Západný front (prvá svetová vojna)

Západný front
Súčasť prvej svetovej vojny
V smere hodinových ručičiek: vľavo hore: Muži z Royal Irish Rifles sústredení v zákope tesne pred príkazom na útok, počas prvého dňa bitky na Somme; britský vojak nesie zraneného kamaráta z bojiska v prvý deň na Somme; mladý nemecký vojak počas bitky pri Ginchy; americká pechota útočiacia na nemecký bunker; nemecký ťažký bombardér Gotha G.IV; americkí vojaci s tankami Renault FT sa presúvajú v Argonnskom lese k frontovej línii počas másko-aragonskej ofenzívy
Dátum 2. august 1914 – 11. november 1918 Miesto západná a stredná Európa: Belgicko, severovýchodné Francúzsko, Alsasko-Lotrinsko, Luxembursko, západné Nemecko Výsledok Víťazstvo Dohody
Protivníci
Dohoda: Francúzsko Britské impérium Ruská ríša Taliansko (od 1915) Spojené štáty (od 1917) a ďalší	Centrálne mocnosti: Nemecko Rakúsko-Uhorsko
Velitelia
Francúzsko: Joseph Joffre Robert Nivelle Philippe Pétain Ferdinand Foch Spojené kráľovstvo: John French Douglas Haig Spojené štáty: John Pershing Belgicko: Albert I. a ďalší	Nemecko: Helmuth von Moltke Erich von Falkenhayn Paul von Hindenburg Erich Ludendorff
Straty
Vojenské straty Mŕtvych, nezvestných a ranených: 7 500 000 (z toho mŕtvych: 2 041 000) Civilné obete Mŕtvych: 534 500	Vojenské straty Mŕtvych, nezvestných a ranených: 5 500 000 (z toho mŕtvych: 1 495 000) Civilné obete Mŕtvych: 424 000
Historický portál

Západný front bolo jedno z kľúčových bojísk prvej svetovej vojny. Nemecká armáda začala front inváziou do Luxemburska a Belgicka v auguste 1914. 20. augusta Nemci obsadili hlavné mesto Belgicka Brusel. Postupne získali vojenskú kontrolu nad dôležitými priemyselnými oblasťami vo severozápadnom Francúzsku. Počiatočný nemecký postup bol zastavený v bitke na rieke Marne a po nemeckom neúspechu v bitke pri Ypres sa frontová línia ustálila. Obe znepriatelené strany bojovali pozdĺž spletitej línie opevnených zákopov siahajúcich od Severného mora po švajčiarsko-francúzsku hranicu. Táto zákopová vojna zostala relatívne statická až do roku 1917 a 1918, kedy prešla zmenami.

V rokoch 1915 až 1917 bol západný front svedkom početných ofenzív poznamenaných masívnym delostreleckým ostreľovaním a rozsiahlymi útokmi pechoty. Napriek tomuto úsiliu, zákopy, línie ostnatého drôtu, opevnené pozície kryté paľbou guľometov, a delostrelectvo spôsobili na oboch stranách ťažké straty, čo malo za následok minimálne územné zisky oboch strán vo väčšine bitiek. Medzi týmito ofenzívami boli významné hlavne: bitka o Verdun (1916) s ohromujúcim počtom 700 000 obetí, bitka na Somme (1916) s viac ako miliónom obetí a bitka pri Passchendaele (1917) so 487 000 obeťami.

Aby prekonali patovú situáciu v zákopovej vojne, obidve strany experimentovali s vtedy inovatívnymi vojenskými technológiami, ako sú chemické zbrane (hlavne jedovaté plyny), lietadlá a tanky. Vylepšená taktika spolu s postupným oslabovaním armád západného frontu vydláždila cestu k obnovenej mobilite v roku 1918. Postavenie Ústredných mocností uľahčila porážka Ruska vo vojne (Brestlitovský mier), vďaka čomu mohli stiahnuť svoje sily z východného frontu a nasadiť ich v plnej sile na západe. Nemecká jarná ofenzíva toho roku s využitím delostrelectva a tzv. infiltračné taktiky najskôr viedli k značnému postupu na západ, ale napokon v dôsledku vyčerpania ani táto nepriniesla Nemecku rozhodujúci obrat.

Neúnavný postup armád Dohody, hlavne príchod čerstvých síl zo Spojených štátov počas ofenzívy Dohody v roku 1918 spustil náhly kolaps nemeckých síl, čo prinútilo nemeckých veliteľov uznať nevyhnutnosť porážky. Nemecká vláda kapitulovala prímerím z 11. novembra 1918 a podmienky mieru následne určila Versaillská zmluva v roku 1919.

Následky

Výsledok bojov na západnom fronte prinútil nemeckú vládu a jej spojencov k hľadaniu mieru, a to aj napriek nemeckým úspechom na iných frontoch. Podmienky mierového urovnania preto určili Francúzsko, Británia a Spojené štáty počas Parížskej mierovej konferencie v roku 1919. To viedlo k podpísaniu Versaillskej zmluvy v júni 1919 delegáciou zastupujúcou novovytvorenú nemeckú vládu. Podmienky zmluvy uvalili na Nemecko ekonomické a vojenské obmedzenia. Sporná oblasť Alsaska-Lotrinska bola vrátená Francúzsku, čím sa obmedzili zdroje uhlia dostupné pre nemecký priemysel. Sarsko, ktoré sa nachádza na západnom brehu Rýna, bolo označené ako demilitarizovaná zóna a zostalo pod kontrolou Británie a Francúzska, zatiaľ čo Kielský kanál bol otvorený pre medzinárodnú plavbu. Zmluva navyše priniesla významné zmeny vo východnej Európe. Uvalila aj prísne obmedzenia na nemecké ozbrojené sily, početnosť armády bol obmedzený na 100 000 mužov. Nemecko malo zakázané zriadenie vojenského námorníctva a vojenského letectva.

Straty

Vojna v zákopoch západného frontu zanechala desiatky tisíc zmrzačených vojakov a milióny vojnových vdov. Bezprecedentné straty na životoch mali trvalý vplyv na postoj obyvateľstva k vojne, čo neskôr počas medzivojnového obdobia viedlo k neochote Spojencov viesť agresívnu politiku voči Adolfovi Hitlerovi.

V Belgicku zahynulo 30 000 civilistov. Vo Francúzsku zahynulo 40 000 civilistov vrátane 3 000 námorníkov obchodných lodí. Briti prišli o 16 829 civilných obetí, 1 260 civilistov zahynulo pri leteckých a námorných útokoch, 908 civilistov zahynulo na mori a zomrelo 14 661 príslušníkov obchodného loďstva. Ďalších 62 000 belgických, 107 000 britských a 300 000 francúzskych civilistov zomrelo v dôsledku príčin súvisiacich s vojnou.

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Západný front (prvá svetová vojna)

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Western Front (World War I) na anglickej Wikipédii.