Preskočiť na obsah

Julius Streicher: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
d typografia
d kat
 
(7 medziľahlých úprav od 6 ďalších používateľov nie je zobrazených)
Riadok 1: Riadok 1:
{{bez zdroja}}
{{bez zdroja}}
{{Infobox Osobnosť
{{Infobox Osobnosť
|Meno = Julius Streicher
|Meno = Julius Streicher
|Popis osoby = nemecký nacistický politik a vydavateľ
|Portrét = Julius Streicher 72-920.jpg
|Portrét = Julius Streicher 72-920.jpg
|Popis = nemecký nacistický politik a vydavateľ
|Dátum narodenia = [[12. február]] [[1885]]
|Dátum narodenia = [[12. február]] [[1885]]
|Miesto narodenia = [[Fleinhausen]], [[Nemecko]]
|Miesto narodenia = [[Fleinhausen]], [[Nemecko]]
|Dátum úmrtia = {{duv|1946|10|16|1885|2|12}}
|Dátum úmrtia = {{duv|1946|10|16|1885|2|12}}
|Miesto úmrtia = [[Norimberg]], [[Nemecko]]
|Miesto úmrtia = [[Norimberg]], [[Nemecko]]
|}}
}}
'''Julius Streicher''' (* [[12. február]] [[1885]], [[Fleinhausen]], [[Nemecko]] – [[16. október]] [[1946]], [[Norimberg]]) bol nemecký [[nacizmus|nacistický]] politik a vydavateľ časopisu [[Der Stürmer]].
'''Julius Streicher''' (* [[12. február]] [[1885]], [[Fleinhausen]], [[Nemecko]] – [[16. október]] [[1946]], [[Norimberg]]) bol nemecký [[nacizmus|nacistický]] politik a vydavateľ časopisu [[Der Stürmer]].


==Životopis==
== Životopis ==
Julius Streicher sa narodil ako deviate dieťa svojch rodičov. Až do začiatku [[prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] pracoval ako učiteľ na základnej škole. V roku [[1913]] s oženil s Kunigunde Rothovou, s ktorou mal neskôr dvoch synov. V roku [[1914]] vstúpil do nemeckej armády, aktívne sa zúčastnil na bojoch prvej svetovej vojny a bol vyznamenaný [[železný kríž|železným krížom]] prvej triedy.
Julius Streicher sa narodil ako deviate dieťa svojch rodičov. Až do začiatku [[prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] pracoval ako učiteľ na základnej škole. V roku [[1913]] s oženil s Kunigunde Rothovou, s ktorou mal neskôr dvoch synov. V roku [[1914]] vstúpil do nemeckej armády, aktívne sa zúčastnil na bojoch prvej svetovej vojny a bol vyznamenaný [[železný kríž|železným krížom]] prvej triedy.


V roku [[1922]] vstúpil do [[Nationalsozialistische Deutsche Arbeiterpartei|NSDAP]] a už v nasledujúcom roku sa zúčastnil takzvaného [[Pivnicový puč|Pivnicového puču]]. V roku [[1923]] začal vydávať aj noviny [[Der Stürmer]], ktorých obsah tvorili z veľkej časti [[antisemitizmus|antisemitské]] texty.
V roku [[1922]] vstúpil do [[Nationalsozialistische Deutsche Arbeiterpartei|NSDAP]] a už v nasledujúcom roku sa zúčastnil takzvaného [[Pivný puč|Pivného puču]]. V roku [[1923]] začal vydávať aj noviny [[Der Stürmer]], ktorých obsah tvorili z veľkej časti [[antisemitizmus|antisemitské]] texty.


Po nástupe [[Adolf Hitler|Hitlera]] k moci sa stal Streicher franckým [[gauleiter]]om. Už ku koncu tridsiatych rokov sa však Streicher dostal do sporu s niekoľkými vysoko postavenými predstaviteľmi NSDAP, zvlášť s [[Rudolf Hess|Rudolfom Hessom]] a [[Hermann Göring|Hermannom Göringom]]. Göringa mal Streicher označiť za impotenta.
Po nástupe [[Adolf Hitler|Hitlera]] k moci sa stal Streicher franckým [[gauleiter]]om. Už ku koncu tridsiatych rokov sa však Streicher dostal do sporu s niekoľkými vysoko postavenými predstaviteľmi NSDAP, zvlášť s [[Rudolf Hess|Rudolfom Hessom]] a [[Hermann Göring|Hermannom Göringom]]. Göringa vraj Streicher označil za impotenta.


Počas [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] nemal s výnimkou vydávania svojho časopisu v strane výraznejší vplyv a bol v domácom väzení v [[Norimberg]]u. Po vojne bol zatknutý a v rámci [[Norimberský proces|Norimberského procesu]] odsúdený na [[trest smrti]]. Súd ho uznal vinným v bode 4 obžaloby, teda zločinoch proti ľudskosti. Tých sa mal dopúšťať vydávaním svojho antisemitského týždenníka.
Počas [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] nemal s výnimkou vydávania svojho časopisu v strane výraznejší vplyv a bol v domácom väzení v [[Norimberg]]u. Po vojne bol zatknutý a v rámci [[Norimberský proces|Norimberského procesu]] odsúdený na [[trest smrti]]. Súd ho uznal vinným v bode 4 obžaloby, teda zločinoch proti ľudskosti. Tých sa vraj dopúšťal vydávaním svojho antisemitského týždenníka.


{{Súdení v Norimberskom procese}}
{{Súdení v Norimberskom procese}}
{{Autoritné údaje}}


{{DEFAULTSORT:Streicher, Julius}}
{{DEFAULTSORT:Streicher, Julius}}
Riadok 27: Riadok 28:
[[Kategória:Nacistickí vodcovia]]
[[Kategória:Nacistickí vodcovia]]
[[Kategória:Norimberský proces]]
[[Kategória:Norimberský proces]]
[[Kategória:Popravené osobnosti]]
[[Kategória:Popravení obesením]]
{{Link GA|no}}
{{Link GA|ru}}

Aktuálna revízia z 09:38, 28. september 2023

Julius Streicher
nemecký nacistický politik a vydavateľ
Julius Streicher
Narodenie12. február 1885
Fleinhausen, Nemecko
Úmrtie16. október 1946 (61 rokov)
Norimberg, Nemecko
PodpisJulius Streicher, podpis (z wikidata)
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Julius Streicher

Julius Streicher (* 12. február 1885, Fleinhausen, Nemecko16. október 1946, Norimberg) bol nemecký nacistický politik a vydavateľ časopisu Der Stürmer.

Životopis

[upraviť | upraviť zdroj]

Julius Streicher sa narodil ako deviate dieťa svojch rodičov. Až do začiatku prvej svetovej vojny pracoval ako učiteľ na základnej škole. V roku 1913 s oženil s Kunigunde Rothovou, s ktorou mal neskôr dvoch synov. V roku 1914 vstúpil do nemeckej armády, aktívne sa zúčastnil na bojoch prvej svetovej vojny a bol vyznamenaný železným krížom prvej triedy.

V roku 1922 vstúpil do NSDAP a už v nasledujúcom roku sa zúčastnil takzvaného Pivného puču. V roku 1923 začal vydávať aj noviny Der Stürmer, ktorých obsah tvorili z veľkej časti antisemitské texty.

Po nástupe Hitlera k moci sa stal Streicher franckým gauleiterom. Už ku koncu tridsiatych rokov sa však Streicher dostal do sporu s niekoľkými vysoko postavenými predstaviteľmi NSDAP, zvlášť s Rudolfom Hessom a Hermannom Göringom. Göringa vraj Streicher označil za impotenta.

Počas druhej svetovej vojny nemal s výnimkou vydávania svojho časopisu v strane výraznejší vplyv a bol v domácom väzení v Norimbergu. Po vojne bol zatknutý a v rámci Norimberského procesu odsúdený na trest smrti. Súd ho uznal vinným v bode 4 obžaloby, teda zločinoch proti ľudskosti. Tých sa vraj dopúšťal vydávaním svojho antisemitského týždenníka.