Izolacionizmus: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah

V textu

Aktuálna revízia z 08:20, 14. marec 2013

Protest za neúčasť USA v druhej svetovej vojne.

Izolacionizmus je politická stratégia štátov spočívajúca v zaujímaní postoja neúčasti na medzinárodných udalostiach.

Známy bol izolacionizmus Číny, Japonska, USA pred 2. svetovou vojnou s krátkym prerušením počas prvej a napríklad neutralita Švajčiarska.

Prvýkrát sa výraz explicitne použil v USA v období boja za nezávislosť. Ďalším stupňom bola tzv. Monroeova doktrína z roku 1823, kde americký prezident Monroe v súvislosti s hroziacou španielskou intervenciou do Mexika poslal európskym štátom list oznamujúci americký izolacionizmus vo vzťahu k Európe a žiadal to isté od Európy vo vzťahu k USA. Americký izolacionizmus narušila až účasť USA v prvej svetovej vojne. Po nej však bol opäť obnovený (nevstup USA do Spoločnosti národov, obmedzenie prisťahovalectva a pod.). Americký izolacionizmus definitívne ukončila účasť v druhej svetovej vojne a tzv. Trumanova doktrína z roku 1947. V súčasnosti požadujú v USA návrat k zahraničnej politike „otcov zakladateľov“ z pohľadu rozšírenia menšinové názorové prúdy. Patria medzi nich napríklad prezidentský kandidát Ralph Nader, paleokonzervatívec Pat Buchanan, a niektorí libertariáni ako napríklad Justin Raimondo.

Slovensko sa o izolacionizmus nikdy nesnažilo a vzhľadom na svoju veľkosť, polohu a politické pomery v okolitých krajinách ani nikdy nemohlo. Ako súčasť Uhorska nemalo vlastnú zahraničnú politiku. Po vzniku Česko-Slovenska sa muselo snažiť o získanie silných spojencov, pretože sa (právom) obávalo expanzívnej politiky Sovietskeho zväzu, Nemecka a Horthyho Maďarska. Počas vojnového štátu bola zahraničná politika úplne podriadená Nemecku a po obnovení spoločného štátu s Čechmi zase pod vplyvom Moskvy. Po Nežnej revolúcii v roku 1989 sa slovenská zahraničná politika zamerala na vstup do Európskej únie a NATO, požiadavky na izolacionizmus alebo neutralitu prichádzali len zo zanedbateľnej časti spoločnosti.

@@ Riadok 1: / Riadok 1: @@
-[[Obrázok:Noentanglements.jpg|thumb|right|200px|Protest za neúčasť USA v [[Druhá svetová vojna|Druhej svetovej vojne]].]]
+[[Súbor:Noentanglements.jpg|thumb|right|Protest za neúčasť USA v [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]].]]
 '''Izolacionizmus''' je politická stratégia [[štát]]ov spočívajúca v zaujímaní postoja neúčasti na medzinárodných udalostiach.
 Známy bol izolacionizmus [[Čína|Číny]], [[Japonsko|Japonska]], [[Spojené štáty|USA]] pred [[Druhá svetová vojna|2. svetovou vojnou]] s krátkym prerušením počas [[Prvá svetová vojna|prvej]] a napríklad neutralita [[Švajčiarsko|Švajčiarska]].
-Prvýkrát sa výraz explicitne použil v USA v období [[Boj amerických osád za nezávislosť|boja za nezávislosť]]. Ďalším stupňom bola tzv. [[Monroeova doktrína]] z roku [[1823]], kde americký prezident [[James Monroe|Monroe]] v súvislosti s hroziacou [[Španielsko|ušpanielskou]] intervenciou do [[Mexiko|Mexika]] poslal európskym štátom list oznamujúci americký izolacionizmus vo vzťahu k [[Európa|Európe]] a žiadal to isté od Európy vo vzťahu k USA. Americký izolacionizmus narušila až účasť USA v [[prvá svetová vojna|prvej svetovej vojne]]. Po nej však bol opäť obnovený (nevstup USA do [[Spoločnosť národov|Spoločnosti národov]], obmedzenie prisťahovalectva a pod.). Americký izolacionizmus definitívne ukončila účasť v druhej svetovej vojne a tzv. [[Trumanova doktrína]] z roku [[1947]]. V súčasnosti požadujú v USA návrat k zahraničnej politike "otcov zakladateľov" z pohľadu rozšírenia menšinové názorové prúdy. Patria medzi nich napríklad prezidentský kandidát [[Ralph Nader]], [[paleokonzervativizmus|paleokonzervatívec]] [[Pat Buchanan]], a niektorí [[libertarianizmus|libertariáni]] ako napríklad [[Justin Raimondo]].
+Prvýkrát sa výraz explicitne použil v USA v období [[Boj amerických osád za nezávislosť|boja za nezávislosť]]. Ďalším stupňom bola tzv. [[Monroeova doktrína]] z roku [[1823]], kde americký prezident [[James Monroe|Monroe]] v súvislosti s hroziacou [[Španielsko|španielskou]] intervenciou do [[Mexiko|Mexika]] poslal európskym štátom list oznamujúci americký izolacionizmus vo vzťahu k [[Európa|Európe]] a žiadal to isté od Európy vo vzťahu k USA. Americký izolacionizmus narušila až účasť USA v [[prvá svetová vojna|prvej svetovej vojne]]. Po nej však bol opäť obnovený (nevstup USA do [[Spoločnosť národov|Spoločnosti národov]], obmedzenie prisťahovalectva a pod.). Americký izolacionizmus definitívne ukončila účasť v druhej svetovej vojne a tzv. [[Trumanova doktrína]] z roku [[1947]]. V súčasnosti požadujú v USA návrat k zahraničnej politike „otcov zakladateľov“ z pohľadu rozšírenia menšinové názorové prúdy. Patria medzi nich napríklad prezidentský kandidát [[Ralph Nader]], [[paleokonzervativizmus|paleokonzervatívec]] [[Pat Buchanan]], a niektorí [[libertarianizmus|libertariáni]] ako napríklad [[Justin Raimondo]].
 [[Slovensko]] sa o izolacionizmus nikdy nesnažilo a vzhľadom na svoju veľkosť, polohu a politické pomery v okolitých krajinách ani nikdy nemohlo. Ako súčasť [[Uhorsko|Uhorska]] nemalo vlastnú zahraničnú politiku. Po vzniku [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]] sa muselo snažiť o získanie silných spojencov, pretože sa (právom) obávalo expanzívnej politiky [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]], [[Nemecko|Nemecka]] a [[Miklós Horthy|Horthyho]] [[Maďarsko|Maďarska]]. Počas vojnového štátu bola zahraničná politika úplne podriadená [[Nemecko|Nemecku]] a po obnovení spoločného štátu s Čechmi zase pod vplyvom [[Moskva|Moskvy]]. Po [[Nežná revolúcia|Nežnej revolúcii]] v roku [[1989]] sa slovenská zahraničná politika zamerala na vstup do [[Európska únia|Európskej únie]] a [[NATO]], požiadavky na izolacionizmus alebo neutralitu prichádzali len zo zanedbateľnej časti spoločnosti.
-{{stub}}
 [[Kategória:Politika]]
-[[cs:Izolacionismus]]
-[[de:Isolationismus]]
-[[en:Isolationism]]
-[[fr:Isolationnisme]]
-[[he:בדלנות]]
-[[ja:孤立主義]]
-[[no:Isolasjonisme]]
-[[pl:Izolacjonizm]]
-[[ru:Изоляционизм]]
-[[sv:Isolationism]]