Preskočiť na obsah

Bahamy

Upraviť odkazy
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Bahamské spoločenstvo
Vlajka Bahám Štátny znak Bahám
Vlajka Znak
Národné motto:
Forward, Upward, Onward, Together
(Vpred, nahor, ďalej, spoločne)
Štátna hymna:
March On, Bahamaland
Kráľovská hymna:
God Save the King
Miestny názov  
 • dlhý The Commonwealth of Bahamas
 • krátky Bahamas
Hlavné mesto Nassau
25°4′ s.š. 77°20′ z.d.
Najväčšie mesto Nassau
Úradné jazyky angličtina


Štátne zriadenie
hlava štátu
generálny guvernér
predseda vlády 		konštitučná monarchia
Kráľ Karol III.
Cornelius A. Smith
Philip Davis
Vznik 10. júl 1973
Rozloha
 • celková
 • voda (%) 		 
13 878 km² (155.)  
3885 km² (28 %)
Počet obyvateľov
 • odhad (2018)
 • sčítanie (2010)
 • hustota (2018) 		 
385 637 (177.)
351 461
25,21/km²
Mena Bahamský dolár ()
Časové pásmo
 • Letný čas 		(UTC-5)
(UTC)
Internetová doména .bs
Smerové telefónne číslo +1

Súradnice: 25°00′S 77°24′Z / 25°S 77,4°Z / 25; -77.4

Bahamy, dlhý tvar názvu Bahamské spoločenstvo, sú nezávislý anglicky hovoriaci štát v oblasti Karibského mora ležiaci na rovnomennom súostroví (pozri nižšie).

Bahamy sa nachádzajú v Atlantickom oceáne, východne od Floridy v USA, na sever od Kuby a na západ od britského závislého územia Turks a Caicos.

Bahamy ako sústrovie

[upraviť | upraviť zdroj]

Bahamy (-toto je normovaný názov[1]; iné názvy: Bahamské ostrovy[2], Bahamské súostrovie[3]) je súostrovie, na ktorom sa nachádza rovnomenný štát. Pozostáva z 90 ostrovov a niekoľko tisíc ostrovčekov (zdroje sa značne rozchádzajú v ich presnom počte). V širšom (najmä staršom) zmysle do tohto súostrovia patria aj ostrovy Turks a Caicos.

Staršie sa ostrovy Bahamy, najmä v španielskom prostredí, volali aj Lukajské ostrovy (iné názvy: Lucayské ostrovy, Lukajské/Lucayské súostrovie; po španielsky (Islas) Lucayas, staršie: Islas de los Lucayos[4], staršie: (Islas) Lucayos[5][6]). Názov je odvodený od indiánskeho etnika Lukajovia (Lucayovia).

V starších textoch existovali aj Bahamy (Bahamské ostrovy) v užšom zmysle, t.j. len severná časť súostrovia (t.j. ostrovy Great Bahama a Great Abaco Island s okolím), a Lukajské ostrovy v užšom zmysle, t.j. len stredná časť súostrovia (t.j. ostrovy od [vrátane] Eleuthery a Androsu po [vrátane] Long Island). Zvyšné, teda južné ostrovy súostrovia, sa volali ostrovy Passage.

Zdroje tejto kapitoly (ak vyššie nie je uvedené inak):[6][7][8][9][10][11][12][13]

Dejiny

[upraviť | upraviť zdroj]

Bahamy objavil v roku 1492 Krištof Kolumbus. Pôvodné indiánske obyvateľstvo vyhubili Španieli už v 16. storočí. Od začiatku 18. storočia boli ostrovy britskou kolóniou, s výnimkou krátkej španielskej okupácie v 80. rokoch 18. stor. Kolonisti ich osídľovali väčšinou otrokmi dovezenými z Afriky. V období prohibície sa Bahamy stali významným centrom obchodu s liehovinami. Počas druhej svetovej vojny tu Američania zriadili niekoľko vojenských základní. Korunnej kolónii Bahamám udelilo Spojené kráľovstvo nezávislosť 10. júla 1973. Hlavou štátu však zostávala až do smrti britská kráľovná Alžbeta II., po jej smrti jej syn Karol III., ktorého na ostrovoch (30 väčších, 660 menších a okolo 2400 drobných ostrovčekov) zastupuje generálny guvernér. Ústava z roku 1973 je založená na uznesení o samospráve z roku 1964, parlament sa skladá zo snemovne poslancov a senátu, ministerským predsedom sa stáva vodca väčšinovej strany. Krajina je členom Britského spoločenstva. Jeden z ostrovov - San Salvador - objavil 12. októbra 1492 Krištof Kolumbus. Roku 1671 si skupina britských osadníkov, žijúcich na Bahamách, zvolila prvého guvernéra. Roku 1718 však pristál pri ostrove guvernér menovaný anglickým kráľom a od tej doby boli Bahamy britskou kolóniou. Na tom nič nezmenila ani invázia USA (1776) či Španielov (1782 až 1783).

Po skončení americkej vojny za nezávislosť sa na Bahamy prisťahovalo mnoho Britov. Roku 1834 boli černošskí otroci prepustení na slobodu. Od roku 1841 sa v krajine volí zákonodarný orgán, od roku 1964 má ústavu zaručujúcu rozšírenú autonómiu a roku 1973 je Bahamám pridelená úplná nezávislosť.

V čele vlády bol od roku 1992 prvý nebelošský ministerský predseda Hubert Ingraham. Väčšina z 250 000 obyvateľov žije na ostrovoch Grand Bahama a New Providence, na ktorom leží aj hlavné mesto Nassau. Krajina žije z cestovného ruchu a z výhodných daňových zákonov, ktoré z nej činia jedno z finančných centier sveta.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ Názvy geografických objektov z územia mimo SR
  2. ↑ Bahamy. In: Slovenský náučný slovník I., 1932, S. 64
  3. ↑ SITA. Prevrátila sa loď s asi 200 haitskými utečencami. Pravda (Bratislava: Perex), 2009-07-28. Dostupné online [cit. 2021-01-19]. ISSN 1336-197X.
  4. ↑ Carta reducida de las islas Lucayas, ò de los Lucayos. Madrid, 1782
  5. ↑ [1]
  6. ↑ a b Lucayos. In: Masarykův slovník naučný
  7. ↑ heslá Bahamy (S. 58) a Turks a Caicos (S. 501). In: Malá encyklopédia zemepisu sveta. Bratislava: Obzor, 1977
  8. ↑ Bahamy. In: Encyclopaedia Beliana 1, S. 534
  9. ↑ CIMRHANZL, Tomas. Zeměpis pro nižši třídy střednich škol. [s.l.] : Tempsky, 1870. 206 s. Dostupné online. S. 195.
  10. ↑ Bahămas. In: Pierer's Universal-Lexikon, Band 2. Altenburg 1857, S. 177-178
  11. ↑ Bahama-Inseln. In: Brockhaus' Kleines Konversations-Lexikon, fünfte Auflage, Band 1. Leipzig 1911., S. 140
  12. ↑ Ludwig Ritter von Rittersberg. Kapesni slovnicek novinarsky a konversacni.. [s.l.] : Pospisil, 1850. 932 s. Dostupné online. S. 48-49.
  13. ↑ Lucayské soustroví. In: Ottův slovník naučný (Illustrovaná encyklopædie obecných vědomostí). [s.l.] : J. Otto, 1900. 1216 s. S. 407.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Bahamy
Tento článok týkajúci sa geografie je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Bahamy&oldid=7875302“