Zobrazenie zdroja stránky Slintačka a krívačka

{{na úpravu|nedokonalý preklad z češtiny}}

[[Súbor:Vesicular stomatitis.jpg|náhľad|Slinotok je jedným z prejavov slintačky a krívačky dobytka]]
[[Súbor:Foot and mouth disease in swine.jpg|náhľad|Erózia na spárkoch prasaťa pri SLAK]]

'''Slintačka a krívačka (SLAK)''' ({{vjz|eng|''Foot and Mouth Disease''}} ('''{{Cudzojazyčne|en|FMD}}'''), {{vjz|lat|''Aphtae epizooticae''}}) je akútne vysoko nákazlivé [[vírusové ochorenie]] [[párnokopytníky|párnokopytníkov]] charakterizované [[horúčka|horúčkou]], tvorbou typických [[pľuzgier]]ov a [[aftózny vred|aftov]] na [[sliznica|sliznici]] [[ústna dutina|ústnej dutiny]], na [[mulec|mulci]], [[nozdra|nozdrách]] a [[kopyto|kopytách]]. Ochorenie spôsobuje [[vírus slintačky a krívačky]], patriaci medzi [[RNA vírusy]] z čeľade [[Picornaviridae]]. Najvnímavejší k infekcii je [[dobytok]], [[Sviňa domáca|prasce]] a [[ovca|ovce]]. Človek ochorie len veľmi zriedkavo.

Slintačka a krívačka je jednou z najnákazlivejších infekčných chorôb na svete. Vylučuje sa [[slina]]mi, [[moč]]om, [[trus]]om, [[mlieko (cicavce)|mliekom]] a prenáša sa kontaktom s chorými zvieratami, vzduchom (až na vzdialenosť {{km|300|m}}), ďalej tiež mechanicky na povrchu zvierat, človeka, nástrojov či dopravných prostriedkov. [[Chorobnosť]] dosahuje 100 %, [[úmrtnosť]] je u dospelých zvierat nízka (do 5 %).

Hlavným klinickým príznakom sú [[pľuzgier]]e na jazyku, v ústnej dutine, na mulci a na končatinách – [[kopyto|kopytách]] a spárcích. Pľuzgiere počas krátkej doby ochorenia praskajú a na ich mieste zostávajú afty, ktoré môžu byť [[kontaminácia|kontaminované]] [[baktérie|baktériami]]. Pre zvieratá sú tieto lézie bolestivé a v dôsledku toho dochádza k nadmernej tvorbe slín (slinotok), postihnuté zvieratá škrípu zubami, vykazujú apatiu, nechuť k žrádlu, krívajú a líhajú. Prasce, [[Dobytok|teľatá]], [[Ovca|jahňatá]] a [[Koza|kozľatá]] môžu náhle hynúť bez príznakov následkom [[myokarditída|myokarditídy]].

Diagnostika sa vykonáva pomocou metód ako je [[Enzýmová imunosorbentová analýza|ELISA]], [[vírus neutralizačný test]], [[real-time PCR]] iba v akreditovaných laboratóriách. Terapia sa nevykonáva a preventívne [[očkovanie]] je zakázané v celej [[Európska únia|Európskej únii]] od roku [[1992]]. Iba vo výnimočných prípadoch pri vzniku ohniska a nebezpečenstva rýchleho šírenia nákazy je povolená [[núdzové očkovanie|núdzová vakcinácia]] zdravých zvierat okolo [[ohnisko|ohniska]]. Ochorenie sa vyskytuje [[endémia|endemicky]] najmä v [[Ázia|Ázii]], [[Afrika|Afrike]] a v niektorých krajinách [[Južná Amerika|Južnej Ameriky]]. Výskyt ochorenia vo vyspelých krajinách s vysokou koncentráciou hospodárskych zvierat môže mať veľmi dramatický ekonomický a sociálny dopad. Príkladom je [[epidémia]] slintačky a krívačky v [[Západná Európa|Západnej Európe]] v roku 2001, kde bolo zasiahnutých viac ako 2000 chovov [[dobytok|dobytka]], utratených okolo 5,8 milióna zvierat. Straty pri tejto katastrofe v [[Spojené kráľovstvo|Spojenom kráľovstve]] dosiahli 13 miliárd [[americký dolár|amerických dolárov]], pričom likvidácia nákazy ovplyvnila aj obyčajné obyvateľstvo Británie.

==História výskumu==
Zrejme prvé písomné zmienky o slintačke a krívačke sa datujú do roku 1594, kedy taliansky [[filozof]] a [[lekár]] [[Girolamo Fracastoro]] popísal príznaky tohoto ochorenia u dobytka. Nedá sa ale vylúčiť, že už ochorenie dobytku popísané [[Aristoteles|Aristotelom]] 350 rokov pred našim letopočtom ako [[mor dobytka]] bol v skutočnosti SLAK.<ref name=smela07/> Hoci sa o pôvode SLAK nič nevedelo takmer až do konca 19. storočia, chovatelia dobytka už vedeli ako nákaze aspoň čiastočne čeliť. Išlo o metódu tzv. aftizácie, pri ktorej sa v prípade vzplanutia ohniska v chove vzala tekutina z afty kravy a pomocou štetca sa touto tekutinou nakazil všetok dobytok na farme a zvieratá v susedstve. Zvieratá tak prešli chorobou naraz, zabránilo sa tým cirkulácii vírusu v prostredí a farmy a celé územia sa rýchlejšie vysporiadali s nákazou. V Prusku bola dokonca aftizácia v roku 1781 uzákonená. Vzhľadom na obrovské straty, ktoré slintačka spôsobila na území dnešného Nemecka, vypísal v roku 1893 pruský minister poľnohospodárstva peňažnú odmenu pre toho, kto objaví príčinu ochorenia. To sa podarilo až profesorovi [[Friedrich Loeffler|Friedrichovi Loefflerovi]] z [[Greisswald]]u a jeho berlínskemu kolegovi [[Paul Frosch|Paulovi Froschovi]], ktorí v rokoch 1897 – 1898 prvýkrát referovali o víruse slintačky a krívačky.<ref>{{Citácia periodika |autor=Loeffler F., Frosch P |titul=Summarischer Bericht ueber der Ergebnisse der Untersuchungen zur Erforschung der Maul- und Klauenseuche |periodikum=ZentBl Bakt Parasitenkunde |ročník=22 |číslo= |strany=257 – 259 |rok=1897 |pmid= |url= }}</ref><ref>{{Citácia periodika |autor=Loeffler F., Frosch P |titul=Report of the commission for research on foot-and-mouth disease |periodikum=Zentrabl Bacteriol Parasitenkunde Infektionkrankh |ročník=23 |číslo= |strany=371 – 391 |rok=1898 |pmid= |url= }}</ref> Bolo to len 5 rokov od publikovania prvého objaveného vírusu – [[vírus tabakovej mozaiky|vírusu tabakovej mozaiky]].<ref name=smela07/> Vírus slintačky a krívačky bol tak vôbec prvým popísaným vírusom spôsobujúcim ochorenie zvierat.<ref name=brown-history>{{Citácia periodika |autor=Brown F |titul=The history of research in foot-and-mouth disease |periodikum=Virus Res |ročník=91 |číslo=1 |strany=3 – 7 |rok=2003 |pmid=12527434 |url= }}</ref> V roku 1920 bola popísaná možnosť experimentálne replikovať vírus v [[Morča domáce|morčati]].<ref>{{Citácia periodika |autor=Waldmann O., Pape J |titul=Die Kuenstliche Uebertragung der Maul- und Klauenseuche auf das Meerschweinchen |periodikum=Berl Tierarztl Wschr |ročník=36 |číslo= |strany=519 – 520 |rok=1920 |pmid= |url= }}</ref> Ďalšieho významného posunu bolo dosiahnuté v roku 1922, kedy bola odhalená antigénna variabilita vírusu, teda skutočnosť, že vírus existuje vo viacerých [[sérotyp]]och. Medzi prvé známe sérotypy patril sérotyp O a A.<ref name=vallee>{{Citácia periodika |autor=Vallée H., Carré H |titul=Sur la pluralite du virus aphteux |periodikum=C R Hebd Acad Sci Paris |ročník=174 |číslo= |strany=1498 – 1500 |rok=1922 }}</ref> Následne bol izolovaný sérotyp C a počas 40-tych rokov boli v [[Afrika|Afrike]] popísané sérotypy SAT1, SAT2, SAT3. Ako posledný bol objavený v roku 1954 v [[Pakistan]]e sérotyp Asia-1.<ref name=brown-history/>

==Pôvodca==

{{Hlavný článok|Vírus slintačky a krívačky}} 
Pôvodcom slintačky a krívačky je [[RNA vírusy|RNA vírus]] z čeľade [[Picornaviridae]], rodu ''[[Aphtovirus]]''. Každá vírusová častica (virion) [[vírus slintačky a krívačky|vírusu slintačky a krívačky]] (skratka FMDV) je tvorená molekulou [[RNA]], 4 typmi štrukturálnych [[proteín]]ov (VP1, VP2, VP3, VP4) a niekoľkými ďalšími neštrukturálnymi proteínmi.<ref name=grubman2004>{{Citácia periodika |autor=Grubman M. J., Baxt B|titul=Foot-and-mouth disease |periodikum=Clin Microbiol Rev |ročník=17 |číslo=2 |strany=465 – 93 |rok=2004 |pmid=15084510 | url= http://www.pubmedcentral.nih.gov/articlerender.fcgi?tool=pubmed&pubmedid=15084510}}</ref> V [[elektrónový mikroskop|elektrónovom mikroskope]] sa javí virion FMDV ako guľatý útvar s hladkým s hladkým povrchom s veľkosťou 25 [[nanometer|nm]].<ref name=Bachrach68>{{Citácia periodika |autor=Bachrach H. L |titul=Foot-and-mouth disease |periodikum=Annu Rev Microbiol |ročník=22 |číslo= |strany=201 – 44 |rok=1968 |pmid=4301615 |url= }}</ref> Podobne ako ostatné vírusy z čeľade Picornaviridae má [[kapsida]] [[Dvdsaťsten|ikosahedrický]] tvar a neobsahuje žiadne [[lipidy]].<ref name=varejka>{{Citácia knihy
 | priezvisko = Vařejka
 | meno = F.
 | priezvisko2 = Mráz
 | meno2 = O.
 | priezvisko3 = Smola
 | jméno3 = J
 | rok = 1989
 | titul = Speciální veterinární mikrobiologie
 | vydavateľ = SPN
 | miesto = Praha
 | strany = 258
 | isbn = 
 }}</ref> Významnou vlastnosťou FMDV je [[antigén]]na a imunologická variabilita, ktorá spočíva v existencii vírusu v rôznych [[sérotyp]]och a [[subtyp]]och. Na svete existuje celkom 7 sérotypov, ktoré sa označujú písmenami podľa oblasti, kde boli prvýkrát identifikované:

* '''A''' (objavený v [[Nemecko|Nemecku]] a názov pochádza zo slova ''Allemagne'' = Nemecko vo [[francúzština|francúzskom jazyku]])<ref name=vallee/>
* '''O''' (názov odvodený podľa francúzskej oblasti [[Oise (departement)|Oise]])<ref name=vallee/>
* '''C''' (objavený ako tretí v poradí a preto mu bolo priradené tretie písmeno [[abeceda|abecedy]])<ref>{{Citácia periodika |autor=Waldmann O., Trautwein K |titul=Experimentelle untersuchen überdie pluralität des maul-und-klauenseuche virus |periodikum=Berl Tierärtzl Wschr |ročník=42 |číslo= |strany=569 |rok=1926 }}</ref>
* '''SAT1''' (názov odvodený od južnej [[Afrika|Afriky]] – South Africa Territory)<ref name=brooksby58>{{Citácia periodika |autor=Brooksby J. B |titul=The virus of foot-and-mouth disease |periodikum=Adv Virus Res |ročník=5 |číslo= |strany=1 – 37 |rok=1958 |pmid=13508401 |url= }}</ref>
* '''SAT2'''<ref name=brooksby58/>
* '''SAT3'''<ref name=brooksby58/>
* '''Asia-1''' (objavený v [[Pakistan]]e)<ref name=brown-history/>

Tieto sérotypy sa ďalej delia na niekoľko subtypov. Najbežnejší je sérotyp O, ktorý sa vyskytuje po celom svete.<ref name=Bachrach68/>

===Fyzikálno-chemické vlastnosti vírusu===
Vírus slintačky a krívačky je relatívne odolný voči vonkajšiemu prostrediu. Prežívanie vírusu v prostredí je veľmi variabilné a závislé na materiáli, v ktorom je vírus lokalizovaný, na pôvodnej koncentrácii vírusu, [[kmeň (taxonómia)|kmeni]] vírusu, [[vlhkosť|vlhkosti]], [[teplota|teplote]] a hodnote [[kyslosť|pH]]. Vírus je schopný prežívať napríklad na [[seno|sene]] či [[slama|slame]] až 20 týždňov, až 14 dní na vyschnutých [[výkal]]och, 39 dní v [[moč]]i, až 6 mesiacov v blate, 3 dni na pôde v lete a 28 dní na pôde na jeseň.<ref name=spratt-defra>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = Spratt B. G | titul = Independent Review of the safety of UK facilities handling foot-and-mouth disease virus | url = http://www.defra.gov.uk/footandmouth/investigations/pdf/spratt_final.pdf | dátum vydania = 31. august 2007 | datum aktualizace =  | dátum prístupu = 2008-10-10 | vydavateľ = DEFRA, U. K. | miesto =  | jazyk = en | url archívu = https://web.archive.org/web/20070927104120/http://www.defra.gov.uk/footandmouth/investigations/pdf/spratt_final.pdf | dátum archivácie = 2007-09-27 }}</ref> Vírus je oveľa odolnejší v tkanivách ako vo vonkajšom prostredí.<ref name=varejka/> Teploty nad 50 °C vírus celkom inaktivujú, pri chladničkovej teplote a teplote pod [[bod mrazu|bodom mrazu]] vírus prežíva. Pokiaľ ide o pH, vírus je schopný prežívať pri pH od 6 do 9.<ref name=OIE-techman>{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://www.oie.int/eng/maladies/fiches/a_A010.HTM |titul=Foot and mouth disease|jazyk=en|dátum prístupu=2008-10-10 }}</ref> Pri [[zrenie mäsa|zrení mäsa]], kde pH klesá vďaka [[biochémia|biochemickým]] procesom vo [[sval|svalovom tkanive]] pod pH 6,0, sa vírus celkovo inaktivuje. Virus FMDV naopak prežíva v [[kosť|kostiach]] a [[lymfatická uzlina|lymfatických uzlinách]] zabitých infikovaných zvierat. Pri nedostatočnom poklese pH pri zrení mäsa môže takisto prežívať.<ref name=OIE-techman/> V [[kravské mlieko|mlieku]] z infikovaných [[tur domáci|kráv]] je vírus prekvapivo chránený voči vyšším teplotám, [[pasterizácia]] mlieka alebo [[UHT|UHT ohrev]] však vírus bezpečne zničí. Pri výrobe [[syr]]ov chráni vírus v mlieku mliečny tuk aj pri poklese pH.<ref name=varejka/>

==Epidemiológia==
Slintačka a krívačka je jednou z najviac nákazlivých chorôb zvierat a ľudí vôbec na svete, čo je dané najmä rýchlou replikáciou vírusu v [[hostiteľ]]ovi a prenose vírusu vo forme [[aerosól]]u.<ref name=grubman2004/>

==Hostiteľ==
[[Obrázok:Sow and five piglets.jpg|left|thumb|Infikované ošípané produkujú veľké množstvo vírusu]]
K ochoreniu sú vnímavé prakticky všetky [[párnokopytníky]], a to predovšetkým [[dobytok]], [[ovca]], [[koza]], [[sviňa domáca]], [[jak divý|jak]], [[byvol domáci|byvol]], ďalej tiež všetky volne žijúci zástupcovia čeľade [[turovité|turovitých]] (napr. [[muflón]], [[antilopa]], [[pakôň]]), [[jeleňovité|jeleňovitých]] (napr. [[jeleň]], [[srnec]], [[daniel (rod)|daniel]]), [[žirafovité|žirafovitých]] (napr. [[žirafa (rod)|žirafa]], [[okapi]]), [[sviňovité|sviňovitých]] (napr. [[diviak lesný]], [[sviňa bradavičnatá]]). [[Ťavovité|ťavovitých]] (napr. [[ťava]], [[lama]], [[alpaka]]) vykazujú veľmi nízku vnímavosť voči vírusu.<ref name=OIE-techman/> Všeobecne platí, že domáce párnokopytníky sú vnímavejší k ochoreniu ako voľne žijúce zvieratá a ďalej voľne žijúce párnokopytníky sa ďaleko častejšie nakazia od domácich zvierat.<ref name=thomson03>{{Citácia periodika |autor=Thomson G. R., Vosloo W., Bastos A. D |titul=Foot and mouth disease in wildlife |periodikum=Virus Res |ročník=91 |číslo=1 |strany=145 – 161 |rok=2003 |pmid=12527441 |url= }}</ref> Výnimku predstavuje [[byvol africký]] (''Syncerus caffer''), ktorý je významným zdrojom vírusu slintačky a krívačky pre dobytok v Afrike.<ref>{{Citácia periodika |autor=Young E., Hedger R. S., Howell P. G |titul=Clinical foot-and-mouth disease in the African buffalo (Syncerus caffer) |periodikum=Onderstepoort J Vet Res |ročník=39 |číslo=3 |strany=181 – 183 |rok=1972 |pmid=4352040 |url= }}</ref><ref>{{Citácia periodika |autor=Anderson E. C., Doughty W. J., Anderson J., Paling R |titul=The pathogenesis of foot-and-mouth disease in the African buffalo (Syncerus caffer) and the role of this species in the epidemiology of the disease in Kenya |periodikum=J Comp Pathol |ročník=89 |číslo=4 |strany=541 – 549 |rok=1979 |pmid=232107 |url= }}</ref> [[Nepárnokopytníky]] nie sú k ochoreniu vnímaví.<ref name=varejka/> Z iných zvierat ako párnokopytníkov bol potvrdený výskyt SLAK vo voľnej prírode napríklad u [[slon]]a.<ref name=pyakural76>{{Citácia periodika |autor=Pyakural S., Singh U., Singh N. B |titul=An outbreak of foot-and-mouth disease in Indian elephants (Ellphas maximus) |periodikum=Vet Rec |ročník=99 |číslo=2 |strany=28 – 29 |rok=1976 |pmid=951925 |url= }}</ref> V laboratóriu boli experimentálne infikované [[myši]], [[potkan]]i a [[hydina (vtáctvo)|hydina]], ale predpokladá sa, že tieto druhy sa v prirodzených podmienkach nenakazia a môžu hrať iba rolu mechanického [[nosič infekčnej choroby|nosiča]] (pozri [[#Prenos|prenos]]).<ref name=canada-hazard>{{Citácia elektronického dokumentu |titul= Foot-and-mouth disease (Hazard Specific Plan) |url= http://www.inspection.gc.ca/english/anima/heasan/disemala/fmdfie/plan/plan-1e.pdf |datum aktualizace=  |dátum prístupu= 2008-10-18 |vydavateľ= Canadian Food Inspection Agency |miesto=  |jazyk= en |url archívu= https://web.archive.org/web/20070221113953/http://www.inspection.gc.ca/english/anima/heasan/disemala/fmdfie/plan/plan-1e.pdf |dátum archivácie= 2007-02-21 }}</ref> Človek môže tiež ochorieť slintačkou, ale výskyt ochorenia u človeka je veľmi vzácny. Človek sa môže nakaziť pitím nepasterizovaného kontaminovaného mlieka, alebo priamym kontaktom s chorým zvieraťom, prípadne pri práci s vírusom v laboratóriu.<ref name=varejka/>

===Prenos===
SLAK sa prenáša priamym kontaktom s chorým zvieraťom a nepriamo cez kontaminované [[sekrét]]y, [[výkal]]y, živé či neživé vektory (nosiče) alebo vzduchom.<ref name=canada-hazard/> Živé vektory môžu byť všetky zvieratá, vrátane človeka, ktoré prenášajú vírus mechanicky, t. j. vírus je ukrytý v nich alebo na povrchu ich tela, bez toho aby sa množil. Z [[epizootológia|epizootologického]] hľadiska hrajú významnú rolu najmä vtáky, túlavé psy a mačky.<ref name=spratt-defra/> Volne žijúca [[raticová zver]] síce predstavuje potencionálne riziko pre chovaný dobytok<ref>{{Citácia periodika |autor=Böhm M., White P. C., Chambers J., Smith L., Hutchings M. R |titul=Wild deer as a source of infection for livestock and humans in the UK |periodikum=Vet J |ročník=174 |číslo=2 |strany=260 – 276 |rok=2007 |pmid=17258479 |url= }}</ref>, ale napríklad vo Veľkej Británii nebol nikdy preukázaný prenos SLAK z jeleňovitých na domáce zvieratá.<ref>{{Citácia periodika |autor=Gibbs E. P., Herniman K. A., Lawman M. J., Sellers R. F |titul=Foot-and-mouth disease in British deer: transmission of virus to cattle, sheep and deer |periodikum=Vet Rec |ročník=96 |číslo=26 |strany=558 – 563 |rok=1975 |pmid=167503 |url= }}</ref> Navyše sa u jeleňovitých nepreukázalo dlhodobejšie vylučovanie vírusu.<ref>{{Citácia periodika |autor=Thrusfield M., Fletcher J |titul=Epidemiological concerns posed by deer during the 2001 British foot and mouth disease outbreak |periodikum=Deer |ročník=12 |číslo= |strany=169 – 171 |rok=2002 |pmid= |url= }}</ref>
Ďalším významným nosičom vírusu je človek.<ref name=spratt-defra/> Vírus môže ľuďom priľnávať na kožu (dlane, za nechty), na oblečenie alebo na topánky. Taktiež vybavenie fariem (náradie) kontaminované vírusom alebo kontaminované kolesá a podvozky automobilov sa podieľajú na prenose SLAK.<ref name=canada-hazard/> Vzduchom sa SLAK prenáša vo forme [[aerosól]]u na vzdialenosť až {{km|60|m}} nad pevninou a až {{km|300|m}} nad morom.<ref name=OIE-techman/> Prenos vírusu je samozrejme veľmi ovplyvnený aktuálnymi klimatickými pomermi.<ref name=spratt-defra/>

===Zdroje nákazy===
Hlavným zdrojom sú predovšetkým infikované zvieratá, a to ako klinicky choré, tak aj zvieratá v inkubačnej dobe (t. j. zatiaľ bez klinických prejavov SLAK). Je to dané tím, že vírus sa vylučuje všetkými sekrétmi a výkalmi už 2 – 3 dni pred prepuknutím [[klinický príznak|klinických príznakov]]. Vírus [[FMDV]] je možné nájsť vo vydychovanom vzduchu infikovaných zvierat, v moči, truse, slinách, mlieku a sperme.<ref name=spratt-defra/><ref name=sellers83>{{Citácia periodika |autor=Sellers R. F |titul=Transmission of viruses by artificial breeding techniques: a review |periodikum=J R Soc Med |ročník=76 |číslo=9 |strany=772 – 775 |rok=1983 |pmid=6312040 |url=http://www.pubmedcentral.nih.gov/articlerender.fcgi?tool=pubmed&pubmedid=6312040 }}</ref> Zdrojom vírusu môžu byť tiež tzv. „trvalí nosiči“<ref name=OIE-techman/>, ktorí sú definovaní ako zvieratá, pri ktorých sa vírus vylučuje aj po 28. dni infekcie a neskôr.<ref name=sutmoller68>{{Citácia periodika |autor=Sutmoller P., McVicar J. W., Cottral G. E |titul=The epizootiological importance of foot-and-mouth disease carriers. I. Experimentally produced foot-and-mouth disease carriers in susceptible and immune cattle |periodikum=Arch Gesamte Virusforsch |ročník=23 |číslo=3 |strany=227 – 235 |rok=1968 |pmid=5680590 |url= }}</ref> U [[byvol africký|byvolov]] v Afrike bolo preukázané, že niektorí jedinci môžu vylučovať FMDV až po dobu 5 rokov.<ref name=condy>{{Citácia periodika |autor=Condy J. B., Hedger R. S., Hamblin C., Barnett I.T |titul=The duration of the foot-and-mouth disease virus carrier state in African buffalo (i) in the individual animal and (ii) in a free-living herd |periodikum=Comp Immunol Microbiol Infect Dis |ročník=8 |číslo=3 – 4  |strany=259 – 265 |rok=1985 |pmid=3004803 |url= }}</ref> Aerosól obsahujúci [[virion|vírusové partikule]] FMDV je najvýznamnejším zdrojom infekcie pre dobytok, ovce a kozy.<ref name=grubman2004/> Uvádza sa, že najviac aerosólu vyprodukujú infikované prasce, potom dobytok a ovce.<ref name=grubman2004/><ref name=canada-hazard/> Na druhej strane dobytok nakazený slintačkou a krívačkou vyprodukuje najviac vírusu FMDV zo všetkých druhov a je tak považovaný za dominantný zdroj kontaminácie prostredia.<ref name=sutmoller2003>{{Citácia periodika |autor=Sutmoller P., Barteling S. S., Olascoaga R. C., Sumption K.J |titul=Control and eradication of foot-and-mouth disease |periodikum=Virus Res |ročník=91 |číslo=1 |strany=101 – 144 |rok=2003 |pmid=12527440 |url= }}</ref> Pre názornosť: jedna krava počas prvého týždňa choroby kontaminuje svojimi exkrétmi (sliny, moč, trus, tekutina z prasknutých pľuzgierov) prostredie viac ako jednou miliardou infekčných jednotiek.<ref name=sutmoller2003/> 
Mäso a mastné výrobky pochádzajúce z infikovaných zvierat sú ďalším významným zdrojom vírusu, ale iba v prípade, pokiaľ pH v mäse nekleslo pod 6,0 alebo masné výrobky neboli tepelne spracované.<ref name=OIE-techman/>

===Výskyt===
[[Obrázok:FMD distribution-serotype O.png|right|280px|thumb|Štáty, z ktorých bol v rokoch 1990 – 2002 hlásený výskyt slintačky a krívačky spôsobený sérotypom 0]]
Slintačka a krívačka je rozšírená takmer po celom svete<ref name=canada-hazard/>, pričom k rapídnemu globálnemu šíreniu došlo najmä po [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]].<ref name=OIE-iowa>{{Citácia elektronického dokumentu |autor= |titul=Foot and mouth disease |url= http://www.cfsph.iastate.edu/Factsheets/pdfs/foot_and_mouth_disease.pdf |dátum aktualizácie=2007-06-01 |dátum prístupu=2008-10-22 |vydavateľ=Iowa State University |miesto=Iowa |jazyk=en }}</ref> V súčasnej dobe sa SLAK vyskytuje [[endémia|endemicky]] predovšetkým na [[Stredný východ|Strednom východe]], v [[Afrika|Afrike]], niektorých častiach [[Ázia|Ázie]] a v [[Južná Amerika|Južnej Amerike]].<ref name=OIE-techman/> [[Svetová organizácia pre zdravie zvierat]] (OIE, anglicky ''The World Organisation for Animal Health'') delí krajiny podľa výskytu SLAK do troch kategórií: 1. štáty prostej SLAK bez [[vakcinácia|vakcinácie]], 2. štáty prostej SLAK s použitím vakcinácie, 3. štáty s výskytom SLAK.<ref name=OIE-healthcode>{{Citácia elektronického dokumentu |autor= |titul=OIE - Terrestrial Animal Health Code: Chapter 8.5. |url=http://www.oie.int/eng/normes/Mcode/en_chapitre_1.8.5.htm |dátum aktualizácie=2008 |dátum prístupu=2008-10-21 |vydavateľ=OIE |miesto= |jazyk=en }}</ref> Každá kategória je presne definovaná a toto delenie má zásadný vplyv na medzinárodný [[obchod]] so živými zvieratami a živočíšnymi produktmi.

Jedinou krajinou, kde slintačka nebola nikdy hlásená, je [[Nový Zéland]]. Medzi oblasti, kde sa choroba nevyskytla už veľa rokov, patrí [[Austrália]], [[Severná Amerika|Severná]] a [[Stredná Amerika]]. Napríklad v Severnej Amerike bola slintačka a krívačka naposledy hlásená v roku 1929 v [[Spojené štáty|USA]], 1952 v [[Kanada|Kanade]] a v roku 1954 v [[Mexiko|Mexiku]].<ref name=canada-hazard/> Na území [[Česko|Česka]] bola slintačka a krívačka naposledy diagnostikovaná v roku 1975.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://www.svscr.cz/index.php?art=1904 |titul=Slintavka a kulhavka z Turecka by nás neměla ohrozit |jazyk=cs |dátum prístupu=2008-10-28 }}</ref>

====Vývoj v Európe====
Ochorenie sa do Európy dostalo ako viacero iných chorôb z [[Stredný východ|Stredného východu]] alebo zo severnej [[Afrika|Afriky]], pričom najčastejšie [[epidémia|epidémie]] vstupujú na európsky kontinent cez [[Turecko]] či [[Rusko]], zo Severnej Afriky potom cez [[Balkán|balkánske krajiny]] a [[Taliansko]].<ref name=sutmoller2003/><ref name=leforban02>{{Citácia periodika |autor=Leforban Y., Gerbier G |titul=Review of the status of foot and mouth disease and approach to control/eradication in Europe and Central Asia |periodikum=Rev Sci Tech |ročník=21|číslo=3 |strany=477 – 492 |rok=2002 |pmid=12523688 |url= }}</ref> Počas veľkej [[pandémia|pandémie]] v rokoch 1937 – 1939, ktorá vypukla vo [[Francúzsko|Francúzsku]], bolo v tejto krajine zaznamenaných 378 000 ohnísk, 700 000 ohnísk v [[Nemecko|Nemecku]], 265 000 v [[Holandsko|Holandsku]], 240 000 v [[Česko-Slovensko|Česko-Slovensku]], v [[Poľsko|Poľsku]] 234 000 a v [[Belgicko|Belgicku]] 102 000 ohnísk.<ref name=fogedby>{{Citácia knihy |autor=Fogedby R |rok=1963 |titul= Review of epizootiology and control of foot-and-mouth disease in Europe, 1937 – 1961 |vydavateľ= Eur. Comm. Control of FMD, FAO |miesto=Rome |počet stran= |isbn= }}</ref> Počas tejto pandémie bola v Nemecku prvýkrát testovaná inaktivovaná [[vakcína]] proti SLAK vyvinutá pánom Waldmannom. Posledná rozsiahla pandémia v 20. storočí, ktorá bola spôsobená na európske pomery do tej doby neznámym subtypom A5, zasiahla Európu v rokoch 1951{{--}}1952.<ref name=sutmoller2003/> Primárne ohniská tejto pandémie boli v oblasti [[Porýnie|Porýnia]], odkiaľ sa postupne choroba rozšírila do celej Európy. Medzi postihnutými štátmi bolo Taliansko, západné Nemecko, Holandsko, Belgicko, [[Grécko]] a [[Dánsko]]. Straty si podľa údajov [[FAO]] vyžiadali okolo 600 miliónov amerických dolárov, ale reálny ekonomický dopad bol zrejme v dôsledku zlyhania ochrannej vakcinácie ďaleko vyššia.<ref name=leforban02/> Po tejto udalosti bola počas 50-tych rokov vo väčšine európskych štátov začatá plošná vakcinácia majúca za následok razantné zníženie počtu nových ohnísk z európskych chovov dobytka. Nové prípady vypuknutia slintačky a krívačky boli aj vďaka dokonalým preventívnym opatreniam veľmi sporadické. Pozornosť západných štátov Európy sa zamerala na oblasť [[Blízky východ|Blízkeho východu]], najmä na [[Turecko]], odkiaľ sa očakával prienik nových exotických kmeňov FMDV. Počas rokov 1962{{--}}1987 sa v oblasti Turecka a Balkánskych štátov uskutočnilo 30 vakcinačných kampaní sponzorovaných FAO. Pri vakcinačnom projekte v juhovýchodnej Európe bolo aplikovaných 25 miliónov vakcinačných dávok v celkovej hodnote 12 miliónov USD.<ref name=leforban02/>

V 80-tych rokoch bola na žiadosť komisárov vtedajšej [[Európska únia|EU]] vypracovaná analýza, ktorá mala za cieľ porovnať dve varianty boja proti SLAK: vakcinácia zvierat verzus bezvakcinačná stratégia (tzv. ''bezvakcinačná politika''). Bezvakcinačná politika bola založená na princípe veľmi dôsledné kontroly importu a exportu zvierat a živočíšnych produktov, úplnom zákaze očkovania a to aj v prípade vzniku ohniska, ďalej tiež na razantných opatreniach v prípade prepuknutia choroby a jej eradikácii [[Metóda stamping out|metódou stamping-out]] (t. j. utatenie všetkých vnímavých zvierat v ohnisku a v jeho tesnej blízkosti).<ref name=leforban02/> Zavedenie bezvakcinačnej politiky bolo podporené niekoľkými argumentmi. V prvom rade bolo územie Európskej únie v roku 1989 1989 bolo 10 rokov prostej SLAK. Okrem toho z celkového počtu primárnych ohnísk potvrdených v Európe v rokoch 1977 – 1987 plných 13 vzniklo buď na základe úniku vírusu FMDV z laboratória alebo použitím očkovacích látok s nedostatočne inaktivovaným vírusom (tzn., že ohnisko vzniklo priamo v dôsledku vakcinácie).<ref name=dubansky>{{Citácia periodika |autor=Dubanský V., Drábek J |titul=Jak a proč došlo k rozšíření SLAK ve Velké Británii a v Evropě? |periodikum=Veterinářství |ročník=51 |číslo=5 |strany=231 – 238 |rok=2001 }}</ref> Pri rozhodovaní hralo dôležitú úlohu aj ekonomické hľadisko. Podľa prognostických odhadov odborníkov sa v horizonte 10 rokov predpokladalo v rámci bezvakcinačnej politiky prepuknutie 13 primárnych ohnísk, v najhoršom prípade až 1 963 ohnísk SLAK v EU. Likvidácia týchto ohnísk by vyšla na 0,36 milióna, maximálne na 955 miliónov [[Euro|eur]]. Oproti tomu v prípade plošnej vakcinácie v celej EU by náklady dosiahli 1,135 miliardy eur (iba náklady na vakcínu).<ref name=leforban02/> Plošné očkovanie navyše obmedzuje obchod (export zvierat a živočíšnych produktov) s krajinami, ktoré sú SLAK prosté a nevakcinujú. Finančné straty v tomto prípade môžu dosahovať až 1,3 bilióna [[britská libra|libier]] ročne.<ref name=dubansky/> Ďalšou dôležitou skutočnosťou je neexistencia jednej univerzálnej vakcíny, ktorá by chránila pred všetkými kmeňmi vírusu slintačky a krívačky. Z epidemiologického hľadiska je významný aj fakt, že pri infekcii očkovaných zvierat vysokou dávkou vírusu, môže dochádzať pri veľkej časti jedincov k [[nosič infekčnej choroby|vírusovému nosičstvu]] a permanentnému vylučovaniu vírusu do prostredia.<ref name=dubansky/> Z vyššie menovaných dôvodov sa preto upustilo od očkovania dobytka v EU a bezvakcinačná politika bola následne zakomponovaná do Rozhodnutia komisie č. 90/423/EC z 24. júna 1990, v ktorej bol stanovený termín 1. januára 1992 ako dátum úplného zákazu vakcinácie proti slintačke a krívačke. Toto uznesenie akceptovali a prijali za svoje tiež všetky vtedy ešte nečlenské európske krajiny vrátane Slovenska.<ref name=leforban02/>

Po zavedení bezvakcinačnej politiky sa v Európe do roku 2000 objavilo pár sporadických ohnísk bez väčších následkov (pozri tabuľka). Zlom nastal až v roku 2001, keď Veľkú Britániu a Západnú Európu postihla obrovská [[Slintačka a krívačka vo Veľkej Británii v roku 2001|epidémia SLAK]]. Táto epidémia mala dopad nielen na britské poľnohospodárstvo, ale dotkla sa aj bežných občanov Spojeného kráľovstva a tým celej Európy. Od februára 2001 do septembra 2001 bolo evidovaných 2 060 ohnísk, pričom 2 030 ohnísk sa nachádzalo na území Veľkej Británie.<ref name=leforban02/> Katastrofa mala aj sociálno-politickú odozvu. Po zdolaní epidémie sa opäť otvorila medzi odborníkmi diskusia o boji proti slintačke a najmä o tom, či vakcinovať alebo nevakcinovať.

{| class="wikitable"
|+ Prehľad výskytu slintačky a krívačky v Európe za obdobie 1991 – 2001<ref name=leforban02/>
! Rok !! Štát !! Pôvod vírusu !! Celkový počet ohnísk
|-
| 1991
| [[Bulharsko]]
| neznámy
| 1
|-
| 1993
| [[Taliansko]]
| importovaný dobytok bez certifikátu
| 57
|-
| 1993
| [[Bulharsko]]
| neznámy
| 1
|-
| 1993
| [[Rusko]]
| únik z laboratória
| 1
|-
| 1994
| [[Grécko]]
| ilegálny import oviec
| 95
|-
| 1995
| [[Turecko]]
| ilegálny presun dobytka
| 1
|-
| 1995
| [[Rusko]]
| import bravčového mäsa
| 1
|-
| 1996
| [[Albánsko]], [[Severné Macedónsko]], [[Juhoslávia]]
| import nevykosteného mäsa
| 130
|-
| 1996
| Turecko
| ilegálny presun dobytka
| 2
|-
| 1996
| Grácko
| ilegálni prisťahovalci
| 39
|-
| 1996
| Bulharsko 
| neznámy
| 1
|-
| 2000
| Grécko
| neznámy
| 14
|-
| 2001
| Spojené kráľovstvo, Holandsko, Francúzsko, [[Írsko]]
| ilegálny dovoz mäsa, prikrmovanie ošípaných kuchynským odpadom
| 2060
|-
|}

Od roku 2002 až do roku 2008 bola slintačka a krívačka hlásená iba z Ruska, Turecka a [[Spojené kráľovstvo|Spojeného kráľovstva]].<ref name=wahid>{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://www.oie.int/wahid-prod/public.php?page=disease_status_detail |titul=WAHID Interface: Detailed countries disease incidence |jazyk=en |dátum prístupu=2008-10-22 }}</ref> Zatiaľ čo ázijská časť Turecka je trvale ponorená a každoročne je tu hlásených viac ako 100 ohnísk, v prípade ohniska neďaleko mesta [[Pirbright]] v [[Anglicko|Anglicku]] (2007) išlo o únik vírusu z laboratória a nákaza bola ihneď zastavená. Zatiaľ čo Veľká Británia bola opäť zaradená medzi krajiny prostej SLAK, dobytok v Turecku predstavuje stále veľkú hrozbu pre celú Európu.<ref name=leforban02/>

===Slintačka a krívačka u ľudí===
Slintačka a krívačka je síce považovaná za [[zoonóza|zoonózu]], ale výskyt choroby u človeka je veľmi vzácny.<ref name=smela07>{{Citácia periodika |autor=Smělá G., Vaculín Š |titul=Představuje slintavka a kulhavka nebezpečí pro člověka? |periodikum=Veterinární lékař |ročník=5 |číslo=3 |strany=91 – 94 |rok=2007 |pmid= |url= }}</ref> Na celom svete bolo dosiaľ laboratórne potvrdených a popísaných iba asi 30 – 40 prípadov slintačky u človeka, ale vzhľadom na obmedzené možnosti diagnostiky v rozvojových krajinách s endemickým výskytom SLAK môže byť skutočný počet nakazených ľudí vyšší.<ref name=mayor01>{{Citácia periodika |autor=Mayor S |titul=UK investigates possible human cases of foot and mouth disease |periodikum=BMJ |ročník=322 |číslo=7294 |strany=1085 |rok=2001 |pmid=11337433 |url=http://www.bmj.com/cgi/content/full/322/7294/1085/c }}</ref> Prvý zdokumentovaný prípad SLAK u ľudí pochádza z roku 1834, kedy 3 veterinári skúšali dobrovolne infikovať sami seba. Počas štyroch dní vypili pohár nepasterizovaného mlieka z chorých kráv. Skoro nato sa u nich prejavili prvé klinické príznaky choroby.<ref>{{Citácia periodika |autor=Hertwig C. A |titul=Übertragung tierischer Ansteckungsstoffe auf den Menschen |periodikum=Med Vet Z |ročník=48 |číslo= |strany= |rok=1834 |pmid= |url= }}</ref> Posledný publikovaný prípad pochádza z roku 1966 z Veľkej Británie, kde sa nakazil jeden muž po požití nepasterizovaného mlieka od kravy.<ref name=armstrong>{{Citácia periodika |autor=Armstrong R., Davie J., Hedger R. S |titul=Footandmouth disease in man |periodikum=BMJ |ročník=4 |číslo=5578 |strany=529 – 530 |rok=1967 |pmid=4294412 |url=http://www.pubmedcentral.nih.gov/picrender.fcgi?artid=1749100&blobtype=pdf }}</ref> Choroba u ľudí nebola nikdy preukázana z pasterizovaného mlieka.<ref name=prempeh01>{{Citácia periodika |autor=Prempeh H., Smith R., Müller B |titul=Foot and mouth disease: the human consequences. The health consequences are slight, the economic ones huge |periodikum=BMJ |ročník=322 |číslo=7286 |strany=565 – 566 |rok=2001 |pmid=11238137 |url= http://www.bmj.com/cgi/content/full/322/7286/565 }}</ref> Hoci niektorí vedci varújú pred možnou mutáciou vírusu FMDV a jeho prenose na človeka,<ref name=mayor01/> s ohľadom na poznatky z histórie je riziko prenosu na človeka a vzniku epidémie veľmi nízké.<ref name=brownd01>{{Citácia periodika |autor=Brown D. W. G |titul=Foot and mouth disease in human beings |periodikum=Lancet |ročník=357 |číslo=9267 |strany=1463 |rok=2001 |pmid=11377592 |url= }}</ref> Človek sa zdá byť proti vírusu silne rezistentný. V prípade prepuknutia infekcie u človeka ale nie je známe, či choroba prebieha ako následok lokálnej replikácie v mieste preniknutia do organizmu alebo môže vyvolať celkové systémové ochorenie človeka.<ref name=brownd01/>

SLAK u človeka je najčastejšie spôsobená sérotypom O a A, výnimočne sérotypom C. K infekcii dochádza zrejme cez odreniny na koži a sliznici pri priamom kontakte so zvieratami alebo konzumáciou čerstvého nepasterizovaného mlieka.<ref name=smela07/> Inkubačná doba sa pohybuje od 2 – 6 dní. Hlavnými príznakmi sú horúčka, bolesť v krku, afty v ústnej dutine a na jazyku, afty na koži medzi prstami na rukách a nohách. Ak nedôjde k bakteriálnej kontaminácii afta, príznaky zmiznú do 1 – 2 týždňov.<ref name=bauer>{{Citácia periodika |autor=Bauer K |titul=Foot- and-mouth disease as zoonosis |periodikum=Arch Virol |ročník=13 |číslo= |strany=95 – 97 |rok=1997 |pmid=9413529 |url= }}</ref> Podobné, ale oveľa častejšie ochorenia ľudí sú zapríčinené príbuznými [[Picornaviridae|pikornavírmi]] rodu ''[[Enterovirus]]'' alebo [[herpetické vírusy|herpesvírmi]]. Najmä u detí je popísaná tzv. [[choroba rúk, nôh a úst]] (z anglického hand, foot and mouth disease), ktorú vyvoláva [[Vírus Coxsackie|vírus Coxsackie A]] alebo enterovírus 71.<ref name=smela07/><ref name=prempeh01/> Ďalšou chorobou s podobnými príznakmi je [[Stomatitída|herpetická gingivostomatitída]]. Je spôsobená herpesvírem HSV-1 a ide o vôbec najpočetnejšiu akútnu [[stomatitída|stomatitídu]] človeka.<ref>{{Citácia periodika |autor=Holbrook W. P., Gudmundsson G. T., Ragnarsson K. T |titul=Herpetic gingivostomatitis in otherwise healthy adolescents and young adults |periodikum=Acta Odontol Scand |ročník=59 |číslo=3 |strany=113 – 115 |rok=2001 |pmid=11501877 |url= }}</ref>

Z epidemiologického hľadiska je dôležitý aj fakt, že človek môže prenášať FMDV aj vnútri svojho tela a stáva sa tak zdrojom infekcie aj pre zdravé zvieratá.<ref>{{Citácia periodika |autor= Donaldson A. I., Sellers R. F |titul=Transmission of FMD by people |periodikum=Vet Rec |ročník=153 |číslo=9 |strany=279 – 280 |rok=2003 |pmid=12974344 |url= }}</ref> V 70-tych rokoch bol izolovaný vírus zo sliznice nosa a hltanu u ľudí, ktorý nevykazovali príznaky choroby.<ref name= sellers70>{{Citácia periodika |autor= Sellers R. F., Donaldson A. I., Herniman K. A|titul=Transfer of foot and mouth disease virus by man |periodikum=J Hyg Camb |ročník=68 |číslo= |strany=565 – 573 |rok=1971 |pmid= |url= }}</ref> Nasledne bol popísaný prípad prenosu nákazy z ošípaných na dobytok prostredníctvom ošetrovateľa, u ktorého bol vírus nájdený v nose a hltane. Autori uvádzajú životaschopnosť vírusu na slizniciach u človeka až 24 hodín.<ref name=sellers71>{{Citácia periodika |autor=Sellers R. F., Herniman K. A., Mann J. A |titul=Transfer of foot-and-mouth disease virus in the nose of man from infected to non-infected animals |periodikum=Vet Rec |ročník=89 |číslo=16 |strany=447 – 449 |rok=1971 |pmid=4332392 |url= }}</ref>

==Patogenéza==
Patogenéza slintačky a krívačky je najpodrobnejšie preskúmaná u dobytka a ošípaných. Vstupná brána infekcie do organizmu a miesto [[replikácia DNA|primárnej replikácie]] vírusu sa môže líšiť v závislosti na druhu zvieraťa, typu vírusu, jeho množstva či jeho forme (aerosól či kontaminované krmivo).<ref name=grubman2004/>

Dobytok sa nakazí prevažne vdýchnutím vírusového aerosólu.<ref name=donaldson87>{{Citácia periodika |autor=Donaldson A. I |titul=Foot-and-mouth disease: the principal features |periodikum=Vet J |ročník=41 |číslo= |strany=325 – 327  |rok=1987 |pmid= |url= }}</ref> Teľatá sa môžu navyše nakaziť pri saní mlieka od svojej chorej matky.<ref name=grubman2004/> Vírus, ktorý prenikne do [[dýchacia sústava|dýchacích ciest]] zvieraťa, [[adhézia|priľne]] ku sliznici a preniká do buniek sliznice, kde sa začína replikovať. Názory na miesto primárnej replikácie FMDV sa líšia. Zatiaľ čo niektorí autori tvrdia, že vírus sa množí na sliznici [[hltan]]u alebo sliznici [[pľúca|pľúc]]<ref name=brown92>{{Citácia periodika |autor=Brown C. C., Meyer R. F., Olander H. J., House C., Mebus C. A |titul=A pathogenesis study of foot-and-mouth disease in cattle, using in situ hybridization |periodikum=Can J Vet Res |ročník=56 |číslo=3 |strany=189 – 193 |rok=1992 |pmid=1330277 |url=http://www.pubmedcentral.nih.gov/articlerender.fcgi?tool=pubmed&pubmedid=1330277 }}</ref><ref name=sutmoller76>{{Citácia periodika |autor=Sutmoller P., McVicar J. W |titul=Pathogenesis of foot-and-mouth disease: the lung as an additional portal of entry
of the virus |periodikum=J Hyg (London) |ročník=77 |číslo=2 |strany=235 – 243 |rok=1976 |pmid=185288 }}</ref>, iní tvrdia, že k replikácii vírusu dochádza iba v hltane a nie v pľúcach.<ref name=burrows81>{{Citácia periodika |autor=Burrows R., Mann J. A., Garland A. J., Greig A., Goodridge D |titul=The pathogenesis of natural and simulated natural foot-and-mouth disease infection in cattle |periodikum=J Comp Pathol |ročník=91 |číslo=4 |strany=599 – 609 |rok=1981 |pmid=6274930 }}</ref><ref name=zhang2001>{{Citácia periodika |autor=Zhang Z. D., Kitching R. P |titul=The localization of persistent foot and mouth disease virus in the epithelial cells of the soft palate and pharynx |periodikum=J Comp Pathol |ročník=124 |číslo=2 – 3 |strany=89 – 94 |rok=2001 |pmid=11222004 |url= }}</ref> Vírus slintačku a krívačky môže preniknúť do organizmu aj cez odreniny na [[koža|koži]] a slizniciach či cez [[mikrotrauma|mikrotraumy]] na končatinách, respektíve [[kopyto|kopytách]]. Tento spôsob infekcie je však výnimočný, lebo k infekcii cez kožu je potrebné 10000× väčšie množstvo vírusu ako inhalačnou cestou.<ref name=donaldson87/> Po primárnej replikácii vírusu v mieste vstupu do organizmu prechádza vírus do krvi a dochádza tak k tzv. [[virémia|virémii]]. Krvou je vírus roznesený do celého radu ďalších orgánov. K ďalšiemu premnoženiu vírusu dochádza najmä na týchto miestach: ústna dutina, [[Jazyk (orgán)|jazyk]], hltan, distálne časti končatín a [[Mliečna žľaza|vemeno]].<ref name=graves71>{{Citácia periodika |autor=Graves J. H., McVicar J. W., Sutmoller P., Trautman R |titul=Contact transmission of foot-and-mouth disease from infected to susceptible cattle |periodikum=J Infect Dis |ročník=123 |číslo=4 |strany=386 – 391 |rok=1971 |pmid=4329344 }}</ref> Na miestach vírusom poškodeného [[epitel]]u potom vznikajú typické [[vezikul]]y (tiež označované ako pľuzgiere) a dochádza tak ku klinickému prepuknutiu choroby.<ref name=sutmoller2003/> Pľuzgiere po niekoľkých dňoch praskajú, na ich mieste sa objavia afty s [[krv]]ou, ktoré môžu byť kontaminované [[baktérie|baktériami]]. Pokiaľ nedôjde k bakteriálnej kontaminácii, začína sa erózia po 2 – 3 dňoch sama hojiť.<ref name=sparkata>{{Citácia knihy |priezvisko=Štěrba O |rok=1997 |titul= Virové choroby spárkaté zvěře |vydavateľ=VFU Brno |miestoo=Brno |strany= |isbn= }}</ref> Srdcová svalovina je ďalším typickým miestom premnoženia vírusu. Zápal srdcovej svaloviny ([[myokarditída]]) je hlavnou príčinou úhynu chorých mladých, ale niekedy aj dospelých zvierat.<ref name=grubman2004/> Vírus sa však množí aj v iných orgánoch, ako je [[mliečna žľaza]]<ref name=burrows68>{{Citácia periodika |autor=Burrows R |titul=Excretion of foot-and-mouth disease virus prior to the development of lesions |periodikum= Vet Rec |ročník=82 |číslo= |strany=387 – 388 |rok=1968 |pmid= |url= }}</ref>, [[podžalúdková žľaza]]<ref>{{Citácia periodika |autor= Manocchio M |titul=Selective necrosis of the islets of Langerhans in a cow with experimental foot and mouth disease |periodikum=Veterinaria |ročník=50 |číslo=1 – 3 |strany=182 |rok=1974 |pmid= |url= }}</ref> alebo [[podlôžko|hypotalamus]].<ref name=scott65>{{Citácia periodika |autor= Scott F. W., Cottral G. E., Gailiunas P |titul= Presence of foot-andmouth disease virus in the pituitary and central nervous system of experimentally infected cattle |periodikum=Proceedings of the 69th Annual Mtg US Livestock Sanitary Assoc |ročník= |číslo= |strany87 |rok=1965 |pmid= |url= }}</ref>

Ošípané sa najčastejšie nakazia perorálne, a to požraním krmiva kontaminovaného vírusom alebo priamym kontaktom s chorým jedincom.<ref name=grubman2004/> Miestom primárneko premnoženia vírusu u ošípanných sú [[Mandle (orgán)|mandle]] a sliznica hltanu.<ref name=burrows81/> Vírus slintačky a krívačky sa replikuje na podobných miestach ako u dobytka, ale klinicky dominujú lézie na končatinách (konkrétne na spárcích a [[paspárky|paspárcích]]). Pľuzgiere na jazyku v ústnej dutine sa vyskytujú v menšej miere a sú často prehliadnuteľné.<ref name=kitching-alex>{{Citácia periodika |autor= Kitching P., Alexandersen S |titul= Clinical variation in foot-and-mouth disease: pigs |periodikum=Rev Sci Tech Off Int Epizoot |ročník=21 |číslo=3 |strany=513 – 518 |rok=2002 |pmid=12523692 |url= }}</ref>

==Klinické príznaky==
[[Inkubačná lehota (medicína)|Inkubačná doba]] SLAK sa pohybuje od 2 do 14 dní, pričom u dobytka je to najčastejšie 2 – 5 dní, u ošípaných 4 – 9 dní.<ref name=canada-hazard/> Pre ovce a kozy uvádza smernica [[Európska únia|EU]] inkubačnú dobu 21 dní<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Council Directive 2003/85/EC |url=http://www.wetgiw.gov.pl/old/inspekcja_weterynaryjna/zwalczanie_chor/Aktyprawne/03_85_dyr/en.pdf |datum aktualizace= |dátum prístupu=2008-10-19 |vydavateľ=EU |miesto= |jazyk=en }}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref>, pričom môže byť samozrejme kratšia. Inkubačné doby okolo 21 dní a viac sú pozorované v oblastiach s [[endémia|endemickým výskytom]] SLAK alebo v miestach, kde sa vakcinuje proti SLAK.<ref name=canada-hazard/> [[Chorobnosť]] dosahuje u slintačky až 100 %.<ref name=varejka/> [[Úmrtnosť]] pri SLAK u dospelých jedincov (do 5 %), ale u prascov a jahniat môže dosiahnuť až 75 %.<ref name=canada-hazard/> Zaujímavým je fakt, že pri [[epidémia|epidémii]] na [[Taiwan]]e v roku 1997 bola zaznamenaná vysoká úmrtnosť u všetkých vekových kategórií ošípaných.<ref name=grubman2004/>

===Dobytok===
V prvej fáze ochorenia sa u zvierat vyvinie [[horúčka]], ktorá môže dosahovať až 41 °C. Počas niekoľkých hodín po infekcii sa začnú formovať vezikuly ([[pľuzgier]]e) na sliznici v ústnej dutine, na jazyku a na mulci. Pľuzgiere sú pre zvieratá veľmi bolestivé a dochádza k výraznému [[slina|slineniu]] (slinotok), zvieratá odmietajú prijímať potravu, škrípu zubami, sú apatické a často ležia. V prípade pastvového chovu sa v tejto chvíli choré jedince izolujú od stáda. V rovnakej dobe dochádza k rapídnemu poklesu [[laktácia|tvorby mlieka]] u dojníc. Vezikuly sa objavujú aj medzi prstami a na korunke kopyta. Bolestivosť [[lézia|lézií]] na kopyte je príčinou krívania a neochoty sa pohybovať. Choré kravy môžu dupať či kopať končatinami. Po dvoch až troch dňoch vezikuly praskajú a na ich mieste sa objavujú afty s krvavou spodinou. Tie môžu v prípade [[bakteriálna infekcia|bakteriálnej infekcie]] začať [[hnisanie|hnisať]]. Po 2 týždňoch dochádza k samouzdraveniu, hoci choroba môže zanechať na zvierati aj trvalé následky, napr. v podobe trvalého poklesu dojivosti a hmotnostního prírastku.<ref name=varejka/><ref name=canada-hazard/><ref name=defra-factsheet>{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://www.defra.gov.uk/animalh/diseases/notifiable/fmd/index.htm |titul=DEFRA, UK; Disease factsheet: Foot-and-mouth disease |jazyk=en |dátum prístupu=2008-10-19 |url archívu=https://web.archive.org/web/20081023155713/http://www.defra.gov.uk/animalh/diseases/notifiable/fmd/index.htm |dátum archivácie=2008-10-23 }}</ref> U teliat môže dôjsť v dôsledku [[myokarditída|myokarditídy]] k náhlemu úhynu.<ref name=grubman2004/>

===Ovce a kozy===
U ovcí a kôz je priebeh podobný u dobytka, ale s menšou intenzitou.<ref name=grubman2004/> Klinické príznaky u ovcí a kôz objavia v 3. deň [[virémia|virémie]], t. j. v priemere 7 dní po kontakte s vírusom. Prvým a dominantným vírusom SLAK u ovcí je [[krívanie]].<ref name=kitching-hughes>{{Citácia periodika |autor=Kitching R. P., Hughes G. J |titul=Clinical variation in foot and mouth disease: sheep and goats |periodikum=Rev Sci Tech Off Int Epizoot |ročník=21 |číslo=3 |strany=505 – 512 |rok=2002 |pmid=12523691 |url= }}</ref> Choré ovce majú horúčku, separujú sa od stáda a vykazujú neochotu k pohybu. Vezikuly sa objavujú na všetkých častiach kopyta – v medziprstí, v korunkovej časti atď. Vezikuly sa tvoria aj v ústnej dutine, ale rýchlo praskajú a pokiaľ nedôjde k bakteriálnej kontaminácii, sú ľahko prehliadnuteľné. Zhruba u 25 % ovcí sa nevyskytnú vezikulárne lézie vôbec. Pri jednej experimentálnej štúdii bolo zistené, že z celkovo 57 infikovaných ovcí, ktoré mali lézie na končatinách, iba 4 jedince mali pľuzgiere v v ústnej dutine.<ref name=Hughes2002>{{Citácia periodika |autor=Hughes G. J., Mioulet V., Kitching R. P., Haydon D. T., Woolhouse M. E., Alexandersen S., Donaldson A. I |titul=Foot and mouth disease virus infection of sheep: implications for diagnosis and control |periodikum=Vet Rec |ročník=150 |číslo= |strany=724 – 727 |rok=2002 |pmid= |url= }}</ref>

===Ošípané===
Inkubačná doba u ošípaných sa síce spravidla pohybuje v niekoľkých dňoch (maximálne 14 dní), aj napriek tomu existujú silne virulentné kmene, u ktorých inkubačná doba trvá okolo 18 hodín.<ref name=kitching-alex/> Príkladom vysoko virulentného kmeňa je sérotyp O, konkrétne jeho [[subtyp]] Cathay, ktorý bol izolovaný epidémiou v roku 1997 na Taiwane.<ref name=samuel2001>{{Citácia periodika |autor=Samuel A. R., Knowles N. J |titul=Foot-and-mouth disease type O viruses exhibit genetically and geographically distinct evolutionary lineages (topotypes) |periodikum=J Gen Virol |ročník=82 |číslo=3 |strany=609 – 621 |rok=2001 |pmid=11172103 |url= }}</ref> Tento kmeň FMDV bol silne patogénny pre ošípané, naopak dobytok ním neochorie.

V prvej fázi infekcie sa dostavujú pohybové problémy, kôža v korunkovej oblasti okolo spárkov bledne a zvieratá trpia horúčkou. Teplota môže dosahovať až 42 °C. Choré ošípané sa prestávajú pohybovať, zhlukujú sa a ulíhajú bez záujmu o potravu. Na končatinách sa objavujú prvé známky zápalu – začervenanie, bolestivosť. Vezikulárne lézie sa objavujú predovšetkým na končatinách – v oblasti korunky spárku, ale aj v oblasti paspárku. Niekedy môže dôjsť až k úplnému vyzutia rohového puzdra spárku (latinské označenie ''exungulatio''). Tieto ošípané už niesú schponé sa postaviť na končatiny a pohybovať sa. Pľuzgiere sa dajú nájsť na jazyku a na [[mäkké patro|mäkkom patre]]. Ošípané rapídne strácajú hmotnosť. Mláďatá ošípaných do veku 14 dní hynú na perakútnu myokarditídu.<ref name=kitching-alex/>

==Patológia==
Pri [[pitva|pitve]] zvierat sú [[patognomický príznak|patognomickým príznakom]] choroby pľuzgiere (vezikuly) a afty. Pľuzgiere sú ohrúhleho tvaru, vyplnené ružovkastou až červenou tekutinou. V prípade bakteriálnej kontaminácie môže byť obsah zakalený, žltkastej barvy. Po prasknutí pľuzgiera sa vytvárajú afty. Spodina afty je tvorená výrazne červeno zafarbenou vrstvou [[Pokožka (anatómia)|stratum papilosum]]. Afty sa nachádzajú na sliznici pyskov, jazyka a mulca, na neosrstených miestach kože, na korunke, patkách, mezipaznehtí, vemene, strucích a [[vulva|vulve]].<ref name=sparkata/> Pľuzgierové lézie sa môžu nachádzať aj na sliznici [[Předžalúdok|bachoru]], [[Předžalúdok|čepca]] a [[slez]]u.<ref name=kitching-cattle>{{Citácia periodika |autor=Kitching R. P |titul=Clinical variation in foot and mouth disease: cattle |periodikum=Rev Sci Tech |ročník=21 |číslo=3 |strany=499 – 504 |rok=2002 |pmid=12523690 |url= }}</ref> V prípade zhubného priebehu choroby sa patológické zmeny lokalizujú tiež na srdci. Myokard je na reze mozaikovite čiernošedej farby s belavými pruhmi, čo vytvára obraz tzv. tygrovitého srdce. Postihnutá je najmä stena ľavej komory a medzikomorová prepážka. Srdcová svalovina je matná, svetlejšia, hnedožltej farby a krehkej konzistencie.<ref name=sparkata/>

Slintačka a krívačka sa diagnostikuje na základe klinických príznakov (klinická diagnostika) a potvrdzuje sa laboratórnym vyšetrením (laboratórna diagnostika) na špecializovanom pracovisku.<ref name=OIE-man>{{Citácia elektronického dokumentu |autor= |titul=OIE Terrestrial diagnostic manual: Foot and mouth disease |url=http://www.oie.int/eng/normes/mmanual/2008/pdf/2.01.05_FMD.pdf |dátum aktualizácie=2008-07-17 |dátum prístupu=2008-10-20 |vydavateľ=OIE |místo= |jazyk=en }}</ref>

==Diagnostika==
Slintačka a krívačka sa diagnostikuje na základe klinických príznakov (klinická diagnostika) a potvrdzuje sa laboratórnym vyšetrením (laboratórna diagnostika) na špecializovanom pracovisku.<ref name=OIE-man-2>{{Citácia elektronického dokumentu |autor= |titul=OIE Terrestrial diagnostic manual: Foot and mouth disease |url=http://www.oie.int/eng/normes/mmanual/2008/pdf/2.01.05_FMD.pdf |dátum aktualizácie=2008-07-17 |dátum prístupu=2008-10-20 |vydavateľ=OIE |miesto= |jazyk=en }}</ref>

===Klinická diagnostika===
Klinické prejavy SLAK (pozri kapitolu „klinické príznaky“) sú detailne známe a môžu sa vyskytovať v rôznej intenzite. Na základe týchto klinických príznakov sa dajú vysloviť podozrenia na výskyt SLAK v chove. Tieto základné symptóny musia okrem veterinárnych lekárov poznať aj chovatelia dobytka, a tí su podľa slovenskej [[legislatíva|legislatívy]] povinní každé podozrenie neodkladne hlásiť buď súkromnému veternárovi, alebo [[Krajská veterinárna správa|Krajskej veterinárnej správe]].<ref name=zakon166>{{Citácia elektronického dokumentu |autor= |titul=Zákon č. 166/1999 Sb. |url= http://aplikace.mvcr.cz/archiv2008/sbirka/1999/sb057-99.pdf |datum aktualizace= |dátum prístupu=2008-10-20 |vydavateľ= |místo= |jazyk= }}</ref> Podozrenie na výskyt SLAK v chove dobytka sa dá vysloviť pri zistení kombinácie týchto príznakov:
* horúčka
* pokles mliečnej produkcie
* apatia, anorexia, nepokoj
* nadmerné slinenie, škrípanie zubov
* pľuzgiere alebo afty v ústnej dutine, na mulci a na končatinách
* krívanie, podupávanie
* aborty
* úhyn teliat

Podobnými príznakmi sa však môžu prejavovať aj iné infekčné ochorenia, s ktorými je nutné počítať je potrebné ich rozlišovať na základe laboratórneho vyšetrenia. U ošípaných sa identicky prejavujú najmä [[vezikulární choroba ošípaných]], [[vezikulární exantém ošípaných]] a [[vezikulárna stomatitída]]. U dobytka, oviec a kôz sa dá zameniť SLAK s [[vezikulárna stomatitída|vezikulárnou stomatitídou]], [[bovinná vírusová diarea|bovinnou vírusovou diareou]] (BVD), [[Infekčná rinotracheitída dobytka|infekčnou bovinnou rinotracheitídou]], [[katarálna horúčka oviec|katarálnou horúčkou oviec]], [[mor dobytka|morom dobytka]], [[kiahne ovcí a kôz|kiahňami ovcí a kôz]], [[zhubná katarálne horúčka|zhubnou katarálnou horúčkou]], [[stomatitída]]mi inej [[etiológia|etiológie]] či [[laminitída|laminitídou]].<ref name=canada-hazard/><ref name=OIE-iowa/><ref name=APHIS-factsheet>{{Citácia elektronického dokumentu |autor=APHIS |titul=Foot and mouth disease |url=http://www.aphis.usda.gov/publications/animal_health/content/printable_version/fs_foot_mouth_disease07.pdf |dátum aktualizácie=2007-02-01 |dátum prístupu=2008-10-22 |vydavateľ=The U.S. Department of Agriculture (USDA), APHIS |miesto= |jazyk=en |url archívu=https://web.archive.org/web/20081112143424/http://www.aphis.usda.gov/publications/animal_health/content/printable_version/fs_foot_mouth_disease07.pdf |dátum archivácie=2008-11-12 }}</ref>

===Laboratórna diagnostika===
Laboratórne vyšetrenie vykonáva iba špecializované, [[Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky|štátnou veterinárnou správou]] schválené, akreditované leboratórium. Vzorky k vyšetreniu odoberá iba sukromný alebo štátny [[veterinárna medicína|veterinárny lekár]].<ref name=zakon166/> Svetové referenčné laboratórium [[Organizace pre výživu a poľnohospodárstvo|FAO]] a zároveň referenčné laboratórium [[Svetová organizácie pre zdravie zvierat|OIE]] pre SLAK sa nachádza v Institute for Animal Health v meste [[Pirbright]] v južnom Anglicku.<ref name=OIE-man/> Ako vzorka pre vyšetrenie na SLAK sa odoberá 1 g tkaniva z neprasknutého alebo čerstvo prasknutého pľuzgieru. V niektorých krajinách sa odoberá výter hltanovo-pažerákovej sliznice (tzv. [[Probang test]]). Odobraná vzorka tkaniva sa vkladá do vzorkovnice s transportným médiom, ktoré predstavuje roztok [[glycerol]]u a 0,04 M [[fosfátový pufer|fosfátového pufru]] v pomere 1:1 s pH v rozmedzí 7,2 – 7,4.<ref name=OIE-man/> Prítomnosť fosfátového pufru je nevyhnutná, aby počas transportu nedošlo k poklesu pH pod 6,0 a tým k inaktivácii vírusu.<ref name=varejka/> Laboratórna diagnostika sa delí na priamu identifikáciu pôvodcu a [[sérológia|sérologické metódy]] (detekcia protilátok). Z metód priamej identifikácie sa najčastejšie používa [[komplementárny fixačný test]], [[Enzýmová imunosorbentová analýza|ELISA]] alebo izolácia vírusu jeho kultiváciou na [[bunečná kultúra|bunečných kultúrach]].<ref name=OIE-man/> V poslednej dobe sa však stále viac začína presadzovať [[molekulárna biológia|molekulárno-biologická metóda]] [[real-time PCR]]. Pomocou sérologických metód ako je ELISA či [[vírus neutralizačný test]] sa vykonáva pravidelný monitoring dobytka v štáte a najmä preventívne kontroly importovaných či exportovaných zvierat.<ref name=SVS-bulletin>{{Citácia elektronického dokumentu |autor= |titul=Informační bulletin 10/99: Slintavka a kulhavka a vezikulární choroby v ČR v letech 1996-1998 |url=http://www.svscr.cz/files/ib9910.pdf |datum aktualizace= |dátum prístupu=2008-10-20 |vydavateľ=SVS ČR |miesto=Praha |jazyk= }}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref>

==Terapia a prevencia==
=== V Česku ===
[[Liečba]] slintačky a krívačky sa neuskutočňuje, preventívne očkovanie je zakázané.<ref name=OIE-healthcode/> Vo výnimočných prípadoch pri vzniku ohniska SLAK a rýchlom šírení nákazy môže Státní veterinární správa povoliť núdzovú vakcináciu v blízkosti ohniska nákazy. Preventívna ochrana štátneho územia pred zavlečením SLAK spočíva v prísnej kontrole importovaných zvierat a živočíšnych produktov zo zahraničí. Do Česka možno dovážať zvieratá a živočíšne produkty iba zo štátov, ktoré majú organizáciou OIE uznaný štatút krajiny SLAK bez vakcinácie.

===Vakcinácia===
[[Obrázok:Plum Island Animal Disease Center.jpg|right|thumb|230px|Vo výskumnom pracovisku Plum Island Animal Disease Center sa vyvíjajú nové vakcíny a antivirotiká proti SLAK. Ide o o vakcinačnú banku pre Severnú Ameriku.]]
[[Očkovanie]] proti slintačke a krívačke je v dnešnej dobe stále často diskutovanou témou, aj keď v EU platí od roku 1992 zákaz vakcinácie.<ref name=sutmoller2003/> Povolená je iba núdzová vakcinácia pri vzniku ohniska SLAK k zabráneniu ďalšieho šírenia. Tento trend sa používa aj vo väčšine ostatných krajinách sveta, ktoré majú štatút krajím prostej SLAK. Na druhej strane eradikácia SLAK v Európe, v Severnej a v niektorých častiach Južnej Ameriky je predovšetkým zásluhou masívnych vakcinácií počas 50.–80. rokov 20. storočia.<ref name=sutmoller2003/>

História vzniku prvých vakcín siaha do obdobia tesne pred [[Druhá svetová vojna|druhou svetovou vojnou]], kedy nemeckí vedci začali testovať vakcíny pripravené zo slizníc jazyka infikovaného dobytka. Nemecký bádateľ Waldmann a jeho kolegovia izolovali živý vírus FMDV, ktorý nadviazali na [[adjuvans]] v podobe [[hydroxid hlinitý|hydroxidu hlinitého]] a vírus následne inaktivovali [[formaldehyd]]om.<ref>{{Citácia periodika |autor=Waldmann O., Pyl G., Hobohm K. O., Mohlmann H |titul= Die Entwicklung des Riemser Adsorbatimpfstoffes gegen Maul-und Klauenseuche und seine Herstellung |periodikum=Zbl. Bakt. I. Orig |ročník=148 |číslo= |strany=1 |rok=1941 |pmid= |url= }}</ref> Problém obmezeného zdroja vírusu a nutnosti experimentálnej infekcii zvierat, ktorá bránila v masívnej produkcii vakcín na trh, vyriešil o pár rokov neskôr holandský vedec Frenkel.<ref name=sutmoller2003/> Ten v roku 1951 prvýkrát publikoval štúdiu o možnostiach [[kultivácia|kultivácie]] vírusu slintačky na [[epitel|epiteliálnych bunkách]] hovädzieho jazyku [[in vitro]].<ref>{{Citácia periodika |autor=Frenkel H. S |titul= Research on foot-and-mouth disease. II. The cultivation of the virus on a practical scale in explantations of bovine tongue epithelium |periodikum=Am J Vet Res |ročník=12 |číslo= |strany=187 |rok=1951 |pmid= |url= }}</ref> Pomocou tejto techniky mohla začať výroba vakcín a Holandsko sa tak v roku [[1952]] stalo prvou Európskou krajinou, kde sa začalo s plošnou vakcináciou proti SLAK. K ďalšej kvantifikácii pri produkcii vakcín dopomohlo používanie [[bunková kultúra|bunkových línií]].<ref name=sutmoller2003/>

V súčasnej dobe je v Európe a ďalších vyspelých krajinách prijímaný koncept vakcinácie iba v prípade vzniku ohniska SLAK ako tzv. núdzová vakcinácia. Preventívna plošná vakcinácia je celkovo odmietaná. Z týchto dôvodov sú zriaďované tzv. vakcínové banky pre určitý región. V týchto bankách sú uschované antigény a živé vírusy veľkého množstva kmeňov FMDV.<ref name=grubman2004/> Vakcínové banky obsahujúce rôzne kmene vírusu sú nevyhnutné z dôvodu neexistencie jednej univerzálnej vakcíny. Medzi 7 sérotypmi FMDV nie je [[skrížená reakcia]] a dokonca aj medzi subtypmi rovnakého sérotypu môže byť sktížená reakcia veľmi slabá.<ref name=canada-hazard/> Z toho plynie, že v prípade prepuknutia ohniska SLAK musí byť použitá vakcína proti konkrétnemu subtypu. V prípade prepuknutia masívnej epidémie existujú navyše veľké obavy, že tieto banky nemôžu dodať dostatočné množstvo vakcín. Medzi ďalšie nevýhody vakcín patrí najmä nemožnosť rozozať pri [[sérológia|sérologickom vyšetrení]] [[protilátka|protilátky]] vzniknuté po vakcinácii (postvakcinačné) a protilátky vzniknuté po prebehnutej infekcii SLAK (postinfekčné). Navyše chránenosť nastupuje za dlhú dobu (1 – 3 týždne) po očkovaní. U zvierat vakcinovaných ale nedostatočne chránených nemusí byť ochorenie klinicky zjavné, hoci môžu vylučovať vírus do prostredia. U dobytka je takisto známe trvalé nosičstvo vírusu aj u vakcinovaných jedincov. Tieto fakty a ďalšie problémy motivujú vedcov k ďalšiemu výskumu na vakcínach proti SLAK.<ref name=grubman2004/> Bolo už publikovaných množstvo prác týkajúci sa nových alternatív pre prípravu vakcín proti SLAK. Ide napríklad o podjednotkové vakcíny obsahujúce iba rekombinantne<ref name=kleid>{{Citácia periodika|autor=Kleid D. G., Yansura D., Small B., Dowbenko D., Moore D. M., Grubman M. J., McKercher P. D., Morgan D. O., Robertson B. H., Bachrach H. L |titul=Cloned viral protein vaccine for foot-and-mouth disease: responses in cattle and swine |periodikum=Science |ročník=214 |číslo=4525 |strany=1125 – 1129 |rok=1981 |pmid=6272395 |url= }}</ref> alebo synteticky pripravený proteín VP1.<ref name=francis>{{Citácia periodika|autor=Francis M. J., Hastings G. Z., Brown F., McDermed J., Lu Y. A., Tam J. P |titul=Immunological evaluation of the multiple antigen peptide (MAP) system using the major immunogenic site of foot-and-mouth disease virus |periodikum=Immunology |ročník=73 |číslo=3 |strany=249 – 254 |rok=1991 |pmid=1652552 |url= }}</ref><ref name=nargi>{{Citácia periodika |autor=Nargi F., Kramer E., Mezencio J., Zamparo J., Whetstone C., Van Regenmortel M. H., Briand J. P., Muller S., Brown F |titul= Protection of swine from foot-and-mouth disease with one dose of an all-D retro peptide |periodikum=Vaccine |ročník=17 |číslo=22 |strany=2888 – 2893 |rok=1999 |pmid=10438060 |url= }}</ref> Dlhodobým pasážováním vírusu na bovinných bunkových líniách alebo kuracích [[embryo|embryách]] vznikli živé, oslabené vakcíny, ktoré síce boli bezpečné, ale nevykazovaly dostatočnú ochranu pred vírusom.<ref name=brooksby82>{{Citácia periodika |autor=Brooksby J. B |titul=Portraits of viruses: foot-and-mouth disease virus |periodikum=Intervirology |ročník=18 |číslo=1 – 2 |strany=1 – 23 |rok=1982 |pmid=6288615 |url= }}</ref> Iné experimenty sa zamerali na použitie prázdnych vírusových kapsíd FMDV (t. j. vírusová partikula bez RNA).<ref>{{Citácia periodika |autor=Grubman M. J., Robertson B. H., Morgan D. O., Moore D. M., Dowbenko D |titul=Biochemical map of polypeptides specified by foot-and-mouth disease virus |periodikum=J Virol |ročník=50 |číslo=2 |strany=579 – 586 |rok=1984 |pmid=6323757 |url= }}</ref><ref>{{Citácia periodika |autor=Roosien J., Belsham G. J., Ryan M. D., King A. M., Vlak J. M |titul=Synthesis of foot-and-mouth disease virus capsid proteins in insect cells using baculovirus expression vectors |periodikum=J Gen Virol |ročník=71 |číslo= |strany=1703 – 1711 |rok=1990 |pmid=2167924 |url= }}</ref><ref>{{Citácia periodika|autor=Lewis S. A., Morgan D. O., Grubman M. J
 |titul=Expression, processing, and assembly of foot-and-mouth disease virus capsid structures in heterologous systems: induction of a neutralizing antibody response in guinea pigs |periodikum=J Virol |ročník=65 |číslo=12 |strany=6572 – 6580 |rok=1991 |pmid=1658362 |url= }}</ref> Na prelome tisícročí prišli americkí vedci s novinkou v tlmení slintačky a krívačky. Ide o použitie [[antivirotikum|antivirotík]] v podobe [[interferón]]u (skratka IFN). Pretože pri núdzovej vakcinácii okolo ohniska SLAK sú vakcinované zvieratá bezpečne chránené až po niekoľkých dňoch, môžu sa tieto zvieratá pri rýchlom šírení vírusu nakaziť a tiež vylučovať vírus. Práve na zdravé, vakcinované zvieratá by mala byť aplikovaná interferónová liečba.<ref name=grubman2004/> Prvé štúdie boli vykonané na ošípaných, ktorým bola aplikovaná vakcína súčasne s prasacím interferónom-α (pIFN-α) a hneďnasledujúci deň boli tieto ošípané vystavené vírusu slintačky a krívačky. U všetkých sledovaných ošípaných sa neobjavili žiadne klinické príznaky ani nebola zistená [[virémie]] v krvi.<ref>{{Citácia periodika |autor=Chinsangaram J., Moraes M. P., Koster M., Grubman M. J |titul=Novel viral disease control strategy: adenovirus expressing alpha interferon
rapidly protects swine from foot-and-mouth disease |periodikum=J Virol |ročník=77 |číslo=2 |strany=1621 – 1625 |rok=2003 |pmid=12502879 |url=http://jvi.asm.org/cgi/content/full/77/2/1621?view=long&pmid=12502879 }}</ref> V ďalšej štúdii bolo preukázané, že kombinácie vakcíny a pIFN-α chráni bezpečne po dobu 3 – 5 dní po aplikácii a pri použití tejto kombinácie jeden deň po kontakte zvieraťa s vírusom výrazne redukuje virémiu a znižuje vylučovanie vírusu.<ref>{{Citácia periodika |autor=Moraes M. P., Chinsangaram J., Brum M. C., Grubman M. J |titul=Immediate protection of swine from foot-and-mouth disease: a combination of adenoviruses expressing interferon alpha and a foot-and-mouth disease virus subunit vaccine |periodikum=Vaccine |ročník=22 |číslo=2 |strany=268 – 279 |rok=2003 |pmid=14615155 |url= }}</ref> Ale, pri testovaní interferónovej terapie u dobytka neboli dosiahnuté tak uspokojivé výsledky ako u ošípaných.<ref>{{Citácia periodika |autor=Wu Q., Brum M. C., Caron L., Koster M., Grubman M. J |titul=Adenovirus-mediated type I interferon expression delays and reduces disease signs
in cattle challenged with foot-and-mouth disease virus |periodikum=J Interferon Cytokine Res |ročník=23 |číslo=7 |strany=359 – 368 |rok=2003 |pmid=14511462 |url= }}</ref>

== Referencie ==
{{reflist|3}}

==Iné projekty==
{{Projekt|commons=Foot-and-mouth disease}}

==Externé odkazy==
* [http://www.oie.int/eng/info_ev/en_FMDHome.htm OIE: Foot-and-mouth disease website]
* [http://www.defra.gov.uk/animalh/diseases/fmd/default.htm DEFRA, UK: Foot-and-mouth disease website] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090731221555/http://www.defra.gov.uk//animalh/diseases/fmd/default.htm |date=2009-07-31 }}
* [http://www.defra.gov.uk/animalh/diseases/fmd/about/cattle.htm DEFRA, UK: Fotodokumentácia klinických príznakov u dobytka] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20101031025153/http://www.defra.gov.uk/animalh/diseases/fmd/about/cattle.htm |date=2010-10-31 }}
* [http://www.defra.gov.uk/animalh/diseases/fmd/about/sheep.htm DEFRA, UK: Fotodokumentácia klinických príznakov u ovcí] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20101031074840/http://www.defra.gov.uk/animalh/diseases/fmd/about/sheep.htm |date=2010-10-31 }}
* [http://www.defra.gov.uk/animalh/diseases/fmd/about/pigs.htm DEFRA, UK: Fotodokumentácia klinických príznakov u ošípaných] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20101030023430/http://www.defra.gov.uk/animalh/diseases/fmd/about/pigs.htm |date=2010-10-30 }}
*{{Citácia periodika |autor=Armstrong R, Davie J, Hedger RS |titul=Foot-and-mouth disease in man |periodikum=Br Med J |ročník=4 |vydanie=5578 |strany=529 – 30 |rok=1967 |pmid=4294412 |pmc=1749100 |doi= 10.1136/bmj.4.5578.529|url=}}

== Zdroj ==
{{preklad|cs|Slintavka a kulhavka|6406793}}

[[Kategória:Vírusové choroby]]
[[Kategória:Choroby zvierat]]