt
| Časové pásmo = 
| UTC posun = +2
| Letný čas = 
| UTC posun leto = +3
| Medzinárodný kód = LTU / LT
| Kód motorových vozidiel = LT
| Internetová doména =.lt
| Smerové telefónne číslo = 370
| Poznámky = 
}}
[[Súbor:Lithuania Transportation.jpg|right|thumb|Mapa Litvy]]
[[Súbor:LithuaniaPhysicalMap-Detailed.png|right|thumb|Fyzická mapa Litvy]]
'''Litva''' ([[Litovčina|po litovsky]]: ''Lietuva''), dlhý tvar '''Litovská republika''' ([[Litovčina|po litovsky]]: ''Lietuvos Respublika'') je štát vo východnej  [[Európa|Európe]]. Je najjužnejšou a najväčšou z troch [[pobaltské štáty|pobaltských krajín]]. Hraničí s [[Lotyšsko]]m (dĺžka hraníc {{km|588|m}}) na severe, s [[Bielorusko]]m ({{km|677|m}}) na juhovýchode, s [[Poľsko]]m ({{km|104|m}}) a ruskou [[Kaliningradská oblasť|Kaliningradskou oblasťou]] ({{km|255|m}}) na juhozápade. Litovské pobrežie meria {{km|90|m}}

== Územie ==
Litovská republika sa skladá zo štyroch historických regiónov:
*[[Žmuď|Žemaitija]] (na západe)
*[[Aukštaitija]] (na severovýchode)
*[[Dzūkija]] (na juhovýchode)
*[[Suvalkija]] (na juhozápade)

== Dejiny ==
{{Hlavný článok|Dejiny Litvy}}

== Povrch a podnebie ==
Zväčša plochý a rovinatý terén Litvy vytvarovali ľadovce. Vďaka ľadovcovým morénam vznikli aj jediné významnejšie vyvýšeniny na západe a východe krajiny, ktoré ohraničujú prímorskú nížinu, no nepresahujú výšku {{m|300|m}}. Litovská nížina, ktorá sa tiahne stredom republiky, nepresahuje dokonca nadmorskú výšku 90 metrov. Najvyšší bod Litvy predstavuje pahorok [[Aukštojas]] ({{m|293.8|m}}) asi {{km|25|m}} na juhovýchodne od Vilniusu. (Donedávna sa za najvyšší bod Litvy označoval pahorok [[Juozapinė]], novšie merania však ukázali, že je o približne dve desatiny metra nižší ako neďaleký [[Aukštojas]].) Meno, ktoré má vŕšok od roku [[2005]], pochádza zo starej litovskej mytológie – [[Aukštėjas]] bol významným božstvom a považoval sa za tvorcu sveta.

Litva sa nachádza v prechodnom pásme medzi morským a kontinentálnym podnebím. Priemerné mesačné teploty v januári dosahujú výšku len −5&nbsp;°C a júlové +17&nbsp;°C. Za rok v krajine napadne od 540 – {{mm|930|m}} zrážok. Jari a jesene bývajú hmlisté.

Zmiešané lesy pokrývajú asi 30 % územia krajiny.

== Vodstvo ==
Krajina má {{km|90|m}} piesočného morského pobrežia, značnú časť z toho predstavuje [[Kuršský záliv]], oddelený od mora úzkym piesočnatým polostrovom, označovaným ako [[Kuršská kosa]]. Polostrov je na [[lokality Svetového dedičstva v Európe|zozname svetového prírodného dedičstva UNESCO]]. [[Kuršský záliv]] v zime na dva až tri mesiace zamŕza, v lete v ňom teplota vody dosahuje aj 25&nbsp;°C.

Najvýznamnejšou litovskou riekou je [[Nemunas (rieka)|Nemunas]], ktorý sem priteká z [[Bielorusko|Bieloruska]] a ústi do [[Kuršský záliv|Kuršského zálivu]]. Na {{km|116|m}} predstavuje hranicu Litvy s [[Rusko]]m a s [[Bielorusko]]m. Povodie [[Nemunas (rieka)|Nemunasu]] zaberá až 70 % územia Litvy. V ľudovej tradícii sa ospevuje ako ''„otec litovských riek“''. Za ''„matku litovských riek“'' sa zvykne označovať druhá najväčšia rieka Litvy – [[Neris]], najvýznamnejší prítok [[Nemunas (rieka)|Nemunasu]] na území krajiny. [[Neris]] pramení v [[Bielorusko|Bielorusku]] preteká cez [[Vilnius]] a vlieva sa do [[Nemunas (rieka)|Nemunasu]] pri [[Kaunas]]e.

V Litve sa nachádza vyše 3000 jazier, ktoré sú – podobne ako inde v [[Pobaltie|Pobaltí]] – ľadovcového pôvodu. Pozornosť si zaslúži najmä jazero [[Vištynecké jazero|Vištytis]] pri rovnomennom mestečku, ležiacom na jeho brehu ([[litovčina|po litovsky]]: ''Viśtyčio ežeras''; [[ruský jazyk|po rusky]]: ''Виштынецкое озеро''). Vzhľadom na veľkú rozmanitosť flóry a fauny ho niekedy označujú ako ''„európsky Bajkal''“. Malebná zvlnená a zalesnená krajina v okolí bola vyhlásená za prírodnú rezerváciu. Ako skutočný vodný labyrint sa tradične predstavuje jazerná oblasť v okolí mesta [[Ignalina]], kde je aj najväčšie jazero Litvy –  [[Drūkšiai]] (časť dnes patrí [[Bielorusko|Bielorusku]]). Na jeho brehu funguje od osemdesiatych rokov atómová elektráreň. Napriek tomu, že nemá pôvodne plánovanú kapacitu (po [[černobyľská havária|černobyľskej havárii]] roku [[1986]] zastavili výstavbu ďalších blokov), niektorí ochranári tvrdia, že jazero je pre potreby elektrárne primalé a voda, ktorá sa doň vracia z chladiacej sústavy, spôsobuje jeho otepľovanie, čo má negatívne dôsledky na ekosystém.

Litva má aj päť ostrovov, ktoré sa nachádzajú v Delte rieky [[Nemunas (rieka)|Nemunas]] – [[Rusnės sala]], [[Briedžių sala]], [[Kiemo sala]], [[Kubilių sala]], [[Triušių sala]].

== Obyvateľstvo ==
Litva má približne 2 974 000 obyvateľov ([[2019]]). Národnostné zloženie obyvateľstva Litvy tvorí vyše 83 % obyvateľstva litovskej národnosti. Najvýznamnejšie menšiny tvoria [[Poliaci]] (6,7 %) a [[Rusi]] (6,3 %). Poliaci žijú najmä v oblasti [[Vilnius]]u. Rusi sa najviac koncentrujú v mestách [[Vilnius]] a [[Klaipėda]]. V pohraničných oblastiach žije [[Bielorusi|bieloruské obyvateľstvo]] (1,2 %).

Úradný jazyk je [[litovčina]], ale ruská menšina požaduje aj [[ruština|ruštinu]]. 

Vzťahy s ruskou menšinou sú čiastočne komplikované. Menšina požaduje texty nielen v latinke, ktorú [[Litovci]] znova zaviedli ale aj v azbuke. Vznikla ako pozostatok okupácie [[Sovietsky zväz|ZSSR]] a presídľovania. [[Litovci]] považujú ruskú menšinu za príťaž a neakceptujú jej existenciu.

Demografický obraz Litvy výrazne poznačili turbulencie [[20. storočie|20. storočia]]. Počas sovietskej okupácie v rokoch [[1940]] – [[1941]] bolo asi 5 000 ľudí popravených a 45 000 deportovaných na [[Sibír]]. Počas nemeckej okupácie [[1941]] – [[1945]] zahynulo okolo 370 000 ľudí. Po opätovnom pripojení Litvy k [[Sovietsky zväz|ZSSR]] roku [[1945]] emigrovalo asi 80 000 ľudí a okolo 205 000 ľudí deportovali na Sibír. Dramaticky postihol krutý osud [[Židia|Židov]]. Pred druhou svetovou vojnou sa cca 7,5 % obyvateľov hlásilo k židovskej národnosti (najmä mestské obyvateľstvo, remeselníci a obchodníci). [[Vilnius]], kde [[Židia]] tvorili až 30 % populácie, niekedy nazývali aj ''„severný Jeruzalem“''. Takmer všetci litovskí [[Židia]] zahynuli za nacistickej okupácie alebo emigrovali po vojne do [[Spojené štáty americké|USA]] a [[Izrael]]a, takže dnes ich je tu iba okolo 4 000.
Významným faktorom, ktorý ovplyvnil národnostnú štruktúru obyvateľstva, bolo po pripojení Litvy k [[Sovietsky zväz|ZSSR]], masívne prisťahovalectvo [[Rusi|Rusov]].

=== Vierovyznanie ===
Historicky najrozšírenejším vierovyznaním je [[katolicizmus]], ku ktorému sa hlási 79 % obyvateľov, z nich väčšina k [[Latinská cirkev|Rímskokatolíckej cirkvi]], prítomná je aj malá skupina [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolíkov]]. Litva je jediným štátom na území bývalého [[Sovietsky zväz|ZSSR]], kde má katolícka cirkev dominantné postavenie. K [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravosláviu]] (4,1 %) sa hlási najmä ruské obyvateľstvo, ďalších 0,8 % obyvateľstva tvoria [[staroverci]] (''staroobrjadci''). [[Protestantizmus]] (1,9 %) má z hľadiska počtu veriacich iba okrajový význam a početne nevýznamné komunity predstavujú aj judaisti, [[Moslim (vyznávač islamu)|moslimovia]] a [[karaimovia]] (stará odnož [[Judaizmus|judaizmu]]). Poslednú skupinu v krajine tvoria [[ateizmus|ateisti]] (15 %).

== Politika ==
Litva je republikou s parlamentnou demokraciou, ktorá sa realizuje v [[Poloprezidentská republika|poloprezidentskom systéme]]. Prezident sa volí priamo. Jednokomorový parlament, Snem (Seimas), tvorí 141 poslancov.
Súčasným prezidentom je nezávislý centrista [[Gitanas Nausėda]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = Lithuania shuns populism with the election of a pro-EU president - Atlantic Council
 | url = https://www.atlanticcouncil.org/blogs/new-atlanticist/lithuania-shuns-populism-with-the-election-of-a-pro-eu-president/
 | vydavateľ = atlanticcouncil.org
 | dátum vydania = 2019-05-29
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2019-11-07
 | miesto = 
 | jazyk = 
}}</ref> Vládne od júla 2019, kedy nahradil [[Dalia Grybauskasová|Daliu Grybauskasovú]], ktorá bola v úrade od roku [[2009]] a už nemohla kandidovať. Jej predchodca [[Valdas Adamkus]] bol v úrade od roku [[2004]]. Jeho predchodcu, [[Rolandas Paksas|Rolandasa Paksasa]], predčasne odvolali pre únik informácií. Adamkus, ktorý patrí k litovskej emigrácii, už v úrade prezidenta bol v rokoch [[1998]] – [[2003]].

Parlamentné voľby do Seimasu, litovského parlamentu, môžu byť dvojkolové, kedy v druhom kole sa rozhoduje o pridelení mandátov v jednomandátových volebných obvodoch v tom prípade, kedy v prvom kole ani jeden kandidát nezískal nadpolovičnú väčšinu hlasov. 71 mandátov je pridelených v jednomandátových a 70 vo viacmandátových obvodoch.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = Become a VoteWatch Europe supporter
 | url = https://www.votewatch.eu/blog/an-analysis-of-the-lithuanian-parliamentary-elections-2016/
 | vydavateľ = votewatch.eu
 | dátum vydania = 
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2019-11-07
 | miesto = 
 | jazyk = 
}}</ref> 

==== Vývoj zloženia Seimasu od roku 2004 ====
Podľa výsledkov parlamentných volieb z roku [[2004]] bola najsilnejšou politickou stranou [[Strana práce (Litva)|Strana práce]] ([[litovčina|po litovsky]]: ''Darbo partija''), ktorá získala vyše 28 % hlasov a obsadila 39 kresiel. Za ňou nasledovala koalícia dvoch sociálnodemokraticky orientovaných strán, na čele ktorých stáli [[Algirdas Brazauskas]] ([[litovčina|po litovsky]]: ''Lietuvos socialdemokratų partija (LSDP)'', 20 kresiel) a [[Artūras Paulaskas]] ([[litovčina|po litovsky]]: ''Naujoji sąjunga socialliberalai (NSS)'', 11 kresiel). Vládu tvorila koalícia LSDP (k tej patrí aj bývalý predseda vlády [[Gediminas Kirkilas]]).

Ďalej mala v parlamente významné zastúpenie Konzervatívna strana (25 kresiel) a dve liberálne strany, medzi nimi aj koalícia, ktorú viedol [[Rolandas Paksas]] a ktorá niesla emotívne podfarbený názov Za poriadok a spravodlivosť ([[litovčina|po litovsky]]: (''Už) tvarką ir teisingumąs'', 11 kresiel). Do vládnej koalície patrila únia Roľníckej strany a Novej demokratickej strany ([[litovčina|po litovsky]]: ''Valstiečių ir Naujosios demokratijos partijų sąjunga (VNDS)''), 10 kresiel. Dve kreslá obsadila strana poľskej menšiny ([[litovčina|po litovsky]]: ''Lietuvos lenkų rinkimų akcija'').

Podľa výsledkov parlamentných volieb v krajine z [[12. október|12. októbra]] [[2008]] sa na prvom mieste s náskokom 19 % umiestnila opozičná konzervatívna strana bývalého litovského premiéra [[Andrius Kubilius|Andriusa Kubiliusa]] [[Vlastenecký zväz-Litovskí kresťanskí demokrati|Vlastenecký zväz]]. Výsledky hlasovania znamenali koniec vlády premiéra Gediminasa Kirkilasa, ktorého strana sa podľa predbežných výsledkov (18,5 %, 15 %, 13 % a 12 %) umiestnila na štvrtom mieste. Litovčania zároveň hlasovali o osude litovskej elektrárne [[Jadrová elektráreň Ignalina|Ignalina]]. Referendum však bolo pre nízku účasť voličov neplatné.

Posledné [[Voľby do parlamentu Litvy v roku 2016|parlamentné voľby]] v krajine sa konali [[9. október|9.]] a [[23. október|23. októbra]] [[2016]]. Zvíťazila v nich s 22 % hlasov opozičná [[Litovská únia roľníkov a zelených]] (LVŽS) so ziskom 54 zo 141 kresiel v parlamente. Druhou najsilnejšou stranou s tiež 22 % hlasov a 31 poslancami je [[Stredopravica|stredopravá]] konzervatívna strana [[Vlastenecký zväz-Litovskí kresťanskí demokrati]] (TS-LKD). Vládnuca [[Litovská sociálnodemokratická strana]] (LSDP) doterajšieho premiéra [[Algirdas Butkevičius|Algirdasa Butkevičiusa]] skončila tretia so ziskom 17 mandátov. Sklamaním boli voľby aj pre ďalších koaličných partnerov sociálnych demokratov, strana [[Poriadok a spravodlivosť]] (PTT) a [[Strana práce (Litva)|Strana práce]] (DP) získali iba osem, resp. dve kreslá.<ref>{{Citácia periodika 
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = SITA
 | odkaz na autora = 
 | titul = Litva: V parlamentných voľbách zvíťazila opozičná agrárna strana
 | periodikum = Pravda
 | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník)
 | url = https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/408830-litva-v-parlamentnych-volbach-zvitazila-opozicna-agrarna-strana/
 | issn = 1336-197X
 | vydavateľ = Perex
 | miesto = Bratislava
 | dátum = 2016-10-24
 | dátum prístupu = 2019-11-07
}}</ref> Ďalšie voľby sa uskutočnia v októbri 2020.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = POLITICO EUROPE
 | url = https://www.politico.eu/europe-poll-of-polls/lithuania/
 | vydavateľ = politico.eu
 | dátum vydania = 
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2019-11-07
 | miesto = 
 | jazyk = 
}}</ref>

== Mestá ==
{{Hlavný článok|Zoznam miest v Litve}}
* [[Ignalina]]
* [[Druskininkai]]
* [[Kaunas]]
* [[Kernavė]]
* [[Klaipėda]]
* [[Palanga]]
* [[Panevėžys]]
* [[Radviliškis]]
* [[Rumšiškės]]
* [[Šiauliai]]
* [[Trakai (mesto)|Trakai]]
* [[Vilnius]]
* [[Visaginas]]

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

== Externé odkazy ==
* [http://europa.eu/abc/european_countries/eu_members/lithuania/index_sk.htm Informácie o Litve (slovensky)]

== Zdroj ==
* Matejko, Ľ.: Poznámky k predmetu Východná Európa - krajiny a ľudia, Bratislava, 2007.

{{Eurozóna}}
{{Štáty EÚ}}
{{Západoeurópska únia}}
{{Schengenský priestor}}
{{NATO}}
{{Európa}}
{{WTO}}
{{OBSE}}

[[Kategória:Litva| ]]
[[Kategória:Krajiny EÚ]]
[[Kategória:Členovia NATO]]
[[Kategória:Členovia OSN]]
[[Kategória:Štáty v Európe]]