Brinellova skúška tvrdosti

Brinellova skúška tvrdosti alebo skúška tvrdosti podľa Brinella je jedna z metód skúšania tvrdosti materiálu. Pri tejto skúške sa do materiálu zatláča gulička zo spekaného karbidu, alebo ocele. Zatláčanie guličky prebieha rovnomerne vzrastajucou silou až na predpisanú hodnotu. Výsledok skúšky závisí od priemeru guličky, veľkosti a času zaťaženia. Skúška bola navrhnutá švédskym inžinierom Johanom Augustom Brinellom v roku 1900, a stala sa prvou široko používanou štandardizovanou skúškou tvrdosti v strojárstve a metalurgii. Skúška je v súčasnosti normalizovaná.

Podmienky skúšky

Priemer guličky býva: 10 mm, 5 mm, 2,5 mm alebo 1 mm.
Veľkosť zaťaženia:
Trvanie zaťaženia: 10 s, 30 s, 60 s alebo 180 s.

Označovanie výsledku

Tvrdosť podľa Brinella sa označuje:

HBS - ak bola použitá oceľová gulička
HBW - ak bola použitá gulička zo spekaného karbidu

Tieto písmená sa uvádzajú za hodnotu tvrdosti a doplnené su indexom, ktorý charakterizuje podmienky skúšky v tomto poradi:

priemer guličky v mm
veľkosť zaťaženia
čas pôsobenia záťaže v sekundách, ak sa líši od stanoveného času.

Normalizácia skúšky

Aktuálne je skúška normalizovaná predpismi:

STN EN ISO 6506-1: Kovové materiály. Brinellova skúška tvrdosti. Časť 1: Skúšobná metóda
STN EN ISO 6506-2: Kovové materiály. Brinellova skúška tvrdosti. Časť 2: Overovanie a kalibrácia skúšobných strojov
STN EN ISO 6506-3: Kovové materiály. Brinellova skúška tvrdosti. Časť 3: Kalibrácia tvrdomerných doštičiek
STN EN ISO 6506-4: Kovové materiály. Brinellova skúška tvrdosti. Časť 4: Tabuľky hodnôt tvrdostí

V minulosti bola normalizovaná normou ČSN resp. STN 42 0371. Táto norma bola zrušená 1.9.1993 a nahradená vyššie uvedenými.

Ďalšie metódy skúšania tvrdosti kovov

Zdroje

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Brinell scale na anglickej Wikipédii.

Hluchý M., Hrobař V.: Mechanická technológia II. SVTL Bratislava, 1963.