Preskočiť na obsah

Thomas Stearns Eliot: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úprava
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
kategórie, wikilinky, preklepy
d pridaná Kategória:Pochovaní vo Westminsterskom opátstve pomocou použitia HotCat
 
(16 medziľahlých úprav od 7 ďalších používateľov nie je zobrazených)
Riadok 3: Riadok 3:
|Meno = Thomas Stearns Eliot
|Meno = Thomas Stearns Eliot
|Portrét = T.S. Eliot, 1923.JPG
|Portrét = T.S. Eliot, 1923.JPG
|Popis = americký básnik, esejista a dramatik
|Popis = americko-britský básnik, esejista a dramatik
|Dátum narodenia = [[2. september]] [[1888]]
|Dátum narodenia = [[26. september]] [[1888]]
|Miesto narodenia = [[St. Louis]], [[Missouri (štát)|Missouri]], [[Spojené štáty|USA]]
|Miesto narodenia = [[St. Louis]], [[Missouri (štát)|Missouri]], [[Spojené štáty|USA]]
|Dátum úmrtia = {{dúv|1965|2|2|1888|9|2}}
|Dátum úmrtia = {{dúv|1965|1|4|1888|9|26}}
|Miesto úmrtia = [[Londýn]], [[Spojené kráľovstvo]]
|Miesto úmrtia = [[Londýn]], [[Spojené kráľovstvo]]
| Bydlisko =
⚫
}}
| Iné mená =
⚫
'''Thomas Stearns Eliot''' (pseudonym '''T. S. Eliot''') (* [[26. september]] [[1888]], [[St. Louis]], [[Missouri (štát)|Missouri]], [[Spojené štáty|USA]] – † [[4. február]] [[1965]], [[Londýn]], [[Spojené kráľovstvo]]) bol [[Spojené štáty|americký]] [[básnik]], [[esej]]ista a [[dramatik]], nositeľ [[Nobelova cena za literatúru|Nobelovej ceny za literatúru]]. Dlhé roky žil v [[Spojené kráľovstvo|Spojenom kráľovstve]].
| Štát pôsobenia =
| Národnosť =
| Štátna príslušnosť =
| Zamestnanie =
| Známy vďaka =
| Alma mater = [[Parížska univerzita]]<br/>Merton College<br/>[[Harvardova univerzita]]<br/>Milton Academy
| Profesia =
| Aktívne roky =
| Manželka = Vivienne Haigh-Woodová (1915 - z. 1947)<br/>Valerie Fletcherová (1957–)
| Rodičia = Henry Ware Eliot, Charlotte Champe Stearns
| Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons -->
| Webstránka =
| Poznámky =
| Portál1 =
| Portál2 =
| Portál3 =
⚫
}}

⚫
'''Thomas Stearns Eliot''' (pseudonym '''T. S. Eliot''') (* [[26. september]] [[1888]], [[St. Louis]], [[Missouri (štát)|Missouri]], [[Spojené štáty|USA]] – † [[4. január]] [[1965]], [[Londýn]], [[Spojené kráľovstvo]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = T. S. Eliot
| url = http://www.poetsgraves.co.uk/eliot.htm
| autor =
| vydavateľ = Poets' Graves
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2015-05-17
| miesto =
| jazyk =
}}</ref> bol britský [[básnik]], [[esej]]ista a [[dramatik]] amerického pôvodu, nositeľ [[Nobelova cena za literatúru|Nobelovej ceny za literatúru]].


== Životopis ==
== Životopis ==
=== Rodina ===
=== Rodina ===
⚫
Narodil sa v prominentnej rodine Eliotovcov zo St. Louis v štáte Missouri. Jeho otec, Henry Ware Eliot ([[1843]]{{--}}[[1919]]), bol úspešný podnikateľ a istú dobu zastával funkciu prezidenta a pokladníka spoločnosti Hydraulic-Press Brick Company v St. Louis. Jeho matka, Charlotte Champe Stearnsová ([[1843]]{{--}}[[1929]]), písala básne a pracovala ako sociálna pracovníčka. Keď sa narodil, obaja jeho rodičia mali 44 rokov. Bol najmladší zo šiestich detí, štyri sestry boli od neho staršie o 11 až 19, brat o 8 rokov. Krstné meno Thomas Stearns dostal po starom otcovi. Príbuzní a priatelia ho oslovovali Tom.

⚫
Eliot sa narodil v prominentnej rodine Eliotovcov zo [[St. Louis]] v štáte [[Missouri (štát)|Missouri]]. Jeho otec, Henry Ware Eliot (1843 – 1919), bol úspešný podnikateľ a istú dobu zastával funkciu prezidenta a pokladníka spoločnosti Hydraulic-Press Brick Company v St. Louis. Jeho matka, Charlotte Champe Stearnsová (1843 – 1929), písala básne a pracovala ako sociálna pracovníčka. Eliot bol najmladší zo šiestich detí. Keď sa narodil, obaja jeho rodičia mali 44 rokov. Jeho štyri sestry boli od neho staršie o 11 až 19, brat o 8 rokov. Krstné meno Thomas Stearns dostal po starom otcovi. Príbuzní a priatelia ho oslovovali Tom.


=== Mladosť a vzdelanie ===
=== Mladosť a vzdelanie ===
Eliot v rokoch [[1898]] až [[1905]] navštevoval Smith Academy, chlapčenskú školu, ktorá slúžila ako príprava na Washingtonovu univerzitu v St. Louis. Tu študoval [[latinčina|latinčinu]], [[Grécke jazyky|gréčtinu]], [[francúzština|francúzštinu]] a [[nemčina|nemčinu]]. Po skončení štúdia mohol ísť na Harvard, ale rodičia ho poslali na prípravný rok na Milton Academy, kde sa zoznámil so Scofieldom Thayerom, ktorý neskôr vydal jeho zbierku ''The Waste Land''.
V rokoch [[1898]] až [[1905]] navštevoval Smith Academy, chlapčenskú školu, ktorá slúžila ako príprava na Washingtonovu univerzitu v St. Louis. Tu študoval [[latinčina|latinčinu]], [[Grécke jazyky|gréčtinu]], [[francúzština|francúzštinu]] a [[nemčina|nemčinu]]. Po skončení štúdia mohol ísť na Harvard, ale rodičia ho poslali na prípravný rok na Milton Academy, kde sa zoznámil so Scofieldom Thayerom, ktorý neskôr vydal jeho zbierku ''The Waste Land''.


V rokoch 1906 až 1909 študoval na [[Harvardova univerzita|Harvarde]], kde získal titul [[Bachelor of Arts|BA]] a neskôr [[master of arts|MA]]. V tom čase prečítal zbierku esejí ''The Symbolist Movement in Literature'' od Arthura Symonsa, kde sa, ako sám priznal, prvýkrát stretol s menami ako [[Jules Laforgue|Laforgue]], [[Arthur Rimbaud|Rimbaud]] a [[Paul Verlaine|Verlaine]]. Počas štúdia sa spriatelil s [[Conrad Aiken|Conradom Aikenom]] a niektoré jeho básne vyšli v časopise Harvard Advocate. V školskom roku 1910/11 žil v [[Paríž]]i, študoval na [[Sorbonna|Sorbonne]] a cestoval po [[Európa|Európe]]. V roku 1911 sa vrátil na Harvard ako doktorský študent filozofie. Študoval dielo [[Francis Herbert Bradley|F. H. Bradleyho]], [[budhizmus]] a [[India|indickú]] filológiu. Aby mohol čítať náboženské texty, naučil sa [[sanskrit]] a [[pálí]].
V rokoch [[1906]] až [[1909]] študoval na [[Harvardova univerzita|Harvarde]], kde získal titul [[Bachelor of Arts|BA]] a neskôr [[master of Arts|MA]]. V tom čase prečítal zbierku esejí ''The Symbolist Movement in Literature'' od Arthura Symonsa, kde sa, ako sám priznal, prvýkrát stretol s menami ako [[Jules Laforgue|Laforgue]], [[Arthur Rimbaud|Rimbaud]] a [[Paul Verlaine|Verlaine]]. Počas štúdia sa spriatelil s [[Conrad Aiken|Conradom Aikenom]] a niektoré jeho básne vyšli v časopise Harvard Advocate. V školskom roku 1910/11 žil v [[Paríž]]i, študoval na [[Sorbonna|Sorbonne]] a cestoval po [[Európa|Európe]]. V roku [[1911]] sa vrátil na Harvard ako doktorský študent filozofie. Študoval dielo [[Francis Herbert Bradley|F. H. Bradleyho]], [[budhizmus]] a [[India|indickú]] filológiu. Aby mohol čítať náboženské texty, naučil sa [[sanskrit]] a [[pálí]].


V roku 1914 získal štipendium na Merton College [[Oxfordská univerzita|Oxfordskej univerzity]]. Skôr, ako tam nastúpil, navštívil [[Nemecko|nemecké]] mesto Marburg, kde sa chcel zúčastniť letného kurzu [[filozofia|filozofie]], ale po vypuknutí [[prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] odišiel do [[Londýn|Londýna a]] potom do [[Oxford]]u. V decembri 1914 napísal Aikenovi: „Na ženách som veľmi závislý (myslím tým ženskú spoločnosť),“ a posťažoval sa, že ešte nemá sexuálne skúsenosti. O necelé štyri mesiace ho Thayer, ktorý vtedy tiež študoval na Oxforde, zoznámil s guvernantkou z [[Cambridge (Cambridgeshire)|Cambridge]] Vivienne Haigh-Woodovou. Eliotovi sa na Mertone nepáčilo, preto sa rozhodol ďalší rok v štúdiu nepokračovať a 26. júna 1915 sa oženil s Vivienne.
V roku [[1914]] získal štipendium na Merton College [[Oxfordská univerzita|Oxfordskej univerzity]]. Skôr, ako tam nastúpil, navštívil [[Nemecko|nemecké]] mesto Marburg, kde sa chcel zúčastniť letného kurzu [[filozofia|filozofie]], ale po vypuknutí [[prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] odišiel do [[Londýn|Londýna a]] potom do [[Oxford]]u. V decembri 1914 napísal Aikenovi: „Od žien som veľmi závislý (myslím tým ženskú spoločnosť),“ a posťažoval sa, že ešte nemá sexuálne skúsenosti. O necelé štyri mesiace ho Thayer, ktorý vtedy tiež študoval na Oxforde, zoznámil s guvernantkou z [[Cambridge (Cambridgeshire)|Cambridge]] Vivienne Haigh-Woodovou. Eliotovi sa na Mertone nepáčilo, preto sa rozhodol ďalší rok v štúdiu nepokračovať a [[26. jún]]a [[1915]] sa oženil s Vivienne.


Po krátkej návšteve príbuzných v [[Spojené štáty|USA]] sa vrátil do Londýna, kde začal pracovať ako učiteľ a prednášal napríklad na Birkbeck College Londýnskej univerzity. Pokračoval v práci na svojej dizertácii a na jar 1916 ju poslal na Harvard. Univerzita prácu prijala, ale Eliot titul PhD nezískal, pretože sa osobne nedostavil na obhajobu. (V roku 1964 bola táto jeho dizertácia publikovaná pod názvom ''Knowledge and Experience in the Philosophy of F. H. Bradley''.) Počas štúdia na vysokej škole boli Eliotovými spolužiakmi napríklad [[George Santayana]], [[Irving Babbitt]], [[Henri Bergson]], [[C. R. Lanman]], [[Josiah Royce]], [[Bertrand Russell]] a [[Harold Joachim]]. Russell mal údajne s Vivienne pomer, keď mladomanželia Eliotovci bývali v jeho byte, ale tieto obvinenia sa nikdy nepotvrdili.
Po krátkej návšteve príbuzných v [[Spojené štáty|USA]] sa vrátil do Londýna, kde začal pracovať ako učiteľ a prednášal napríklad na Birkbeck College Londýnskej univerzity. Pokračoval v práci na svojej dizertácii a na jar [[1916]] ju poslal na Harvard. Univerzita prácu prijala, ale Eliot titul PhD nezískal, pretože sa osobne nedostavil na obhajobu. (V roku [[1964]] bola táto jeho dizertácia publikovaná pod názvom ''Knowledge and Experience in the Philosophy of F. H. Bradley''.) Počas štúdia na vysokej škole boli Eliotovými spolužiakmi napríklad [[George Santayana]], [[Irving Babbitt]], [[Henri Bergson]], [[C. R. Lanman]], [[Josiah Royce]], [[Bertrand Russell]] a [[Harold Joachim]]. Russell mal údajne s Vivienne pomer, keď mladomanželia Eliotovci bývali v jeho byte, ale tieto obvinenia sa nikdy nepotvrdili.


Po odchode z Mertonu pracoval Eliot ako učiteľ na Highgate School (kde učil aj básnika [[John Betjeman|Johna Betjemana]]) a neskôr na Royal Grammar School v High Wycombe. Privyrábal si písaním knižných recenzií a vyučovaním vo večernej škole. V roku 1917 prijal miesto v Lloyds Bank, kde pracoval so zahraničnými účtami. V auguste 1920 stretol na výlete do Paríža v spoločnosti Wyndhama Lewisa [[James Joyce|Jamesa Joyca]], ktorý mu najprv pripadal arogantný, ale čoskoro sa stali priateľmi a Eliot ho navštevoval vždy, keď bol Paríži. V roku 1925 odišiel z Lloyds Bank a začal pracovať pre vydavateľstvo Faber and Gwyer (neskôr Faber and Faber), kde zostal až do konca svojej kariéry a stal sa riaditeľom firmy.
Po odchode z Mertonu pracoval Eliot ako učiteľ na Highgate School (kde učil aj básnika [[John Betjeman|Johna Betjemana]]) a neskôr na Royal Grammar School v High Wycombe. Privyrábal si písaním knižných recenzií a vyučovaním vo večernej škole. V roku [[1917]] prijal miesto v Lloyds Bank, kde pracoval so zahraničnými účtami. V auguste 1920 stretol na výlete do Paríža v spoločnosti Wyndhama Lewisa [[James Joyce|Jamesa Joyca]], ktorý mu najprv pripadal arogantný, ale čoskoro sa stali priateľmi a Eliot ho navštevoval vždy, keď bol Paríži. V roku [[1925]] odišiel z Lloyds Bank a začal pracovať pre vydavateľstvo Faber and Gwyer (neskôr Faber and Faber), kde zostal až do konca svojej kariéry a stal sa riaditeľom firmy.


=== Neskorší život v Anglicku ===
=== Neskorší život v Anglicku ===


29. júna 1927 sa Eliot stal [[Anglikánstvo|anglikánom]]. V novembri toho istého roku sa vzdal amerického občianstva a stal sa občanom [[Spojené kráľovstvo|Spojeného kráľovstva]].
[[29. jún]]a [[1927]] sa Eliot stal [[Anglikánstvo|anglikánom]]. V novembri toho istého roku sa vzdal amerického občianstva a stal sa občanom [[Spojené kráľovstvo|Spojeného kráľovstva]].


Keď mu Harvardova univerzita ponúkla miesto profesora na akademický rok 1932/33, už nejaký čas zvažoval odlúčenie od svojej manželky. Ponuku prijal, manželku zanechal v Anglicku a po jeho návrate v roku 1933 sa manželia oficiálne odlúčili. Medzi jeho odchodom do Ameriky v roku 1932 a jej smrťou v roku 1947 sa Eliot s manželkou stretol iba raz. Vivienne zomrela v psychiatrickej liečebni Northumberland House severne od Londýna, kde ju umiestnili v roku 1938. Eliot, ktorý bol stále jej manželom, ju nikdy nenavštívil.
Keď mu Harvardova univerzita ponúkla miesto profesora na akademický rok 1932/33, už nejaký čas zvažoval odlúčenie od svojej manželky. Ponuku prijal, manželku zanechal v Anglicku a po jeho návrate v roku [[1933]] sa manželia oficiálne odlúčili. Medzi jeho odchodom do Ameriky v roku [[1932]] a jej smrťou v roku [[1947]] sa Eliot s manželkou stretol iba raz. Vivienne zomrela v psychiatrickej liečebni Northumberland House severne od Londýna, kde ju umiestnili v roku [[1938]]. Eliot, ktorý bol stále jej manželom, ju nikdy nenavštívil.


V rokoch 1946 až 1957 býval so svojím priateľom Johnom Davym Haywardom, ktorý zbieral a archivoval Eliotovu tvorbu a nechával sa oslovovať "správca Eliotovho archívu". Zozbieral tiež Eliotove rané básne, ktoré vyšli po jeho smrti pod názvom ''Poems Written in Early Youth''. Hayward si ponechal zbierku Eliotovej tvorby, aj keď už spolu nebývali, a v roku 1965 ju odkázal King's College Cambridgeskej univerzity.
V rokoch [[1946]] až [[1957]] býval so svojím priateľom Johnom Davym Haywardom, ktorý zbieral a archivoval Eliotovu tvorbu a nechával sa oslovovať "správca Eliotovho archívu". Zozbieral tiež Eliotove rané básne, ktoré vyšli po jeho smrti pod názvom ''Poems Written in Early Youth''. Hayward si ponechal zbierku Eliotovej tvorby, aj keď už spolu nebývali, a v roku [[1965]] ju odkázal King's College Cambridgeskej univerzity.


Eliotovo druhé manželstvo bolo šťastné ale krátke. 10. januára 1957 sa oženil s Esmé Valerie Fletcherovou, s ktorou ho zoznámil Collin Brooks. Na rozdiel od svojho prvého manželstva sa Eliot so svojou druhou manželkou dobre poznal, pretože od augusta 1949 mu robila sekretárku vo firme Faber and Faber. Ich sobáš, tak ako Eliotov prvý, sa odohral v tajnosti. Svadba sa konala o štvrť na sedem ráno a zúčastnili sa jej iba rodičia nevesty. Valerie bola od manžela a 37 rokov mladšia a od jeho smrti sa venuje zachovávaniu jeho odkazu.
Eliotovo druhé manželstvo bolo šťastné ale krátke. [[10. január]]a [[1957]] sa oženil s Esmé Valerie Fletcherovou, s ktorou ho zoznámil Collin Brooks. Na rozdiel od svojho prvého manželstva sa so svojou druhou manželkou dobre poznal, pretože od augusta 1949 mu robila sekretárku vo firme Faber and Faber. Ich sobáš, tak ako Eliotov prvý, sa odohral v tajnosti. Svadba sa konala o štvrť na sedem ráno a zúčastnili sa jej iba rodičia nevesty. Valerie bola od manžela o 37 rokov mladšia a po jeho smrti sa venovala zachovávaniu jeho odkazu.


=== Smrť ===
=== Smrť ===
⚫
Zomrel [[4. január]]a [[1965]] v Londýne na následky emfyzému pľúc. Roky mal zdravotné problémy, ktoré mu spôsobovala kombinácia londýnskeho vzduchu a silné fajčenie. Často ho trápila bronchitída a tachykardia. Jeho telo bolo spopolnené a jeho popol, podľa jeho želania, umiestnený v kostole svätého Michala v East Coker, obci z ktorej jeho predkovia emigrovali do Ameriky.

⚫
Eliot zomrel 4. januára 1965 v Londýne na následky emfyzému pľúc. Roky mal zdravotné problémy, ktoré mu spôsobovala kombinácia londýnskeho vzduchu a silné fajčenie. Často ho trápila bronchitída a tachykardia. Jeho telo bolo spopolnené a jeho popol, podľa jeho želania, umiestnený v kostole svätého Michala v East Coker, obci, z ktorej jeho predkovia emigrovali do Ameriky.


== Tvorba ==
== Tvorba ==
⚫
Prvé významne básne ako je ''Love song of J. Alfred Prufrock'' alebo ''Portrait of a Lady'' poukazujú na unikátny spôsob práce s jazykom, ktorý je súčasne veľmi tradičný (nadväzujúci na francúzskych [[symbolizmus|symbolistov]], to najlepšie z britskej tradície – a to [[romantizmus|romantické]] alebo alžbetínske) a veľmi moderný. Poňatím reality a duchovného života v [[monológ]]u alebo kaleidoskopickom [[kubizmus|kubistickom]] striedaní rôznych hlasov je zaradený k [[modernizmus (literatúra)|modernistom]] a zároveň k [[stratená generácia|Stratenej generácii]]. Je zaraďovaný medzi autorov [[Imagizmus|imagizmu]].


⚫
Jeho najznámejšia básnická zbierka – ''The Waste Land'' (Pustá zem, Pustina) je zložitou výpoveďou o dobe medzi vojnami a reakciou na [[Prvá svetová vojna|prvú svetovú vojnu]].
⚫
Prvé významne básne ako je ''Love song of J. Alfred Prufrock'' alebo ''Portrait of a Lady'' poukazujú na unikátny spôsob práce s jazykom, ktorý je súčasne veľmi tradičny (nadväzujúci na francúzskych [[symbolizmus|symbolistov]], to najlepšie z britskej tradície – a to [[romantizmus|romantické]] alebo alžbetinske) a veľmi moderné. Poňatím reality a duchovného života v [[monológ]]u alebo kaleidoskopickom [[kubizmus|kubistickom]] striedaní rôznych hlasov je zaradený k [[modernizmus|modernistom]] a zároveň k [[stratená generácia|Stratenej generácii]]. Je zaraďovaný medzi autorov [[Imagizmus|imagizmu]].

⚫
Jeho najznámejšia básnicka zbierka – ''The Waste Land'' (Pustá zem, Pustina) je zložitou výpoveďou o dobe medzi vojnami a reakciou na [[Prvá svetová vojna|prvú svetovú vojnu]].


Jeho neskoršie práce, hlavne však ''Four Quartets'', rozvíjajú Eliotovu poetiku smerom k veľmi zvláštnemu mixu realizmu a metafyzična. Presné obrazy a veľmi prepracovaný spôsob práce s čitateľovou mysľou znamená veľký dôraz na čitateľovú pozornosť a inteligenciu. Básne nie sú jednoduché, vrstvy sa prelínajú, doplňujú. Jeho náklonnosť ku kresťanstvu je zrejmá v celom diele.
Jeho neskoršie práce, hlavne však ''Four Quartets'', rozvíjajú Eliotovu poetiku smerom k veľmi zvláštnemu mixu realizmu a metafyzična. Presné obrazy a veľmi prepracovaný spôsob práce s čitateľovou mysľou znamená veľký dôraz na čitateľovu pozornosť a inteligenciu. Básne nie sú jednoduché, vrstvy sa prelínajú, doplňujú. Jeho náklonnosť ku kresťanstvu je zrejmá v celom diele.


== Dielo ==
== Dielo ==
Riadok 80: Riadok 106:


=== V slovenčine ===
=== V slovenčine ===

* ''Pustatina''. [[Bratislava]] : [[Slovenský spisovateľ]], [[1966]] (preložil [[Ján Buzássy]])
* ''Pustatina''. [[Bratislava]] : [[Slovenský spisovateľ]], [[1966]] (preložil [[Ján Buzássy]])
* ''Eseje''. [[Bratislava]] : [[Slovenský spisovateľ]], [[1972]] (preložili [[Zuzana Bothová]] a kolektív)
* ''Eseje''. [[Bratislava]] : [[Slovenský spisovateľ]], [[1972]] (preložili [[Zuzana Bothová]] a kolektív)
* ''Vražda v katedrále''. [[Bratislava]] : [[Petrus]], [[1996]] (preložil [[Karol Strmeň]])
* ''Vražda v katedrále''. [[Bratislava]] : [[Petrus]], [[1996]] (preložil [[Karol Strmeň]])

== Referencie ==
{{referencie}}


== Iné projekty ==
== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:T.S. Eliot}}
{{projekt}}

== Externé odkazy ==
* [http://www.gutenberg.org/author/T._S._Eliot diela T.S.Eliota v projekte Gutenberg]
* [http://www.gutenberg.org/author/T._S._Eliot diela T.S.Eliota v projekte Gutenberg]
* {{imdb meno|id=0253672}}


== Zdroj ==
== Zdroj ==
{{Preklad|cs|Thomas Stearns Eliot|1086927|en|Thomas Stearns Eliot|203346746}}
{{Preklad|cs|Thomas Stearns Eliot|1086927|en|Thomas Stearns Eliot|203346746}}


⚫
{{Nositelia Nobelovej ceny za literatúru 1926 – 1950}}

{{Autoritné údaje}}
⚫
{{Nositelia Nobelovej ceny za literatúru}}


{{DEFAULTSORT:Eliot, Thomas Stearns}}
{{DEFAULTSORT:Eliot, Thomas Stearns}}
[[Kategória:Spisovatelia USA]]
[[Kategória:Spisovatelia USA]]
[[Kategória:Britskí spisovatelia]]
[[Kategória:Nositelia Nobelovej ceny za literatúru]]
[[Kategória:Nositelia Nobelovej ceny za literatúru]]
[[Kategória:Britskí nositelia Nobelovej ceny]]
[[Kategória:Dramatici USA]]
[[Kategória:Dramatici USA]]
[[Kategória:Imagizmus]]
[[Kategória:Imagizmus]]
[[Kategória:Držitelia Radu Pour le Mérite]]
[[Kategória:Držitelia Radu Pour le Mérite]]
[[Kategória:Osobnosti z Missouri]]
[[Kategória:Členovia American Academy of Arts and Sciences]]
[[Kategória:Nositelia Presidential Medal of Freedom]]
[[Kategória:Absolventi Harvard University]]
[[Kategória:Absolventi Oxfordskej univerzity]]
[[Kategória:Osobnosti zo St. Louis]]
[[Kategória:Pochovaní vo Westminsterskom opátstve]]

Aktuálna revízia z 16:52, 6. jún 2024

Nositeľ Nobelovej ceny
Nositeľ Nobelovej ceny
Thomas Stearns Eliot
americko-britský básnik, esejista a dramatik
americko-britský básnik, esejista a dramatik
Narodenie26. september 1888
St. Louis, Missouri, USA
Úmrtie4. január 1965 (76 rokov)
Londýn, Spojené kráľovstvo
Alma materParížska univerzita
Merton College
Harvardova univerzita
Milton Academy
RodičiaHenry Ware Eliot, Charlotte Champe Stearns
ManželkaVivienne Haigh-Woodová (1915 - z. 1947)
Valerie Fletcherová (1957–)
PodpisThomas Stearns Eliot, podpis (z wikidata)
Odkazy
Projekt
Gutenberg		Thomas Stearns Eliot
(plné texty diel autora)
CommonsSpolupracuj na Commons Thomas Stearns Eliot

Thomas Stearns Eliot (pseudonym T. S. Eliot) (* 26. september 1888, St. Louis, Missouri, USA – † 4. január 1965, Londýn, Spojené kráľovstvo)[1] bol britský básnik, esejista a dramatik amerického pôvodu, nositeľ Nobelovej ceny za literatúru.

Životopis

[upraviť | upraviť zdroj]

Rodina

[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa v prominentnej rodine Eliotovcov zo St. Louis v štáte Missouri. Jeho otec, Henry Ware Eliot (1843 – 1919), bol úspešný podnikateľ a istú dobu zastával funkciu prezidenta a pokladníka spoločnosti Hydraulic-Press Brick Company v St. Louis. Jeho matka, Charlotte Champe Stearnsová (1843 – 1929), písala básne a pracovala ako sociálna pracovníčka. Keď sa narodil, obaja jeho rodičia mali 44 rokov. Bol najmladší zo šiestich detí, štyri sestry boli od neho staršie o 11 až 19, brat o 8 rokov. Krstné meno Thomas Stearns dostal po starom otcovi. Príbuzní a priatelia ho oslovovali Tom.

Mladosť a vzdelanie

[upraviť | upraviť zdroj]

V rokoch 1898 až 1905 navštevoval Smith Academy, chlapčenskú školu, ktorá slúžila ako príprava na Washingtonovu univerzitu v St. Louis. Tu študoval latinčinu, gréčtinu, francúzštinu a nemčinu. Po skončení štúdia mohol ísť na Harvard, ale rodičia ho poslali na prípravný rok na Milton Academy, kde sa zoznámil so Scofieldom Thayerom, ktorý neskôr vydal jeho zbierku The Waste Land.

V rokoch 1906 až 1909 študoval na Harvarde, kde získal titul BA a neskôr MA. V tom čase prečítal zbierku esejí The Symbolist Movement in Literature od Arthura Symonsa, kde sa, ako sám priznal, prvýkrát stretol s menami ako Laforgue, Rimbaud a Verlaine. Počas štúdia sa spriatelil s Conradom Aikenom a niektoré jeho básne vyšli v časopise Harvard Advocate. V školskom roku 1910/11 žil v Paríži, študoval na Sorbonne a cestoval po Európe. V roku 1911 sa vrátil na Harvard ako doktorský študent filozofie. Študoval dielo F. H. Bradleyho, budhizmus a indickú filológiu. Aby mohol čítať náboženské texty, naučil sa sanskrit a pálí.

V roku 1914 získal štipendium na Merton College Oxfordskej univerzity. Skôr, ako tam nastúpil, navštívil nemecké mesto Marburg, kde sa chcel zúčastniť letného kurzu filozofie, ale po vypuknutí prvej svetovej vojny odišiel do Londýna a potom do Oxfordu. V decembri 1914 napísal Aikenovi: „Od žien som veľmi závislý (myslím tým ženskú spoločnosť),“ a posťažoval sa, že ešte nemá sexuálne skúsenosti. O necelé štyri mesiace ho Thayer, ktorý vtedy tiež študoval na Oxforde, zoznámil s guvernantkou z Cambridge Vivienne Haigh-Woodovou. Eliotovi sa na Mertone nepáčilo, preto sa rozhodol ďalší rok v štúdiu nepokračovať a 26. júna 1915 sa oženil s Vivienne.

Po krátkej návšteve príbuzných v USA sa vrátil do Londýna, kde začal pracovať ako učiteľ a prednášal napríklad na Birkbeck College Londýnskej univerzity. Pokračoval v práci na svojej dizertácii a na jar 1916 ju poslal na Harvard. Univerzita prácu prijala, ale Eliot titul PhD nezískal, pretože sa osobne nedostavil na obhajobu. (V roku 1964 bola táto jeho dizertácia publikovaná pod názvom Knowledge and Experience in the Philosophy of F. H. Bradley.) Počas štúdia na vysokej škole boli Eliotovými spolužiakmi napríklad George Santayana, Irving Babbitt, Henri Bergson, C. R. Lanman, Josiah Royce, Bertrand Russell a Harold Joachim. Russell mal údajne s Vivienne pomer, keď mladomanželia Eliotovci bývali v jeho byte, ale tieto obvinenia sa nikdy nepotvrdili.

Po odchode z Mertonu pracoval Eliot ako učiteľ na Highgate School (kde učil aj básnika Johna Betjemana) a neskôr na Royal Grammar School v High Wycombe. Privyrábal si písaním knižných recenzií a vyučovaním vo večernej škole. V roku 1917 prijal miesto v Lloyds Bank, kde pracoval so zahraničnými účtami. V auguste 1920 stretol na výlete do Paríža v spoločnosti Wyndhama Lewisa Jamesa Joyca, ktorý mu najprv pripadal arogantný, ale čoskoro sa stali priateľmi a Eliot ho navštevoval vždy, keď bol Paríži. V roku 1925 odišiel z Lloyds Bank a začal pracovať pre vydavateľstvo Faber and Gwyer (neskôr Faber and Faber), kde zostal až do konca svojej kariéry a stal sa riaditeľom firmy.

Neskorší život v Anglicku

[upraviť | upraviť zdroj]

29. júna 1927 sa Eliot stal anglikánom. V novembri toho istého roku sa vzdal amerického občianstva a stal sa občanom Spojeného kráľovstva.

Keď mu Harvardova univerzita ponúkla miesto profesora na akademický rok 1932/33, už nejaký čas zvažoval odlúčenie od svojej manželky. Ponuku prijal, manželku zanechal v Anglicku a po jeho návrate v roku 1933 sa manželia oficiálne odlúčili. Medzi jeho odchodom do Ameriky v roku 1932 a jej smrťou v roku 1947 sa Eliot s manželkou stretol iba raz. Vivienne zomrela v psychiatrickej liečebni Northumberland House severne od Londýna, kde ju umiestnili v roku 1938. Eliot, ktorý bol stále jej manželom, ju nikdy nenavštívil.

V rokoch 1946 až 1957 býval so svojím priateľom Johnom Davym Haywardom, ktorý zbieral a archivoval Eliotovu tvorbu a nechával sa oslovovať "správca Eliotovho archívu". Zozbieral tiež Eliotove rané básne, ktoré vyšli po jeho smrti pod názvom Poems Written in Early Youth. Hayward si ponechal zbierku Eliotovej tvorby, aj keď už spolu nebývali, a v roku 1965 ju odkázal King's College Cambridgeskej univerzity.

Eliotovo druhé manželstvo bolo šťastné ale krátke. 10. januára 1957 sa oženil s Esmé Valerie Fletcherovou, s ktorou ho zoznámil Collin Brooks. Na rozdiel od svojho prvého manželstva sa so svojou druhou manželkou dobre poznal, pretože od augusta 1949 mu robila sekretárku vo firme Faber and Faber. Ich sobáš, tak ako Eliotov prvý, sa odohral v tajnosti. Svadba sa konala o štvrť na sedem ráno a zúčastnili sa jej iba rodičia nevesty. Valerie bola od manžela o 37 rokov mladšia a po jeho smrti sa venovala zachovávaniu jeho odkazu.

Smrť

[upraviť | upraviť zdroj]

Zomrel 4. januára 1965 v Londýne na následky emfyzému pľúc. Roky mal zdravotné problémy, ktoré mu spôsobovala kombinácia londýnskeho vzduchu a silné fajčenie. Často ho trápila bronchitída a tachykardia. Jeho telo bolo spopolnené a jeho popol, podľa jeho želania, umiestnený v kostole svätého Michala v East Coker, obci z ktorej jeho predkovia emigrovali do Ameriky.

Tvorba

[upraviť | upraviť zdroj]

Prvé významne básne ako je Love song of J. Alfred Prufrock alebo Portrait of a Lady poukazujú na unikátny spôsob práce s jazykom, ktorý je súčasne veľmi tradičný (nadväzujúci na francúzskych symbolistov, to najlepšie z britskej tradície – a to romantické alebo alžbetínske) a veľmi moderný. Poňatím reality a duchovného života v monológu alebo kaleidoskopickom kubistickom striedaní rôznych hlasov je zaradený k modernistom a zároveň k Stratenej generácii. Je zaraďovaný medzi autorov imagizmu.

Jeho najznámejšia básnická zbierka – The Waste Land (Pustá zem, Pustina) je zložitou výpoveďou o dobe medzi vojnami a reakciou na prvú svetovú vojnu.

Jeho neskoršie práce, hlavne však Four Quartets, rozvíjajú Eliotovu poetiku smerom k veľmi zvláštnemu mixu realizmu a metafyzična. Presné obrazy a veľmi prepracovaný spôsob práce s čitateľovou mysľou znamená veľký dôraz na čitateľovu pozornosť a inteligenciu. Básne nie sú jednoduché, vrstvy sa prelínajú, doplňujú. Jeho náklonnosť ku kresťanstvu je zrejmá v celom diele.

Dielo

[upraviť | upraviť zdroj]

Poézia

[upraviť | upraviť zdroj]
  • 1917 – Prufrock and Other Observations
    • The Love Song of J. Alfred Prufrock
  • 1920 – Poems
    • Gerontion
    • Sweeney Among the Nightingales
  • 1922 – The Waste Land
  • 1925 – The Hollow Men
  • 1927/1954 – Ariel Poems
  • 1927 – The Journey of the Magi
  • 1930 – Ash Wednesday
  • 1931 – Coriolan
  • 1939 – Old Possum's Book of Practical Cats
  • 1939 – The Queen's Book of the Red Cross, zbierka
    • The Marching Song of the Pollicle Dogs
    • Billy M'Caw: The Remarkable Parrot
  • 1945 – Four Quartets

Divadelné hry

[upraviť | upraviť zdroj]
  • 1926 – Sweeney Agonistes
  • 1934 – The Rock
  • 1935 – Murder in the Cathedral
  • 1939 – The Family Reunion
  • 1949 – The Cocktail Party
  • 1953 – The Confidential Clerk
  • 1959 – The Elder Statesman

V slovenčine

[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ T. S. Eliot [online]. Poets' Graves, [cit. 2015-05-17]. Dostupné online.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj

[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Thomas Stearns Eliot na českej Wikipédii a Thomas Stearns Eliot na anglickej Wikipédii.

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Thomas_Stearns_Eliot&oldid=7863088“