Ján Farkaš: Rozdiel medzi revíziami
Značky: vrátené vizuálny editor |
d Verzia používateľa 193.87.42.18 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od TeslaBot Značky: rollback odkazy na rozcestníky |
||
| Riadok 28: | Riadok 28: | ||
== Život == |
== Život == |
||
Ján Farkaš sa narodil v roku [[1923]] v [[Modra|Modre]]. Pochádzal zo starého vinohradníckeho rodu, ktorého počiatky siahajú cez rodinu jeho starej mamy Zuzany Kellenbergerovej až do trinásteho storočia. Ján Farkaš bol predstaviteľom starej poctivej vinárskej školy. Možno ho označiť za tvorcov modernej vinárskej školy. Po otcovi, ktorý bol správcom veľkostatku grófa [[Mihály Esterházy|Esterházyho]] zdedil organizačný talent. Ján Farkaš osirel v štyroch rokoch a jeho matka sa v rokoch veľkej hospodárskej krízy musela riadne obracať, aby rodina prežila. Sotva však zmaturoval na obchodnej škole v [[Bratislava|Bratislave]], začal organizovať rodinný vinohradnícko-vinársky podnik. V pivnici rodičovského domu v polovici štyridsiatych rokov dvadsiateho storočia vybudoval prvé tri betónové cisterny obložené sklenými obkladačkami, čím zvýšil kapacitu výroby vína na 50 tisíc litrov. Dva roky po druhej svetovej vojne vyrábal 24-ročný muž už štvrť milióna litrov vína. Na povojnové časy to bolo obrovské zvýšenie výroby. Farkašovo modranské víno sa nepredávalo len na Slovensku, ale aj v Prahe. Zdalo sa, že Farkaša čaká skvelá kariéra, ale [[Februárový prevrat|február 1948]] všetko zmenil. Farkašovi rodinný podnik znárodnili a dovolili mu v ňom pracovať ako pivničnému majstrovi. Neskôr ho prepustili ako nadbytočnú pracovnú silu. Kým Ján Farkaš stvoril Vineu a napísal svoje vynikajúce odborné knihy, vyriešil množstvo praktických úloh, ktoré prinášala výroba vína. A tak keď Vinárske závody v Pezinku dostali štátnu zákazku, "vyrobiť zdravý a lacný nápoj z hrozna", Farkaš sa chopil svojej šance. Politická úloha pre výskumníkov znela, "aby nápoj konkuroval kolovým a citrusovým nápojom, šetril devízy a upevňoval hrdosť na socialistický výrobok." Farkaš na vynáleze nápoja nezbohatol, výskum hradil štát. Po privatizácii štátnych vinárskych závodov sa o patent na Vineu rozpútal tvrdý súboj. Farkašovi síce v rámci reštitúcie vrátili jeho vinárstvo, ale uznania autorského nároku na Vineu sa nedožil. [[Patent]] na najslávnejší slovenský nápoj zostal v cudzích rukách. [[30. apríla]] [[2008]] v Modre odhalili Jánovi Farkašovi pamätnú tabuľu. Nápis na nej hlása, že tohto vynachádzavého muža, skvelého pedagóga a najmä znalca vína uznávala a rešpektovala svetová vinárska verejnosť. |
|||
sance |
|||
== Dielo == |
== Dielo == |
||
* [[1973]] – [[Technológia a biochémia vína]] |
* [[1973]] – [[Technológia a biochémia vína]] |
||
Verzia z 11:21, 17. máj 2024
| Ján Farkaš | |
| Narodenie | 30. apríl 1923 Modra, Česko-Slovensko |
|---|---|
| Úmrtie | 17. október 1999 (76 rokov) Modra, Slovensko |
| Známy vďaka | Vinea |
Ján Farkaš (* 30. apríl 1923, Modra – † 17. október 1999, Modra) bol slovenský enológ a výskumník, vedúci tímu vinárov, ktorý stvoril nealkoholický hroznový nápoj Vineu.
Život
Ján Farkaš sa narodil v roku 1923 v Modre. Pochádzal zo starého vinohradníckeho rodu, ktorého počiatky siahajú cez rodinu jeho starej mamy Zuzany Kellenbergerovej až do trinásteho storočia. Ján Farkaš bol predstaviteľom starej poctivej vinárskej školy. Možno ho označiť za tvorcov modernej vinárskej školy. Po otcovi, ktorý bol správcom veľkostatku grófa Esterházyho zdedil organizačný talent. Ján Farkaš osirel v štyroch rokoch a jeho matka sa v rokoch veľkej hospodárskej krízy musela riadne obracať, aby rodina prežila. Sotva však zmaturoval na obchodnej škole v Bratislave, začal organizovať rodinný vinohradnícko-vinársky podnik. V pivnici rodičovského domu v polovici štyridsiatych rokov dvadsiateho storočia vybudoval prvé tri betónové cisterny obložené sklenými obkladačkami, čím zvýšil kapacitu výroby vína na 50 tisíc litrov. Dva roky po druhej svetovej vojne vyrábal 24-ročný muž už štvrť milióna litrov vína. Na povojnové časy to bolo obrovské zvýšenie výroby. Farkašovo modranské víno sa nepredávalo len na Slovensku, ale aj v Prahe. Zdalo sa, že Farkaša čaká skvelá kariéra, ale február 1948 všetko zmenil. Farkašovi rodinný podnik znárodnili a dovolili mu v ňom pracovať ako pivničnému majstrovi. Neskôr ho prepustili ako nadbytočnú pracovnú silu. Kým Ján Farkaš stvoril Vineu a napísal svoje vynikajúce odborné knihy, vyriešil množstvo praktických úloh, ktoré prinášala výroba vína. A tak keď Vinárske závody v Pezinku dostali štátnu zákazku, "vyrobiť zdravý a lacný nápoj z hrozna", Farkaš sa chopil svojej šance. Politická úloha pre výskumníkov znela, "aby nápoj konkuroval kolovým a citrusovým nápojom, šetril devízy a upevňoval hrdosť na socialistický výrobok." Farkaš na vynáleze nápoja nezbohatol, výskum hradil štát. Po privatizácii štátnych vinárskych závodov sa o patent na Vineu rozpútal tvrdý súboj. Farkašovi síce v rámci reštitúcie vrátili jeho vinárstvo, ale uznania autorského nároku na Vineu sa nedožil. Patent na najslávnejší slovenský nápoj zostal v cudzích rukách. 30. apríla 2008 v Modre odhalili Jánovi Farkašovi pamätnú tabuľu. Nápis na nej hlása, že tohto vynachádzavého muža, skvelého pedagóga a najmä znalca vína uznávala a rešpektovala svetová vinárska verejnosť.