Mikuláš Huba (herec): Rozdiel medzi revíziami
Bez shrnutí editace |
Bez shrnutí editace |
||
Riadok 2: | Riadok 2: | ||
Už ako študent gymnázia bol členom ochotníckeho súboru Hviezdoslav. Po maturite odišiel študovať do Bratislavy právo a filozofiu, ale miesto toho absolvoval v roku 1940 u profesora [[Janko Borodáč|Janka Borodáča]] Hudobnú a dramatickú akadémiu. Už ako poslucháč akadémie sa stal v roku 1938 členom činohry [[SND]] (v rokoch 1953 - 1963 bol šéfom činohry). |
Už ako študent gymnázia bol členom ochotníckeho súboru Hviezdoslav. Po maturite odišiel študovať do Bratislavy právo a filozofiu, ale miesto toho absolvoval v roku 1940 u profesora [[Janko Borodáč|Janka Borodáča]] Hudobnú a dramatickú akadémiu. Už ako poslucháč akadémie sa stal v roku 1938 členom činohry [[SND]] (v rokoch 1953 - 1963 bol šéfom činohry). |
||
So svojim zamatovo hebkým hlasom bol výnikajúcim recitátorom. Účinkoval v rozhlase a v mnohých televíznych filmoch a seriáloch - ''Sám vojak v poli'' (1965), ''Živý bič'' (1966), ''Straty a nálezy'' (1975), ''Americká tragédia'' (1976), ''Canarisova krvavá hviezda'', ''Príbehy z lepšej spoločnosti'', ''Naši synovia'', ''Desatinka citu''. Od roku 1951 pôsobil ako pedagóg VŠMU (od roku 1961 docent). Bol politicky angažovaným umelcom: v rokoch 1968 - 1975 bol kandidátom, od roku 1976 členom ÚV KSS. Pôsobil ako predseda ZSDU. |
So svojim zamatovo hebkým hlasom bol výnikajúcim recitátorom. Účinkoval v rozhlase a v mnohých televíznych filmoch a seriáloch - ''Sám vojak v poli'' (1965), ''Živý bič'' (1966), ''Straty a nálezy'' (1975), ''Americká tragédia'' (1976), ''Canarisova krvavá hviezda'', ''Príbehy z lepšej spoločnosti'', ''Naši synovia'', ''Desatinka citu''. |
||
Od roku 1951 pôsobil ako pedagóg VŠMU (od roku 1961 docent). Bol politicky angažovaným umelcom: v rokoch 1968 - 1975 bol kandidátom, od roku 1976 členom ÚV KSS. Pôsobil ako predseda ZSDU. |
|||
V roku 1966 dostal titul zaslúžilý umelec a v roku 1973 titul národný umelec. |
V roku 1966 dostal titul zaslúžilý umelec a v roku 1973 titul národný umelec. |
Verzia z 10:50, 4. november 2005
Mikuláš Huba (* 19. október 1919, Spišská Nová Ves – † 12. október 1986, Bratislava) bol slovenský herec a recitátor. Otec herca Martina Hubu.
Už ako študent gymnázia bol členom ochotníckeho súboru Hviezdoslav. Po maturite odišiel študovať do Bratislavy právo a filozofiu, ale miesto toho absolvoval v roku 1940 u profesora Janka Borodáča Hudobnú a dramatickú akadémiu. Už ako poslucháč akadémie sa stal v roku 1938 členom činohry SND (v rokoch 1953 - 1963 bol šéfom činohry). So svojim zamatovo hebkým hlasom bol výnikajúcim recitátorom. Účinkoval v rozhlase a v mnohých televíznych filmoch a seriáloch - Sám vojak v poli (1965), Živý bič (1966), Straty a nálezy (1975), Americká tragédia (1976), Canarisova krvavá hviezda, Príbehy z lepšej spoločnosti, Naši synovia, Desatinka citu.
Od roku 1951 pôsobil ako pedagóg VŠMU (od roku 1961 docent). Bol politicky angažovaným umelcom: v rokoch 1968 - 1975 bol kandidátom, od roku 1976 členom ÚV KSS. Pôsobil ako predseda ZSDU.
V roku 1966 dostal titul zaslúžilý umelec a v roku 1973 titul národný umelec.
Filmografia
- 1947: Varúj...! (ing. Gregor)
- 1948: Vlčie diery (Matúš Svrčina)
- 1949: Priehrada (Inžinier Hájnik)
- 1951: Boj sa skončí zajtra (Tokár, + umelecká spolupráca na scenári)
- 1951: Akce B (major SNB)
- 1952: Mladé srdcia (Grešo)
- 1952: Únos (čs. delegát v OSN)
- 1957: Posledná bosorka (Peter)
- 1959: Letišté nepříjimá (Lipták)
- 1960: Na pochode sa vždy nespieva (inžinier Barič)
- 1965: Smrť prichádza v daždi (Holeš)
- 1966: Siedmy kontinent (generál)
- 1967: Vreckári (plukovník)
- 1972: Zajtra bude neskoro (Lányi)
- 1973: Skrytý prameň (Orphanides)
- 1975: Horúčka (Buchala)
- 1975: Šepkajúci fantóm (dr. Kysela)
- 1976: Vojaci slobody (gen. Sázavský)
- 1977: Advokátka (primár)
- 1978: Poéma o svedomí (gen. Golian)
- 1981: Člny proti prúdu (muž v smokingu)
- 1983: Putování Jana Amose (Oxenstijerna)
- 1990: Svědek umírajícího času (Bohuslav z Michalovíc)