Dišputa o Najsvätejšej sviatosti

	Dišputa
Základné informácie
Autor	Raffael
Rok	1508 - 1509
Technika	freska
Rozmery	500 × 770 cm
Galéria	Vatikánske múzeá, Vatikán;
	Umelecký portál

Dišputa o Najsvätejšej sviatosti^[1] (tal. La disputa del Sacramento) je názov fresky talianskeho renesančného umelca Raffaela vytvorenej v rokoch 1508 - 1509. Spolu s freskami Aténska škola, Parnas a Cnosti teologické tvorí súčasť nástennej výzdoby miestnosti v Apoštolskom paláci vo Vatikáne, známej ako Stanza della Segnatura.

Významová interpretácia

Freska vo svojej významovej interpretácii vyjadruje to, čo by sme mohli nazvať hľadaním teologickej, čiže duchovnej pravdy a myšlienkovo tvorí protiváhu freske Aténska škola (namaľovanej na protiľahlej stene miestnosti), zosobňujúcej filozofickú alebo svetskú pravdu. V kresťanskej vierouke je pravda stelesnená v eucharistii, Kristovom tele, ktoré pri Poslednej večeri odkázal svojim učeníkom. Dielo malo teda navodzovať atmosféru spojenia duchovnej a svetskej zložky cirkvi, ktorej najvyšším predstaviteľom je osoba pápeža.

Kompozícia a ikonografia

Maľba je zaujímavá i po stránke kompozície. Na horizontálne členenej scéne, tvorenej spojením neba (Cirkev triumfálna) a pozemského sveta (Cirkev militantná), sa zišla mnohopočetná skupina postáv aby viedli teologickú dišputu o jedinej veci: o eucharistii uloženej v zlatej monštrancii na pozemskom oltári. Ústrednou postavou vrchnej, nebeskej časti, je vzkriesený Ježiš Kristus sediaci podľa ikonografickej tradície medzi Pannou Máriou a svätým Jánom Krstiteľom.

Nebeskú spoločnosť okrem nich tvorí skupina dvanástich postáv - apoštolov, svätcov a starozákonných patriarchov. Každá z postáv je ľahko identifikovateľná podľa oblečenia, príp. atribútu, ktorý ju charakterizuje. Po Ježišovej pravej ruke tak sedí sv. Peter, Adam, sv. Ján, Dávid, sv. Štefan a prorok Jeremiáš. Po Ježišovej ľavici sedia Abrahám, Matúš, Jakub, Mojžiš, sv. Vavrinec a Júda Makabejský. Na všetkých dozerá Boh Otec zosielajúci z neba zlaté svetlo. Po oboch stranách ho sprevádza trojica cherubínov. Kresťanská symbolika je zrejmá z ich počtu (Najsvätejšia Trojica) a rozdielnej farby oblečenia (tri teologické cnosti: čistota, pokora a chudoba).

Spojenie neba a sveta ľudí prestavuje Duch Svätý v podobe holubice so štvoricou anjelov, každý v rukách s jedným z evanjelií.

Zaujímavá skupina svätých, pápežov, biskupov ale i prostých ľudí sa zišla okolo oltára s monštranciou. Títo všetci podľa Raffaelovho podania predstavujú univerzálnu cirkev, šíriacu po svete pravdu o Kristovi.

Raffael medzi ľuďmi v dave umiestnil viacero slávnych osobností, živých aj mŕtvych. Úplne vľavo sa o zábradlie opiera architekt svätopeterskej baziliky Bramante; dlhovlasý mladík, stojaci vedľa neho bol identifikovaný ako Francesco Maria della Rovere, muž v pápežskej tiare uprene upierajúci zrak na monštranciu je pápež Gregor I. Veľký. Skupinu po ľavej strane oltára dopĺňa sv. Hieronym, bradatý muž v červenom plášti s neodmysliteľnou knihou Biblie a mladý muž kľačiaci pri oltári, ktorým je maliar Fra Angelico.

Po pravej strane oltára maliar umiestnil biskupa sv. Ambrosia, dvíhajúceho zrak k nebesiam, sv. Augustína diktujúceho poznámky svojmu sekretárovi a sv. Tomáša Akvinského v rozhovore s pápežom Inocentom III. Vedľa nich po pravej strane stojí čítajúci sv. Bonaventura a žehnajúci pápež Sixtus IV. Medzi slávnych ľudí sa dostal i básnik Dante Alighieri s vavrínovým vencom na hlave. Trochu v úzadí, spoza pleca bradatého muža, akoby nesmelo vykúka hlava Girolama Savonarolu.

Štruktúra a zloženie postáv sa vyznačuje extrémnou zrozumiteľnosťou a jednoduchosťou. Na diele badať vplyv iných umelcov: napr. v postave mladého Francesca Mariu della Rovere je zreteľný vplyv Leonardových štúdií fyziognómie ľudského tela. No postavám s ich typickým raffaelovským výrazom tváre a gestami maliar vtlačil nezameniteľnú pečať expresívnej dôstojnosti.

Pri pohľade na kompozičné rozvrhnutie diela je zreteľné Raffaelovo odlišné videnie oboch svetov. Kým spodná časť v divákovi evokuje chaotický svet ľudí (postavy sú rozmiestnené neusporiadane, živo, zdalo by sa že vášnivo diskutujú či dokonca prekrikujú sa), nebeská časť vyžaruje harmóniu a pokoj (postavy sú symetricky usadené v polkruhu na obláčikových poduškách, mierumilovne sa prizerajúc horlivej debate pod nimi).

Vieroučné posolstvo

Dielo obsahuje vieroučné posolstvo, ktoré interpretované pri pohľade zdola nahor by mohlo znieť: ľudia majú rozjímať, prijímať Najsvätejšiu sviatosť a pôsobením Ducha Svätého sa skrze Ježiša Krista dostanú k nebeskému Otcovi.

Referencie

↑ CHÂTELET, Albert; GROSLIER, Bernard Philip; PÍTROVÁ, Lucie. Svetové dejiny umenia. [s.l.] : HISTORIE DE L´ART, 1999. ISBN 2-03-509306-6. S. 365.

Pozri aj

Raffaelove siene

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Dišputa o Najsvätejšej sviatosti

Zdroje

Vatikánsky portál

kol. autorov, Muzea Watykanu, Arkady, Warszawa, 1983, ISBN 83-213-3144-0
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku La disputa del Sacramento na španielskej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).

[:SDU-1] CHÂTELET, Albert; GROSLIER, Bernard Philip; PÍTROVÁ, Lucie. Svetové dejiny umenia. [s.l.] : HISTORIE DE L´ART, 1999. ISBN 2-03-509306-6. S. 365.

[1]