Preskočiť na obsah

Neomarxizmus: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úprava
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
Bez shrnutí editace
Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
 
(44 medziľahlých úprav od 27 ďalších používateľov nie je zobrazených)
Riadok 1: Riadok 1:
{{Vierohodnosť}}
[[Súbor:Herbert Marcuse in Newton, Massachusetts 1955.jpeg|thumb|Herbert Marcuse]]
[[Súbor:Herbert Marcuse in Newton, Massachusetts 1955.jpeg|thumb|Herbert Marcuse]]
[[Súbor:AdornoHorkheimerHabermasbyJeremyJShapiro2.png|thumb|Predstavitelia Frankfurtskej školy]]
[[Súbor:AdornoHorkheimerHabermasbyJeremyJShapiro2.png|thumb|Predstavitelia Frankfurtskej školy]]


'''Neomarxizmus''' (používa sa tiež ''západný marxizmus, neskorý marxizmus, kultúrny marxizmus'') je označenie pre sociologicko-filozofické koncepcie a súbor smerov a škôl [[Súčasná filozofia|súčasnej filozofie]] zahŕňajúci prístupy, ktoré modifikujú alebo rozširujú marxistickú teóriu o interdisciplinárny prístup a nové intepretácie Marxa začlenením prvkom z iných intelektuálnych tradícií ako sú napr. [[kritická teória]], [[psychoanalýza]] alebo [[existencializmus]]. Neomarxizmus položil dôraz na [[Kultúra|kultúrnu]] a [[Ideológia|ideologickú]] základňu, o ktorú sa opiera ekonomické a politické panstvo.<ref>BLAHA, L. ''Matrix kapitalizmu. Blíži sa revolúcia? ''Bratislava: [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied]]. 2011. 176 s. ISBN 9788022412308, s. 37</ref><ref>HOHOŠ, L.(2013): Je sociálna kritika výlučneotázkou neomarxizmu? In: Filozofický časopis 61,2013/5, ISSN:0015-1831.</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Neomarxizmus a krčmová politológia|url=https://www.noveslovo.sk/c/Neomarxizmus_a_krcmova_politologia|vydavateľ=noveslovo.sk|dátum vydania=2016-05-31|dátum prístupu=2021-02-16|jazyk=sk|meno=ĽUBOŠ|priezvisko=BLAHA|url archívu=https://web.archive.org/web/20200812045140/https://www.noveslovo.sk/c/Neomarxizmus_a_krcmova_politologia|dátum archivácie=2020-08-12}}</ref><ref name=":3" /><ref name=":0" />
'''Neomarxizmus''' alebo '''kultúrny marxizmus''' je súbor smerov a škôl [[Súčasná filozofia|súčasnej filozofie]] a politickej [[nová ľavica|novej ľavice]], ktorý sa značne rozšíril po roku [[1960]] a pokúšal sa spojiť [[marxizmus]] so [[Sociológia|sociológiou]], [[Novohegelovstvo|novohegelovstvom]], [[nietzsche|nietzscheovstvom]], [[filozofia života|filozofiou života]], [[Psychoanalýza|psychoanalýzou]], [[existencializmus|existencializmom]], [[Anarchizmus|anarchizmom]] atď. Kým klasický marxizmus analyzuje ekonomickú stránku kritiky kapitalizmu, neomarxistické smery sú zamerané na kritiku kultúry a mediálnej manipulácie, ktorá je zdrojom odcudzenia.<ref>PERNÝ, L. [http://www.noveslovo.sk/c/Reflexia_masovej_kultury_u_T_W_Adorna_v_komparacii_s_Gassetovou_teoriou_davov ''Reflexia masovej kultúry u Adorna v komparácii s Gassetovou teóriou davov'']. In: Nové Slovo. 2013. ISSN 1336-2984</ref> Nastáva antropologický obrat (pozornosť na človeka) a najmä k interpretovaniu ranných Marxových myšlienok z diela ''Ekonomicko-filozofické rukopisy. ''Nadväzuje tiež na'' ''[[Wilhelm Reich|Wilhelma Reicha]], Georga Lukácsa, Karla Korscha, [[Antonio Gramsci|Antonia Gramsci]] alebo socialistu [[Charles Fourier|Charlesa Fouriéra]]. Dôraz sa položil na [[Kultúra|kultúrnu]] a  [[Ideológia|ideologickú]] základňu, o ktorú sa opiera ekonomické a politické panstvo.<ref>BLAHA, L. ''Matrix kapitalizmu. Blíži sa revolúcia? ''Bratislava: VEDA Vydavateľstvo akadémie vied. 2011. 176 s. [http://sk.wikipedia.org/w/Special:BookSources/9788022412308 ISBN 9788022412308], s. 37</ref> Podľa teórie [[Erik Olin Wright|Erika Olina Wrighta]] je protichodné umiestnenie tried, ktoré sú začlenené do [[Max Weber|Weberovej]] sociológie, kritickej kriminológie a anarchizmu, čo je príkladom [[Synkretizmus|synkretizmu]] v neo-marxistickej teórii. <ref><span class="reference-text">SCOTT, J., MASHALL, G. ''A Dictionary of Sociology'' (neo-Marxism). Oxford University Press. 1998</span></ref> Marxistickí teoretici sa snažia doplniť nedostatky ortodoxného marxizmu alebo [[dialektický materializmus|dialektického materializmu]]. Neo-marxizmus patrí do širšieho rámca tzv. [[Nová ľavica|Novej ľavice]]. Korene neomarxizmu tvorí [[kritická teória]], [[analytický marxizmus]] a francúzsky štrukturalistický marxizmus. V roku 1923 vzniká vo [[Frankfurt nad Mohanom|Frankfurte nad Mohanom]] Ústav pre sociálny výskum pod vedením [[Max Horkheimer|Maxa Horkhermiera]], ktorý združuje neomarxistických mysliteľov ([[Frankfurtská škola|Frankfurstká škola]]), ktorí rozvádzajú pod vplyvom Marxa a Freuda''' [[kritická teória|kritickú teóriu]]'''. Analyzujú [[Kapitalizmus|kapitalistickú]] spoločnosť, [[masová kultúra|masovú kultúru]], kultúrny priemysel, mediálnu manipuláciu v podmienkach rastúcej [[Industrializácia|industrializácie]], [[monopolizáci|monopolizácie]] a významu [[Technológia|technológií]]. Neomarximus pristupuje kriticky i k samotnému [[Marxizmus|marxizmus]], hľadá alternatívy voči starej ľavici (pod vplyvom diskreditácie ľavicových myšlienok - [[stalinizmus]], [[byrokracia]], potlačenie maďarského povstania v roku 1956), polemizuje s [[Neopozitivizmus|neopozitivizmom]] (napr. problematika účelu technickej racionality, ktorú analyzuje [[Herbert Marcuse|Marcuse]]), [[psychoanalýza|psychoanalýzou]] [[Sigmund Freud|Sigmunda Freuda]] ([[Erich Fromm|Fromm]] je zakladateľom kultúrnej psychoanalýzy), skúma [[Hegel|Hegelovu]] dialektiku (najmä [[Max Horkheimer|Horkheimer]]), [[Heidegger|Heideggerové]] a [[Husserl|Husserlové]] myšlienkové koncepcie (najmä [[Herbert Marcuse|Marcuse]]).


Neomarxizmus sa značne najmä rozšíril v 60. rokoch, 20. storočia a pokúšal sa spojiť [[marxizmus]] so [[Sociológia|sociológiou]], [[Novohegelovstvo|novohegelovstvom]], [[nietzsche|nietzscheovstvom]], [[filozofia života|filozofiou života]], [[Psychoanalýza|psychoanalýzou]], [[existencializmus|existencializmom]], [[Anarchizmus|anarchizmom]] atď. Kým klasický marxizmus analyzuje ekonomickú stránku kritiky kapitalizmu, neomarxistické smery sú zamerané na kritiku [[Kultúra|kultúry]] a mediálnej [[Manipulácia|manipulácie]], ktorá je zdrojom [[Odcudzenie (filozofia)|odcudzenia]].<ref>PERNÝ, L. [http://www.noveslovo.sk/c/Reflexia_masovej_kultury_u_T_W_Adorna_v_komparacii_s_Gassetovou_teoriou_davov ''Reflexia masovej kultúry u Adorna v komparácii s Gassetovou teóriou davov''] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140116120249/http://www.noveslovo.sk/c/Reflexia_masovej_kultury_u_T_W_Adorna_v_komparacii_s_Gassetovou_teoriou_davov |date=2014-01-16 }}. In: Nové Slovo. 2013. ISSN 1336-2984</ref>
⚫
Neomarxistické koncepcie obsahuje aj neskorá fáza [[Sartre|Sartrovho]] [[Existencializmus|existencializmu]], sitoacionalizmus ([[Guy Debord]]), ale aj niektoré smery štrukturalizmu ([[Lucien Goldmann|Goldmanna]], Althusser, Foucalt), anarchistických prúdov ([[Ernst Bloch]], [[Noam Chomsky]]) a nadväzujú naň aj kultúrne štúdie (Richard Hoggart, Raymond Wiliams, E. P. Thompson), [[Alterglobalizmus|alterglobalisti]] (Antonio Negri, Michael Hardt)<ref>BLAHA, L. ''Matrix kapitalizmu. Blíži sa revolúcia? ''Bratislava: VEDA Vydavateľstvo akadémie vied. 2011. 176 s. [http://sk.wikipedia.org/w/Special:BookSources/9788022412308 ISBN 9788022412308], s. 55</ref> a [[post-marxizmus|post-marxisti]] ([[Slavoj Žižek]]).

⚫
{{Hlavný článok|Frankfurtská škola|Nová ľavica|Kultúrna kritika|Kritická teória}}
Podľa teórie [[Erik Olin Wright|Erika Olina Wrighta]] je protichodné umiestnenie tried, ktoré sú začlenené do [[Max Weber|Weberovej]] sociológie, kritickej kriminológie a anarchizmu, čo je príkladom [[Synkretizmus|synkretizmu]] v neo-marxistickej teórii.<ref><span class="reference-text">SCOTT, J., MASHALL, G. ''A Dictionary of Sociology'' (neo-Marxism). Oxford University Press. 1998</span></ref> Niektorí neomarxistickí teoretici sa snažia doplniť nedostatky ortodoxného marxizmu alebo [[dialektický materializmus|dialektického materializmu.]] Podľa filozofa J. G. Murphyho niektorí neomarxisti (napr. [[John Roemer|Roemer]] a [[Rodney Peffer|Peffer]]) plne rešpektujú slobody, ktoré sú spájané s liberálnou tradíciou slobodného slova, tlače a združovania a sú ovplyvnené teóriami egalitárneho liberalizmu ([[John Rawls|Johna Rawlsa]],<ref>RAWLS, J. (1993): Teória spravodlivosti.In: NOVOSÁD, F. (ed):O slobode a spravodlivosti.Bratislava: Archa, ISBN: 8071150479 </ref> Amartyu Sena<ref>SEN, A. K. (2002): Etika aekonomie. Praha: Vyšehrad, ISBN:80-7021-549-6. </ref> či Ronalda Dworkina<ref>DWORKIN, R. (1993): Liberalizmus. In:NOVOSÁD,F.(ed):O slobode a spravodlivosti. Bratislava:Archa, ISBN:8071150479. </ref>).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Rawls a socializmus|url=https://noveslovo.sk/node/36345|vydavateľ=noveslovo.sk|dátum vydania=2001-05-30|dátum prístupu=2021-02-16|jazyk=sk|meno=ĽUBOŠ|priezvisko=BLAHA|url archívu=https://web.archive.org/web/20210506130632/https://www.noveslovo.sk/node/36345|dátum archivácie=2021-05-06}}</ref>

Neomarximus pristupuje kriticky i k samotnému [[Marxizmus|marxizmu]], hľadá alternatívy voči starej ľavici (pod vplyvom diskreditácie ľavicových jej ideálov v 20. storočí - [[stalinizmus]], [[byrokracia]], [[studená vojna]] a [[Kubánska raketová kríza |jadrová kríza]], potlačenie [[Maďarské povstanie|maďarského povstania]] v roku 1956), polemizuje s [[Neopozitivizmus|neopozitivizmom]] (napr. problematika účelu technickej racionality, ktorú analyzuje [[Herbert Marcuse|Marcuse]] spolu s kritikou [[Technokracia|technokracie]]), [[psychoanalýza|psychoanalýzou]] [[Sigmund Freud|Sigmunda Freuda]] ([[Erich Fromm|Fromm]] je zakladateľom kultúrnej psychoanalýzy), skúma [[Hegel|Hegelovu]] dialektiku (najmä [[Max Horkheimer|Horkheimer]]), [[Heidegger|Heideggerové]] a [[Husserl|Husserlové]] myšlienkové koncepcie (najmä [[Herbert Marcuse|Marcuse]]).<ref name=":0">PERNÝ, L. ''Hudobná kontrakultúra na prelome šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov 20. storočia v kulturologickej perspektíve.''</ref> Od roku 1960 vychádza v Británii vedecký časopis ''New Left Review,'' do ktorého prispievajú filozofi novej ľavice a neomarxizmu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=NLR 126, November–December 2020|url=https://newleftreview.org/|vydavateľ=New Left Review|dátum prístupu=2021-02-16|jazyk=en}}</ref>

⚫
Neomarxistické koncepcie obsahuje aj neskorá fáza [[Sartre|Sartrovho]] [[Existencializmus|existencializmu]] (Sartre sa aktívne angažuje aj v revolučných hnutiach vo Francúzsku roku 1968), sitoacionalizmus ([[Guy Debord]]), ale aj niektoré smery štrukturalizmu ([[Lucien Goldmann|Goldmanna]], Althusser, Foucalt), ľavicovo-liberálne (egalitárny liberalizmus) a anarchistických prúdov ([[Ernst Bloch]], [[Noam Chomsky]]) a nadväzujú naň aj britské kultúrne štúdie ([[Richard Hoggart]], [[Raymond Wiliams]], [[E. P. Thompson]]), [[Alterglobalizmus|alterglobalisti]] (Antonio Negri, Michael Hardt)<ref name=":1">BLAHA, L. ''Matrix kapitalizmu. Blíži sa revolúcia? ''Bratislava: VEDA Vydavateľstvo akadémie vied. 2011. 176 s. ISBN 9788022412308, s. 55</ref> a [[postmarxizmus|postmarxisti]] ([[Slavoj Žižek]], [[Jürgen Habermas]], [[Alain Badiou]], [[Tariq Ali]], [[Ernesto Screpanti]], [[Göran Therborn]], [[Gregory Meyerson]]).

== Delenie neomarxizmu ==
Podľa politológa [[Ľuboš Blaha|Ľuboša Blahu]] sa neomarxisti delia sa na:

1. neortodoxný neomarxistov alebo tzv. [[Humanizmus|'''humanistických''']]''' neomarxistov''' medzi ktorých patria (najmä analytický marxisti) autori ako John Roemer, G. A. Cohen. John Elster, Allen Buchanna, Rodney G. Peffer, Salma Avineri, Milton Fiska, Eric Olina Wright, Ziyda Husami, Richard Ameson a všetci predstavitelia [[Frankfurtská škola|Frankfurtskej školy]] (neakceptujú Marxov anti-moralizmus, pracujú s konceptom sociálnej spravodlivosti a ľudských práv);

2. neomarxistov rozvíjajúcich Marxov anti-moralizmus a''' ortodoxný marxizmus''', medzi ktorých patrí Allen Wood, Robert Tucker, Richard Miller, Derek Allen a [[Louis Althusser]] (patrí sem aj tzv. Tucker-Woodova téza, ktorá je v rozpore s humanistickým neomarxizmom).<ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Analytický marxizmus a problematika spravodlivosti / SOK|url=https://sok.bz/|vydavateľ=SOK - Sdružení pro levicovou teorii|dátum prístupu=2021-02-16|jazyk=cs}}</ref><ref><span class="reference-text">BLAHA, L. </span>''[http://blisty.cz/art/37081.html Čo hovoria neomarxisti o sociálnej spravodlivosti?]''[http://blisty.cz/art/37081.html ''Späť k Marxovi.'']<span class="reference-text"> Britské listy. 2007.</span></ref>

Medzi odnože neomarxizmu možno zaradiť:

* klasici marxizmu, ktorí posunuli dôraz z problematiku ekonomickej základne aj na kultúrnu nadstavbu čím anticipovali vznik neomarxizmu ([[György Lukács]], [[Karl Korsch]], [[Antonio Gramsci]]<ref>PERNÝ, L. [https://www.sav.sk/journals/uploads/05101102SPS_1_2015_L%20Perny.pdf Stále aktuálny vizionár Antonio Gramsci]. In: Studia Politica Slovaca. Ročník VIII. 1/2015. Bratislava: Ústav politických vied SAV. 2015, ISSN 1337-8163.</ref>)
* predstaviteľov tzv. [[Frankfurtská škola|frankfurtskej školy]] a [[Kritická teória|kritickej teórie]] ([[Max Horkheimer]], [[Theodor Wiesengrund Adorno|Theodor W. Adorno]], [[Walter Benjamin]], [[Erich Fromm]], [[Jürgen Habermas]], [[Axel Honneth]])
* aktivisti, teoretici a predstavitelia politickej [[Nová ľavica|novej ľavice]] v 60. a 70. rokoch: freudomarxizmu ([[Charles Wright Mills]], [[Daniel Cohn-Bendit]], Tariq Ali, [[Rudi Dutschke]], [[Wilhelm Reich]], [[Herbert Marcuse]], [[Jacques Lacan]]), situacionalistickej internacionály ([[Guy Debord]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Situacionalistická internacionála – CASWiki|url=http://cas.famu.cz/wiki-old/index.php/Situacionalistick%C3%A1_internacion%C3%A1la|vydavateľ=cas.famu.cz|dátum prístupu=2021-02-16}}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> a [[Existencializmus|existencialistického]] neomarxizmu ([[Jean-Paul Sartre|Jean Paul-Sartre]])
* predstaviteľov analytického marxizmu ([[Louis Althusser]], [[Rodney Peffer]]<ref name=":5" /><ref>PEFFER, R. (1990): Marxism, Morality and Social Justice. New Jersey: Princeton University </ref>, E. O. Wright, G. A. Cohen<ref>COHEN, G. A. (2006): Iluze liberální spravedlnosti. Praha: Filosofia, ISBN:8070072342. </ref><ref>COHEN, G. A. (1980): Karl Marx and the Withering Away Of Social Science. In: COHEN (ed.): Marx, Justice and History. Princeton: Princeton University Press, ISBN-10:0691615985. </ref>)<ref name=":2" /><ref name=":3">{{Citácia knihy|titul=Vybrané kapitoly zo súčasnej anglo-americkej sociálnej filozofie: Liberalizmus, komunitarizmus, neomarxizmus.|url=https://books.google.sk/books?id=lSp1DwAAQBAJ&hl=sk&source=gbs_navlinks_s|vydavateľ=Vydavateľstvo Prešovskej univerzity v Prešove|rok=2018-10-27|isbn=978-80-555-2045-2|jazyk=sk|poznámka=Google-Books-ID: lSp1DwAAQBAJ|meno=Lukáš|priezvisko=Perný}}</ref>
* predstaviteľov tzv. [[Birminghamská škola|birminghamskej školy]] kultúrnych štúdií (Stuart Hall,<ref>HALL, S. (2005): Kódovaní /dekódováni. In: Teorie vědy,XIV 2/2005 </ref> Richard Hoggart, Raymond Wiliams a E. P. Thompson)
* predstavitelia [[Kybersocializmus|kybersocializmu]] (Cockshott, Cottrell)<ref>COTTRELL, A., COCKSHOTT, P. W. (2006): ''Kybersocializmus''. Brno: L.Marek,Dostupné aj online: http://www.dcs.gla.ac.uk/publications/PAPERS/8130/czechbook.pdf {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160626031805/http://www.dcs.gla.ac.uk/publications/PAPERS/8130/czechbook.pdf |date=2016-06-26 }} </ref>
* predstavitelia ľavicového anarchizmu ([[Ernst Bloch]], [[Noam Avram Chomsky|Noam Chomsky]])
* predstavitelia teológie oslobodenia<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=View of Karl Marx and Liberation Theology: Dialectical Materialism and Christian Spirituality in, against, and beyond Contemporary Capitalism {{!}} tripleC: Communication, Capitalism & Critique. Open Access Journal for a Global Sustainable Information Society|url=https://www.triple-c.at/index.php/tripleC/article/view/965/1221|vydavateľ=www.triple-c.at|dátum prístupu=2021-02-16}}</ref>
* predstavitelia zeleného neomarxizmu<ref>{{Citácia knihy|titul=Political Economy and Global Capitalism: The 21st Century, Present and Future|url=https://www.cambridge.org/core/books/political-economy-and-global-capitalism/green-marxism-and-the-institutional-structure-of-a-global-socialist-future/B8825C4E4DF44755180AA4EC539A5412|vydavateľ=Anthem Press|rok=2007|isbn=978-1-84331-888-0|strany=219–236|poznámka=DOI: 10.7135/UPO9781843318880.013|meno=Richard|priezvisko=Westra}}</ref>
* predstavitelia [[Alterglobalizmus|alter-globalistického]] a [[Antiglobalizácia|anti-globalistického]] neomarxizmu ([[Immanuel Maurice Wallerstein]],<ref>WALLERSTEIN, I. (2004): World-systems analysis : an introduction. Durham: Duke University</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Duch Porto Alegre|url=https://poleblog.sk/duch-porto-alegre/|vydavateľ=Pole|dátum vydania=2019-09-05|dátum prístupu=2021-02-16|jazyk=sk-SK|meno=Tomáš|priezvisko=Profant|url archívu=https://web.archive.org/web/20201031131914/https://poleblog.sk/duch-porto-alegre/|dátum archivácie=2020-10-31}}</ref> [[Wiliam Robinson]],<ref>ROBINSON, W.(2008): Latin America and Global Capitalism. Baltimore: The Johns Hopkins Univesity Press, ISBN-10:080189834X. </ref> Hardt a Negri,<ref>HARDT, M., NEGRI, A. (2001): ''Empire''. Harward: Harward University Press, ISBN:9780674006713. </ref> [[Ľuboš Blaha]]<ref name=":1" /><ref>BLAHA,Ľ. (2018): Antiglobalista. Bratislava:VEDA, ISBN: 978-80-224-1628-3</ref>)
* diskutabilné<ref>ŽIŽEK, S. Nekonajte - myslite. [https://www.youtube.com/watch?v=tIRF2jf_m7U Dostupné online.]</ref> je zaradenie teoretikov a interpretátorov postmodernej a postštrukturálnej interpretácie marxizmu ([[Postmarxizmus|post-marxizmus]]) ([[Ernesto Laclau]], [[Slavoj Žižek]], [[Fredric Jameson]]<ref>JAMESON, F. (2016): Postmodernismus. Neboli kulturní logika pozdního kapitalismu. Praha: Rybka Publishers, ISBN: 9788087950272</ref><ref>PERNÝ, L. Reflection of Contemporary Mass Culture in Fredric Jameson and Gilles Lipovetsky. In: Philosophica Critica, vol. 5, no. 1, 2019, ISSN 1339-8970, s. 29–45. Dostupné online:http://philosophicacritica.ukf.sk/pernyacute-51.html</ref>, [[Michael Hauser]], [[Alain Badiou]] a ďalší)
⚫
{{Hlavný článok|Frankfurtská škola|Nová ľavica|Kultúrna kritika|Kritická teória}}


== Významné diela ==
== Významné diela ==
* [[Max Horkheimer|Horkheimer]]-[[Theodor Adorno|Adorno]]:'' Dialektika osvietenstva''
* [[Max Horkheimer|Horkheimer]]-[[Theodor Adorno|Adorno]]:'' [[Dialektika osvietenstva]]''
* [[Max Horkheimer]]: ''Ku kritike inštrumentálneho rozumu''
* [[Max Horkheimer]]: ''[[Ku kritike inštrumentálneho rozumu]]''
* [[Herbert Marcuse]]: ''Jednorozmerný človek''
* [[Herbert Marcuse]]: ''[[Jednorozmerný človek]]''
* [[Theodor Adorno]]: ''Schéma masovej kultúry''
* [[Theodor Adorno]]: ''[[Schéma masovej kultúry]]''
* [[Erich Fromm]]: ''Obraz človeka u Marxa''
* [[Erich Fromm]]: ''[[Obraz človeka u Marxa]]''


== Vplyv ==
== Vplyv na novú ľavicu ==
[[Súbor:Vietnamprotestors.jpg|thumb|Protesty proti vojne vo Vietname v roku 1967.]]
Neomarxizmus sa dostáva do popredia v 60. rokoch, 20. storočia (revolučný rok 1968) počas študentských revolt vo Francúzsku, Západnom Nemecku a USA (najmä Marcusovo dielo ''Jednorozmerný človek''). Má vplyv na feministické hnutia a s nimi súvisiacu emancipáciu a gendrové témy v politike, sexuálnu revolúciu, študentské hnutia a ich boj za sociálnu spravodlivosť, rasové zrovnoprávnenie v USA, rozvoj environmentalizmu a zelenej ľavice.
[[Súbor:Beauvoir Sartre - Che Guevara -1960 - Cuba.jpg|thumb|Simone de Beauvoir, J. P. Sartre a Che Guevara na Kube v roku 1969.]]
[[Súbor:Woodstock redmond stage.JPG|thumb|Woodstock festival v roku 1969]]
S neomarxizmom je tiež od 60. rokov asociovaný termín [[nová ľavica]]. Neomarxizmus a nová ľavica sa dostáva do popredia a praktického využitia v kontrakultúre 60. rokov 20. storočia (revolučný rok 1968) – počas študentských revolt vo Francúzsku, Západnom Nemecku a USA (vplyv má najmä Marcusovo dielo ''Jednorozmerný človek'').

Neomarximus ovplyvnil feministické hnutia a s nimi súvisiacu emancipáciu a [[gender|genderové]] témy v politike, sexuálnu revolúciu, študentské hnutia a ich boj za sociálnu spravodlivosť v rámci protestov na univerzitách v [[Nemecko|Nemecku]], [[Francúzsko|Francúzsku]], [[Taliansko|Taliansku]], [[Španielsko|Španielsku]] a [[USA]] (dôvody protestov bola byrokracia, uprednostňovanie bohatších študentov, názorová nesloboda, prepojenosť autorít univerzít s liberálno-trhovým spoločenským systémom, protesty proti [[Vojna vo Vietname|vojne vo Vietname]]), rasové zrovnoprávnenie v USA (nadväznosť na [[Martin Luther King, Jr. |Martina Luthera Kinga]] a [[Malcolm X|Malcolma X]]; vznik [[Maoizmus|maoistickej]] ''Black Panther Party''), rozvoj [[Environmentalizmus|environmentalizmu]] a zelenej ľavice.

Významnú úlohu v prepojení teórie a šírenia ideí novej ľavice a neomarxizmu zohrali aktivisti [[Rudi Dutschke]] a Bernd Rabehl (SDS v [[NSR]]), členovia anarchistického hnuta RAF v NSR; Fritz Teufel a Dieter Kunzelmann (Komúna 1 v [[NSR]]), [[Abbie Hoffman]] a [[Mário Savio]] (Free Speech Movement v [[USA]]), Bill Ayers (Weather Underground v [[USA]]), [[Yippies]] v [[USA (rozlišovacia stránka)|USA]] (psychedelicko-ľavicové hnutie vedené [[Abbie Hoffman|Abbie Hoffmanom]]), [[Tariq Ali]] (politický aktivista v Británii) a taktiež hudobníci ako [[Bob Dylan]] a [[Joan Baezová]]. V umení sa prejavili myšlienky komunitarizmu a zdieľania prostredníctvom masových free festivalov ako [[Monterrey]] a [[Woodstock Music and Art Fair|Woodstock]] (ktoré nadviazali na vznik [[komúna|komún]] a [[Psychedelická hudba|psychedelického]] hnutia). organizovaním happeningov, protestných akcií a perfrormance (napríklad avantgardné hnute [[Fluxus]]).<ref name=":0" />

V 60. rokoch sa stáva tiež populárnym model socializmu na [[Kuba|Kube]] (ikona [[Che Guevara|Che Guevarru]] a [[Fidel Castro|Fidela Castra]]), [[Juhoslávia|Juhoslávii]] ([[Tito]]) a [[Čína|Číne]] ([[Mao Ce-tung|Mao]]). Medzi študentskými hnutiami boli výrazné sympatie s anarcho-komunizmom ([[Michail Alexandrovič Bakunin|Bakunin]], [[Piotr Alexejevič Kropotkin|Kropotkinom]]), [[Maoizmus|maoizmom]] a [[Lev Davidovič Trockij|trockizmom]]. Po vražde Che Guevarru v [[Bolívia|Bolívii]], "špinavej vojne" v [[Argentína|Argentíne]] a [[Augusto Pinochet|Pinochetovej]] diktatúre v [[Chille]] sa výrazne zosilnil vplyv novej ľavice v Južnej Amerike, ktorý trvá dodnes ([[Evo Morales]], [[Hugo Chávez]]).

Koncom 70. rokov 20. storočia sa pod vplyvom hospodárskej krízy objavujú anarcho-komunistické texty v [[Punk rock|punkovej]] hudbe. {{Hlavný článok|Máj 1968 v Paríži|Situacionalizmus|Kontrakultúra 60. rokov|Osobnosti kontrakultúry}}

== Praktické pokusy ==
Medzi praktické formy ekonomického vyústenia neomarxizmu možno zaradiť samosprávny demokratický socializmus a ekonomickú demokracie. Realistickú verziu tohto modelu nachádza neomarxista [[Rodney Peffer]] v Juhoslávskom trhovom socializme.<ref name=":5">{{Citácia knihy|priezvisko=Peffer|meno=Rodney|titul=Marxizmus, morálka a sociálna spravodlivosť|vydanie=prvé|vydavateľ=Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov|miesto=Bratislava|rok=2015|isbn=9788080618155|strany=}}</ref>

Ďalšie praktické motívy opakujúce sa v teóriách neomarxistov sú:

* otázka redistribúcie zdrojov resp. progresívne zdanenie,
* [[nepodmienený základný príjem]],
* [[ekonomická demokracia]],
* socialistická ekonomika,
* zohľadňovanie práv na ľudskú dôstojnosť,
* kybernetickej plánovaná ekonomika,
* silný sociálny štát.<ref name=":3" />

Princípy neomarxizmom ovplyvnenej reformovanej [[Nová ľavica|novej ľavice]] sa v praxi aplikovali aj v 60. rokoch 20. storočia alternatívnym, komunitným životným štýlom. Experimenty sa realizovali v [[Komunálne voľby na Slovensku v roku 2006|komúnach]] v okolí [[San Francisco|San Francisca]] v [[USA]] alebo v [[NSR]] (kde vznikla Komunne 1) a ďalších miestach (buď v rámci miest, alebo na vidieku). Dedičstvo týchto experimentov je tzv. [[squatter|squatterstvo]] či zakladanie ekologických a[[Permakultúra|permakultúrnych]] spoločenstiev.<ref name=":0" />

== Referencie ==
{{Referencie|2}}


== Zdroje ==
== Zdroje ==
* {{filit|fvn/neomarxizmus.html}}
* {{filit|fvn/neomarxizmus.html}}
* Störig, H. J.: ''Malé dějiny filosofie''. Praha: ZVON 1991.
* Störig, H. J.: ''Malé dějiny filosofie''. Praha: ZVON 1991.

<references/>
{{Filozofia}}


[[Kategória:Marxizmus]]
[[Kategória:Marxizmus]]
[[Kategória:Filozofické smery]]
[[Kategória:Kulturológia]]
[[Kategória:Eponymické termíny vo filozofii]]

Aktuálna revízia z 17:41, 23. august 2024

 Správnosť faktov alebo vierohodnosť tohto článku alebo jeho časti je sporná.
Upravujte preto opatrne, uveďte zdroj a prosím prečítajte si diskusiu.
Herbert Marcuse
Predstavitelia Frankfurtskej školy

Neomarxizmus (používa sa tiež západný marxizmus, neskorý marxizmus, kultúrny marxizmus) je označenie pre sociologicko-filozofické koncepcie a súbor smerov a škôl súčasnej filozofie zahŕňajúci prístupy, ktoré modifikujú alebo rozširujú marxistickú teóriu o interdisciplinárny prístup a nové intepretácie Marxa začlenením prvkom z iných intelektuálnych tradícií ako sú napr. kritická teória, psychoanalýza alebo existencializmus. Neomarxizmus položil dôraz na kultúrnu a ideologickú základňu, o ktorú sa opiera ekonomické a politické panstvo.[1][2][3][4][5]

Neomarxizmus sa značne najmä rozšíril v 60. rokoch, 20. storočia a pokúšal sa spojiť marxizmus so sociológiou, novohegelovstvom, nietzscheovstvom, filozofiou života, psychoanalýzou, existencializmom, anarchizmom atď. Kým klasický marxizmus analyzuje ekonomickú stránku kritiky kapitalizmu, neomarxistické smery sú zamerané na kritiku kultúry a mediálnej manipulácie, ktorá je zdrojom odcudzenia.[6]

Podľa teórie Erika Olina Wrighta je protichodné umiestnenie tried, ktoré sú začlenené do Weberovej sociológie, kritickej kriminológie a anarchizmu, čo je príkladom synkretizmu v neo-marxistickej teórii.[7] Niektorí neomarxistickí teoretici sa snažia doplniť nedostatky ortodoxného marxizmu alebo dialektického materializmu. Podľa filozofa J. G. Murphyho niektorí neomarxisti (napr. Roemer a Peffer) plne rešpektujú slobody, ktoré sú spájané s liberálnou tradíciou slobodného slova, tlače a združovania a sú ovplyvnené teóriami egalitárneho liberalizmu (Johna Rawlsa,[8] Amartyu Sena[9] či Ronalda Dworkina[10]).[11]

Neomarximus pristupuje kriticky i k samotnému marxizmu, hľadá alternatívy voči starej ľavici (pod vplyvom diskreditácie ľavicových jej ideálov v 20. storočí - stalinizmus, byrokracia, studená vojna a jadrová kríza, potlačenie maďarského povstania v roku 1956), polemizuje s neopozitivizmom (napr. problematika účelu technickej racionality, ktorú analyzuje Marcuse spolu s kritikou technokracie), psychoanalýzou Sigmunda Freuda (Fromm je zakladateľom kultúrnej psychoanalýzy), skúma Hegelovu dialektiku (najmä Horkheimer), Heideggerové a Husserlové myšlienkové koncepcie (najmä Marcuse).[5] Od roku 1960 vychádza v Británii vedecký časopis New Left Review, do ktorého prispievajú filozofi novej ľavice a neomarxizmu.[12]

Neomarxistické koncepcie obsahuje aj neskorá fáza Sartrovho existencializmu (Sartre sa aktívne angažuje aj v revolučných hnutiach vo Francúzsku roku 1968), sitoacionalizmus (Guy Debord), ale aj niektoré smery štrukturalizmu (Goldmanna, Althusser, Foucalt), ľavicovo-liberálne (egalitárny liberalizmus) a anarchistických prúdov (Ernst Bloch, Noam Chomsky) a nadväzujú naň aj britské kultúrne štúdie (Richard Hoggart, Raymond Wiliams, E. P. Thompson), alterglobalisti (Antonio Negri, Michael Hardt)[13] a postmarxisti (Slavoj Žižek, Jürgen Habermas, Alain Badiou, Tariq Ali, Ernesto Screpanti, Göran Therborn, Gregory Meyerson).

Delenie neomarxizmu

[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa politológa Ľuboša Blahu sa neomarxisti delia sa na:

1. neortodoxný neomarxistov alebo tzv. humanistických neomarxistov medzi ktorých patria (najmä analytický marxisti) autori ako John Roemer, G. A. Cohen. John Elster, Allen Buchanna, Rodney G. Peffer, Salma Avineri, Milton Fiska, Eric Olina Wright, Ziyda Husami, Richard Ameson a všetci predstavitelia Frankfurtskej školy (neakceptujú Marxov anti-moralizmus, pracujú s konceptom sociálnej spravodlivosti a ľudských práv);

2. neomarxistov rozvíjajúcich Marxov anti-moralizmus a ortodoxný marxizmus, medzi ktorých patrí Allen Wood, Robert Tucker, Richard Miller, Derek Allen a Louis Althusser (patrí sem aj tzv. Tucker-Woodova téza, ktorá je v rozpore s humanistickým neomarxizmom).[14][15]

Medzi odnože neomarxizmu možno zaradiť:

Bližšie informácie v článkoch: Frankfurtská škola, Nová ľavica, Kultúrna kritika a Kritická teória

Významné diela

[upraviť | upraviť zdroj]

Vplyv na novú ľavicu

[upraviť | upraviť zdroj]
Protesty proti vojne vo Vietname v roku 1967.
Simone de Beauvoir, J. P. Sartre a Che Guevara na Kube v roku 1969.
Woodstock festival v roku 1969

S neomarxizmom je tiež od 60. rokov asociovaný termín nová ľavica. Neomarxizmus a nová ľavica sa dostáva do popredia a praktického využitia v kontrakultúre 60. rokov 20. storočia (revolučný rok 1968) – počas študentských revolt vo Francúzsku, Západnom Nemecku a USA (vplyv má najmä Marcusovo dielo Jednorozmerný človek).

Neomarximus ovplyvnil feministické hnutia a s nimi súvisiacu emancipáciu a genderové témy v politike, sexuálnu revolúciu, študentské hnutia a ich boj za sociálnu spravodlivosť v rámci protestov na univerzitách v Nemecku, Francúzsku, Taliansku, Španielsku a USA (dôvody protestov bola byrokracia, uprednostňovanie bohatších študentov, názorová nesloboda, prepojenosť autorít univerzít s liberálno-trhovým spoločenským systémom, protesty proti vojne vo Vietname), rasové zrovnoprávnenie v USA (nadväznosť na Martina Luthera Kinga a Malcolma X; vznik maoistickej Black Panther Party), rozvoj environmentalizmu a zelenej ľavice.

Významnú úlohu v prepojení teórie a šírenia ideí novej ľavice a neomarxizmu zohrali aktivisti Rudi Dutschke a Bernd Rabehl (SDS v NSR), členovia anarchistického hnuta RAF v NSR; Fritz Teufel a Dieter Kunzelmann (Komúna 1 v NSR), Abbie Hoffman a Mário Savio (Free Speech Movement v USA), Bill Ayers (Weather Underground v USA), Yippies v USA (psychedelicko-ľavicové hnutie vedené Abbie Hoffmanom), Tariq Ali (politický aktivista v Británii) a taktiež hudobníci ako Bob Dylan a Joan Baezová. V umení sa prejavili myšlienky komunitarizmu a zdieľania prostredníctvom masových free festivalov ako Monterrey a Woodstock (ktoré nadviazali na vznik komún a psychedelického hnutia). organizovaním happeningov, protestných akcií a perfrormance (napríklad avantgardné hnute Fluxus).[5]

V 60. rokoch sa stáva tiež populárnym model socializmu na Kube (ikona Che Guevarru a Fidela Castra), Juhoslávii (Tito) a Číne (Mao). Medzi študentskými hnutiami boli výrazné sympatie s anarcho-komunizmom (Bakunin, Kropotkinom), maoizmom a trockizmom. Po vražde Che Guevarru v Bolívii, "špinavej vojne" v Argentíne a Pinochetovej diktatúre v Chille sa výrazne zosilnil vplyv novej ľavice v Južnej Amerike, ktorý trvá dodnes (Evo Morales, Hugo Chávez).

Koncom 70. rokov 20. storočia sa pod vplyvom hospodárskej krízy objavujú anarcho-komunistické texty v punkovej hudbe.

Bližšie informácie v článkoch: Máj 1968 v Paríži, Situacionalizmus, Kontrakultúra 60. rokov a Osobnosti kontrakultúry

Praktické pokusy

[upraviť | upraviť zdroj]

Medzi praktické formy ekonomického vyústenia neomarxizmu možno zaradiť samosprávny demokratický socializmus a ekonomickú demokracie. Realistickú verziu tohto modelu nachádza neomarxista Rodney Peffer v Juhoslávskom trhovom socializme.[18]

Ďalšie praktické motívy opakujúce sa v teóriách neomarxistov sú:

Princípy neomarxizmom ovplyvnenej reformovanej novej ľavice sa v praxi aplikovali aj v 60. rokoch 20. storočia alternatívnym, komunitným životným štýlom. Experimenty sa realizovali v komúnach v okolí San Francisca v USA alebo v NSR (kde vznikla Komunne 1) a ďalších miestach (buď v rámci miest, alebo na vidieku). Dedičstvo týchto experimentov je tzv. squatterstvo či zakladanie ekologických apermakultúrnych spoločenstiev.[5]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ BLAHA, L. Matrix kapitalizmu. Blíži sa revolúcia? Bratislava: VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied. 2011. 176 s. ISBN 9788022412308, s. 37
  2. ↑ HOHOŠ, L.(2013): Je sociálna kritika výlučneotázkou neomarxizmu? In: Filozofický časopis 61,2013/5, ISSN:0015-1831.
  3. ↑ BLAHA, ĽUBOŠ. Neomarxizmus a krčmová politológia [online]. noveslovo.sk, 2016-05-31, [cit. 2021-02-16]. Dostupné online. Archivované 2020-08-12 z originálu.
  4. ↑ a b c PERNÝ, Lukáš. Vybrané kapitoly zo súčasnej anglo-americkej sociálnej filozofie: Liberalizmus, komunitarizmus, neomarxizmus.. [s.l.] : Vydavateľstvo Prešovskej univerzity v Prešove, 2018-10-27. Google-Books-ID: lSp1DwAAQBAJ. Dostupné online. ISBN 978-80-555-2045-2.
  5. ↑ a b c d PERNÝ, L. Hudobná kontrakultúra na prelome šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov 20. storočia v kulturologickej perspektíve.
  6. ↑ PERNÝ, L. Reflexia masovej kultúry u Adorna v komparácii s Gassetovou teóriou davov Archivované 2014-01-16 na Wayback Machine. In: Nové Slovo. 2013. ISSN 1336-2984
  7. ↑ SCOTT, J., MASHALL, G. A Dictionary of Sociology (neo-Marxism). Oxford University Press. 1998
  8. ↑ RAWLS, J. (1993): Teória spravodlivosti.In: NOVOSÁD, F. (ed):O slobode a spravodlivosti.Bratislava: Archa, ISBN: 8071150479
  9. ↑ SEN, A. K. (2002): Etika aekonomie. Praha: Vyšehrad, ISBN:80-7021-549-6.
  10. ↑ DWORKIN, R. (1993): Liberalizmus. In:NOVOSÁD,F.(ed):O slobode a spravodlivosti. Bratislava:Archa, ISBN:8071150479.
  11. ↑ BLAHA, ĽUBOŠ. Rawls a socializmus [online]. noveslovo.sk, 2001-05-30, [cit. 2021-02-16]. Dostupné online. Archivované 2021-05-06 z originálu.
  12. ↑ NLR 126, November–December 2020 [online]. New Left Review, [cit. 2021-02-16]. Dostupné online. (po anglicky)
  13. ↑ a b BLAHA, L. Matrix kapitalizmu. Blíži sa revolúcia? Bratislava: VEDA Vydavateľstvo akadémie vied. 2011. 176 s. ISBN 9788022412308, s. 55
  14. ↑ a b Analytický marxizmus a problematika spravodlivosti / SOK [online]. SOK - Sdružení pro levicovou teorii, [cit. 2021-02-16]. Dostupné online. (po česky)
  15. ↑ BLAHA, L. Čo hovoria neomarxisti o sociálnej spravodlivosti?Späť k Marxovi. Britské listy. 2007.
  16. ↑ PERNÝ, L. Stále aktuálny vizionár Antonio Gramsci. In: Studia Politica Slovaca. Ročník VIII. 1/2015. Bratislava: Ústav politických vied SAV. 2015, ISSN 1337-8163.
  17. ↑ Situacionalistická internacionála – CASWiki [online]. cas.famu.cz, [cit. 2021-02-16]. Dostupné online. [nefunkčný odkaz]
  18. ↑ a b PEFFER, Rodney. Marxizmus, morálka a sociálna spravodlivosť. prvé. vyd. Bratislava : Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2015. ISBN 9788080618155.
  19. ↑ PEFFER, R. (1990): Marxism, Morality and Social Justice. New Jersey: Princeton University
  20. ↑ COHEN, G. A. (2006): Iluze liberální spravedlnosti. Praha: Filosofia, ISBN:8070072342.
  21. ↑ COHEN, G. A. (1980): Karl Marx and the Withering Away Of Social Science. In: COHEN (ed.): Marx, Justice and History. Princeton: Princeton University Press, ISBN-10:0691615985.
  22. ↑ HALL, S. (2005): Kódovaní /dekódováni. In: Teorie vědy,XIV 2/2005
  23. ↑ COTTRELL, A., COCKSHOTT, P. W. (2006): Kybersocializmus. Brno: L.Marek,Dostupné aj online: http://www.dcs.gla.ac.uk/publications/PAPERS/8130/czechbook.pdf Archivované 2016-06-26 na Wayback Machine 
  24. ↑ View of Karl Marx and Liberation Theology: Dialectical Materialism and Christian Spirituality in, against, and beyond Contemporary Capitalism | tripleC: Communication, Capitalism & Critique. Open Access Journal for a Global Sustainable Information Society [online]. www.triple-c.at, [cit. 2021-02-16]. Dostupné online.
  25. ↑ WESTRA, Richard. Political Economy and Global Capitalism: The 21st Century, Present and Future. [s.l.] : Anthem Press, 2007. DOI: 10.7135/UPO9781843318880.013. Dostupné online. ISBN 978-1-84331-888-0. S. 219–236.
  26. ↑ WALLERSTEIN, I. (2004): World-systems analysis : an introduction. Durham: Duke University
  27. ↑ PROFANT, Tomáš. Duch Porto Alegre [online]. Pole, 2019-09-05, [cit. 2021-02-16]. Dostupné online. Archivované 2020-10-31 z originálu.
  28. ↑ ROBINSON, W.(2008): Latin America and Global Capitalism. Baltimore: The Johns Hopkins Univesity Press, ISBN-10:080189834X.
  29. ↑ HARDT, M., NEGRI, A. (2001): Empire. Harward: Harward University Press, ISBN:9780674006713.
  30. ↑ BLAHA,Ľ. (2018): Antiglobalista. Bratislava:VEDA, ISBN: 978-80-224-1628-3
  31. ↑ ŽIŽEK, S. Nekonajte - myslite. Dostupné online.
  32. ↑ JAMESON, F. (2016): Postmodernismus. Neboli kulturní logika pozdního kapitalismu. Praha: Rybka Publishers, ISBN: 9788087950272
  33. ↑ PERNÝ, L. Reflection of Contemporary Mass Culture in Fredric Jameson and Gilles Lipovetsky. In: Philosophica Critica, vol. 5, no. 1, 2019, ISSN 1339-8970, s. 29–45. Dostupné online:http://philosophicacritica.ukf.sk/pernyacute-51.html

Zdroje

[upraviť | upraviť zdroj]
  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
  • Störig, H. J.: Malé dějiny filosofie. Praha: ZVON 1991.
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Neomarxizmus&oldid=7902717“