Pavel Mučaji
| Pavel Mučaji | |
| básnik, spisovateľ pre deti, prekladateľ | |
| Narodenie | 11. októbra 1929 Báčsky Petrovec, Juhoslávia |
|---|---|
| Úmrtie | 12. októbra 2014 Báčsky Petrovec, Srbsko |
| Deti | Pavel Mučaji ml. |
Životopis
[upraviť | upraviť zdroj]Pavel Mučaji sa narodil v Báčskom Petrovci, kde skončil základnú školu a gymnázium. Štúdium českého a slovenského jazyka a literatúry navštevoval na Filozofickej fakulte v Belehrade. Pôsobil ako básnik, prozaik, autor pre deti, prekladateľ, redaktor časopisu Naši pionieri, riaditeľ a profesor slovenského gymnázia v Báčskom Petrovci, kde žil až do smrti. Zomrel v Báčskom Petrovci 12. októbra 2014, iba jeden deň po svojich 85. narodeninách.
Tvorba
[upraviť | upraviť zdroj]Prekladal zo srbskej, chorvátskej a slovínskej literatúry do slovenčiny, z oblasti literatúry pre deti z rusínčiny a prekladal tiež aj slovenskú literatúru do srbského jazyka. Bol členom Združenia spisovateľov Vojvodiny a členom Spolku slovenských spisovateľov v Bratislave. V poslednom období svojho pôsobenia na gymnáziu založil galériu umeleckých diel slovenských výtvarníkov vo Vojvodine, ktorá nesie meno Karola Miloslava Lehotského.
Do literatúry vstúpil v prvej polovici 50. rokov minulého storočia. Svojou básnickou tvorbou vo veľkej miere poznačil toto obdobie v literatúre vojvodinských Slovákov. Urobil to nielen básňami uverejnenými v antológii Do nových dní a nie natoľko ani svojou prvou básnickou zbierkou Bojujúce srdce (1952), ktorá bola prvou individuálnou básnickou zbierkou v povojnovom období, ale veľkým počtom uverejnených básní v časopisoch a periodikách, ktoré vydávali vojvodinskí Slováci (Nový život, Hlas ľudu, Ľudový kalendár). Básne zaradené do jeho prvej zbierky sú poznačené poetikou socialistického realizmu. Básne zo zbierky Slnečné prístrešie (1966) vo veľkej miere pokračujú v intenciách poetiky Mučajiho debutu. V knihe veršov Moja Itaka (1975) básnik svoj inšpiračný zdroj nachádza predovšetkým v historických revolučno-odbojových udalostiach z druhej svetovej vojny. V 80. rokoch minulého storočia Pavel Mučaji vydal zbierku Trvanie básnika a napísal aj šesť sonetových cyklov (Slnečné sonety, 1984; Belasé sonety, 1985; S očami v obilí, 1986; Hymny, 1987; Vymeň ma z kameňa, 1988 a Zelená loď, 1990), ktoré medziiným zaradil v roku 1990 do zbierky Belasé sonety. Poézia, akú tento básnik písal v 90. rokoch minulého storočia a ktorú potom vydal v zbierke Visuté záhrady (2001) je už celkom zbavená iluzívno-idealistického balastu z predchádzajúcich tvorivých období a nesie sa v znamení trpkého, neraz aj bolestného rekapitulovania uplynulého života. Posledná zbierka, ktorú uverejnil má názov Večer trojkráľový (2004).
Dielo
[upraviť | upraviť zdroj]Uverejnil básnické zbierky:
- Bojujúce srdce (1952),
- Slnečné prístrešie (1966),
- Moja Itaka (1975),
- Trvanie básnika (1985),
- Belasé sonety (1990),
- Visuté záhrady (2001),
- Večer trojkráľový (2004).
Napísal zbierky veršov pre deti a jednu knihu próz. Napísal hodne štúdií z oblasti kultúry juhoslovanských Slovákov.
Pavel Mučaji napísal niekoľko kníh veršov pre deti:
- Svieť slniečko veselo, 1961;
- Na vŕbovej píšťalke, 1970;
- Môj malý svet, 1979 a i.
básnických rozprávok:
- Pavúčik hrdina, 1958;
- Mušky z gumipušky, 1973;
- Povrázok, 1991 a i.
a detskej prózy:
- Máme bystrého chlapca (1971).
V ostatnom tvorivom období sa prezentoval zbierkou veršov pre deti Keby som bol vtáčkom (2004) a publikáciou o detskej literatúre Podľa duše dieťaťa (2005).