Neomarxizmus: Rozdiel medzi revíziami
Bez shrnutí editace |
|||
| Riadok 2: | Riadok 2: | ||
[[Súbor:AdornoHorkheimerHabermasbyJeremyJShapiro2.png|thumb|Predstavitelia Frankfurtskej školy]] |
[[Súbor:AdornoHorkheimerHabermasbyJeremyJShapiro2.png|thumb|Predstavitelia Frankfurtskej školy]] |
||
'''Neomarxizmus''' alebo '''kultúrny marxizmus''' je súbor smerov a škôl [[Súčasná filozofia|súčasnej filozofie]] a politickej [[nová ľavica|novej ľavice]], ktorý sa značne rozšíril po roku [[1960]] a pokúšal sa spojiť [[marxizmus]] so [[Sociológia|sociológiou]], [[Novohegelovstvo|novohegelovstvom]], [[nietzsche|nietzscheovstvom]], [[filozofia života|filozofiou života]], [[Psychoanalýza|psychoanalýzou]], [[existencializmus|existencializmom]], [[Anarchizmus|anarchizmom]] atď. Kým klasický marxizmus analyzuje ekonomickú stránku kritiky kapitalizmu, neomarxistické smery sú zamerané na kritiku [[Kultúra|kultúry]] a mediálnej [[Manipulácia|manipulácie]], ktorá je zdrojom [[Odcudzenie (filozofia)|odcudzenia]].<ref>PERNÝ, L. [http://www.noveslovo.sk/c/Reflexia_masovej_kultury_u_T_W_Adorna_v_komparacii_s_Gassetovou_teoriou_davov ''Reflexia masovej kultúry u Adorna v komparácii s Gassetovou teóriou davov'']. In: Nové Slovo. 2013. ISSN 1336-2984</ref> Nastáva antropologický obrat (pozornosť na človeka) a dochádza najmä k re-interpretovaniu ranných Marxových myšlienok z diela ''Ekonomicko-filozofické rukopisy. ''Neomarxizmus nadväzuje na'' ''[[Wilhelm Reich|Wilhelma Reicha]], Georga Lukácsa, Karla Korscha, [[Antonio Gramsci|Antonia Gramsci]] alebo socialistu [[Charles Fourier|Charlesa Fouriéra]]. Dôraz sa položil na [[Kultúra|kultúrnu]] a [[Ideológia|ideologickú]] základňu, o ktorú sa opiera ekonomické a politické panstvo.<ref>BLAHA, L. ''Matrix kapitalizmu. Blíži sa revolúcia? ''Bratislava: VEDA Vydavateľstvo akadémie vied. 2011. 176 s. [http://sk.wikipedia.org/w/Special:BookSources/9788022412308 ISBN 9788022412308], s. 37</ref> Podľa teórie [[Erik Olin Wright|Erika Olina Wrighta]] je protichodné umiestnenie tried, ktoré sú začlenené do [[Max Weber|Weberovej]] sociológie, kritickej kriminológie a anarchizmu, čo je príkladom [[Synkretizmus|synkretizmu]] v neo-marxistickej teórii. <ref><span class="reference-text">SCOTT, J., MASHALL, G. ''A Dictionary of Sociology'' (neo-Marxism). Oxford University Press. 1998</span></ref> |
'''Neomarxizmus''' alebo '''kultúrny marxizmus''' je súbor smerov a škôl [[Súčasná filozofia|súčasnej filozofie]] a politickej [[nová ľavica|novej ľavice]], ktorý sa značne rozšíril po roku [[1960]] a pokúšal sa spojiť [[marxizmus]] so [[Sociológia|sociológiou]], [[Novohegelovstvo|novohegelovstvom]], [[nietzsche|nietzscheovstvom]], [[filozofia života|filozofiou života]], [[Psychoanalýza|psychoanalýzou]], [[existencializmus|existencializmom]], [[Anarchizmus|anarchizmom]] atď. Kým klasický marxizmus analyzuje ekonomickú stránku kritiky kapitalizmu, neomarxistické smery sú zamerané na kritiku [[Kultúra|kultúry]] a mediálnej [[Manipulácia|manipulácie]], ktorá je zdrojom [[Odcudzenie (filozofia)|odcudzenia]].<ref>PERNÝ, L. [http://www.noveslovo.sk/c/Reflexia_masovej_kultury_u_T_W_Adorna_v_komparacii_s_Gassetovou_teoriou_davov ''Reflexia masovej kultúry u Adorna v komparácii s Gassetovou teóriou davov'']. In: Nové Slovo. 2013. ISSN 1336-2984</ref> Nastáva antropologický obrat (pozornosť na človeka) a dochádza najmä k re-interpretovaniu ranných Marxových myšlienok z diela ''Ekonomicko-filozofické rukopisy. ''Neomarxizmus nadväzuje na'' ''[[Wilhelm Reich|Wilhelma Reicha]], Georga Lukácsa, Karla Korscha, [[Antonio Gramsci|Antonia Gramsci]] alebo socialistu [[Charles Fourier|Charlesa Fouriéra]]. Dôraz sa položil na [[Kultúra|kultúrnu]] a [[Ideológia|ideologickú]] základňu, o ktorú sa opiera ekonomické a politické panstvo.<ref>BLAHA, L. ''Matrix kapitalizmu. Blíži sa revolúcia? ''Bratislava: VEDA Vydavateľstvo akadémie vied. 2011. 176 s. [http://sk.wikipedia.org/w/Special:BookSources/9788022412308 ISBN 9788022412308], s. 37</ref> Podľa teórie [[Erik Olin Wright|Erika Olina Wrighta]] je protichodné umiestnenie tried, ktoré sú začlenené do [[Max Weber|Weberovej]] sociológie, kritickej kriminológie a anarchizmu, čo je príkladom [[Synkretizmus|synkretizmu]] v neo-marxistickej teórii. <ref><span class="reference-text">SCOTT, J., MASHALL, G. ''A Dictionary of Sociology'' (neo-Marxism). Oxford University Press. 1998</span></ref>Niektorí neomarxistickí teoretici sa snažia doplniť nedostatky ortodoxného marxizmu alebo [[dialektický materializmus|dialektického materializmu.]] Podľa filozofa J. G. Murphyho neomarxisti plne rešpektujú slobody, ktoré sú spájané s liberálnou tradíciou slobodného slova, tlače a združovania a podľa prestaviteľa analytického marxizmu Johna Roemera sú ich koncepcie takmer totožné s teóriami egalitárneho liberalizmu ([[John Rawls|Johna Rawlsa]], Amartyu Sena či Ronalda Dworkina). |
||
Neo-marxizmus patrí do širšieho rámca tzv. [[Nová ľavica|Novej ľavice]]. Korene neomarxizmu tvorí [[kritická teória]], [[analytický marxizmus]] a francúzsky štrukturalistický marxizmus. V roku 1923 vzniká vo [[Frankfurt nad Mohanom|Frankfurte nad Mohanom]] Ústav pre sociálny výskum pod vedením [[Max Horkheimer|Maxa Horkhermiera]], ktorý združuje neomarxistických mysliteľov ([[Frankfurtská škola|Frankfurstká škola]]), ktorí rozvádzajú pod vplyvom Marxa a Freuda''' [[kritická teória|kritickú teóriu]]'''. Analyzujú [[Kapitalizmus|kapitalistickú]] spoločnosť, [[masová kultúra|masovú kultúru]], kultúrny priemysel, mediálnu manipuláciu v podmienkach rastúcej [[Industrializácia|industrializácie]], [[monopolizáci|monopolizácie]] a významu [[Technológia|technológií]]. Neomarximus pristupuje kriticky i k samotnému [[Marxizmus|marxizmus]], hľadá alternatívy voči starej ľavici (pod vplyvom diskreditácie ľavicových myšlienok - [[stalinizmus]], [[byrokracia]], potlačenie maďarského povstania v roku 1956), polemizuje s [[Neopozitivizmus|neopozitivizmom]] (napr. problematika účelu technickej racionality, ktorú analyzuje [[Herbert Marcuse|Marcuse]]), [[psychoanalýza|psychoanalýzou]] [[Sigmund Freud|Sigmunda Freuda]] ([[Erich Fromm|Fromm]] je zakladateľom kultúrnej psychoanalýzy), skúma [[Hegel|Hegelovu]] dialektiku (najmä [[Max Horkheimer|Horkheimer]]), [[Heidegger|Heideggerové]] a [[Husserl|Husserlové]] myšlienkové koncepcie (najmä [[Herbert Marcuse|Marcuse]]).<ref name=":0">PERNÝ, L. ''Hudobná kontrakultúra na prelome šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov 20. storočia v kulturologickej perspektíve.''</ref> |
|||
| ⚫ | Neomarxistické koncepcie obsahuje aj neskorá fáza [[Sartre|Sartrovho]] [[Existencializmus|existencializmu]], sitoacionalizmus ([[Guy Debord]]), ale aj niektoré smery štrukturalizmu ([[Lucien Goldmann|Goldmanna]], Althusser, Foucalt), anarchistických prúdov ([[Ernst Bloch]], [[Noam Chomsky]]) a nadväzujú naň aj kultúrne štúdie (Richard Hoggart, Raymond Wiliams, E. P. Thompson), [[Alterglobalizmus|alterglobalisti]] (Antonio Negri, Michael Hardt)<ref>BLAHA, L. ''Matrix kapitalizmu. Blíži sa revolúcia? ''Bratislava: VEDA Vydavateľstvo akadémie vied. 2011. 176 s. [http://sk.wikipedia.org/w/Special:BookSources/9788022412308 ISBN 9788022412308], s. 55</ref> a [[post-marxizmus|post-marxisti]] ([[Slavoj Žižek]]). |
||
Podľa politológa a filozofa [[Ľuboš Blaha|Ľuboša Blahu]] sa neomarxisti delia sa na tzv. [[Humanizmus|'''humanistických''']]''' neomarxistov''' medzi ktorých patria John Roemer, G. A. Cohen. John Elster, Allen Buchanna, Rodney G. Peffer, Salma Avineri, Milton Fiska, Eric Olina Wright, Ziyda Husami, Richard Ameson a všetci predstavitelia [[Frankfurtská škola|Frankfurtskej školy]] (neakceptujú Marxov anti-moralizmus, pracujú s konceptom sociálne spravodlivosti a ľudských práv; patria sem prevažne analytickí marxisti) a neomarxistov rozvíjajúcich Marxov anti-moralizmus a''' ortodoxný marxizmus''', medzi ktorých patrí Allen Wood, Robert Tucker, Richard Miller, Derek Allen a Louis Althusser (patrí sem aj tzv. Tucker-Woodova téza, ktorá je v rozpore s humanistickým neomarxizmom). <ref><span class="reference-text">BLAHA, L. </span>''[http://blisty.cz/art/37081.html Čo hovoria neomarxisti o sociálnej spravodlivosti?]''[http://blisty.cz/art/37081.html ''Späť k Marxovi.'']<span class="reference-text"> Britské listy. 2007.</span></ref> |
|||
| ⚫ | Neomarxistické koncepcie obsahuje aj neskorá fáza [[Sartre|Sartrovho]] [[Existencializmus|existencializmu]], sitoacionalizmus ([[Guy Debord]]), ale aj niektoré smery štrukturalizmu ([[Lucien Goldmann|Goldmanna]], Althusser, Foucalt), ľavicovo-liberálne (egalitárny liberalizmus) a anarchistických prúdov ([[Ernst Bloch]], [[Noam Chomsky]]) a nadväzujú naň aj britské kultúrne štúdie (Richard Hoggart, Raymond Wiliams, E. P. Thompson), [[Alterglobalizmus|alterglobalisti]] (Antonio Negri, Michael Hardt)<ref>BLAHA, L. ''Matrix kapitalizmu. Blíži sa revolúcia? ''Bratislava: VEDA Vydavateľstvo akadémie vied. 2011. 176 s. [http://sk.wikipedia.org/w/Special:BookSources/9788022412308 ISBN 9788022412308], s. 55</ref> a [[post-marxizmus|post-marxisti]] ([[Slavoj Žižek]], [[Jürgen Habermas]], [[Alain Badiou]], Tariq Ali, Ernesto Screpanti, Göran Therborn, Gregory Meyerson). |
||
{{Hlavný článok|Frankfurtská škola|Nová ľavica|Kultúrna kritika|Kritická teória}} |
{{Hlavný článok|Frankfurtská škola|Nová ľavica|Kultúrna kritika|Kritická teória}} |
||
| Riadok 15: | Riadok 19: | ||
== Vplyv == |
== Vplyv == |
||
Neomarxizmus sa dostáva do popredia a praktického využitia v kontrakultúre 60. rokov, 20. storočia (revolučný rok 1968) - počas študentských revolt vo Francúzsku, Západnom Nemecku a USA (vplyv má najmä Marcusovo dielo ''Jednorozmerný človek''). Neomarixmus ovplyvnil feministické hnutia a s nimi súvisiacu emancipáciu a gendrové témy v politike, sexuálnu revolúciu, študentské hnutia a ich boj za sociálnu spravodlivosť, rasové zrovnoprávnenie v USA, rozvoj [[Environmentalizmus|environmentalizmu]] a zelenej ľavice. Významnú úlohu v prepojení teórie a šírenia ideí novej ľavice a neomarxizmu zohrali aktivisti [[Rudi Dutschke]], [[Abbie Hoffman]], [[Tariq Ali]], [[Mário Savio]] a taktiež hudobníci ako [[Bob Dylan]] a [[Joan Baezová]]. |
Neomarxizmus sa dostáva do popredia a praktického využitia v kontrakultúre 60. rokov, 20. storočia (revolučný rok 1968) - počas študentských revolt vo Francúzsku, Západnom Nemecku a USA (vplyv má najmä Marcusovo dielo ''Jednorozmerný človek''). Neomarixmus ovplyvnil feministické hnutia a s nimi súvisiacu emancipáciu a [[gender|gendrové]] témy v politike, sexuálnu revolúciu, študentské hnutia a ich boj za sociálnu spravodlivosť, rasové zrovnoprávnenie v USA, rozvoj [[Environmentalizmus|environmentalizmu]] a zelenej ľavice. Významnú úlohu v prepojení teórie a šírenia ideí novej ľavice a neomarxizmu zohrali aktivisti [[Rudi Dutschke]], [[Abbie Hoffman]], [[Tariq Ali]], [[Mário Savio]] a taktiež hudobníci ako [[Bob Dylan]] a [[Joan Baezová]].<ref name=":0" /> |
||
== Praktické pokusy == |
== Praktické pokusy == |
||
Princípy reformovanej novej ľavice (v kontexte oslobodenia sa od konzumnej spoločnosti, popretia [[Individualizmus|individualizmu]], [[Tradicionalizmus|tradicionalizmu]], [[Konzervativizmus|konzervativizmu]]) sa v praxi aplikovali v 60. rokoch, 20. storočia alternatívnym, komunitným životným štýlom, ktorý poprel tradičnú rodinu, fungoval v súlade s prírodou a stál v opozite voči [[Konzervativizmus|konzervatívnemu]] modelu spoločnosti. Experimenty sa realizovali v [[Komunálne voľby na Slovensku v roku 2006|komúnach]] v okolí [[San Francisco|San Francisca]] v [[USA]] alebo v [[NSR]] (kde vznikla Komunne 1) a ďalších miestach (buď v rámci miest alebo na vidieku). Dedičstvo týchto experimentov je tzv. [[squatter|squatterstvo]], komunitný život, čí zakladanie [[Permakultúra|permakultúrnych]] spoločenstiev. |
Princípy reformovanej novej ľavice (v kontexte oslobodenia sa od konzumnej spoločnosti, popretia [[Individualizmus|individualizmu]], [[Tradicionalizmus|tradicionalizmu]], [[Konzervativizmus|konzervativizmu]]) sa v praxi aplikovali v 60. rokoch, 20. storočia alternatívnym, komunitným životným štýlom, ktorý poprel tradičnú rodinu, fungoval v súlade s prírodou a stál v opozite voči [[Konzervativizmus|konzervatívnemu]] modelu spoločnosti. Experimenty sa realizovali v [[Komunálne voľby na Slovensku v roku 2006|komúnach]] v okolí [[San Francisco|San Francisca]] v [[USA]] alebo v [[NSR]] (kde vznikla Komunne 1) a ďalších miestach (buď v rámci miest alebo na vidieku). Dedičstvo týchto experimentov je tzv. [[squatter|squatterstvo]], komunitný život, čí zakladanie [[Permakultúra|permakultúrnych]] spoločenstiev.<ref name=":0" /> |
||
== Zdroje == |
== Zdroje == |
||
Verzia z 21:46, 16. január 2014
Neomarxizmus alebo kultúrny marxizmus je súbor smerov a škôl súčasnej filozofie a politickej novej ľavice, ktorý sa značne rozšíril po roku 1960 a pokúšal sa spojiť marxizmus so sociológiou, novohegelovstvom, nietzscheovstvom, filozofiou života, psychoanalýzou, existencializmom, anarchizmom atď. Kým klasický marxizmus analyzuje ekonomickú stránku kritiky kapitalizmu, neomarxistické smery sú zamerané na kritiku kultúry a mediálnej manipulácie, ktorá je zdrojom odcudzenia.[1] Nastáva antropologický obrat (pozornosť na človeka) a dochádza najmä k re-interpretovaniu ranných Marxových myšlienok z diela Ekonomicko-filozofické rukopisy. Neomarxizmus nadväzuje na Wilhelma Reicha, Georga Lukácsa, Karla Korscha, Antonia Gramsci alebo socialistu Charlesa Fouriéra. Dôraz sa položil na kultúrnu a ideologickú základňu, o ktorú sa opiera ekonomické a politické panstvo.[2] Podľa teórie Erika Olina Wrighta je protichodné umiestnenie tried, ktoré sú začlenené do Weberovej sociológie, kritickej kriminológie a anarchizmu, čo je príkladom synkretizmu v neo-marxistickej teórii. [3]Niektorí neomarxistickí teoretici sa snažia doplniť nedostatky ortodoxného marxizmu alebo dialektického materializmu. Podľa filozofa J. G. Murphyho neomarxisti plne rešpektujú slobody, ktoré sú spájané s liberálnou tradíciou slobodného slova, tlače a združovania a podľa prestaviteľa analytického marxizmu Johna Roemera sú ich koncepcie takmer totožné s teóriami egalitárneho liberalizmu (Johna Rawlsa, Amartyu Sena či Ronalda Dworkina).
Neo-marxizmus patrí do širšieho rámca tzv. Novej ľavice. Korene neomarxizmu tvorí kritická teória, analytický marxizmus a francúzsky štrukturalistický marxizmus. V roku 1923 vzniká vo Frankfurte nad Mohanom Ústav pre sociálny výskum pod vedením Maxa Horkhermiera, ktorý združuje neomarxistických mysliteľov (Frankfurstká škola), ktorí rozvádzajú pod vplyvom Marxa a Freuda kritickú teóriu. Analyzujú kapitalistickú spoločnosť, masovú kultúru, kultúrny priemysel, mediálnu manipuláciu v podmienkach rastúcej industrializácie, monopolizácie a významu technológií. Neomarximus pristupuje kriticky i k samotnému marxizmus, hľadá alternatívy voči starej ľavici (pod vplyvom diskreditácie ľavicových myšlienok - stalinizmus, byrokracia, potlačenie maďarského povstania v roku 1956), polemizuje s neopozitivizmom (napr. problematika účelu technickej racionality, ktorú analyzuje Marcuse), psychoanalýzou Sigmunda Freuda (Fromm je zakladateľom kultúrnej psychoanalýzy), skúma Hegelovu dialektiku (najmä Horkheimer), Heideggerové a Husserlové myšlienkové koncepcie (najmä Marcuse).[4]
Podľa politológa a filozofa Ľuboša Blahu sa neomarxisti delia sa na tzv. humanistických neomarxistov medzi ktorých patria John Roemer, G. A. Cohen. John Elster, Allen Buchanna, Rodney G. Peffer, Salma Avineri, Milton Fiska, Eric Olina Wright, Ziyda Husami, Richard Ameson a všetci predstavitelia Frankfurtskej školy (neakceptujú Marxov anti-moralizmus, pracujú s konceptom sociálne spravodlivosti a ľudských práv; patria sem prevažne analytickí marxisti) a neomarxistov rozvíjajúcich Marxov anti-moralizmus a ortodoxný marxizmus, medzi ktorých patrí Allen Wood, Robert Tucker, Richard Miller, Derek Allen a Louis Althusser (patrí sem aj tzv. Tucker-Woodova téza, ktorá je v rozpore s humanistickým neomarxizmom). [5]
Neomarxistické koncepcie obsahuje aj neskorá fáza Sartrovho existencializmu, sitoacionalizmus (Guy Debord), ale aj niektoré smery štrukturalizmu (Goldmanna, Althusser, Foucalt), ľavicovo-liberálne (egalitárny liberalizmus) a anarchistických prúdov (Ernst Bloch, Noam Chomsky) a nadväzujú naň aj britské kultúrne štúdie (Richard Hoggart, Raymond Wiliams, E. P. Thompson), alterglobalisti (Antonio Negri, Michael Hardt)[6] a post-marxisti (Slavoj Žižek, Jürgen Habermas, Alain Badiou, Tariq Ali, Ernesto Screpanti, Göran Therborn, Gregory Meyerson).
Významné diela
- Horkheimer-Adorno: Dialektika osvietenstva
- Max Horkheimer: Ku kritike inštrumentálneho rozumu
- Herbert Marcuse: Jednorozmerný človek
- Theodor Adorno: Schéma masovej kultúry
- Erich Fromm: Obraz človeka u Marxa
Vplyv
Neomarxizmus sa dostáva do popredia a praktického využitia v kontrakultúre 60. rokov, 20. storočia (revolučný rok 1968) - počas študentských revolt vo Francúzsku, Západnom Nemecku a USA (vplyv má najmä Marcusovo dielo Jednorozmerný človek). Neomarixmus ovplyvnil feministické hnutia a s nimi súvisiacu emancipáciu a gendrové témy v politike, sexuálnu revolúciu, študentské hnutia a ich boj za sociálnu spravodlivosť, rasové zrovnoprávnenie v USA, rozvoj environmentalizmu a zelenej ľavice. Významnú úlohu v prepojení teórie a šírenia ideí novej ľavice a neomarxizmu zohrali aktivisti Rudi Dutschke, Abbie Hoffman, Tariq Ali, Mário Savio a taktiež hudobníci ako Bob Dylan a Joan Baezová.[4]
Praktické pokusy
Princípy reformovanej novej ľavice (v kontexte oslobodenia sa od konzumnej spoločnosti, popretia individualizmu, tradicionalizmu, konzervativizmu) sa v praxi aplikovali v 60. rokoch, 20. storočia alternatívnym, komunitným životným štýlom, ktorý poprel tradičnú rodinu, fungoval v súlade s prírodou a stál v opozite voči konzervatívnemu modelu spoločnosti. Experimenty sa realizovali v komúnach v okolí San Francisca v USA alebo v NSR (kde vznikla Komunne 1) a ďalších miestach (buď v rámci miest alebo na vidieku). Dedičstvo týchto experimentov je tzv. squatterstvo, komunitný život, čí zakladanie permakultúrnych spoločenstiev.[4]
Zdroje
- FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
- Störig, H. J.: Malé dějiny filosofie. Praha: ZVON 1991.
- ↑ PERNÝ, L. Reflexia masovej kultúry u Adorna v komparácii s Gassetovou teóriou davov. In: Nové Slovo. 2013. ISSN 1336-2984
- ↑ BLAHA, L. Matrix kapitalizmu. Blíži sa revolúcia? Bratislava: VEDA Vydavateľstvo akadémie vied. 2011. 176 s. ISBN 9788022412308, s. 37
- ↑ SCOTT, J., MASHALL, G. A Dictionary of Sociology (neo-Marxism). Oxford University Press. 1998
- ↑ a b c PERNÝ, L. Hudobná kontrakultúra na prelome šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov 20. storočia v kulturologickej perspektíve.
- ↑ BLAHA, L. Čo hovoria neomarxisti o sociálnej spravodlivosti?Späť k Marxovi. Britské listy. 2007.
- ↑ BLAHA, L. Matrix kapitalizmu. Blíži sa revolúcia? Bratislava: VEDA Vydavateľstvo akadémie vied. 2011. 176 s. ISBN 9788022412308, s. 55