Baza čierna: Rozdiel medzi revíziami

	Baza čierna
Stupeň ohrozenia
	globálne
Vedecká klasifikácia
Doména	eukaryoty
Ríša (regnum)	rastliny (Vegetabilia)
Podríša (subregnum)	zelené rastliny (Viridiplantae, Chlorobionta)
Vývojová línia	cievnaté rastliny (Tracheophyta)
Vývojová vetva	semenné rastliny (Spermatophyta)
Oddelenie	krytosemenné rastliny (Angiospermae)
Trieda (classis)	pravé dvojklíčnolistové rastliny (Eudicotidae)
Podtrieda (subclassis)	astrové (Asteridae)
Rad (ordo)	štetkotvaré (Dipsacales)
Čeľaď (familia)	pižmovkovité (Adoxaceae)
Rod (genus)	baza (Sambucus)
Druh (species)	baza čierna (Sambucus nigra)
Vedecký názov
	Sambucus nigra; L.
	Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
	Biologický portál

Interaktívne prechádzať históriu

← Predchádzajúca úprava

Smazaný obsah Přidaný obsah

VizuálneWikitext

V textu

Aktuálna revízia z 08:16, 25. júl 2024

Baza čierna (ľudovo: baza [resp. varianty tohto slova uvedené v článku baza], chabzda, chabzdie^[2] [resp. varianty týchto slov uvedené v článku chabzda], psia baza, pánbožkova apatieka^[3]; lat. Sambucus nigra) je ker z čeľade pižmovkovité (Adoxaceae).

Opis

Baza čierna je dva až osem metrov vysoký ker so silným rozvetvením, listy rastú na dlhých stopkách, sú veľké cca 30 cm, protistojné, nepárno perovité. Lístky (cca 12 cm) sú obyčajne v 2 – 3 jarmách, elipsovité alebo vajcovité, končisté, po okraji ostro pílkovité, na hornej strane riedko, na dolnej hustejšie pokryté hviezdovitými chlpmi, staršie sú skoro úplne lysé. Prílistky sú malé, čiarkovité. Listy sa rozvíjajú v marci alebo v apríli.

Vetvy bazy sú často rozpriahnuté a sivohnedé. Stará kôra je veľmi rozpukaná, svetlá, hnedastosivá, na mladých konárikoch hladká, zelená, s početnými bradavičkami vzdušných otvorov. V strede kmeňa a konárov je penovitý biely stržeň (bazová duša).

Od júna do júla sa objavujú kvety na až 30 cm veľkom plochom okolíku. Bohaté súkvetia s kvetmi skoro v jednej rovine vyrastajú na koncoch konárikov. Kvety sú drobné, stopky neveľké, plstnaté, s dvoma listencami. Okolík pozostáva z bielych alebo mierne žltkastých kvetov, ktoré sú spravidla 5-početné. Tvorí ich 5 kališných lístkov, 5 zrastených korunných lupienkov a 5 voľných tyčiniek so žltými peľnicami a 3 zrastené čnelky, ktoré neskôr v plode tvoria 3 zrnká. Malá časť kvetov je však aj 4-početná. Kalich má krátku rúrku a 5 zúbkov, koruna je lievikovitá. Čerstvé kvety bazy nezameniteľne voňajú (listy rozomleté medzi prstami voňajú ľahko ako kvety, podľa toho sa môže baza rozpoznať, keď práve nemá kvety ani plody.)

V auguste a septembri sa tvoria spočiatku červené, neskôr čierne kôstkovičky. Sú približne 6 milimetrov veľké, majú tri semená a červenú šťavu, ktorá sa z textílií sotva vyperie. Obsahujú vitamín C. Kým dozrievajú plody, farbia sa aj stopky, na ktorých sú umiestnené, červenkasto. Plody sú po prevarení požívateľné, pretože sa varom odbúra jed sambunigrín, ktorý odštiepuje kyselinu kyanovodíkovú, nachádzajúci sa najmä v zelených častiach rastliny, v listoch, v nezrelých plodoch, ako aj v semenách zrelých plodov. Rastlina sa môže dožiť až 25 rokov.

Výskyt

Baza čierna je najčastejší druh kríkov strednej Európy. Rozšírená je po celej Európe, Malej Ázii, na Kaukaze, v západnej Sibíri a dokonca aj v severnej Afrike. V Alpách na ňu možno natrafiť až v stredných horských polohách v 1 500 m n. m. Patrí medzi európske prvky s mediteránnym charakterom. Po celom Slovensku je často rozšíreným druhom. Výhodou je jej robustnosť a nenáročnosť. Baza je značne odolná voči mrazu a darí sa jej v polotieni, na lesných čistinkách, alebo okrajoch ciest, najmä v lužných a iných listnatých lesoch, hojne sa vyskytuje od nížin po horské pásmo, podobným spôsobom aj na druhotných stanovištiach pri plotoch, na opustených miestach, rumoviskách, pri domoch, na rúbaniskách. Rastie na čerstvých, humóznych, kyprých hlinitých alebo až ílovitých, na živiny a najmä dusík bohatých pôdach.

Použitie

Baza čierna je liečivá, ozdobná a v každom smere úžitková rastlina. Rozmanité použitie nachádza v kuchyni a v bylinkárstve. Používajú sa kôra, kvety, kôstkovičky a dreň

Liečivo

Bazová šťava a plody, ale aj čaj z kôry a kvetov sú osvedčené domáce lieky proti nachladnutiu. Faktory tohto účinku sú v plodoch obsiahnuté vitamíny C a B, ovocné kyseliny, éterické oleje, ktoré sa nachádzajú aj v kvetoch, flavonoidy, a predovšetkým farbivo antokyán, ktoré dodáva farbu kvetom a plodom. Pôsobí ako antioxidant, chráni bunkové membrány pred pôsobením voľných radikálov a spomaľuje proces starnutia buniek rastlín ako aj buniek človeka.

Éterické oleje s ich aromakomplexom spôsobujú mierne potenie a uvoľňovanie hlienov. Aj pri ťažkostiach so žalúdkom sa v domácej medicíne úspešne používa bazový čaj.

Farbivo

Využíva sa nielen pri výrobe sladkostí a mliekárenských výrobkov v potravinárskom priemysle, ale aj v textilnom priemysle ako prírodné farbivo.

Potravina

Okolík s kvetmi sa dá použiť ako potravina, pripravuje sa ako bazový pampúch (šiška, dolka, palacinka). Okolíky bazy sa namočia do palacinkového cesta a opražia sa v panvici na tuku alebo olivovom oleji. Bazové kvety sa dajú použiť aj k príprave sektu (šumivého vína).

Pretože sú plody bazy mierne jedovaté (obsahujú sambunigrín), nemôžu sa konzumovať surové. Po zohriatí sa môžu bez problémov použiť. Najvhodnejšia a najrozšírenejšia forma použitia je výroba želé alebo lekváru. V severnom Nemecku sa varí z plodov bazová polievka, ale uplatnenie nájde aj pri pečení a pridáva sa aj do rôznych kaší. Rovnako v severnom Nemecku je zvyčajné použitie zahustenej šťavy z plodov v grogu (zmiešané s horúcou vodou a rumom). Plody sa dajú bez problémov zamraziť. Šťava z kôstkovíc je síce požívateľná, ale veľmi trpká. Preto sa často mieša s jablčnou alebo inými ovocnými šťavami. Plody bazy sa používajú aj k výrobe liehovín. V strednej Európe sa ako z kvetov, tak aj z plodov pripravuje bazový sirup.

Škodcovia

Poľné hraboše zapríčiňujú na kríkoch bazy čiernej najväčšie škody, vo veľkých sadoch sa môžu nasmerovať na až 40 metrov dlhé cesty, pri ktorých poškodzujú korene kríkov. Vtáky, ako napríklad pinky a mucháre sivé oceňujú plody bazy. Síce nie sú v priamom zmysle škodcovia, ale najmä pri solitárnych rastlinách to môže viesť k značným stratám na úrode. Voška bazy čiernej (Aphis sambuci) napadá najčastejšie len jednotlivé rastliny, oslabuje ich ale vysávaním rastlinnej šťavy. Roztoče (hlavne čeľaď Tetranychidae) môžu zničiť výhonky a spôsobiť veľké škody. Hubovým ochorením môžu zvädnúť kvety, čo môže viesť k ujme na úrode. Prejavuje sa vädnutím hlavnej a vedľajšej osi súkvetia. Vyskytuje sa aj pleseň sivá (Botrytis cinerea).

Odrody

Popri tomto druhu existuje aj poddruh Sambucus nigra ssp. palmensis, ktorý sa vyskytuje endemicky vo vavrínových lesoch Kanárskeho ostrova a je ohrozený vymretím.

Povera

Baza čierna bola kedysi obranný prostriedok proti čiernej mágii a bosorkám. Verilo sa aj, že chráni pred ohňom a údermi blesku. Preto sa pestovala často v záhradách pri dome a pri stodolách.

Iné projekty

Wikiknihy ponúkajú texty a príručky na tému Baza čierna
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Baza čierna
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Baza čierna

Zdroje

↑ IUCN Red list 2019.10. Prístup 8. septembra 2022
↑ Pozri zdroje uvedené v článku chabzda.
↑ Dr. Kresánek [online]. drkresanek.sk, 2013-08-04, [cit. 2022-04-11]. Dostupné online.

[1] IUCN Red list 2019.10. Prístup 8. septembra 2022

[2] Pozri zdroje uvedené v článku chabzda.

[3] Dr. Kresánek [online]. drkresanek.sk, 2013-08-04, [cit. 2022-04-11]. Dostupné online.

[1]

[2]

[3]

@@ Riadok 3: / Riadok 3: @@
 Obrázok=Sambucus_nigra-Busch.jpg|
 Titulok= |
+Stupeň ohrozenia={{IUCN 3.1 navmap/LC}}globálne<ref>[https://www.iucnredlist.org/species/61684/88328586 IUCN Red list 2019.10. Prístup 8. septembra 2022]</ref>|
 Ríša po slovensky= [[rastliny]]|Ríša po latinsky=Vegetabilia|
-Podríša po slovensky= [[zelené rastliny|zelené]]|Podríša po latinsky=Viridiplantae, Chlorobionta|
+Podríša po slovensky= [[zelené rastliny]]|Podríša po latinsky=Viridiplantae, Chlorobionta|
-Vývojová línia po slovensky= [[cievnaté rastliny|cievnaté]]|Vývojová línia po latinsky=Tracheophyta|
+Vývojová línia po slovensky= [[cievnaté rastliny]]|Vývojová línia po latinsky=Tracheophyta|
-Vývojová vetva po slovensky= [[semenné rastliny|semenné]]|Vývojová vetva po latinsky=Spermatophyta|
+Vývojová vetva po slovensky= [[semenné rastliny]]|Vývojová vetva po latinsky=Spermatophyta|
-Skupina 1 po slovensky= [[krytosemenné rastliny|krytosemenné]]|Skupina 1 po latinsky=Angiospermae|
+Oddelenie po slovensky= [[krytosemenné rastliny]]|Oddelenie po latinsky=Angiospermae|
-Oddelenie po slovensky= [[magnóliorasty]] |Oddelenie po latinsky=Magnoliophyta|
+Trieda po slovensky= [[pravé dvojklíčnolistové rastliny]]|Trieda po latinsky=Eudicotidae|
-Trieda po slovensky= [[magnólie]]|Trieda po latinsky=Magnoliopsida|
 Podtrieda po slovensky= [[astrové]]|Podtrieda po latinsky=Asteridae|
 Rad po slovensky= [[štetkotvaré]]|Rad po latinsky=Dipsacales|
 Čeľaď po slovensky= [[pižmovkovité]]|Čeľaď po latinsky=Adoxaceae|
-Rod po slovensky=|Rod po latinsky=Sambucus |
+Rod po slovensky=[[baza]]|Rod po latinsky=Sambucus |
-Druh po slovensky=baza čierna|Druh po latinsky=S. nigra|
+Druh po slovensky='''baza čierna'''|Druh po latinsky=Sambucus nigra|
 Binomické meno=Sambucus nigra|
 Klasifikátor1=[[Carl von Linné|L.]]|
@@ Riadok 24: / Riadok 24: @@
 [[Súbor:Illustration Sambucus nigra0.jpg|náhľad|Baza čierna. [[Ilustrácia]] z knihy ''Flora von Deutschland, Österreich und der Schweiz'' z roku 1885.]]
+'''Baza čierna''' (ľudovo: '''[[baza]]''' <small>[resp. varianty tohto slova uvedené v článku [[baza]]]</small>, '''[[chabzda]]''', '''chabzdie'''<ref>Pozri zdroje uvedené v článku [[chabzda]].</ref> <small>[resp. varianty týchto slov uvedené v článku [[chabzda]]]</small>, ''psia baza'', ''pánbožkova apatieka''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Dr. Kresánek | url = https://www.drkresanek.sk/atlas-bylinka/baza-cierna | vydavateľ = drkresanek.sk | dátum vydania = 2013-08-04 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-11 | miesto = | jazyk = }}</ref>; lat. ''Sambucus nigra'') je [[ker]] z čeľade [[pižmovkovité]] (''Adoxaceae'').
-'''Baza čierna''' (''Sambucus nigra'') je [[ker]] z čeľade [[pižmovkovité]] (''Adoxaceae'').
 == Opis ==
@@ Riadok 42: / Riadok 42: @@
 == Použitie ==
-Baza čierna je liečivá, ozdobná a v každom smere úžitková rastlina. Rozmanité použitie nachádza v kuchyni a v bylinkárstve. Používajú sa kôra, kvety, kôstkovičky a dreň
+Baza čierna je liečivá, ozdobná a  v každom smere úžitková rastlina. Rozmanité použitie nachádza v kuchyni a v bylinkárstve. Používajú sa kôra, kvety, kôstkovičky a dreň
 === Liečivo ===
 Bazová šťava a plody, ale aj čaj z kôry a kvetov sú osvedčené domáce lieky proti nachladnutiu. Faktory tohto účinku sú v plodoch obsiahnuté vitamíny [[Kyselina L-askorbová|C]] a [[vitamín B|B]], ovocné kyseliny, [[éterický olej|éterické oleje]], ktoré sa nachádzajú aj v kvetoch, [[flavonoidy]], a predovšetkým farbivo [[antokyán]], ktoré dodáva farbu kvetom a plodom. Pôsobí ako [[antioxidant]], chráni [[bunkové membrány]] pred pôsobením voľných radikálov a spomaľuje proces starnutia [[bunka|buniek]] rastlín ako aj buniek [[človek]]a.
@@ Riadok 68: / Riadok 68: @@
 {{projekt|wikispecies=Sambucus nigra|commons=Sambucus nigra|wikibooks=sk:Wikikuchárka/Tradičné recepty z bazy čiernej}}
-== Externé odkazy ==
+== Zdroje ==
+{{referencie}}
-* [http://sk.wikibooks.org/wiki/Wikikuchárka/Tradičné_recepty_z_bazy_čiernej Tradičné recepty z bazy čiernej]
+{{Taxonbar}}
+{{Autoritné údaje}}
 [[Kategória:Pižmovkovité]]
@@ Riadok 76: / Riadok 79: @@
 [[Kategória:Okrasné dreviny]]
 [[Kategória:Kry]]
+[[Kategória:Bobule]]
 [[Kategória:Flóra na Slovensku]]
+[[Kategória:Najmenej ohrozené druhy]]