Chorvátsko: Rozdiel medzi revíziami
d robot Pridal: vls:Kroatië |
|||
Riadok 386: | Riadok 386: | ||
[[vec:Croàsia]] |
[[vec:Croàsia]] |
||
[[vi:Croatia]] |
[[vi:Croatia]] |
||
[[vls:Kroatië]] |
|||
[[vo:Kroasän]] |
[[vo:Kroasän]] |
||
[[wa:Crowaceye]] |
[[wa:Crowaceye]] |
Verzia z 17:58, 12. september 2010
Chorvátsko (chorv. Hrvatska), dlhý tvar Chorvátska republika, je štát na Balkánskom polostrove na brehu Jadranského mora. Je to krajina bývalej Juhoslávie.
Poloha
Nachádza sa v juhovýchodnej Európe, na Balkánskom polostrove, na brehu Jadranského mora a na mnohých ostrovoch v Jadranskom mori. Patria mu dve tretiny kamenistého pobrežia Jadranského mora (polostrov Istria a Dalmácia).
Dejiny
Pozri aj: Dejiny Juhoslávie, Vojna v Chorvátsku
- starovek: územie Chorvátska je osídlené ilýrskymi a keltskými kmeňmi
- 1. storočie - 5. storočie: prevažne súčasťou Rímskej ríše
- 6. storočie - 9. storočie: súčasťou Byzantskej ríše
- 6. - 7. storočie: osídľovanie Slovanmi (žijú tu dodnes) a Avarmi (vyhynuli v 9. stor.)
- 8. storočie: Slovanov a Avarov si podmanila Východofranská ríša
- koniec 9. storočia - 11. storočie: samostatné chorvátske kniežatsvo (neskôr kráľovstvo), časti Slavónska sú však súčasťou Uhorska
- 1091 a 1102-1918: súčasť Uhorska, Dalmácia však sčasti prešla iným vývojom (pozri nižšie)
- 14. storočie - 1797: Dalmácia prevažne pod kontrolou Benátok
- od 15. storočia: sústavne napádané Turkmi (Osmanskou ríšou), ktorí koncom 16. storočia skoro celú krajinu obsadili (neobsadený západ patril k tzv. Kráľovskému Uhorsku, ktorého jadro tvorilo Slovensko, neobsadená Dalmácia Benátkami)
- pred 1700: vytlačenie Turkov
- 1797-1918: Dalmácia súčasťou Rakúska (s výnimkou 1805-1814, keď bola Napoleonom pripojená k Francúzsku)
- prvá polovica 19. storočia: sformovali sa chorvátske národné hnutia, požadajúce plnú autonómiu Chorvátska a vystupujúce s programom jazykového, kultúrneho a politického zjednotenia južných Slovanov (ilyrizmus)
- 1848-1849: v čase revolúcie narazili národné požiadavky Chorvátov na maďarizačnú politiku uhorskej revolučnej vlády, v dôsledku čoho sa chorvátska politická reprezentácia (na čele s bánom J. Jelačičom) postavila na stranu Habsburgovcov (Rakúska) a pomáhala jej potlačiť revolúciu vo Viedni a v Maďarsku
- 1867-1918: Po rakúsko-maďarskom vyrovnaní 1867 patrí vlastné Chorvátsko v rámci Rakúska-Uhorska spolu napr. so Slovenskom do Zalitavska; Dalmácia je súčasťou Predlitavska
- 1868-1918: vlastné Chorvátsko má na základe tzv. chorvátsko-uhorského vyrovnania (1868) čiastočnú vnútornú, cirkevnú, školskú a súdnu autonómiu v rámci (veľkého) Uhorska. Na čele Chorvátska stojí bán.
- koniec 19. stor.: V chorvátskom politickom tábore sa vytvorili dva smery; jeden juhoslovanský, usilujúci sa o spoluprácu a okrem iného aj o štátne politické zjednotenie všetkých južných Slovanov, a druhý (od 60-tych rokov 19. stor.) veľkochorvátsky, nacionalistický a ostro protisrbsky zameraný, žiadajúci vytvorenie tzv. Veľkého Chorvátska v rámci trialisticky prebudovaného Rakúsko-Uhorsku.
- 1918: Keďže Prvá svetová vojna vytvorila podmienky pre víťazstvo juhoslovanského, protihabsburského smeru, stalo sa 1. decembra 1918 vlastné Chorvátsko a Dalmácia súčasťou Kráľovstva Srbov, Chorvátov a Slovincov, ktoré sa v roku 1929 premenovalo na Juhosláviu.
- 1939-1941: V rámci Juhoslávie existuje autonómna chorvátska bánovina, zahŕňajúca aj Dalmáciu
- 1941-1945: Nezávislý štát Chorvátsko (Nezavisna Država Hrvatska), satelitný štát Nemecka vytvorený chorvátskymi fašistami po napadnutí Juhoslávie nemeckou, talianskou a maďarskou armádou v apríli 1941 na neobsadenom teritóriu
- 1945: Chorvátsko opäť jednou zo zväzových republík Juhoslávie
- 1990:
- apríl: vo voľbách zvíťazila strana HDZ (Chorvátska demokratická jednota)Franja Tudjmana, ktorý bol menovaný predsedom štátneho predsedníctva (prezidentom)
- august: premenovanie na "Chorvátska republika"
- 1991-1995: občania sa v referende rozhodli o odpojení od Juhoslávie a 25. júna 1991 bola vyhlásená Chorvátska republika (krajinami sveta uznaná až v roku 1992), čo vyvolalo občiansku vojnu až do roku 1995 (pozri Dejiny Juhoslávie), v rámci ktorej Srbi obsadili východ, stred a stredozápad Chorvátska. Na tomto území vyhlásili nikým neuznaný štát:Republika srbská Krajina. Chorvátsko napokon v roku 1995 Srbov porazilo. Vojna zasadila ranu tunajšiemu cestovnému ruchu, avšak v súčasnosti je Chorvátsko druhá najvyspelejšia krajina bývalej Juhoslávie.
- 1997: autoritatívny Tudjman bol opäť zvolený za prezidenta
- 1999: zomrel Tudjman a krajina prešla od roku 2000 liberálnymi reformami
- 2004: Chorvátsko sa stalo oficiálnym kandidátom na členstvo v EU
Obyvateľstvo
Podľa sčítania ľudu z roku 2001 v Chorvátsku žije 4 437 460 obyvateľov, z toho je 2 301 560 žien a 2 135 900 mužov. Priemerý vek je 39,3 (muži 37,5, ženy 41,0). Priemerná dĺžka života je 75 rokov, gramotných je 98.5% obyvateľov. Priemerný ročný prírastok obyvateľstva: 0,40 % v roku 1992 (z 0,82 % v r. 1948)
Národnostné zloženie
- Chorváti 89,63 %
- Srbi 4,54 %
- Bosniaci 0,47 %
- Taliani 0,44 %
- Maďari 0,37 %
- Albánci 0,34 %
- Slovinci 0,30 %
- Česi 0,24 %
Náboženské zloženie
- Rímski katolíci 86,83%
- Srbskí pravoslávni 4,40%
- Moslimovia 1,30%
Administratívne členenie
Chorvátsko sa od roku 1992 delí na 21 žúp a tie sa delia na opčiny (v priemere okolo 10-20), ktoré majú podobné postavenie ako slovenské obce.
Cestovný ruch
Najčastejšie navštevovanými miestami alebo mestami je Split, Dubrovnik, Biograd na Moru, Zadar, Pula, Opatija, Vodice, Šibenik...
Doprava
V Chorvátsku sa v roku 2006 nachádzalo 28 344 km ciest, 23 979 km bolo spevnených, z toho bolo 1 050 km diaľnic (autoceste). Od vyhlásenia nezávislosti v roku 1991 Chorvátsku veľmi pokročilo v stavbe diaľnic. Väčšina diaľničných úsekov, okrem obchvatu Záhrebu, je spoplatnená.
Diaľničné úseky:
- A1 Záhreb – Ravča, 458 km
- A2 Záhreb – Krapina – Macelj, 59 km
- A3 Bregana – Záhreb – Lipovac, 306 km
- A4 Záhreb – Goričan, 97 km
- A5 Sredanci – Osijek, 54 km
- A6 Záhreb – Rijeka, 81 km
- A7 Rupa – Rijeka, 16 km
- A8 Rijeka – Kanfanar, 64 km
- A9 Umag – Kanfanar – Pula, 77 km
- A11 Velika Gorica - Buševec, 9 km
- A12 Sveta Helena - Vrbovec, 12 km
Vzdialenosti z Bratislavy (najkratšie)
Mesto | km | mapka |
---|---|---|
Záhreb | 410 | [1] |
Rijeka | 550 | [2] |
Zadar | 655 | [3] |
Split | 759 | [4] |
Štátne sviatky a dni pracovného pokoja
Štátne sviatky
- 1. január Nový rok
- 1. máj Sviatok práce
- 30. máj Deň Chorvátskeho parlamentu
- 22. jún Deň boja proti fašizmu - vztahuje sa k začiatku povstania v roku 1941
- 25. jún Deň štátnosti - výročie vyhlásenia nezávislosti v roku 1991
- 5. august Deň národnej vďačnosti (oslobodenie Kninu v roku 1995)
- 15. august Sviatok Nanebovzatie Panny Marie
- 8. október Deň nezávislosti
- 25. december 1. sviatok vianočný
- 26. december 2. sviatok vianočný
Dni pracovného pokoja
- 6. január Traja králi
- Veľkonočný pondelok (pohyblivý sviatok)
- Sviatok Božieho tela (pohyblivý sviatok)
- 1. november Sviatok všetkých svätých
Pozri aj
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Chorvátsko