Sázavský kláštor: Rozdiel medzi revíziami
pracuje sa |
obecná kat |
||
(14 medziľahlých úprav od 11 ďalších používateľov nie je zobrazených) | |||
Riadok 1: | Riadok 1: | ||
{{Pracuje sa}} |
|||
[[Súbor:Sázavský_Klášter.jpg|thumb|Sázavský kláštor]] |
[[Súbor:Sázavský_Klášter.jpg|thumb|Sázavský kláštor]] |
||
'''Sázavský kláštor''', neskôr prestavaný na [[zámok (stavba)|zámok]], leží v mestečku [[Sázava (okres Benešov)|Sázava]] nad |
'''Sázavský kláštor''', neskôr prestavaný na [[zámok (stavba)|zámok]], leží v mestečku [[Sázava (okres Benešov)|Sázava]] nad rovnomennou [[Sázava (rieka)|riekou]]. |
||
== Dejiny == |
== Dejiny == |
||
Najstaršie zmienky o kláštore siahajú do roku [[1032]]. |
Najstaršie zmienky o kláštore siahajú do roku [[1032]]. Pri jeho zrode stáli knieža [[Oldřich I.]] a (vtedy ešte pustovník) [[svätý Prokop|Prokop]], okolo ktorého sa tu tvorila skupina nasledovníkov už asi od roku [[1009]]. Knieža Oldřich I. v roku [[1032]] túto komunitu povýšil na [[Rád svätého Benedikta|benediktínsky]] kláštor. Sázavský kláštor je považovaný za stredisko slovanskej vzdelanosti. Jeho zakladateľ Prokop sa snažil uchovať a rozvíjať [[Cyril a Metod|cyrilo-metodskú]] tradíciu. Hovorí o ňom latinská ''Legenda o svätom Prokopovi'' v ktorej sa objavuje téma zápasu českej a nemeckej kultúry. Významnú úlohu hrali styky Sázavského kláštora s [[Kyjevská Rus|Kyjevskou Rusou]]. |
||
Podľa legendy o založení kláštora na Sázave Prokop ponúkol kniežaťu Oldřichovi vodu, ktorá sa premenila |
Podľa legendy o založení kláštora na Sázave Prokop ponúkol kniežaťu Oldřichovi [[voda|vodu]], ktorá sa premenila na [[víno]]. Za tento čin pomohol knieža Prokopovi založiť tento [[kláštor]]. |
||
V [[11. storočie|11 |
V [[11. storočie|11. storočí]] bol kláštor stredom staroslovenskej [[liturgia (úkony)|liturgie]], ale už v roku [[1096]] boli mnísi zo Sázavského kláštora definitívne vyhnaní a ich knihy a všetky spisy zničené. Kláštor bol potom odovzdaný latinským benediktínom a používala sa tu len latinská liturgia. |
||
Krátko po svojej |
Krátko po svojej [[korunovácia|korunovácii]] v roku [[1203]] sa [[Přemysl Otakar I.]] snažil presvedčiť [[pápež]]a [[Inocent III.|Inocenta III.]] o povýšení [[Praha|pražského]] [[Pražská arcidiecéza|biskupstva]] na [[arcibiskupstvo]] a vyhlásení Prokopa za svätého. [[Biskupstvo]] síce nebolo povýšené, ale Prokop bol [[kanonizácia (cirkev)|kanonizovaný]] v roku [[1204]]. |
||
== Stavba == |
== Stavba == |
||
Dodnes sa zachovali len základy, súčasná stavba pochádza zo [[14. storočie|14. storočia]] a prestavaná |
Dodnes sa zachovali len základy, súčasná stavba pochádza zo [[14. storočie|14. storočia]] a prestavaná bola v dobe [[barok]]a. |
||
[[Husitstvo|Husitské vojny]] prerušili rozvoj kláštora. Z týchto čias zostal dodnes nedokončený chrám svätého Prokopa. |
[[Husitstvo|Husitské vojny]] prerušili rozvoj kláštora. Z týchto čias zostal dodnes nedokončený chrám svätého Prokopa. |
||
Medzi najvzácnejšie prvky v [[interiér]]i kláštora patria gotické [[freska|fresky]] mariánskeho cyklu a hlavne |
Medzi najvzácnejšie prvky v [[interiér]]i kláštora patria gotické [[freska|fresky]] mariánskeho cyklu a hlavne unikátna [[Sázavská madona]], ktorá ako asi jediná na svete trestá malého Ježiša. |
||
== Zaujímavosť == |
== Zaujímavosť == |
||
Na troch stranách dodnes fungujúcej [[zvonica|zvonice]] je jedna [[tehla]] s vytesanou hviezdou. Kto |
Na troch stranách dodnes fungujúcej [[zvonica|zvonice]] je jedna [[Tehla (stavebníctvo)|tehla]] s vytesanou hviezdou. Kto nájde všetky tri, tomu sa vraj splnia želania. |
||
== Pozri aj == |
== Pozri aj == |
||
Riadok 27: | Riadok 26: | ||
== Iné projekty == |
== Iné projekty == |
||
{{projekt|commons=Category:Kloster Sázava}} |
{{projekt|commons=Category:Kloster Sázava}} |
||
{{Geo|49_52_34_N_14_53_53_E_region:CZ|49° 52′ 34″ s.š., 14° 53′ 53″ v.d.}} |
|||
== Externé odkazy == |
== Externé odkazy == |
||
* [http://pleione.asu.cas.cz/~slechta/sazava/historie.html Dejiny a fotogaléria] |
* [http://pleione.asu.cas.cz/~slechta/sazava/historie.html Dejiny a fotogaléria] |
||
Riadok 38: | Riadok 37: | ||
[[Kategória:Benediktínske kláštory]] |
[[Kategória:Benediktínske kláštory v Česku]] |
||
[[Kategória:Národné kultúrne pamiatky v |
[[Kategória:Národné kultúrne pamiatky v Stredočeskom kraji]] |
||
[[Kategória:Gotické stavby]] |
[[Kategória:Gotické stavby v Česku]] |
||
[[Kategória:Barokové stavby]] |
[[Kategória:Barokové stavby v Česku]] |
||
[[Kategória: |
[[Kategória:Stavby v okrese Benešov]] |
||
[[Kategória:Sázava (okres Benešov)]] |
|||
[[cs:Sázavský klášter]] |
|||
[[de:Kloster Sázava]] |
|||
[[fr:Monastère de Sázava]] |
Aktuálna revízia z 10:55, 25. október 2020
Sázavský kláštor, neskôr prestavaný na zámok, leží v mestečku Sázava nad rovnomennou riekou.
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Najstaršie zmienky o kláštore siahajú do roku 1032. Pri jeho zrode stáli knieža Oldřich I. a (vtedy ešte pustovník) Prokop, okolo ktorého sa tu tvorila skupina nasledovníkov už asi od roku 1009. Knieža Oldřich I. v roku 1032 túto komunitu povýšil na benediktínsky kláštor. Sázavský kláštor je považovaný za stredisko slovanskej vzdelanosti. Jeho zakladateľ Prokop sa snažil uchovať a rozvíjať cyrilo-metodskú tradíciu. Hovorí o ňom latinská Legenda o svätom Prokopovi v ktorej sa objavuje téma zápasu českej a nemeckej kultúry. Významnú úlohu hrali styky Sázavského kláštora s Kyjevskou Rusou.
Podľa legendy o založení kláštora na Sázave Prokop ponúkol kniežaťu Oldřichovi vodu, ktorá sa premenila na víno. Za tento čin pomohol knieža Prokopovi založiť tento kláštor.
V 11. storočí bol kláštor stredom staroslovenskej liturgie, ale už v roku 1096 boli mnísi zo Sázavského kláštora definitívne vyhnaní a ich knihy a všetky spisy zničené. Kláštor bol potom odovzdaný latinským benediktínom a používala sa tu len latinská liturgia.
Krátko po svojej korunovácii v roku 1203 sa Přemysl Otakar I. snažil presvedčiť pápeža Inocenta III. o povýšení pražského biskupstva na arcibiskupstvo a vyhlásení Prokopa za svätého. Biskupstvo síce nebolo povýšené, ale Prokop bol kanonizovaný v roku 1204.
Stavba
[upraviť | upraviť zdroj]Dodnes sa zachovali len základy, súčasná stavba pochádza zo 14. storočia a prestavaná bola v dobe baroka.
Husitské vojny prerušili rozvoj kláštora. Z týchto čias zostal dodnes nedokončený chrám svätého Prokopa.
Medzi najvzácnejšie prvky v interiéri kláštora patria gotické fresky mariánskeho cyklu a hlavne unikátna Sázavská madona, ktorá ako asi jediná na svete trestá malého Ježiša.
Zaujímavosť
[upraviť | upraviť zdroj]Na troch stranách dodnes fungujúcej zvonice je jedna tehla s vytesanou hviezdou. Kto nájde všetky tri, tomu sa vraj splnia želania.
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Sázavský kláštor
Súradnice: 49° 52′ 34″ s.š., 14° 53′ 53″ v.d.
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Sázavský klášter na českej Wikipédii.