Zobrazenie zdroja stránky Malta

{{iné významy}}

{{Najlepší článok}}
{{Infobox štát
| Celý názov = Maltská republika
| 2. pád názvu = Malty
| Vlajka = Flag of Malta.svg
| Znak = Coat_of_arms_of_Malta.svg
| Poloha = EU-Malta.svg
| Motto = Virtute et constantia<br>({{lat|Sila a vytrvalosť}})
| Hymna = [[L-Innu Malti]]
| Dlhý miestny názov = Repubblika ta' Malta<br />Republic of Malta
| Krátky miestny názov = Malta
| Hlavné mesto = [[Valletta]]
| ŠírkaSt = 35
| ŠírkaMin = 53
| ŠírkaSJ = s
| DĺžkaSt = 14
| DĺžkaMin = 30
| DĺžkaVZ = z
| Najväčšie mesto = [[Birkirkara]]
| Úradné jazyky = [[maltčina]], [[angličtina]]
| Štátne zriadenie = [[parlamentná republika]]
| Funkcie politických predstaviteľov = [[hlava štátu]]<br />[[predseda vlády]]
| Politickí predstavitelia = [[Myriam Spiteri Debono]]<br />[[Robert Abela]]
| Vznik = [[21. september]] [[1964]]
| Susedia = -
| Rozloha = 316<ref name="stat">[http://www.nso.gov.mt/statdoc/document_file.aspx?id=1970 Malta v číslach 2005, Národný štatistický úrad (Malta)] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20070927190108/http://www.nso.gov.mt/statdoc/document_file.aspx?id=1970 |date=2007-09-27 }} (PDF) {{eng icon}}</ref>
| Poradie rozloha = 186
| Rozloha vody = 
| Percento vody = 0,001
| Odhad počtu obyvateľov =445 426 
| Rok odhad počtu obyvateľov =2014 
| Poradie odhad počtu obyvateľov = 171
| Sčítanie počtu obyvateľov = 416 055
| Rok sčítanie počtu obyvateľov = 2011
| Hustota obyvateľstva = 1 410
| Poradie hustota = 7
| HDP = 13,329 mld.
| Rok HDP = 2018
| Poradie HDP = ?
| HDP na hlavu = 45 127
| Poradie HDP na hlavu = ?
| HDI = 
| Rok HDI = 
| Poradie (HDI) = 
| Kategória HDI = 
| Mena = [[euro]]
| Kód meny = EUR
| Časové pásmo = 
| UTC posun = +1
| Letný čas = 
| UTC posun leto = +2
| Medzinárodný kód = MLT / MT
| Kód motorových vozidiel = M
| Internetová doména =.mt
| Smerové telefónne číslo = 356
| Poznámky = 
}}

'''Malta''', dlhý tvar '''Maltská republika''' (po [[maltčina|maltsky]] ''Repubblika ta’ Malta'', {{V jazyku|eng|Republic of Malta}}), je malý ostrovný štát v [[Stredozemné more|Stredozemnom mori]] medzi [[Sicília (ostrov)|Sicíliou]] a [[Severná Afrika|severnou Afrikou]].   

Strategická poloha Malty v Stredozemskom mori definovala jej významnosť ako dôležitý obchodný uzol.<ref>[http://news.bbc.co.uk/1/hi/world/europe/country_profiles/1045691.stm BBC profil krajiny (angl.)]</ref> V priebehu histórie bola ovládaná  [[Feničania|Feničanmi]], [[Kartágo]]m, [[Staroveký Rím|Rímom]], [[Byzantská ríša|Byzantskou ríšou]], Francúzmi a [[Spojené kráľovstvo|Spojeným kráľovstvom]] ako námorná základňa. Nezávislosť od Spojeného kráľovstva získala v roku 1964, stále je však členom [[Spoločenstvo národov|Spoločenstva národov]]. V roku 2004 sa stala členským štátom [[Európska únia|Európskej únie]] a v roku 2008 prijala [[euro]].<ref name="eu">[http://europa.eu/abc/european_countries/eu_members/malta/index_sk.htm Portál Európskej únie (slov.)]</ref>

Hlavným mestom Malty je [[Valletta]]. Oficiálnym jazykom je [[maltčina]] a [[angličtina]]. Dôležitým ekonomickým odvetvím sú stavba lodí a spotrebný [[priemysel]], ktorý z veľkej časti vyrába na vývoz. Ďalším zdrojom príjmov je najmä v posledných rokoch [[cestovný ruch]].

== Etymológia ==
Pôvod slova „Malta“ je neistý. Najčastejšie je predpokladaný [[Grécko|grécky]] pôvod, a to od slova μέλι („''meli''“, v preklade „med“). Gréci nazývali ostrov menom Μελίτη („''Melité''“, v preklade „[[med]]“ alebo „sladký ako med“), pravdepodobne pre jedinečnú produkciu medu na Malte – na ostrove totiž žije endemický druh [[Včela|včely]].<ref>[http://www.maltatoday.com.mt/2003/06/29/l7.html Článok „'''Kontroverzia o jedinečnej včelej populácii na Malte'''“ (angl.)] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120319221059/http://www.maltatoday.com.mt/2003/06/29/l7.html |date=2012-03-19 }} – dostupné 17. mája 2009</ref>

Ďalší možný etymologický pôvod je fenický. Fenické meno pre Maltu (''Maleth'') v preklade znamená „[[prístav]]“, lebo vo svojich starovekých prístavoch Malta poskytovala ochranu lodiam pred búrkami. Rovnako tak to možno interpretovať ako poukaz na množstvo zálivov a zátok nachádzajúcich sa na Malte.

== Geografia ==

Maltské [[súostrovie]] leží na strategickom mieste v Stredozemnom mori, {{km|82|m}} južne od [[Sicília|Sicílie]] a {{km|288|m}} východne od [[Tunisko|Tuniska]].<ref>[http://www.gov.mt/frame.asp?l=2&url=http://www.doi.gov.mt/en/islands/location.asp Podľa '''Department of Information''' - Malta]</ref>  Má rozlohu 316 km<sup>2</sup>. Osídlené sú tri väčšie ostrovy: 
* '''Malta''', {{km2|246}},
* '''[[Gozo]]''' (po maltsky ''Għawdex''), {{km2|67}} (okolo 30 000 obyvateľov),
* '''[[Comino]]''' (po maltsky ''Kemmuna''), {{km2|3}} (obývaný predovšetkým počas turistickej sezóny).

Ďalšie ostrovy ako Cominotto, Filfla Island alebo St. Paul's Island sú neobývané. Prevažná väčšina pobrežia všetkých ostrovov je skalnatá. Povrch sa skladá z rôznych druhov priepustného vápenca, ktorý sa používa ako stavebný materiál. Geograficky aj geologicky patrí Malta k [[Európa|Európe]].

== Prírodné podmienky ==
[[Súbor:General map of Malta.svg|náhľad|Topografická mapa Malty]]
=== Geológia ===
Geologicky patrí Malta [[šelf]]u [[Apeninský polostrov|Apeninského polostrova]]. Od [[Tunisko|Tuniského]] pobrežia ju oddeľuje [[pliocén]]no-[[kvartér]]ny [[Maltský gráben]], ktorý zrejme vznikol ako zaoblúková panva pri rozpínaní [[Tyrrhenské more|Tyrrhenského mora]]. Maltské súostrovie tvoria prevažne [[oligocén|neskorooligocénne]] až [[miocén]]ne [[vápenec|vápence]], [[íl]]y a [[piesok|piesky]]. Usadzovali sa na treťohornej [[karbonátová platforma|karbonátovej platforme]]. Treťohorné horniny boli v štvrtohorách vynorené a erodované. Vodné toky vymodelovali v krajine mierne vrchy do výšky {{m|255|m}}. Vyššie, [[kras|skrasovatené]] oblasti sú pokryté iba tenkým [[pôda|pôdnym]] pokryvom s červenými pôdami. Nižšie oblasti majú vyvinuté svetlé pôdy.<ref>Moores, E.M., Fairbridge, R.W. (Editors), 1998: ''Encyclopedia of European and Asian Regional Geology.'' Encyclopedia of Earth Sciences Series, London, 825 s.</ref>
=== Povrch a vodstvo ===
[[Súbor:Malta - Mgarr (Fort Bingemma ) 01 ies.jpg|vľavo|náhľad|Maltská krajina na ostrove Gozo]]
Povrch ostrovov je pahorkovitý, tvorený najmä vyzdvihnutými vápencovými plošinami. Najvyšším bodom je [[Dingle|Dingli]] (Bingemma Heights 253 m n. m.) na ostrove Malta. Riečna sieť ani pramene na ostrovoch neexistujú. Veľkým problémom na Malte sú zásoby [[Voda|vody]], keď v čase najväčšej spotreby vody v letných mesiacoch prakticky neprší. Na zásobovanie boli preto vybudované nádrže na zachytávanie dažďovej vody. Voda sa však na ostrovy dováža.<ref name=":0">{{Citácia knihy|priezvisko=GAJDOŠ|meno=A. a KOL.|titul=Regionálna geografia Európy|vydanie=1|vydavateľ=Veda|miesto=Bratislava|rok=2013|isbn=|strany=284-288}}</ref>

=== Podnebie ===
Malta má stredomorské podnebie [[Subtropické pásmo|subtropického pásmo]]. Striedajú sa tu mierne a vlhké zimy s horúcimi a suchými letami. Teplotné výkyvy sú pomerne malé. Priemerné januárové teploty sa pohybujú medzi 11 [[Mínus|−]] 12°C, najvyššie priemerné teploty sú v auguste (26 až 27°C). Priemerné ročné teploty dosahujú 18 [[Mínus|−]] 19°C. Najviac zrážok spadne v novembri, letné mesiace sú úplne bez zrážok. Priemerný ročný úhrn zrážok sa pohybuje okolo 500 [[Mínus|−]] 560 mm. Na ostrovoch vanie často silný vietor.<ref name=":0" />

{{Infobox Počasie
|metric_first=yes
|single_line=yes
|location=Malta
|Jan_Hi_°C = 15
|Feb_Hi_°C = 15
|Mar_Hi_°C = 16
|Apr_Hi_°C = 18
|May_Hi_°C = 22
|Jun_Hi_°C = 26
|Jul_Hi_°C = 30
|Aug_Hi_°C = 30
|Sep_Hi_°C = 27
|Oct_Hi_°C = 23
|Nov_Hi_°C = 19
|Dec_Hi_°C = 16
|Year_Hi_°C = 21
|Jan_Lo_°C = 9
|Feb_Lo_°C = 9
|Mar_Lo_°C = 10
|Apr_Lo_°C = 12
|May_Lo_°C = 15
|Jun_Lo_°C = 18
|Jul_Lo_°C = 21
|Aug_Lo_°C = 22
|Sep_Lo_°C = 20
|Oct_Lo_°C = 17
|Nov_Lo_°C = 13
|Dec_Lo_°C = 11
|Year_Lo_°C = 15
|Jan_MEAN_°C = 12
|Feb_MEAN_°C = 12
|Mar_MEAN_°C = 13
|Apr_MEAN_°C = 15
|May_MEAN_°C = 18
|Jun_MEAN_°C = 22
|Jul_MEAN_°C = 26
|Aug_MEAN_°C = 26
|Sep_MEAN_°C = 24
|Oct_MEAN_°C = 21
|Nov_MEAN_°C = 16
|Dec_MEAN_°C = 13
|Year_MEAN_°C = 18
|Jan_Precip_cm = 8
|Feb_Precip_cm = 5
|Mar_Precip_cm = 4
|Apr_Precip_cm = 2
|May_Precip_cm = 1
|Jun_Precip_cm = 0
|Jul_Precip_cm = 0
|Aug_Precip_cm = 0
|Sep_Precip_cm = 3
|Oct_Precip_cm = 7
|Nov_Precip_cm = 9
|Dec_Precip_cm = 10
|Year_Precip_cm = 53
|source = Weatherbase<ref name="Weatherbase">{{cite web
  |url=http://www.weatherbase.com/weather/weatherall.php3?s=79561&refer=&units=metric
  |title=Weatherbase: Historical Weather for Malta
  |dateformat=mdy
  |accessdate=
  |archiveurl=https://web.archive.org/web/20181226120440/http://www.weatherbase.com/weather/weatherall.php3?s=79561&refer=&units=metric%0A%20
  |archivedate=2018-12-26
  }}</ref>
|accessdate = }}

=== Rastlinstvo a živočíšstvo ===
Pôvodná vegetácia bola zničená už v [[Starovek|staroveku]]. S odlesnením sa rozšírila [[erózia]] pôdy. Súostrovie nemá v podstate žiadnu [[Les|lesnú]] pokrývku, oveľa častejšie sú krovinaté porasty. Trávnaté spoločenstvá sú silne zmenené, na väčšine plochy ostrovov je nesúvislý vegetačný kryt s ostrovčekmi slanomilnej a teplomilnej vegetácie. Živočíšne druhy zastupujú najmä [[plazy]] a [[hmyz]]. Ochrana krajiny sa usiluje zachovať súčasný stav prírody. Malta nemá veľkoplošné chránené územia. Chránené oblasti sú väčšinou na pobreží (morské zruby, jaskyne a pod.), vo vnútrozemí sú to slané [[Jazero|jazerá]].<ref name=":0" />

== Dejiny ==
:''Pozri hlavný článok: [[Dejiny Malty]]''

Strategická poloha ostrovov v strede Stredozemného mora mala vplyv na ich bohatú históriu. Malta bola vždy ohniskom mocenských záujmov a vďaka tomu sa môže pochváliť históriou dlhou takmer 7000 rokov. Po stále ešte záhadnom období [[megalit]]ických chrámov sa na ostrove vystriedali [[Feničania]], [[Kartágo]], [[Staroveký Rím|Rím]], [[Byzantská ríša]], [[Arabi]], [[Normani (Normandia)|Normani]], vládcovia [[Kastília|Kastílie]], [[Maltézsky rád|johaniti]], [[Napoleon Bonaparte|Napoleon]], v novšom období potom Briti, pre ktorých sa Malta v obidvoch svetových vojnách stala neoceniteľnou námornou základňou.  

=== Starovek ===
Maltské ostrovy boli prvýkrát obývané v období [[neolit]]u okolo roku 5200 pred Kr. pravdepodobne [[Sikani|Sikanmi]], ktorí sa na Maltu dostali zo [[Sicília|Sicílie]]. Vyhynutie [[Trpasličí hroch|trpasličieho hrocha]] a [[Trpasličí slon|trpasličieho slona]] nastalo pravdepodobne v dôsledku príchodu týchto prvých ľudí.<ref>[https://web.archive.org/web/19990117003916/http://www.geocities.com/RainForest/3096/palaeol.html Paleolitický človek na maltských ostrovoch (angl.)] – dostupné 17. mája 2009</ref> Obývanie Malty neolitickými farmármi sa uskutočnilo v troch vlnách, ktoré rozlišuje rôzny typ keramiky charakteristický pre danú migračnú vlnu (''Ghar Dalam'', ''šedá Skorba'', ''červená Skorba'').<ref name="bsf">[http://www.bradshawfoundation.com/malta/ Prehistorická architektúra chrámov na Malte ('''BradShaw Foundation''', angl.)] – dostupné 13. júna 2009</ref>

[[Súbor:Ggantija_Temples,_Xaghra,_Gozo.jpg|thumb|left|Chrámy [[Ggantija]]]]
[[Súbor:Malta 16 Mnajdra.jpg|thumb|right|Chrámový komplex [[Mnajdra]]]]
K najvýznačnejšiemu obdobiu v histórii Malty patrí tzv. obdobie chrámov, ktorého začiatok sa datuje rôzne (napríklad 4100 rokov pred Kr.<ref name="bsf" /> alebo 3600 rokov pred Kr.<ref>[http://www.otsf.org/lecturesKeystone.htm Výťah z prednášky nadácie '''Old Temples Study Foundation''' (angl.)] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080509072035/http://www.otsf.org/lecturesKeystone.htm |date=2008-05-09 }} – dostupné 13. júna 2009</ref>). Okolo roku 3500 pred Kr. boli postavené najstaršie megalitické chrámy na svete, a to [[Ġgantija]] na ostrove Gozo <ref name="otsf">{{cite web|url=http://www.otsf.org/|title=Old Temples Study Foundation|publisher=OTSF|date=|accessdate=2009/03/31}}</ref> a [[Ħaġar Qim]] a [[Mnajdra]] na ostrove Malta.<ref>{{cite book  | last =Sheehan| first =Sean  | title =Malta| publisher =Marshall Cavendish| url =http://books.google.com/books?id=LRGrRy7S750C&pg=PA87&dq=%C4%A6a%C4%A1ar+Qim+and+Mnajdra&sig=ACfU3U1ozj76aQDaWbOpgv4EsJxWGi8jgg| isbn=0761409939}}</ref> Potom sa maltské ostrovy na niekoľko desaťročí vyľudnili a takými zostali až do príchodu ľudí, ktorí svojich mŕtvych spopolňovali a stavali menšie megalitické stavby nazývané [[dolmen]]y.<ref>Daniel Cilia, [http://web.infinito.it/utenti/m/malta_mega_temples/linetime.html "Malta Before Common Era", in ''The Megalithic Temples of Malta'']. Prístup 22. jún 2009.</ref>

Približne v roku [[700 pred Kr.]] sa na Malte usadili starovekí Gréci (hlavne v oblasti, kde v súčasnosti leží Valletta).<ref name="ndmh2">{{cite news|url=http://www.doi.gov.mt/EN/islands/dates.asp|publisher=Department of Information – Maltese Government|title=Notable dates in Malta's history|date=6 February 2008}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20091125021207/http://www.doi.gov.mt/EN/islands/dates.asp |date=2009-11-25 }}</ref> O storočie neskôr sa na Malte usadili aj [[Feničania|fenickí]] obchodníci,<ref name="ndmh">{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Department of Information |url=http://www.doi.gov.mt/EN/islands/dates.asp |dátum prístupu=2009-05-17 |url archívu=https://web.archive.org/web/20091125021207/http://www.doi.gov.mt/EN/islands/dates.asp |dátum archivácie=2009-11-25 }}</ref> pre ktorých bol ostrov zastávkou na obchodných cestách z východných oblastí [[Stredozemné more|Stredozemného mora]] do [[Cornwall (grófstvo)|Cornwall]]u.<ref>{{cite book  | last = Owen| first =Charles | title =The Maltese Islands| publisher =Praeger| url =http://books.google.com/books?id=OhRCAAAAIAAJ&q=malta+Phoenician++%22trading+post%22&dq=malta+Phoenician++%22trading+post%22&pgis=1}}</ref> Feničania obývali oblasť dnes známu ako [[Mdina]] a priľahlé mesto Rabat, ktoré vtedy nazývali ''Maleth'' (pozri vyššie sekciu etymológia).<ref>{{cite web|url=http://www.edrichton.com/MdinaHistory.htm |title=History of Mdina |publisher=Edrichton.com |date= |accessdate=2009/03/31}}</ref> Toto mesto malo význam aj pre [[Rimania (staroveký národ)|Rimanov]], ktorými bolo pomenované ako ''Melita''.<ref name="malticross">{{cite book  | last = Castillo| first = Dennis Angelo | title =The Maltese Cross: A Strategic History of Malta| publisher =Greenwood Publishing Group| url =http://books.google.co.uk/books?id=i5ns5LNtoiUC&pg=PA25&lpg=PA25&dq=MALTA+sEMPRONIUS&source=web&ots=JHcfabryVa&sig=cXCtKu3apl5Y2y7OEhaMvt1CMM0&hl=en&sa=X&oi=book_result&resnum=1&ct=result#PPA25,M1|isbn=0313323291}}</ref>

Po páde Feničanov sa maltské ostrovy približne v roku 400 pred Kr. dostali pod vládu bývalej fenickej kolónie, [[Kartágo|Kartága]].<ref name="maltihist">{{cite book  | last = Terterov| first = Marat | title =Doing Business with Malta| publisher =GMB Publishing Ltd| url =http://books.google.com/books?id=kc7DO3TZEYcC&pg=PA4&dq=malta+Phoenician++%22trading+post%22&sig=ACfU3U2Sm0qNg7diIWAe4mLI4LUqiRKNgA#PPA4,M1|isbn=1905050631}}</ref> V tejto dobe ľudia na Malte pestovali hlavne [[Oliva (plod)|olivy]] a [[Rohovník obyčajný|rohovník]] a produkovali textil.<ref name="maltihist"/> V priebehu [[Druhá púnska vojna|druhej púnskej vojny]] sa Malťania vzbúrili proti Kartágu a odovzdali kontrolu nad svojou pevnosťou do rúk rímskeho konzula [[Sempronius|Sempronia]].<ref name="malticross" /> Malta zostala Rímu lojálna počas celej druhej púnskej vojny, za čo ju Rím odmenil titulom ''[[Civitas|Foederata Civitas]]'' – označenie, ktoré znamenalo oslobodenie od platenia tribútu alebo výnimku spod rímskeho práva, hoci v tej dobe Malta spadala pod jurisdikciu Sicílskej provincie.<ref name="malticross" />

[[Súbor:Roman Malta.jpg|thumb|left|[[Staroveký Rím|Rímska]] mozaika z [[Victoria (Malta)|Rabat, Malta]].]]
V roku [[117]] boli maltské ostrovy za vlády [[Hadrián]]a povýšené na ''[[municípium (staroveký Rím)|municípium]]''.<ref name="malticross"/> V roku [[60]] na severe ostrova v Zálive sv. Pavla stroskotal jeden z [[apoštol]]ov [[Ježiš Kristus|Ježiša Krista]], [[apoštol Pavol|sv. Pavol]].<ref name="malticross"/> Podľa tradície zostal na Malte tri mesiace. Šíril [[kresťanstvo]] a údajne vykonal niekoľko [[zázrak]]ov (pozri [[Skutky apoštolov]]).<ref name="malticross"/>

Keď sa Rímska ríša v [[4. storočie|4. storočí]] rozštiepila na [[Východorímska ríša|Východorímsku]] a [[Západorímska ríša|Západorímsku ríšu]], Malta sa stala súčasťou grécky hovoriacej [[Byzantská ríša|Byzantskej ríše]], ktorá bola riadená z [[Konštantínopol]]u.<ref name="ruff">{{cite book  | last = Borg| first = Victor Paul | title =The Rough Guide to Malta & Gozo| publisher =Rough Guides| url =http://books.google.com/books?id=o1QO1Tk-FsMC&pg=PA331&dq=byzantine+malta&lr=&as_brr=3&sig=ACfU3U38b0XhbN8wTPyxs2tPEX0RbyVg9w|isbn=1858286808}}</ref> Aj keď Malta bola pod vládou Byzantskej ríše štyri storočia, o tomto období toho vieme málo. Existujú dôkazy, podľa ktorých [[Germáni|germánske kmene]] nakrátko ovládli maltské ostrovy, ale o istý čas na to boli vytlačené Byzantskou ríšou, ktorá tu vládna v rokoch [[395]] až [[870]].<ref name="ruff"/>

=== Stredovek a novovek ===
V rokoch [[870]] [[Mínus|−]] [[1090]] bola Malta pod nadvládou [[Arabi|Arabov]], ktorí silne ovplyvnili jazyk a kultúru. Posilnila sa obchodná funkcia ostrovov. Roku [[1090]] bola dobytá [[Normani (Normandia)|Normanmi]] zo Sicílie, ktorí ju začlenili do svojho stredomorského panstva. Od roku [[1266]] bola Malta pripojená ku [[Kráľovstvo oboch Sicílií|Kráľovstvu oboch Sicílií]]. Pod hrozbou expanzie [[Osmanská ríša|Osmanskej ríše]] ju dostali [[Rád johanitov|johaniti]] (neskôr rád maltézskych rytierov) ako léno od cisára Karola V. Ich úlohou bolo chrániť Maltu a zabezpečovať ju ako vojenskú základňu proti tureckým výbojom. Odvtedy sa považovala za hlavný oporný bod v Stredozemnom mori.<ref name=":0" />
[[Súbor:Malta - Valletta - Triq il-Merkanti 11 ies.jpg|náhľad|Pouličná maľba zobrazujúca obliehanie Malty [[Osmanská ríša|tureckými]] vojskami roku [[1565]]]]
Po dobytí Malty [[Napoleon Bonaparte|Napoleonom]] roku [[1798]] rád stratil svoje územie, udržal si však svoju suverenitu. V septembri [[1800]] súostrovie dobyl admirál [[Horatio Nelson|Nelson]]. Malta sa stala v rokoch 1800 [[Mínus|−]] 1964 súčasťou [[Britská ríša|Britskej ríše]], od roku 1814 bola jej korunnou kolóniou. V rokoch [[1921]] až [[1936]] jej bola priznaná obmedzená vnútorná [[samospráva]]. Počas [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] sa posilnil vojenský význam Malty (tri roky bola ostreľovaná nemeckým a talianskym vojskom). V povojnovom období bola Malta opäť dôležitou vojenskou základňou Veľkej Británie a [[NATO]]. V rokoch [[1947]] [[Mínus|−]] 1964 mala úplnú vnútornú samosprávu.<ref name=":0" /><ref>{{Citácia knihy|priezvisko=LIŠČÁK|meno=V.|titul=Státy a území světa|vydanie=3|vydavateľ=Libri|miesto=Praha|rok=2009|isbn=|strany=519,520}}</ref>

Bývalá britská kolónia získala nezávislosť [[21. september|21. septembra]] [[1964]]. Po osamostatnení nastalo obdobie ekonomickej prosperity, založenej na úzkej ekonomickej spolupráci s Veľkou Britániou. Dňa [[13. december|13. decembra]] [[1974]] sa vyhlásila za nezávislú republiku a v roku [[1979]] bola zrušená vojenská základňa britských vojsk. Krajina však aj naďalej zostala členom [[Spoločenstvo národov|Spoločenstva národov]] (''Commonwealth of Nations''). Po vnútropolitických sporoch (napr. spor štátu o majetky katolíckej cirkvi) a hľadaní smeru zahraničnej orientácie sa po roku [[1987]] definovala politika vojenskej [[Neutralita|neutrality]] a inklinácia k politicko-morálnym hodnotám západoeurópskej orientácie. V ekonomike sa posilňoval význam cestovného ruchu a služieb súvisiacich s námornou dopravou.<ref name=":0" />   

V referende o začlenení Malty do [[Európska únia|Európskej únie]], ktoré sa konalo 8. marca [[2003]], sa v prospech tohto kroku vyslovilo 53,65 percenta voličov. Proti bolo 46,35 percenta hlasujúcich. Volebná účasť bola tradične vysoká (91 %). Malta sa tak stala pridruženým štátom Európskej únie od [[1. máj|1. mája]] [[2004]]. Dňa 1. januára [[2008]] prijala menovú jednotku [[euro]] a vstúpila do [[Eurozóna|Eurozóny]].<ref name="eu" />

== Politika  ==
[[Súbor:Denkmal an die Unabhängigkeit Maltas in Valletta.jpg|náhľad|Pamätník nezávislosti Malty ([[1964]]) v meste [[Valletta|Valetta]]|vľavo]]
Malta je parlamentná republika.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Maltská ústava |url=http://www.legal-malta.com/law/constitution-1.htm |dátum prístupu=2009-06-14 |url archívu=https://web.archive.org/web/20110827044831/http://www.legal-malta.com/law/constitution-1.htm |dátum archivácie=2011-08-27 }}</ref> Na čele štátu stojí prezident republiky, volený parlamentom; prezident vymenúva predsedu vlády a podieľa sa na zložení vlády. V minulosti sa však ukázalo, že vodca jednej z dvoch hlavných strán, ktorý sa spravidla stáva aj predsedom vlády, určuje, kto bude zvolený prezidentom, a tak si zaisťuje aj svoje vymenovanie za predsedu vlády. Prezidentom republiky je od [[4. apríl]]a [[2024]] [[Myriam Spiteri Debono]], predsedom vlády od [[13. január|13. januára]] [[2020]] [[Robert Abela]]. Voľby do jednokomorového parlamentu (''Kamra tar-Rappreżentanti'') sa podľa ústavy konajú najmenej každých päť rokov.

Ešte pred získaním nezávislosti bola maltská politika určovaná dvoma politickými stranami: socialistickou a neutralisticky zameranou Stranou práce (''Labour Party'', ''Partit Laburista'', '''''MPL''''' ako skratka pre ''Maltese Labour Party'') a konzervatívnou ''Nacionalistickou stranou'', ''Nationalist Party'' (''Partit Nazzjonalista'', so skratkou '''''PN'''''). Ostatné strany nemajú väčší politický význam, aj keď po posledných voľbách posilňuje ''Demokratická alternatíva'' (''Alternattiva Demokratika'', '''''AD'''''), obdoba európskych „Zelených“. Všetky parlamentné voľby majú na Malte tradične veľmi tesné výsledky a obidve hlavné strany sa pravidelne pri vláde striedajú.

S politickými stranami sa v minulosti striedalo aj zameranie maltskej '''zahraničnej politiky'''. Zatiaľ čo konzervatívna PN sa orientovala jednoznačne na Západ, teda na Európsku úniu, Labour Party tradične presadzovala neutralitu Malty voči členstvu v Európskej únii. Od roku [[1987]] je Malta podľa svojej ústavy neutrálna.
[[Súbor:Malta - administrative division.svg|náhľad|Administratívne členenie Malty]]

=== Administratívne členenie ===

Od roku [[1993]] sa Malta administratívne delí do 68 takzvaných miestnych [[rada|rád]] (''local council''), ktoré sú volené raz za tri roky. Každá miestna rada je do určitej miery zodpovedná za administratívne vedenie jej prináležiaceho [[mesto|mesta]] alebo [[oblasť|oblasti]]. Zodpovednosť za administráciu sa delí medzi miestnu radu a [[vláda|vládu]], medzi ktorými neexistujú žiadne medzistupne; existencia šiestich [[okres]]ov (päť z nich sa nachádza na hlavnom [[ostrov]]e) a troch [[región]]ov (dva na hlavnom ostrove) slúži predovšetkým štatistickým účelom. 

Zákon o miestnych radách nadobudol účinnosť [[30. júna]] [[1993]]. Rozdelil Maltu do 54 miestnych rád na ostrove Malta a 14 miestnych rád na ostrove Gozo. Obyvatelia registrovaní v registri [[volič]]ov volia svojich zástupcov každé tri roky. Na čele miestnej rady stojí [[primátor]]. Úradujúci [[tajomník]], ktorý je volený radou, je výkonnou, administratívnou a finančnou hlavou miestnej rady. Všetky rozhodnutia sú však robené spoločne s ostatnými členmi rady.

=== Malta a Európska únia ===

Cesta Malty do [[Európska únia|Európskej únie]] bola dlhá. Dôvodom je, že prívrženci a odporcovia členstva v Európskej únii sa zhodujú s voličmi obidvoch hlavných politických strán. To znamená, že každá zmena vlády na Malte so sebou priniesla aj zvrat v politike voči Európskej únii a vstupu do nej. Maltská konzervatívna ''PN'' bola zásadne za, ''Labour Party'' (a niektoré odbory) zasa zásadne proti členstvu v Európskej únii.

Prvú žiadosť o členstvo podala Malta už v roku [[1990]]. Po víťazstve ''Labour Party'' vo voľbách roku [[1996]] Malta žiadosť o členstvo stiahla. Po predčasných voľbách roku [[1998]], keď opäť zvíťazila ''PN'', bola žiadosť obnovená. 

O vstupe Malty do Európskej únie bolo rozhodnuté na konferencii v Kodani [[13. december|13. decembra]] [[2002]]. V referende o členstve v Európskej únii [[8. marca]] [[2003]] sa 53,65 % voličov vyslovilo za členstvo. V rámci rozšírenia Európskej únie o desať štátov sa tak [[1. máj]]a [[2004]] stala Malta členom Európskej únie a vystriedala [[Luxembursko]] ako najmenší členský štát.

== Hospodárstvo ==
{{hlavný článok|Hospodárstvo Malty}}

[[Súbor:AIDAcara Valetta.jpg|náhľad|[[Lodenica|Lodenice]] v prístave mesta [[Valletta]]]]
[[Súbor:Malta - St. Julian's (Triq it-Torri (Sliema)) 03 ies.jpg|vľavo|náhľad|''Portomaso Business Tower'', najvyššia budova v Malte]]
Malta je [[Vyspelá krajina|vyspelý]] priemyselný štát s výrazným zastúpením [[Služba|služieb]]. Do roku [[1979]] bola ekonomika silno závislá od príjmov a prenájmu územia britskej námornej základni. Po odchode britských vojsk sa uskutočnila reštrukturalizácia hospodárstva. Vládne zákazky smerovali do vybudovania komunikácií, moderného medzinárodného [[Letisko|letiska]] a [[Lodenica|lodeníc]]. V 90. rokoch 20. storočia sa dosiahli určité úspechy aj v oblasti zásobovania vodou a elektrickým prúdom. Na Malte pôsobí aj množstvo zahraničných firiem. Najvýznamnejšie ekonomické aktivity sa sústreďujú na pobrežie [[Valletta|valettského]] zálivu. Najviac ekonomicky aktívnych pracuje v službách (77,7 %), potom v priemysle (20,7 %) a poľnohospodárstve (1,6 %).<ref name=":0" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Europe :: Malta — The World Factbook - Central Intelligence Agency|url=https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/mt.html|vydavateľ=www.cia.gov|dátum prístupu=2019-08-04|url archívu=https://web.archive.org/web/20151016010540/https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/mt.html|dátum archivácie=2015-10-16}}</ref>  

[[Poľnohospodárstvo]] je málo rozvinuté. Rozvoju bráni najmä nedostatok vody a pôdy. Prevláda rastlinná výroba zameraná na pestovanie [[Vinič hroznorodý|viniča]], južného ovocia, kvetov, [[Obilie|obilia]] a skorej zeleniny. Poľnohospodárska výroba sa sústreďuje hlavne na trochu zelenší ostrov Gozo. Napriek tomu sa musí zelenina dovážať, najmä v letnom suchom období. Živočíšna výroba trpí na nedostatok [[Krmoviny|krmovín]]. Chová sa najmä [[tur domáci|hovädzí dobytok]]. [[Ovca domáca|ovce]], [[Kôň (podrod)|kone]], [[sviňa domáca|ošípané]] a [[Hydina (vtáctvo)|hydina]]. Tradičný [[rybolov]] nepostačuje spotrebe, pretože sa prevádzkuje stále ešte zastaraným spôsobom hlavne ako pobrežný lov. Navyše tu hrá úlohu aj skutočnosť, že vody v okolí Malty sú už dlhší čas vylovené. 

Malta má nedostatok energetických zdrojov. Neťaží suroviny, hoci sa [[ropa]] hľadá v okolitých pobrežných vodách, nemá veľa [[Drevo|dreva]] ani hydropotenciál. Elektrická energia sa vyrába v tepelných [[Elektráreň|elektrárňach]] na báze importovanej ropy. Na ostrovoch sa uprednostnil ľahký priemysel pred ťažkým.<ref name=":1">{{Citácia knihy|priezvisko=ZUBRICZSKÝ|meno=G.|titul=Geografia štátov sveta|vydanie=1|vydavateľ=Mapa Slovakia|miesto=Bratislava|rok=2009|isbn=|strany=53}}</ref> [[Priemysel|Priemyselná]] výroba sa špecializuje predovšetkým na strojárske výrobky, elektrotechniku, [[potravinárstvo]], [[textilníctvo]], stavbu a opravu [[Loď|lodí]]. Najdôležitejšie priemyselné odvetvie je strojárstvo. Lodenice sú zamerané na opravy a servisné údržby lodí. 
[[Súbor:Mellieha Bay beach Malta 1.jpg|náhľad|Pláž ''Mellieha Bay'']]
Dôležitým zdrojom príjmov sa stávajú služby spojené s [[Cestovný ruch|cestovným ruchom]]. Krajina okrem príjemnej klímy láka aj kultúrno-historické pamiatky na rozhraní európskej a severoafrickej civilizácie. Tri z nich sa nachádzajú na Zozname [[Kultúrne dedičstvo|kultúrneho dedičstva]] [[UNESCO]]: hlavné mesto Valletta ako celok, megalitické chrámy na Malte a Gozu, starobylé mesto [[Mdina]] a takzvané [[Hypogeum]] v [[Hal Saflieni]]. Aktuálne krajinu navštevujú až takmer dva milióny turistov ročne, čo je oveľa viac ako vlastných obyvateľov. Malta využíva skutočnosť, že jej obyvateľstvo ovláda [[Angličtina|angličtinu]] ako druhý jazyk a zameriava sa napr. na organizovanie jazykových študijných pobytov. Dôležitá je najmä letná sezóna. Turizmus sa na tvorbe [[HDP]] podieľa zhruba 35 percentami. 

Zahraničný obchod má dlhodobú pasívnu bilanciu. pripadá 60 až 70 percent vývozu a dovozu na [[Nemecko]], [[Francúzsko]], [[Taliansko]], [[Spojené štáty|USA]] a [[Spojené kráľovstvo]]. V dovoze tvoria značnú položku potraviny, voda a fosílne zdroje na výrobu elektriny.

== Doprava ==
Na ostrovoch je hustá [[Cesta|cestná]] sieť a veľa áut, neexistujú však [[Železnica|železnice]].<ref name=":1" /> Malta patrí k štyrom európskym štátom, kde sa jazdí na [[Pravidlá cestnej premávky|ľavej strane cesty]]. Vlastníctvo automobilov je na ostrovoch pomerne rozšírené, počet áut bol v roku 1990 182 254. K rozlohe ostrovov tvorí hustota automobilov 582 áut /km², kvôli čomu Malte patrí v Európe v tomto ukazovateli štvrté miesto. Malta má {{km|2254|m}} ciest, z čoho je 1 972 (87,5 %) dláždených.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Malta Transport Facts & Stats|url=http://www.nationmaster.com/country-info/profiles/Malta/Transport|vydavateľ=www.nationmaster.com|dátum prístupu=2019-08-03}}</ref>
[[Súbor:FBY749.jpg|vpravo|náhľad|Tradičný maltský autobus]]
Typickou formou hromadnej dopravy sú maltské autobusy, ktoré spájajú dôležité miesto na ostrovoch Malta a Gozo. [[Autobus|Autobusy]] na ostrove premávajú od roku [[1905]] a postupne sa stali turistickou atrakciou. V súčasnosti prepravujú každoročne približne 31 miliónov obyvateľov.<ref>{{cite web|url=http://www.businesstoday.com.mt/2006/11/22/l4.html|title=Transportation statistics|work=Business Today|author=Debono, James|accessdate=2009/06/20}} {{eng icon}}</ref>

V rokoch [[1883]] až [[1931]] bola na ostrove železničná trasa, ktorá spájala Valettu s kasárňami [[Mtarfa]] a [[Mdina]] a s inými miestami na ostrove. Po zavedení električiek a autobusov sa železničná doprava obmedzila a v roku 1931 zatvorila.

Malta ako ostrovná krajina má vysoko rozvinutú [[Lodná doprava|námornú dopravu]]. Na hlavnom ostrove sa nachádzajú tri veľké prírodné [[Prístav|prístavy]]. Na východnej časti mesta Valetta sa nachádza Veľký prístav (''Il-Port il-Kbir''), ktorý bol používaný ešte za [[Staroveký Rím|rímskych]] čias. Ďalšími prírodnými prístavmi sú Marsamxett v západnej časti mesta a prístav na juhovýchode ostrova v meste [[Marsaxlokk]]. Na severnom cípe ostrova sa nachádza prístav [[Ċirkewwa]] a na ostrove Gozo prístav [[Mġarr]]. Medzi hlavnými ostrovmi, ale aj na Sicíliu premávajú trajekty.

Ostrovy sú tiež tranzitným leteckým cieľom. Na maltských ostrov sa nachádza jediné moderné [[letisko]], [[Maltské medzinárodné letisko]], známe aj ako letisko Luqa. Pôvodne bolo postavené ako letecká základňa pre [[Royal Air Force|RAF]]. Počas druhej svetovej vojny a 60. rokoch boli na ostrove aj letiská [[Ta'Qali]] a [[Ħal Far]], ale v súčasnosti sú uzavreté. Národnou leteckou spoločnosťou je [[Air Malta]], ktorá spája Maltu s 36 destináciami.

== Obyvateľstvo ==
[[Súbor:Malta mapa.png|thumb|Mapa Malty s vyznačenými [[Sídlo (geografická jednotka)|sídlami]]]]
Malta podľa sčítania v roku 2011 má 416 055 [[obyvateľ]]ov. Väčšina žije na hlavnom ostrove Malta, tu prevažne v mestských aglomeráciách (viac ako 90 %). Ostrovy sú ľudnaté. Vzhľadom na malú rozlohu je hustota zaľudnenia takmer 1 410 obyvateľov na km². Po Monaku a Vatikáne je to tretí najhustejšie zaľudnený štát Európy.<ref name=":0" /> 

Na rozdiel od hlavného ostrova má [[Gozo]] viac zelene a skôr poľnohospodársky charakter s príslušnou štruktúrou obyvateľstva a zároveň aj s menšou hustotou zaľudnenia. [[Comino]] je obývané iba v turistickej sezóne (hostia jedného hotela, inak má mimo sezóny približne štyroch obyvateľov).

* prírastok obyvateľstva: 0,64 percent
* priemerný vek obyvateľstva: celkový 38 rokov, muži 36,6 a ženy 39,5 rokov
* pôrodnosť: 10,09 na 1000 obyvateľov
* úmrtnosť: 7,91 na 1000 obyvateľov
* detská úmrtnosť: 5,69 na 1000 živo narodených
* priemerný vek dožitia: 76,39 rokov u mužov, 80,43 rokov u žien

:''(číselné údaje: stav koncom roka 2003)''

=== Etnické zloženie ===
V národnostnej štruktúre prevládajú [[Malťania]] (96 %). Približne 3 percentá obyvateľov sú cudzinci, najmä [[Briti]], [[Taliani]], [[Francúzi]], [[Arabi]] a i. Malťania sú potomkovia Feničanov, Arabov a ostatných stredomorských národov.

O pôvodnom obyvateľstve z megalitického obdobia existujú iba domnienky. Osídlenie dnešným obyvateľstvom začalo okolo roku [[2000 pred Kr.]], potom, čo bola Malta asi 500 rokov neobývaná. Podľa jednej stále neoverenej teórie bola Malta osídlená zo [[Sicília|Sicílie]], pričom v priebehu ďalšieho vývoja došlo čiastočne k premiešaniu obyvateľstva s inými národmi.

=== Jazyk ===
Úradným jazykom na Malte je [[maltčina]] (''Malti''), prevažná väčšina obyvateľov však hovorí aj po anglicky, mnohí aj po [[taliančina|taliansky]]. [[Angličtina]] je pritom druhý [[úradný jazyk]].

Maltčina, ktorá je ústavne zakotvená ako národný jazyk, je [[semitský jazyk]], ''geneticky'' pochádzajúci z arabčiny (podľa niektorých menšinových názorov priamo z jazyka Feničanov).<ref>{{cite web |url=http://phoenicia.org/maltese.html|title=Phoenicians of Malta and their Language}}</ref> V priebehu vývoja bola maltčina silne ovplyvnená [[románske jazyky|románskymi jazykmi]] (hlavne sicílčinou a taliančinou), v neskoršom období mala (a dodnes má) značný vplyv aj angličtina.<ref>{{cite web |url=http://www.aboutmalta.com/grazio/study2.html|title=Evolution of the Maltese Language}}</ref><ref>{{cite web |url=http://www.bbc.co.uk/languages/european_languages/languages/maltese.shtml|title=BBC – Languages across Europe – Maltese, Malti}}</ref> [[etymológia|Etymologický]] rozbor viac než 40 000 maltských slov ukázal, že viac ako polovica [[slovná zásoba|slovnej zásoby]] má taliansky alebo sicílsky pôvod a len menej než tretina slov pochádza z arabčiny.<ref>{{cite web|url=http://www.macmillandictionary.com/MED-magazine/February2005/27-LI-Maltese.htm|title=Maltese – an unusual formula|accessdate=2012-06-09|archiveurl=https://web.archive.org/web/20071105030202/http://www.macmillandictionary.com/MED-magazine/February2005/27-LI-Maltese.htm|archivedate=2007-11-05}}</ref>

Maltčina je jediným semitským jazykom, ktorý používa [[latinské písmo]]. Abeceda je obohatená o niekoľko vlastných písmen (diakriticky pozmenené písmeno ''[[ż]]'', používané aj v [[poľština|poľštine]]), ''[[ċ]]'' a ''[[ġ]]'' (porovnateľné so španielskymi písmenami ''[[ĉ]]'' a ''[[ĝ]]''), ''[[għ]]'', ''[[ħ]]'' a ''[[ie]]'', ktoré sú porovnateľné s arabskými písmenami ''[[ح]]'', ''[[غ]]'' a ''[[ي]]'').
[[Súbor:Malta - ZebbugM - Good Friday 271 ies.jpg|náhľad|Katolícky sprievod na [[Veľký piatok]] v meste Żebbuġ]]

=== Náboženstvo ===
Malta je kresťanská krajina, a preto takmer 99 % obyvateľstva vyznáva [[Rímskokatolícka cirkev|rímskokatolícku]] vieru. Na Malte existuje 364 [[kostol]]ov, vzhľadom na počet obyvateľov má Malta viac [[kňaz]]ov, [[mních]]ov a mníšok ako ktorýkoľvek iný štát na svete. [[Katolicizmus]] je zakotvený v [[ústava|ústave]] a hrá v živote aj v [[politika|politike]] Malty významnú úlohu. Aj vďaka tomu ide o modernú spoločnosť, napr. podiel žien s vyšším vzdelaním a ich podiel na pracujúcom obyvateľstve dnes zodpovedá podielu vo väčšine vyspelých európskych krajín.

Najviac zastúpeným menšinovým náboženstvom na Malte je [[islam]], ktorý vyznáva asi jedno percento obyvateľov.<ref>{{cite web |url=http://www.state.gov/j/drl/rls/irf/2003/24422.htm|title=Malta – International Religious Freedom Report 2003}}</ref><ref>{{cite web |url=http://www.state.gov/j/drl/rls/irf/2010/148961.htm|title=Malta – International Religious Freedom Report 2010}}</ref> Jediná maltská [[mešita]] sa nachádza v meste Paola ([[Raħal Ġdid]]).
=== Mestá ===
[[Súbor:Panorama_of_Valletta.jpg|náhľad|Hlavné mesto [[Valletta]]]]
Pre Maltu sú typické tradičné sídla mestského typu vo vnútrozemí. Pobrežným sídlam bol mestský charakter vtlačený výstavbou hotelov a ostatných zariadení cestovného ruchu. K najväčším a najznámejším mestám patria:
* [[Valletta]] (tiež: La Valletta), [[hlavné mesto]]; je to predovšetkým historická pevnosť
* [[Sliema]], obchodné a nákupné stredisko Malty,
* [[Birkirkara]], najväčšie mesto (2002: 22 334 obyvateľov)
* [[Mdina]], bývalé hlavné mesto s historickým centrom, dnes tiež nazývané „tiché mesto“ (je prístupné iba pre chodcov), s živým predmestím ''Rabat''
* [[Victoria (Malta)|Victoria]] (v skorších časoch tiež a dnes iba čiastočne: Rabat), hlavné mesto ostrova Gozo
* takzvané „Tri mestá“ (''The Three Cities''), ako sa nazývajú mestá [[Vittoriosa]] (tiež ''Birgu''), [[Senglea]] a [[Cospicua]] ležiace oproti Vallette na východnej strane zálivu Grand Harbour.

== Kultúra ==
Malta patrí do európskeho aj severoafrického kultúrneho regiónu. Na mnohých miestach sa udržujú [[Kresťanstvo|kresťanské]] zvyky a tradície. Kultúrny vývoj zasiahli vplyvy [[Taliani|talianskej]], [[Arabi|arabskej]] aj [[Briti|britskej]] kultúry, ktoré sem v minulosti prúdili. Vznikla tak zmes viacerých prvkov, ktoré dali vznik maltskej ľudovej kultúre. Tradičný spôsob života je bežný najmä na vidieku, v mestách prevláda západný životný štýl. 

V oblasti populárnej kultúry sa preslávil spisovateľ [[Frans Sammut]] či komiksový tvorca [[Joe Sacco]]. Ku známym spisovateľom patrí tiež "maltský bard" [[Dun Karm]] či [[Mark A. Sammut]]. Najznámejšími hudobnými skladateľmi sú [[Nicolas Isouard]] a [[Girolamo Abos]], sochári potom [[Melchiorre Cafà]] a [[Lorenzo Gafà]]. Manieristický architekt [[Girolamo Cassar]] navrhol rad stavieb v hlavnom meste [[Valletta]], napr. konkatedrálu sv. Jána či veľmajsterský palác. Vo svete najznámejším maltským vedcom je psychológ [[Edward de Bono]]. Zo športovcov vyniká hráč biliardu [[Tony Drago]].

== Zaujímavosti ==

* 
*Malta bola dejiskom natáčania mnohých filmov ([[Gladiátor (film)|Gladiátor]], [[Trója (film)|Trója]], [[Súboj titánov]], Gróf Monte Christo) či populárneho seriálu [[Game of Thrones|Hry o tróny]]
*Na ostrove Gozo sa nachádza jaskyňa Calypso, v ktorej pravdepodobne Homér napísal jedno z najväčších diel všetkých čias - [[Odysea (Homér)|Odysea]]
*V roku [[2017]] sa do mora zrútil skalný útvar [[Azurové okno]], ktorý patril medzi najväčšie atrakcie Malty<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Malta - zaujímavosti o krajine medu|url=https://www.milujemcestovanie.sk/malta-zaujimavosti-o-krajine-medu/|vydavateľ=Milujem Cestovanie|dátum vydania=2015-09-13|dátum prístupu=2019-08-03|jazyk=sk-SK}}</ref>

== Pozri aj ==
* [[Zoznam miest na Malte]] 

== Referencie ==
{{Referencie|2}}

== Iné projekty ==
{{Projekt|commonscat=Malta}}

== Externé odkazy ==
* [http://www.gov.mt Oficiálna stránka maltskej vlády] {{eng icon}}
* [https://www.visitmalta.com/en/home Visit Malta] {{eng icon}}

== Zdroje ==

* {{preklad |en|Malta|}}

{{Eurozóna}}
{{Štáty EÚ}}
{{Schengenský priestor}}
{{Európa}}
{{WTO}}
{{OBSE}}
[[Kategória:Malta| ]]
[[Kategória:Krajiny EÚ]]
[[Kategória:Členovia Commonwealthu]]
[[Kategória:Členovia OSN]]
[[Kategória:Štáty v Európe]]