Izolacionizmus: Rozdiel medzi revíziami
d automatická zámena USA - Spojené štáty |
d Bot: Odstránenie 1 odkazov interwiki, ktoré sú teraz dostupné na Wikiúdajoch (d:q309310) |
||
(29 medziľahlých úprav od 21 ďalších používateľov nie je zobrazených) | |||
Riadok 1: | Riadok 1: | ||
[[ |
[[Súbor:Noentanglements.jpg|thumb|right|Protest za neúčasť USA v [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]].]] |
||
'''Izolacionizmus''' je politická stratégia [[štát]]ov spočívajúca v zaujímaní postoja neúčasti na medzinárodných udalostiach. |
'''Izolacionizmus''' je politická stratégia [[štát]]ov spočívajúca v zaujímaní postoja neúčasti na medzinárodných udalostiach. |
||
Známy bol izolacionizmus [[Čína|Číny]], [[Japonsko|Japonska]], [[Spojené štáty|USA]] pred [[Druhá svetová vojna|2. svetovou vojnou]] s krátkym prerušením počas [[Prvá svetová vojna|prvej]] a napríklad neutralita [[Švajčiarsko|Švajčiarska]]. |
Známy bol izolacionizmus [[Čína|Číny]], [[Japonsko|Japonska]], [[Spojené štáty|USA]] pred [[Druhá svetová vojna|2. svetovou vojnou]] s krátkym prerušením počas [[Prvá svetová vojna|prvej]] a napríklad neutralita [[Švajčiarsko|Švajčiarska]]. |
||
Prvýkrát sa výraz explicitne použil v USA v období [[Boj amerických osád za nezávislosť|boja za nezávislosť]]. Ďalším stupňom bola tzv. [[Monroeova doktrína]] z roku [[1823]], kde americký prezident [[James Monroe|Monroe]] v súvislosti s hroziacou [[Španielsko| |
Prvýkrát sa výraz explicitne použil v USA v období [[Boj amerických osád za nezávislosť|boja za nezávislosť]]. Ďalším stupňom bola tzv. [[Monroeova doktrína]] z roku [[1823]], kde americký prezident [[James Monroe|Monroe]] v súvislosti s hroziacou [[Španielsko|španielskou]] intervenciou do [[Mexiko|Mexika]] poslal európskym štátom list oznamujúci americký izolacionizmus vo vzťahu k [[Európa|Európe]] a žiadal to isté od Európy vo vzťahu k USA. Americký izolacionizmus narušila až účasť USA v [[prvá svetová vojna|prvej svetovej vojne]]. Po nej však bol opäť obnovený (nevstup USA do [[Spoločnosť národov|Spoločnosti národov]], obmedzenie prisťahovalectva a pod.). Americký izolacionizmus definitívne ukončila účasť v druhej svetovej vojne a tzv. [[Trumanova doktrína]] z roku [[1947]]. V súčasnosti požadujú v USA návrat k zahraničnej politike „otcov zakladateľov“ z pohľadu rozšírenia menšinové názorové prúdy. Patria medzi nich napríklad prezidentský kandidát [[Ralph Nader]], [[paleokonzervativizmus|paleokonzervatívec]] [[Pat Buchanan]], a niektorí [[libertarianizmus|libertariáni]] ako napríklad [[Justin Raimondo]]. |
||
[[Slovensko]] sa o izolacionizmus nikdy nesnažilo a vzhľadom na svoju veľkosť, polohu a politické pomery v okolitých krajinách ani nikdy nemohlo. Ako súčasť [[Uhorsko|Uhorska]] nemalo vlastnú zahraničnú politiku. Po vzniku [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]] sa muselo snažiť o získanie silných spojencov, pretože sa (právom) obávalo expanzívnej politiky [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]], [[Nemecko|Nemecka]] a [[Miklós Horthy|Horthyho]] [[Maďarsko|Maďarska]]. Počas vojnového štátu bola zahraničná politika úplne podriadená [[Nemecko|Nemecku]] a po obnovení spoločného štátu s Čechmi zase pod vplyvom [[Moskva|Moskvy]]. Po [[Nežná revolúcia|Nežnej revolúcii]] v roku [[1989]] sa slovenská zahraničná politika zamerala na vstup do [[Európska únia|Európskej únie]] a [[NATO]], požiadavky na izolacionizmus alebo neutralitu prichádzali len zo zanedbateľnej časti spoločnosti. |
[[Slovensko]] sa o izolacionizmus nikdy nesnažilo a vzhľadom na svoju veľkosť, polohu a politické pomery v okolitých krajinách ani nikdy nemohlo. Ako súčasť [[Uhorsko|Uhorska]] nemalo vlastnú zahraničnú politiku. Po vzniku [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]] sa muselo snažiť o získanie silných spojencov, pretože sa (právom) obávalo expanzívnej politiky [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]], [[Nemecko|Nemecka]] a [[Miklós Horthy|Horthyho]] [[Maďarsko|Maďarska]]. Počas vojnového štátu bola zahraničná politika úplne podriadená [[Nemecko|Nemecku]] a po obnovení spoločného štátu s Čechmi zase pod vplyvom [[Moskva|Moskvy]]. Po [[Nežná revolúcia|Nežnej revolúcii]] v roku [[1989]] sa slovenská zahraničná politika zamerala na vstup do [[Európska únia|Európskej únie]] a [[NATO]], požiadavky na izolacionizmus alebo neutralitu prichádzali len zo zanedbateľnej časti spoločnosti. |
||
{{stub}} |
|||
[[Kategória:Politika]] |
[[Kategória:Politika]] |
||
[[cs:Izolacionismus]] |
|||
[[de:Isolationismus]] |
|||
[[en:Isolationism]] |
|||
[[fr:Isolationnisme]] |
|||
[[he:בדלנות]] |
|||
[[ja:孤立主義]] |
|||
[[no:Isolasjonisme]] |
|||
[[pl:Izolacjonizm]] |
|||
[[ru:Изоляционизм]] |
|||
[[sv:Isolationism]] |
Aktuálna revízia z 08:20, 14. marec 2013
Izolacionizmus je politická stratégia štátov spočívajúca v zaujímaní postoja neúčasti na medzinárodných udalostiach.
Známy bol izolacionizmus Číny, Japonska, USA pred 2. svetovou vojnou s krátkym prerušením počas prvej a napríklad neutralita Švajčiarska.
Prvýkrát sa výraz explicitne použil v USA v období boja za nezávislosť. Ďalším stupňom bola tzv. Monroeova doktrína z roku 1823, kde americký prezident Monroe v súvislosti s hroziacou španielskou intervenciou do Mexika poslal európskym štátom list oznamujúci americký izolacionizmus vo vzťahu k Európe a žiadal to isté od Európy vo vzťahu k USA. Americký izolacionizmus narušila až účasť USA v prvej svetovej vojne. Po nej však bol opäť obnovený (nevstup USA do Spoločnosti národov, obmedzenie prisťahovalectva a pod.). Americký izolacionizmus definitívne ukončila účasť v druhej svetovej vojne a tzv. Trumanova doktrína z roku 1947. V súčasnosti požadujú v USA návrat k zahraničnej politike „otcov zakladateľov“ z pohľadu rozšírenia menšinové názorové prúdy. Patria medzi nich napríklad prezidentský kandidát Ralph Nader, paleokonzervatívec Pat Buchanan, a niektorí libertariáni ako napríklad Justin Raimondo.
Slovensko sa o izolacionizmus nikdy nesnažilo a vzhľadom na svoju veľkosť, polohu a politické pomery v okolitých krajinách ani nikdy nemohlo. Ako súčasť Uhorska nemalo vlastnú zahraničnú politiku. Po vzniku Česko-Slovenska sa muselo snažiť o získanie silných spojencov, pretože sa (právom) obávalo expanzívnej politiky Sovietskeho zväzu, Nemecka a Horthyho Maďarska. Počas vojnového štátu bola zahraničná politika úplne podriadená Nemecku a po obnovení spoločného štátu s Čechmi zase pod vplyvom Moskvy. Po Nežnej revolúcii v roku 1989 sa slovenská zahraničná politika zamerala na vstup do Európskej únie a NATO, požiadavky na izolacionizmus alebo neutralitu prichádzali len zo zanedbateľnej časti spoločnosti.