Jakovlev Jak-1
Šablóna:Lietadlo Jakovlev Jak-1 (rus. Яковлев Як-1) bolo sovietske stíhacie lietadlo používané počas druhej svetovej vojny. Pôvodne pochádzal z prototypu I-26, od neho odvodené typy tvorili najpočetnejšie stíhacie stroje sovietskeho letectva.
Vznik a vývoj
V januári 1940 dostali sovietske konštrukčné kancelárie od zodpovedných kruhov pokyn vypracovať prototypy nových stíhacích lietadiel, ktoré mali nahradiť zastarávajúce I-16 a I-153. Podľa zadaných špecifikácií sa malo jednať o moderné jednoplošníky s uzavretou kabínou a zaťahovacím podvozkom, poháňané motormi Klimov VK-105P. Sovietske letectvo k tomuto kroku pristúpilo v porovnaní so západoeurópskymi krajinami pomerne neskoro, za čo sovietske letectvo draho zaplatilo v období napadnutia krajiny nacistickým Nemeckom v lete 1941.[1] V januári 1940 vzlietol prvý z dokončených prototypov I-26. Stroj mal na rozdiel od I-22, z konštrukčnej kancelárie Lavočkin, kovovú kostru trupu a drevené krídla. Po vyladení nedostatkov zistených počas skúšobnej prevádzky bol I-26 odporučený na sériovú výrobu a to už mesiac po zalietaní prototypu. Tá sa začala koncom roku 1940, no do napadnutia krajiny nacistami nebolo k dispozícii ešte dostatok strojov a prakticky žiadni vojenskí letci, ktorí by zvládali ich pilotáž.[2] Problémy tiež spočiatku pôsobili nedostatky vo výrobe, ktoré sa však časom odstránili. Do plánov stroja bolo do roku 1941 vnesených až 8000 zmien. Ďalšie tisíce zmien boli pridané v nasledujúcich rokoch. Výrobu, ktorá bola súrená na podnet samotného Stalina, spomalil najprv nedostatok potrebných surovín či súčiastok ako boli palubné zbrane, v dôsledku sťahovania priemyslu ako aj straty mnohých rudných a banských oblastí na západe ZSSR. Typickou chybou bola vysoká tolerancia nepresnosti pri výrobe, ktorá spôsobovala, že každý stroj mal svoje nezameniteľné vlastnosti, čo neraz znamenalo rôzne dlhú ľavú a pravú podvozkovú nohu, či súčiastky, ktoré pre nepresnosť pri výrobe nepasovali na iné stroje rovnakého typu. Ranou pre výrobu bol nálet na fabriku č. 292, v ktorej sa vyrábali Jaky-1 23. júna 1943. Zaujímavé však bolo, že výroba sa po týždni rozbehla i napriek tomu, že továreň bola prakticky zrovnaná so zemou.
Verzie
Jaky-1 boli počas vojny postupne modernizované. Dvomi najvýznamnejšími verziami okrem štandardného Jaku-1 bol Jak-1B vyrábaný od októbra 1942 (4 188 vyrobených kusov), so zníženým trupom za kabínou, bublinovým krytom kabíny, jedným guľometom UBS namiesto dvoch ŠKAS, elektrickou a pneumatickou spúšťou namiesto pôvodnej mechanickej, riadiacou pákou inšpirovanou Messerschmittom Bf 109, novým optickým zameriavačom, vylepšeným chladením, motorom Klimov M-105PF s lepšími vlastnosťami v malých výškach. Jak-1M bol v podstate iba prototyp Jaku-3 s menšou plochou krídel, prepracovaným chladičom, zníženou hmotnosťou a lepším motorom.
Bojové nasadenie
V období napadnutia ZSSR 22. júna 1941 bolo k dispozícii 425 ks Jakov-1 pre ani jeden z nich však neboli k dispozícii vycvičení frontoví piloti. Mnohé zo strojov mali rôzne poruchy s ktorými sa neskúsené pozemné obsluhy nevedeli vysporiadať. Prvé verzie s motormi M-105 trpeli podobne ako ostatné motory s karburátorom na krátkodobý výpadok prísunu paliva pri zápornom preťažení. To však nič nemení na fakte, že Jaky-1 sa čoskoro na fronte osvedčili a boli na rozdiel od svojich súčastníkov ako MiG-3 a LaGG-3 veľmi obľúbené medzi posádkami. Na Jakoch-1 lietali letci legendárneho 586. IAP, do ktorého patrili i dve jediné ženské stíhacie esá Jekaterina Vasilievna Budanovová a Lidija Vladimirovna Litviaková. Stroje si vybrali spomedzi mnohých iných za svoje aj francúzski letci eskadry Normandie-Niemen, alebo poľskí letci.
Technický popis
Jak-1 bol jednomiestny jednomotorový samonosný dolnoplošník. Krídla aj chvostové plochy väčšiny sériových strojov mali drevenú kostru a preglejkový poťah. Neskoršie verzie vyrábané po roku 1942 mali kostru celokovovú. Pohyblivé chvostové plochy boli potiahnuté plátnom. Kostra trupu bola oceľová, krycie plechy boli duralové, zbytok trupu bol krytý plátnom. Radový motor poháňal trojlistú nastaviteľnú vrtuľu. Podvozok bol zaťahovací, hlavné podvozkové nohy sa sklápali do krídel, smerom k trupu, zadné koleso sa zaťahovalo do trupu.
Technické údaje Jak-1
- Rozpätie: 10,25 m
- Dĺžka: 8,48 m
- Nosná plocha: 17,15 m²
- Prázdna hmotnosť: 2 364 kg
- Vzletová hmotnosť: 2 844 kg
- Motor: Klimov M-105P s výkonom 783 kW, neskôr Klimov VK-105PA alebo PF s výkonom 880 kW.
Výkony
- Maximálna rýchlosť: 573 km/h (592 km/h - Jak-1b)
- Výstup do 5000 m: 5,3 min.
- Dostup: 9 500 m (10 050 m - Jak-1b)
- Dolet: 700 km
- Plošné zaťaženie: 168 kg/m²
- Pomer hmotnosť/výkon: 0,31 kW/kg
Výzbroj
Nesená výzbroj:
- 1x kanón ŠVAK kalibru 20 mm strieľajúci dutým hriadeľom vrtule a 2x synchronizovaný guľomet ŠKAS kalibru 7,62 mm
Podvesená výzbroj:
- 2x 100 kg bomby alebo 6 neriadených rakiet RS-82 na závesníkoch pod krídlom
Referencie
- ↑ Zbyněk Válka - Stíhací letadla 1939/45 Itálie, Francie, SSR, Československo, Polsko, Holandsko, Švédsko, Austrálie ISBN 80-7198-396-9 (str. 64 - 66)
- ↑ Václav Němeček - Vojenská letadla 3/letadla druhé světové války, Naše vojsko Praha 1992, ISBN 80-206-0117-1 (str. 28)
.svg){kind=small}