Preskočiť na obsah

COVID-19

Upraviť odkazy
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
COVID-19

Symptómy
Klasifikácia
MKCH-10U07.1 a U07.2[1]
Klinický obraz
Priebehkašeľ, horúčka, dýchavičnosť, bolesť svalov a kĺbov, únava
Príčinakoronavírus SARS-CoV-2
Postihnutý systémdýchacie cesty, v horších prípadoch aj iné orgány
Najčastejší vek výskytu65≤
Ďalší najčastejší vek výskytu0 – 65
Pozri aj Medicínsky portál

COVID-19[2][3][pozn 1] (z angl. Coronavirus Disease; iné, zdomácnené názvy: covid-19, covid, zriedkavo kovid[4]) je infekčné ochorenie vyvolané koronavírusom SARS-CoV-2 (Severe Acute Respiratory Syndrome Coronavirus 2, predtým dočasne ako 2019-nCoV), ktorý patrí do rodu Betacoronavirus.[5] Prvý raz bol identifikovaný u pacientov so závažným respiračným ochorením v decembri 2019 v čínskom meste Wu-chan, z ktorého sa rozšíril do celého sveta a spôsobil pandémiu. Postihuje hlavne dýchací systém, v ťažkých prípadoch vyvoláva ťažkú pneumóniu (zápal pľúc) a môže viesť k úmrtiu pacienta.[6][7][8] Infekcia bola potvrdená ku koncu roka 2022 u 650 miliónov ľudí, u ďalších s ľahkým priebehom, bezpríznakových alebo mimo dostupnosti zdravotnej starostlivosti sa jej prekonanie predpokladá. Počet obetí sa k tomuto dátumu prekročil 6,6 milióna.[9][10] Predpokladá sa, že skutočný počet priamych a nepriamych obetí pandémie COVID-19 môže byť aj násobne vyšší.[11]

V slovenskom vydaní MKCH-10 sa od 9. marca 2020 kóduje ako U07.1 – Potvrdená infekcia COVID-19 a U07.2 – Podozrenie z infekcie COVID-19.[12]

Pôvodca

[upraviť | upraviť zdroj]
Bližšie informácie v hlavnom článku: SARS-CoV-2

SARS-CoV-2 (predtým 2019-CoV) je betakoronavírus, patriaci do širokej skupiny koronavírusov. Je to pozitívny jednoreťazcový (+ssRNA) vírus. Koronavírusy spôsobujú ochorenia rôznej závažnosti, od prechladnutia po závažné ochorenia ako MERS (Middle East Respiratory Syndrome) a SARS (Severe Acute Respiratory Syndrome). Jeho sekvencia RNA obsahuje približne 30 000 báz. Genóm vírusu už stanovili viaceré pracoviská. Je podobný netopierím koronavírusom[7][8][13][14] a najviac koronavírusu šupinavca Pangolin-Cov.[15] Vírus SARS-CoV-2, podobne ako iné vírusy, mutáciami neustále vytvára nové varianty, nepredpokladá sa však, že by tým výrazne obmedzil účinnosť vyvinutých vakcín. Pred Vianocami 2020 vzbudila obavy hlavne vo Veľkej Británii identifikovaná mutácia vírusu v genóme línie B.1.1.7 s približne o 40 – 70 % rýchlejším rastom a vyššou náložou vírusu, ktorá je nákazlivejšia, ale nie nebezpečnejšia.V máji 2021 WHO (Svetová zdravotnícka organizácia) označila za varianty "vzbudzujúce obavy" variant alfa (predtým B.1.1.7 – "britský"), beta ("juhoafrický" B.1.351), gama (P.1, detegovaný v Brazílii) a delta ("indický" variant B.1.617), ktorý sa v roku 2021 stal dominantným[16]. Sú nákazlivejšie, môžu čiastočne unikať účinku vakcín a niektorých liekov a spôsobiť ťažší priebeh ochorenia.[17][18][19][20] V novembri 2021 sa v Juhoafrickej republike objavila varianta omikron, u ktorej je okrem vyššej nákazlivosti aj výrazne miernejší priebeh ochorenia. Táto je od konca roka 2021 celosvetovo dominantnou.[21] V lete 2022 sa stali prevládajúcimi subvarianty omikron BA4 a BA5.[11] Na Slovensku bolo vo februári 2021 zistené rozšírenie mutácie alfa ("britskej"), ktorá v marci 2021 už dominovala.[22] V auguste 2021 sa stal dominantným delta variant vírusu a začiatkom roka 2022 začalo šírenie varianty omikron v rôznych subvariantách, ktorá sa rýchlo stala dominantnou, našťastie však vzhľadom k svojim vlastnostiam nespôsobila veľmi výrazný nárast počtu hospitalizovaných a obetí.[23][24][25] [9] Koncom roka 2022 dominovala subvarianta omikronu BA.5 a ďalšie sú aj v priebehu roka 2023 pod dohľadom WHO, najmä typy XBB, ktoré sa šírili v USA a stávajú sa celosvetovo prevažujúcimi.[10][26][27]

Epidemiológia

[upraviť | upraviť zdroj]

Spôsob prenosu nákazy

[upraviť | upraviť zdroj]

Predpokladá sa, že prví pacienti sa nakazili na trhu s predajom živých zvierat vo Wu-chane (angl. Huanan Seafood Market) prenosom mutovaného koronavírusu zo zvierat. Po čase sa potvrdil prenos vírusu SARS-CoV-2 z človeka na človeka. Sú správy o detekcii protilátok proti vírusu SARS-CoV-2 u bezpríznakových osôb v Európe a USA už od leta 2019, ktoré by mohli svedčiť o vtedajšej prítomnosti vírusu v populácii, (snáď menej virulentného), ale je možnosť skríženej reakcie testu s protilátkami proti iným koronavírusom.[28][29][30]) Trvanie inkubačnej doby ochorenia je od 2 do 14 dní (medián 5,1 dní[31]). Prenos infekcie je možný aj v inkubačnej dobe, teda v období bez príznakov ochorenia.[6][32][33][34] Najrizikovejšie je obdobie 1 deň pred nástupom príznakov a potom nasledujúcich 5 dní. Vírus sa prenáša kvapôčkami sekrétu pri kašli, kýchaní a rozprávaní, ohrozené sú osoby po blízkom alebo dlhšie trvajúcom styku s nakazeným – vo vzdialenosti do 2 metrov a viac, ako štvrťhodinu. Typickými situáciami sú nákaza v spoločnej domácnosti, pri spoločnom stravovaní, oslavách, svadbách, náboženských stretnutiach, obchodných stretnutiach.[35] Podstatne vyššie riziko nákazy je v uzatvorených priestoroch, prípadne aj zle vetraných (stravovacie zariadenia, sociálne zariadenia, spoločné ubytovne, väznice)[35][36], pri hlasnom hovore, speve a pod. (zvyčajne spojený s hlučným prostredím na zábavách, diskotékach, v baroch).[37][38] Už v apríli 2020 bolo zistenél,[39] že ak odhliadneme od nemocníc, súkromných rezidencií a domovov pre seniorov, takmer všetky akcie s masívnym rozšírením ochorenia sa konali ako: (1) večierky, (2) osobné stretnutia a schôdze zoči-voči, (3) náboženské zhromaždenia, (4) športové podujatia, (5) v zariadeniach na spracovanie mäsa, (6) na lodi na mori, (7) spevácke vystúpenia, (8) pohreby. K prenosu infekcie dochádza aj kontaminovanými predmetmi. Pripúšťa sa možnosť nákazy kontaminovaným jedlom, zistilo sa aj vylučovanie vírusu močom. Choroba postihuje hlavne osoby z domácnosti a okolia chorého a zdravotníkov. Medzi pacientmi prevažujú muži, ľudia vo vyššom veku (hlavne nad 60 rokov) a s pridruženými chronickými ochoreniami, zriedkavejšie sú nakazené malé deti.[6][7][8][35]

Rozšírenie vo svete

[upraviť | upraviť zdroj]
Bližšie informácie v hlavnom článku: Pandémia ochorenia COVID-19
Počet úmrtí na COVID-19 na 100 000 obyvateľov k 18.januáru 2023

SARS-CoV-2 spôsobil začiatkom roka 2020 epidémiu, ktorá zasiahla predovšetkým mesto Wu-Chan v provincii Chu-pej v Číne. Od marca 2020 počet nakazených osôb v Číne klesol a ohniskom nákazy sa stala hlavne Európa (hlavne západná Európa a Rusko) a nasledovne USA, Brazília a ďalšie americké štáty, neskôr tiež India. Začiatkom marca 2020 naopak nastal pokles počtu nových prípadov v Číne a vo viacerých krajinách juhovýchodnej Ázie, niekde len prechodný. V októbri 2020 bol referovaný denný počet novo infikovaných osôb vo svete nad 300 000, v Európe nad 100 000. Celkový počet nakazených osôb vo svete sa od jesene 2020 počíta na desiatky miliónov a počet obetí presiahol milión. Začiatkom roka 2021 počet prípadov vo svete dosiahol hranicu 100 miliónov, počet obetí 2 milióny a pribúdali približne 4 milióny infikovaných a 100 000 obetí týždenne, z toho v Európe 1,5 milióna infikovaných a vyše 30 000 obetí týždenne.[40][41] V priebehu januára a februára 2021 sa počty nových prípadov začali významne znižovať, v európskom a americkom regióne došlo k celkovému poklesu počtu nových prípadov na polovicu a začala klesať aj úmrtnosť; trendy v jednotlivých krajinách sú však nerovnaké. Určitý pokles bol zaznamenaný aj celosvetovo,[42] začiatkom marca 2021 však sa tento priaznivý trend zastavil.[43] Nový vrchol dosiahli počty infikovaných v priebehu apríla 2021 hlavne vďaka nárastu v regióne juhovýchodnej Ázie, zvlášť v Indii[17] a potom na začiatku augusta 2021 vďaka vzostupu počtov infikovaných v Amerike a Európe. Od konca roka 2021 došlo po predchádzajúcom miernom poklese k výrazného nárastu počtu infikovaných najmä v Európe a Amerike, ale vzhľadom k vlastnostiam dominujúceho variantu omikron bez výrazného nárastu počtu obetí. V apríli 2022 je viditeľný výrazný ústup počtov infikovaných aj obetí pandémie, nasledovaný nevýraznou vlnou počas leta 2022.[11][24][13][9] Sezónny vzostup počtu ochorení vo svete, začínajúci koncom roka 2022 bol len mierny, napriek zvýšeniu počtu infikovaných v Číne a západopacifickom regióne.[26] Začiatok roka 2023 potvrdil klesajúci trend.[27]

Situácia na Slovensku

[upraviť | upraviť zdroj]
Bližšie informácie v hlavnom článku: Pandémia ochorenia COVID-19 na Slovensku

Slovensko malo 6. marca 2020 potvrdený prvý prípad ochorenia COVID-19.[40][44] Postupne pribúdajú ďalšie, v polovici marca 2020 v desiatkach denne. Mnohí odborníci sa obávali, že nízky počet pacientov s potvrdeným ochorením je dôsledkom nedostatočného testovania a 11. marca 2020 jednotlivci z radov zdravotníkov, ako aj Asociácia nemocníc Slovenska upozornili na nepripravenosť Slovenska na prichádzajúcu epidémiu.[45][46] Od 13. marca 2020 boli prijímané rozsiahle preventívne opatrenia v snahe zabrániť explozívnemu šíreniu nákazy.[47][48] Tieto pomerne prísne opatrenia výrazne obmedzili šírenie nákazy, takže na konci mája 2020 bolo na Slovensku identifikovaných okolo 1500 infikovaných osôb a 28 obetí a v priebehu leta sa tieto počty podstatne nezvýšili. Pri priaznivom vývoji epidémie boli postupne uvoľnené protiepidemické opatrenia podobne, ako v iných štátoch s priaznivým vývojom situácie.[49][50][51] Zhoršenie epidemiologickej situácie v septembri 2020 viedlo k ich sprísneniu, zjavne však k nedostatočnému a od októbra 2020 sa Slovensko zaradilo k najviac postihnutým štátom v Európe. Spočiatku pomerne malý počet obetí koncom roka 2020 podstatne vzrástol, najmä v prepočte na milión obyvateľov a začiatkom januára 2021 dosiahlo Slovensko nelichotivé svetové prvenstvo v týždennom počte úmrtí na milión obyvateľov.[52] Počty nových prípadov, hospitalizovaných a obetí sa v priebehu januára a februára 2021 významne neznížili, čo je možné pripísať okrem stále relatívne miernych a nedodržiavaných protiepidemickým opatrení aj prevládnutiu nových variánt koronavírusu.[48][53][54] Počet potvrdených obetí v apríli 2021 prekročil 10000 (2000 na 1 milión obyvateľov, pre porovnanie vtedy ich bolo v USA viac, ako 1600, Británia 1800, Česko a Maďarsko 2500, Nemecko 900).[55] Od mája 2021 sa však epidemická situácia zlepšila. Dňa 15.5.2021 bol zrušený núdzový stav a nasledovne väčšina obmedzení pohybu obyvateľstva, od polovice júna sa výskyt nových infikovaných počítal v desiatkách denne a boli len jednotlivé úmrtia (celkový počet evidovaných obetí 12,5 tis.).[56][57][58] Od konca augusta 2021 dochádza k rýchlemu rastu počtov infikovaných, k čomu prispieva aj nízka preočkovanosť populácie.[59] Počet hospitalizovaných a obetí stúpal tiež, hoci nedosahuje počty zo začiatku roka 2021. Od januára 2022 prebehol nový, veľmi výrazný nárast počtu infikovaných, súvisiaci so šírením variantu omikron. Vzhľadom k vlastnostiam tohto variantu, nebol spojený s extrémnym vzostupom počtu hospitalizácii a úmrtí a vo februári 2022 začal počet infikovaných klesať. Protiepidemické opatrenia sa začali uvoľňovať a od 21.4.2022 boli s malými výnimkami zrušené. Ich sprísnenie nebolo potrebné ani počas mierneho vzostupu počtu infikovaných a hospitalizovaných v lete roku 2022. Napriek tomu počet obetí COVID-19 na Slovensku na konci leta 2022 prekročil hranicu 20 tisíc.[60][25][61] Do konca roka 2022 nedochádza k zhoršeniu epidemickej situácie.

Testovacia súprava CDC na diagnostiku SARS-CoV-2 bola vyvinutá neobyčajne rýchlo

Patofyziológia

[upraviť | upraviť zdroj]

Koronavírusy napadajú epitelové bunky slizníc. Najčastejšie sú to len sliznice nosohltana, vtedy infekcia prebieha len s príznakmi nádchy, alebo bezpríznakovo. Býva to u osôb bez iných ochorení, vystavených menšiemu množstvu vírusových častíc. Na likvidáciu vírusu v takom prípade postačia prostriedky nešpecifickej slizničnej imunity a špecifické protilátky sa nemusia vôbec vytvoriť. Pacient už môže infikovať iných ľudí, RNA vírusu sa dá identifikovat v steroch z dýchacích ciest, ale testy na protilátky proti vírusu ostanú negatívne. Po vystavení väčšej infekčnej dávke vírusu alebo oslabenej imunite prenikne vírus do dolných dýchacích ciest a vyvolá zápal priedušiek alebo zápal pľúc. Tieto sa už prejavia horúčkou a kašľom. Pri závažnom postihnutí pľúc sa znižuje prestup kyslíka do krvi, v krvi je nedostatok kyslíka (hypoxia), objavuje sa dýchavica a stav pacienta začína byť vážny. Prvým príznakom môžu byť práve prejavy nedostatočného okysličenia mozgu – zmätenosť až bezvedomie a takíto pacienti patria k tým, ktorí náhle a nečakane umierajú. Niektorým pacientom pomôže vdychovanie kyslíka, iní vyžadujú umelú pľúcnu ventiláciu, nakoniec môže dôjsť k zlyhaniu dýchania pri syndróme akútnej respiračnej tiesne (CARDS[62] – s Covidom asociovaný ARDS). Vylučovanie vírusu je masívne a riziko nakazenia iných osôb vysoké. Po zničení pľúcneho tkaniva sa vírus dostáva do krvi a napadne ostatné orgány. Stáva sa tak až po dlhšom trvaní ochorenia. Pri tomto tzv. multiorgánovom postihnutí je stav pacienta veľmi vážny. Následkom poškodenia cievnej výstelky – endotelu sa aktivuje zrážanie krvi v cievach, aktivuje sa systémová zápalová odpoveď a hrozí smrť.[63][64][65]

Odber materiálu k PCR vyšetreniu na vírus SARS-CoV-2

Tieto patofyziologické mechanizmy vysvetľujú rôzny priebeh infekcie vírusom SARS-2-CoV. Deti sú menej postihnuté, pretože u nich je výraznejšia nešpecifická imunitná odpoveď (proti vírusovej infekcii všeobecne). U osôb s chronickými ochoreniami dolných dýchacích ciest a oslabenou imunitou (čo sú aj všetci starší ľudia) vírus ľahšie infikuje dolné dýchacie cesty. A aj zdraví jedinci môžu podľahnúť masívnej vírusovej náloži – po dlhotrvajúcom blízkom kontakte s chorými osobami, ktoré masívne vylučujú vírus v uzatvorených priestoroch alebo zdravotníci s nedostatočnými ochrannými pomôckami.

Niektoré ťažké prípady ochorenia sa spájajú s mutáciami v kľúčových imunitných génoch alebo protilátkami, ktoré napádajú telo a nie vírus.[66][67]

Príznaky

[upraviť | upraviť zdroj]
Šírenie ochorenia COVID-19, stav zo začiatku februára 2020.

Nie je presne známe, u akej časti infikovaných prebieha infekcia vírusom SARS-CoV-2 bezpríznakovo. Veľká väčšina chorých, postihnutých variantami alfa až delta mala príznaky do 11,5 dní od infikovania, pri variante omikron bola inkubačná doba do objavenia príznakov skrátená približne na polovicu.[31] Ochorenie sa prejavuje horúčkou, kašľom, slabosťou, ťažkosťami s dýchaním, popisuje sa aj strata čuchu a chuti. Väčšina pacientov má ľahký priebeh, podobný prechladnutiu. Pacienti s ťažším priebehom, spravidla tí, u ktorých sa infekcia šíri z horných do dolných dýchacích ciest a je spojená so zápalom pľúc, vyžadujú hospitalizáciu. U niektorých sa rozvinie syndróm akútnej dychovej tiesne – ARDS so zlyhávaním dýchania a nakoniec aj vitálnych funkcií.[6] Infekciu vírusom SARS-CoV-2 spočiatku nie je možné odlíšiť od iných vírusových ochorení, medzi ktoré patrí aj nádcha alebo chrípka, preto je dôležité vykonávať diagnostické testy na prítomnosť vírusu SARS-CoV-2 v horných dýchacích cestách.

Diagnostika a testovanie

[upraviť | upraviť zdroj]

Diagnóza ochorenia sa stanovuje na základe vyšetrenia RT-PCR (real-time reverzná transkripčná polymerázová reťazová reakcia) zo vzorky biologického materiálu, odobratého sterom z horných dýchacích ciest. Táto metodika deteguje genetický materiál vírusu, je vysoko citlivá a vysoko špecifická, ale pomerne drahá a pomalá. U nezanedbateľnej časti pacientov (okolo 17%) pretrváva pozitivita testu aj po dvoch týždňoch trvania choroby (prvých príznakov), následne pozitivita rýchlo klesá. V takomto prípade má dodatočnú informačnú hodnotu o vírusovej náloži hodnota Ct, zistená pri RT-PCR analýze, ktorá negatívne semikvantitatívne koreluje s množstvom zistených vírusových častíc.[68] Alternatívou je rýchly antigénový test, ktorý je menej citlivý aj menej špecifický, ale lacný, rýchly a jednoduchý. Vzhľadom na menšiu citlivosť je dôležitý správny odber materiálu. Tento test reaguje na bielkoviny na povrchu vírusu. Protilátkové testy detegujú protilátky, ktoré si organizmus vytvoril proti vírusu. Vyšetrenie protilátok proti vírusu z krvi býva pozitívne až po niekoľkých dňoch a v diagnostike akútneho ochorenia má malý význam, skôr sa používa ako dôkaz, že vyšetrovaná osoba sa stretla s infekciou vírusom SARS-CoV-2.[6][69][70][71]

Jednotlivé mutácie vírusu SARS-CoV-2 sa dajú odlíšiť len pomerne náročnou analýzou sekvencie genómu vírusu (sekvenovanie).[72]

Vírusom vyvolanú pneumóniu spoľahlivo diagnostikuje[73] alebo potvrdí röntgenové alebo CT vyšetrenie pľúc. V laboratórnych vyšetreniach sa zvykne objaviť leukopénia a lymfopénia (znížený počet bielych krviniek a ich podskupiny lymfocytov)[6][33]

Rozšírenie ochorenia COVID-19 (priebežne aktualizované).

Prevencia

[upraviť | upraviť zdroj]

V prevencii nákazy vírusom SARS-CoV-2 sa odporúča vyhnúť sa možnosti styku s infikovanými osobami, hlavne vdýchnutiu výlučkov z kašľa a kýchania alebo ich zanesením do očí, na sliznice úst alebo dýchacích ciest rukami. V rámci prevencie vydal Úrad verejného zdravotníctva SR (ÚVZ) opatrenie, v rámci ktorého sa zakazuje vychádzať a pohybovať sa na verejnosti bez prekrytia horných dýchacích ciest. Všetci občania mali povinnosť nosiť rúško[74] najprv všade mimo svojho bydliska, potom podľa stavu Covid automatu buď rúško alebo respirátor (typu FFP2) a to buď interiéri, na hromadných podujatiach aj v exteriéri alebo v exteriéri (s výnimkami). Najskôr ÚVZ propagoval ako preventívne opatrenia ROR (rúško-odstup-ruky)[75] neskôr ich rozšíril:[76] ruky sa odporúča umývať mydlom najmenej 20 sekúnd,[77] predmety, ktoré mohli prísť do styku s infekciou, treba umývať a dezinfikovať alebo zlikvidovať, treba sa vyhýbať kontaktom s ľuďmi, ktorí majú príznaky ochorenia horných dýchacích ciest a zhromaždeniam ľudí. [6][8]

Zdravotníci pracujú v ochranných odevoch so špeciálnymi filtrami, obyčajné rúška majú menšiu účinnosť (netesnosť, slabá filtrácia).

Štátne úrady zabezpečujú pri zhoršenej epidemickej situácii izoláciu chorých, karanténu ich kontaktov, obmedzujú alebo zakazujú cestovanie do a z postihnutých oblastí a preventívne vyšetrujú osoby, ktoré mohli prísť do styku s infekciou. Pri ďalšom šírení epidémie nasledujú zákazy zhromažďovania osôb, zatvorenie väčšiny obchodov a inštitúcii a nakoniec aj prísne obmedzenia pohybu osôb na verejných priestranstvách.[6][7][8] V závislosti podľa situácie môže byť obmedzený voľný pohyb osôb miestne a časovo.

Na Slovensku bol opakovane zavedený súbor opatrení – Covid automat, ktorý určoval pravidlá pre zhromažďovanie osôb podľa rizikovosti situácie v okresoch a podľa stupňa imunizácie osôb (očkovanie, prekonanie COVID-19) či overenia infekčnosti osôb testami.[78] Obmedzenie v najvyššom 3. stupni ohrozenia sprístupnilo pre neimunizované a netestované osoby len esenciálne obchody, okienkový predaj (rozvoz) z reštaurácií a možnosť zúčastniť sa obradov alebo bohoslužieb.[78] V súvislosti so zhoršovaním epidemickej situácie bol Covid automat dňa 25.11.2021 pozastavený a zavedené opäť plošné protipandemické opatrenia, ktoré sa od začiatku roka 2022 postupne rušili.[60]

Lekár v ochrannom odeve, pracujúci v nemocnici Hubei TCM Hospital.

Liečba

[upraviť | upraviť zdroj]
Zápalové ložiská v pľúcach (biele oblasti v šedom tkanive pľúc), zobrazené počítačovou tomografiou (CT pľúc)

Ako v prípade väčšiny vírusových ochorení, účinná liečba spočiatku nebola známa. Až v priebehu pandémie boli vypracované štandardné liečebné postupy, ktoré sú opakovane aktualizované.[79][80] Pacienti s ľahkými a miernymi príznakmi sú liečení symptomaticky, s prihliadnutím na skúsenosti z liečby iných vírusových ochorení a koronavírusových epidémii SARS a MERS. Nádeje, vkladané do známych antivirotík, napríklad oseltamivir, remdesivir, lopinavir, ritonavir sa zväčša nenaplnili. Remdesivir, pôvodne v USA súčasť štandardnej liečby COVID-19, je v súčasnosti určený len pre pacientov v počiatočnom štádiu ochorenia.[81][82][83][84] V septembri 2021 požiadala firma Merck o registráciu prvého orálneho (ústami podávaného) antivirotika proti COVID-19, molnupiraviru (preparát Lagevrio), ktorý však neskôr nepreukázal dostatočnú účinnosť proti variantu omikron.[85][86] V roku 2022 bol schválený pre liečbu pacientov, nevyžadujúcich hospitalizáciu preparát Paxlovid (nirmatrelvir s ritonavirom), u ktorého je dokázaná účinnosť aj proti variantu omikron a jeho subvariante BA.2.[87][88] Podľa výsledkov štúdii pri včasnom podaní znižuje úmrtnosť aj počet hospitalizácii pribižne na polovicu,[89][90] a v približne 90% prípadov zabráni ťažkému priebehu COVID-19 s potrebou hospitalizácie.[91] Z množstva pôvodne navrhovaných starších liekov sa nepreukázala účinnosť liečby kolchicínom, ani chlorochinom, ani účinnosť antiparazitika ivermektinu.[92][93][94]

Len dočasne bola dobre účinná včasná liečba prvými vyvinutými monoklonálnymi protilátkami – kombináciou casirivimab a imdevimab (REGN-COV2, Regeneron) a bamlanivimabom (LY-CoV555, Eli Lilly), ktoré blokujú väzbu spike proteínu vírusu SARS-CoV-2 na receptor ACE2. Tieto sú registrované od začiatku roku 2021 a najmä REGN-COV2 sa stal základným liekom, ktorý po včasnom podaní zabránil u väčšiny pacientov ochoreniu s ťažkým priebehom. Tieto preparáty sú však nedostatočne účinné proti variantu omikron.[95][96][97][98][99] V auguste 2022 potom boli schválené ďalšie monoklonálne protilátky s rozšíreným spektrom účinnosti, napr. bebtelovimab.[100]

Dočasná nemocnica pre pacientov s COVID-19, marec 2021, Brazília

V ťažkých prípadoch, u pacientov s postihnutím pľúc a rozvojom pneumónie je potrebná liečba podávaním kyslíka (oxygenoterapia a v najťažších prípadoch aj podpora vitálnych funkcií na jednotkách intenzívnej starostlivosti – umelá pľúcna ventilácia a pri jej zlyhaní mimotelová membránová oxygenácia (ECMO), pokiaľ je k dispozícii. Pomerne veľa pacientov, ktorých stav vyžaduje umelú pľúcnu ventiláciu, však nakoniec umiera aj napriek používaniu pokročilých protektívnych režimov umelej pľúcnej ventilácie na špičkových pracoviskách s vysoko kvalifikovaným personálom).[101][102] Mortalitu zvyšujú aj orgánové komplikácie, ktoré sa u podobných pacientov v septickom šoku vyskytujú bežne, napr. tzv. cytokínová búrka.[103] Niektoré komplikácie, napr. artériová trombóza, sa vyskytujú neobvykle často.[104] V liečbe pacientov v ťažkom stave, vyžadujúcich intenzívnu oxygenoterapiu alebo podporu dýchania je účinným liekom dávno známy dexametazon,[105] od marca 2021 obsahujú odporúčania NIH (National Institutes of Health, USA) pre takýchto pacientov aj liečbu rekombinantnou monoklonálnou protilátkou tocilizumab, prípadne sarilumab.[106][107] U pacientov, vyžadujúcich umelú pľúcnu ventiláciou alebo ECMO sa od leta 2022 štandardne odporúča kombinácia dexametazonu s baricitinibom alebo tocilizumabom.[108] Ako ďalšie účinné lieky pre pacientov, ohrozených ťažkým respiračným zlyhaním sa ukazujú tiež anakinra, rekombinantný blokátor receptorov pre interleukín (IL)-1[109] a imunomodulátory zo skupiny JAK inhibítorov, napr. baricitinib alebo tofacitinib.[110]

Na prevenciu a liečbu ochorenia je možné použiť imunomodulačný liek isoprinosine. Ten modukuje NK bunky a zvyšuje ich počet, moduluje adaptívny imunitný systém (protilátky a T-lymfocyty) a intenzívnejšie ukazuje, že napadnutá bunka je infikovaná (NK bunky ju preto lepšie a rýchlejšie zlikvidujú). [111]

Vakcinácia

[upraviť | upraviť zdroj]
Bližšie informácie v hlavnom článku: Vakcína proti chorobe COVID-19

Na výskume vakcín proti vírusu SARS-CoV-2 sa pracuje na celom svete.[112] Na konci roka 2020 bola u viacerých ukončená 3. fáza klinického skúšania, boli postupne zaregistrované vo viacerých krajinách a začala ich distribúcia. Účinnosť bola pri pôvodných variantoch vírusu SARS-CoV-2 väčšinou uspokojivá, napríklad firma Moderna udáva pri vakcíne Spikevax 94,5% účinnosť a koncern Pfizer/BioNTech pri vakcíne Comirnaty 90% účinnosť. U ďalších mutácii postupne klesala, ale po aplikácii ďalších, posilňujúcich dávok stále trval ochranný účinok proti ťažkému priebehu ochorenia. [113][114][115]

Niektoré štáty (Rusko, India, Čína) vzhľadom na rozsah epidémie, pristúpili už počas jesene 2020 k používaniu vakcín, ktoré považovali za účinné a bezpečné aj bez ukončenia 3. fázy klinických skúšok.[116][117][118][119] Rusko aj Čína označili svoje vakcíny (Sputnik V a Sinopharm Group) za účinné a bezpečné, ale nedoložili výsledky klinických skúšok podľa svetových štandardov, takže procesy jej registrácie v európskych krajinách sa stretli s prekážkami.[120] Od decembra 2020 začali s vakcináciou ďalšie štáty, napríklad Veľká Británia, USA a štáty EU vrátane Slovenska, s vakcínami výrobcov BioNTech-Pfizer, Moderna a AstraZeneca, ktoré absolvovali skrátený, ale úplný proces registrácie pre núdzové použitie.[121][122] Tieto vakcíny sú po kompletnom očkovaní s posilňovacou dávkou dostatočne účinné aj proti novým variantom vírusu SARS-CoV-2.[123][124][125] Od februára 2022 je spustená registrácia pre očkovanie dvojdávkovou proteínovou vakcínou Nuvaxovid (výrobca Novavax), v jeseni 2022 prebiehajú procesy registrácie vakcín, ktoré sú cielené aj proti novým subvariantám mutácie omikron.[126]

Určitým sklamaním sa stalo pomerne krátke trvanie ochranného účinku vakcín, ktorý sa pri vakcínach, používaných na Slovensku, rozvinie 2 týždne po podaní poslednej dávky štandardnej schémy. U vakcíny výrobcu Astra/Zeneca Vaxzevria trvá 3 mesiace, vakcíny výrobcov Pfizer/BioNTech – Comirnaty, Moderna - Spikevax a Johnson&Johnson poskytujú dostatočnú ochranu približne 6 mesiacov, Novavax až 8 mesiacov. Po podaní tretej, posilňovacej dávky sa predpokladá dostatočná ochrana pred ťažkým priebehom ochorenia COVID-19 aj pri infekcii variantami delta a omikron, jej trvanie ku začiatku roka 2022 ešte nebolo overené.[127]

Vakcinácia na Slovensku prebieha od konca roku 2020 vakcínami výrobcov Pfizer/BioNTech, AstraZeneca a Moderna, od júna 2021 do augusta 2021 bola používaná aj vakcína Sputnik V. V auguste 2021 štatistiky uvádzali 2,288 mil. osôb s prvou dávkou vakcíny a 2,056 celkovo zaočkovaných obyvateľov.[128] Vláda SR v júli 2021 oznámila motivačnú lotériu (o 1 až 100 tis. eur) pre zaočkovaných dospelých občanov[129] a taktiež program finančného odmeňovania (30 – 90 eur) sprostredkovateľom, ktorí presvedčia iných občanov k očkovaniu, v decembri potom finančné odmeny za zaočkovanie pre seniorov nad 60 rokov až do 300 €.[130]

Všetky vakcíny (podobne ako všetky lieky) majú vedľajšie účinky. V prípade tých proti COVID-19 je väčšina nežiaducich účinkov veľmi miernych. Podozrenia na nežiaduce (vedľajšie) účinky liekov vrátane vakcín sa hlásia Štátnemu ústavu pre kontrolu liečiv, ktorý ich ďalej spracúva a zasiela do spoločnej európskej databázy. Tieto hlásenia slúžia na monitorovanie bezpečnosti liekov po registrácii. V súvislosti s očkovaním proti COVID-19 bolo štátnemu ústavu k 1. februáru 2021 nahlásených 453 podozrení na nežiaduce účinky. Z toho 25 hlásení bolo vyhodnotených ako závažných.[131]

Počas leta 2022 sa vakcinácia podstatne spomalila, čiastočne v očakávaní nových vakcín s vylepšenými vlastnosťami.[132] V septembri 2022 boli v na základe stanoviska EMA schválené pre núdzové použitie prvé vakcíny novej generácie výrobcov BioNTech-Pfizer a Moderna, ktoré sú účinné aj proti subvariantám omikron BA.1, BA.4, BA.5 a aj XBB (napr. Comirnaty Original/Omicron BA.4-5, účinná voči aktuálne prevládajúcim subvariantám).[133][134][26]

Prognóza

[upraviť | upraviť zdroj]

Medián (stredná hodnota) trvania horúčky sa odhaduje na 10 dní od začiatku príznakov, u varianty omikron príznaky trvajú oveľa kratšie. Ak sa pacient dostane do nemocnice, býva to po 2 – 9 dňoch trvania choroby a pobyt v nemocnici trvá obyčajne 1 – 2 týždne, u ťažko chorých pacientov až 2 mesiace alebo končí úmrtím, ku ktorému dochádza väčšinou nie skôr, ako po 2 týždňoch hospitalizácie.[135] Smrtnosť na ochorenie COVID-19 bola pôvodne stanovená podľa WHO približne 3,4 %.[136] Údaje sú ale veľmi rôzne, v krajinách s explozívnym vývojom epidémie a nedostatočným testovaním občanov vychádzala úmrtnosť dočasne aj okolo 10 %, ale tam, kde je pandémia pod kontrolou a testovanie extenzívne, štatistiky uvádzajú aj hodnoty pod 1 %.[40][137] Umierajú hlavne pacienti starší a oslabení, trpiaci na iné závažné ochorenia, hlavne dýchacích ciest. Deti sa považujú za menej ohrozené.[6][138] Ďalšie rozdiely v úmrtnosti sa časom zistili medzi bohatými krajinami s vysokým podielom populácie vo vyššom veku (1,15 %) oproti chudobným krajinám s prevahou mladých ľudí (0,23 % – paradox afrických krajín).[139] Ťažký priebeh ochorenia mávajú pacienti s poruchami imunitného systému, napríklad pacienti s poruchou tvorby interferónu typu 1 alebo neutralizujúcimi autoprotilátkami proti nemu.[140] Trvanie a kvalita imunity po prekonanom ochorení alebo vakcinácii je stále neistá, formálne sa uznáva trvanie dostatočnej imunity pol roka, ale väčšina osôb je zrejme imúnna dlhšie. Prípady opakovanej nákazy sú zriedkavé a priebeh ochorenia býva ľahší.[141][142][143] Popisuje sa aj dlhodobé pretrvávanie príznakov po prekonaní ochorenia COVID-19 (označované tiež ako Long COVID)[144][145] a poškodenia orgánov, napr. srdca a pľúc, ktoré ale nemusia byť trvalé,[146][147] a dlhotrvajúce kognitívne defekty, zodpovedajúce poklesu IQ až o 5 – 10 bodov.[148]

Vzhľadom na dlhú inkubačnú dobu ochorenia, možnosť prenosu vírusu medzi osobami bez príznakov a laxný postup väčšiny štátov sa šírenie ochorenia vo svete nepodarilo zastaviť tak, ako pôvodne vo Wu-Chane. Vo väčšine krajín – najskôr Ameriky a Ázie, neskôr v Európe vznikla nastúpili od jesene 2020 ďalšie vlny pandémie s ešte vyššími nárastami infikovaných v súvislosti s príchodom nových mutácii vírusu, a to aj v tých, kde bola očkovaná veľká časť populácie.[11][149][17] Očakávalo sa, že k zvládnutiu pandémie dôjde po zaočkovaní podstatnej časti populácie, nakoniec sa však zdá, že pandémiu ukončí aj premorenie vysoko nákazlivým variantom omikron.[11][150] Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) pôvodne predpokladala, že zvládnutie pandémie COVID potrvá 2 roky.[17][151] Podľa vyjadrenia jej predstaviteľov z januára 2023 má k tomuto dátumu 90% svetovej populácie vytvorený určitý stupeň imunity proti SARS-CoV-2 a pandémia by mohla dospieť k svojmu koncu v priebehu roku 2023.[152] Dňa Svetová zdravotnícka organizácia oficiálne odvolala globálny stav núdze v súvislosti s ochorením COVID-19.[153] Je však zrejmé, že k eradikácii vírusu SARS-CoV-2 už nedôjde a ochorenie sa stane endemické, t. j. bude trvalo a celosvetovo rozšírené v populácii a ľudia ho budú spravidla prekonávať už v detstve, väčšinou s minimálnymi príznakmi alebo asymptomaticky.[154]

Poznámky

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ Pri použití vo vetnej súvislosti tento výraz nie je vhodné skloňovať (ako tomu je napr. pri slovnom spojení „údaje z EUROSTAT-u“); namiesto toho treba tomuto skratkovému slovu predradiť všeobecné pomenovanie „(infekčné) ochorenie“ (napr. „v dôsledku pandémie ochorenia COVID-19“). Skloňovať možno zdomácnené pomenovanie covid-19 (napr. „v dôsledku pandémie covidu-19“).[4]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ Veronika Záňová. COVID-19 KÓDOVANIE [online]. Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, Centrum pre klasifikačný systém DRG, 2021-05-07, [cit. 2021-08-11]. Dostupné online.
  2. ↑ MKCH-10 verzia: 9.3. 2020 (kód U07.1)
  3. ↑ International Committee on Taxonomy of Viruses (ICTV) [online]. talk.ictvonline.org, [cit. 2020-08-24]. Dostupné online.
  4. ↑ a b Jazyková poradňa. Ako máme písať a skloňovať názov ochorenia COVID-19 v slovenčine? Niektorí ho píšu s písmenom k... [online]. Bratislava: Petit Press, [cit. 2021-08-26]. Dostupné online.
  5. ↑ ÚVZ SR. Čo je to COVID-19 [online]. Bratislava: Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky, [cit. 2021-08-11]. Dostupné online. Archivované 2021-08-11 z originálu.
  6. ↑ a b c d e f g h i CENNIMO, David J.. 2019 Novel Coronavirus (2019-nCoV) (COVID-19). Medscape eMedicine (Medscape), 2020-02-12. Dostupné online [cit. 2020-02-13].
  7. ↑ a b c d Koronavírus 2019-nCoV [online]. Úrad verejného zdravotníctva SR, [cit. 2020-02-13]. Dostupné online. Archivované 2020-04-10 z originálu.
  8. ↑ a b c d e Coronavirus [online]. Svetová zdravotnícka organizácia, [cit. 2020-02-13]. Dostupné online. (po anglicky)
  9. ↑ a b c Weekly epidemiological update on COVID-19 - 14 September 2022 [online]. www.who.int, [cit. 2022-09-14]. Dostupné online. (po anglicky)
  10. ↑ a b Weekly epidemiological update on COVID-19 - 21 December 2022 [online]. www.who.int, [cit. 2023-01-04]. Dostupné online. (po anglicky)
  11. ↑ a b c d e Weekly epidemiological update on COVID-19 - 20 April 2022 [online]. www.who.int, [cit. 2022-04-21]. Dostupné online. (po anglicky)
  12. ↑ Národné centrum zdravotníckych informácií a štatistiky, MKCH [online]. [Cit. 2020-04-16]. Dostupné online.
  13. ↑ a b LU, Roujian; ZHAO, Xiang; LI, Juan. Genomic characterisation and epidemiology of 2019 novel coronavirus: implications for virus origins and receptor binding. The Lancet, 2020-01-30, roč. 0, čís. 0. PMID 32007145. Dostupné online [cit. 2020-02-13]. ISSN 0140-6736. DOI: 10.1016/S0140-6736(20)30251-8. (English)
  14. ↑ Innophore [online]. 2020-01-23, [cit. 2020-02-13]. Dostupné online. (po anglicky)
  15. ↑ XIAO, Kangpeng; ZHAI, Junqiong; FENG, Yaoyu. Isolation and Characterization of 2019-nCoV-like Coronavirus from Malayan Pangolins. bioRxiv, 2020-02-20, s. 2020.02.17.951335. Dostupné online [cit. 2020-03-10]. DOI: 10.1101/2020.02.17.951335. (po anglicky)
  16. ↑ Delta COVID Variant Becoming Globally Dominant, WHO Official Says [online]. Medscape, [cit. 2021-06-23]. Dostupné online. Archivované 2021-06-22 z originálu. (po anglicky)
  17. ↑ a b c d Weekly epidemiological update on COVID-19 - 6 July 2021 [online]. www.who.int, [cit. 2021-07-12]. Dostupné online. (po anglicky)
  18. ↑ Weekly epidemiological update on COVID-19 - 1 June 2021 [online]. www.who.int, [cit. 2021-06-05]. Dostupné online. (po anglicky)
  19. ↑ GOODMAN, Brenda. CDC, WHO Establish New Threat Levels for COVID-19 Variants [online]. Medscape, 2021-03-17, [cit. 2021-03-25]. Dostupné online.
  20. ↑ O'SHEA, Dawn. Delta Variant Increases Hospitalisation but Vaccines Continue to Protect [online]. Medscape, [cit. 2021-06-15]. Dostupné online. (po anglicky)
  21. ↑ Weekly epidemiological update on COVID-19 - 7 December 2021 [online]. www.who.int, [cit. 2021-12-10]. Dostupné online. (po anglicky)
  22. ↑ TASR; RTVS; SIMONA SIMANOVÁ. Britská mutácia na Slovensku dominuje, potvrdili ju v 97,3 % vzoriek [online]. Správy RTVS, [cit. 2021-03-25]. Dostupné online.
  23. ↑ Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky [online]. www.health.gov.sk, [cit. 2021-08-22]. Dostupné online.
  24. ↑ a b Weekly operational update on COVID-19 - 22 February 2022 [online]. www.who.int, [cit. 2022-02-22]. Dostupné online. (po anglicky)
  25. ↑ a b Koronavírus a Slovensko [online]. Koronavírus a Slovensko, [cit. 2022-04-21]. Dostupné online.
  26. ↑ a b c DOHENY, Kathleen. What's Next for COVID? Here's What to Know [online]. Medscape, 3.2.2023, [cit. 2023-01-04]. Dostupné online. (po anglicky)
  27. ↑ a b Weekly epidemiological update on COVID-19 - 4 May 2023 [online]. www.who.int, [cit. 2023-05-05]. Dostupné online. (po anglicky)
  28. ↑ SARS-CoV-2 was circulating in Italy before China recognized its existence [online]. News-Medical.net, 2020-11-17, [cit. 2020-12-05]. Dostupné online. (po anglicky)
  29. ↑ CRIST, Carolyn. COVID-19 Circulated in Italy Earlier Than Thought [online]. WebMD, [cit. 2020-12-05]. Dostupné online. (po anglicky)
  30. ↑ DECEMBER 2020, Rachael Rettner-Senior Writer 01. COVID-19 may have arrived in US by December 2019 [online]. livescience.com, [cit. 2020-12-05]. Dostupné online. (po anglicky)
  31. ↑ a b Lauer SA, Grantz KH, Bi Q, et al. The Incubation Period of Coronavirus Disease 2019 (COVID-19) From Publicly Reported Confirmed Cases: Estimation and Application. Ann Intern Med. 2020; [Epub ahead of print 10 March 2020]. doi: https://doi.org/10.7326/M20-0504
  32. ↑ KUPFERSCHMIDTFEB. 3, Kai; 2020; PM, 5:30. Study claiming new coronavirus can be transmitted by people without symptoms was flawed [online]. Science | AAAS, 2020-02-03, [cit. 2020-02-13]. Dostupné online. (po anglicky)
  33. ↑ a b HUANG, Chaolin; WANG, Yeming; LI, Xingwang. Clinical features of patients infected with 2019 novel coronavirus in Wuhan, China. The Lancet, 2020-01-24, roč. 0, čís. 0. PMID 31986264. Dostupné online [cit. 2020-02-13]. ISSN 0140-6736. DOI: 10.1016/S0140-6736(20)30183-5. (English)
  34. ↑ Asymptomatic Carriers of COVID-19 Make It Tough to Target [online]. Infection Control Today, [cit. 2020-03-24]. Dostupné online. Archivované 2020-03-24 z originálu. (po anglicky)
  35. ↑ a b c MUGE, Cevik. What We Have Learned About SARS-CoV-2 Transmission [online]. Medscape, 6.10.2020, [cit. 2020-10-16]. Dostupné online.
  36. ↑ HARRISON, Laird. Restaurants May Be Key Component to COVID-19 Spread [online]. Medscape, 15.9.2020, [cit. 2020-10-16]. Dostupné online.
  37. ↑ SWIFT, Rocky. Speak Softly and Spread Fewer Coronavirus Particles, Say UC Davis Researchers [online]. Medscape, 11.9.2020, [cit. 2020-09-20]. Dostupné online. Archivované 2020-10-03 z originálu.
  38. ↑ HARRISON, Laird. Restaurants May Be Key Component to COVID-19 Spread [online]. Medscape, 15.9.2020, [cit. 2020-09-20]. Dostupné online.
  39. ↑ Jonathan Kay on COVID-19: It's not the size of the event, but the behaviour that matters [online]. nationalpost, [cit. 2021-09-17]. Dostupné online. (po anglicky)
  40. ↑ a b c Novel Coronavirus (2019-nCoV) situation reports [online]. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO), [cit. 2020-03-31]. Dostupné online. (po anglicky)
  41. ↑ Weekly epidemiological update – 27 January 2021 [online]. www.who.int, [cit. 2021-02-01]. Dostupné online. (po anglicky)
  42. ↑ Weekly epidemiological update - 23 February 2021 [online]. www.who.int, [cit. 2021-02-25]. Dostupné online. (po anglicky)
  43. ↑ Weekly epidemiological update - 2 March 2021 [online]. www.who.int, [cit. 2021-03-08]. Dostupné online. (po anglicky)
  44. ↑ ČUNDERLÍKOVÁ, Jana. Koronavírus potvrdili už aj na Slovensku. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer, a.s.), 2020-03-06. Dostupné online [cit. 2020-03-06]. ISSN 1335-4418.
  45. ↑ Vyhlásenie ANS v súvislosti so šírením koronavírusu, 11.3.2020 [online]. www.asociacianemocnic.sk, [cit. 2020-03-12]. Dostupné online.
  46. ↑ Výzva zdravotníkov SR ku krokom pre zvládnutie situácie s COVID-19 [online]. Peticie.com, 2020-03-12. Dostupné online.
  47. ↑ Opatrenia Ústredného krízového štábu SR v súvislosti s ochorením COVID-19 [online]. Úrad verejného zdravotníctva SR, [cit. 2020-03-14]. Dostupné online. Archivované 2019-05-02 z originálu.
  48. ↑ a b COVID-19 [online]. www.uvzsr.sk, [cit. 2020-03-18]. Dostupné online. Archivované 2020-02-27 z originálu.
  49. ↑ Aktuálny výskyt COVID-19 na Slovensku Dátum: 02.04.2020 [online]. Úrad verejného zdravotníctva SR, [cit. 2020-04-02]. Dostupné online.
  50. ↑ TERAZ.SK. Opatrenia prijaté v SR pre nový koronavírus sa javia ako účinné [online]. TERAZ.sk, 2020-03-31, [cit. 2020-03-31]. Dostupné online.
  51. ↑ TERAZ.SK. UVOĽŇOVANIE KORONA OPATRENÍ: Tieto zmeny platia od 20. júna [online]. TERAZ.sk, 2020-06-20, [cit. 2020-06-21]. Dostupné online.
  52. ↑ Weekly epidemiological update - 12 January 2021 [online]. www.who.int, [cit. 2021-02-13]. Dostupné online. (po anglicky)
  53. ↑ Hygienické opatrenia platné počas 1. fázy [online]. Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky, [cit. 2020-09-20]. Dostupné online.
  54. ↑ Koronavírus a Slovensko [online]. Koronavírus a Slovensko, [cit. 2021-02-12]. Dostupné online.
  55. ↑ Weekly epidemiological update on COVID-19 - 23 March 2021 [online]. www.who.int, [cit. 2021-03-25]. Dostupné online. (po anglicky)
  56. ↑ Koronavírus a Slovensko [online]. Koronavírus a Slovensko, [cit. 2021-05-11]. Dostupné online.
  57. ↑ Koronavírus a Slovensko [online]. Koronavírus a Slovensko, [cit. 2021-05-16]. Dostupné online.
  58. ↑ Koronavírus a Slovensko [online]. Koronavírus a Slovensko, [cit. 2021-07-25]. Dostupné online.
  59. ↑ Koronavírus na Slovensku v číslach [online]. Koronavírus a Slovensko, [cit. 2021-09-22]. Dostupné online.
  60. ↑ a b Koronavírus a Slovensko [online]. Koronavírus a Slovensko, [cit. 2022-02-22]. Dostupné online.
  61. ↑ | covid-19 Report [online]. covid-19.nczisk.sk, [cit. 2022-09-14]. Dostupné online.
  62. ↑ NAVAS-BLANCO, Jose R.; DUDARYK, Roman. Management of ARDS due to COVID-19 infection [online]. Medscape, 2020, [cit. 2021-05-11]. Dostupné online. (po anglicky)
  63. ↑ YUKI, Koichi; FUJIOGI, Miho; KOUTSOGIANNAKI, Sophia. COVID-19 pathophysiology: A review. Clinical Immunology (Orlando, Fla.), 2020 – 6, roč. 215, s. 108427. PMID 32325252 PMCID: PMC7169933. Dostupné online [cit. 2020-05-14]. ISSN 1521-6616. DOI: 10.1016/j.clim.2020.108427.
  64. ↑ LUI, Grace; LING, Lowell; LAI, Christopher KC. Viral dynamics of SARS-CoV-2 across a spectrum of disease severity in COVID-19. The Journal of Infection, 2020-04-18. PMID 32315724 PMCID: PMC7166038. Dostupné online [cit. 2020-05-14]. ISSN 0163-4453. DOI: 10.1016/j.jinf.2020.04.014.
  65. ↑ Velký manuál od expertů z Bulovky: Jak jsme daleko s poznáním koronaviru? | Zdraví [online]. Lidovky.cz, 2020-05-07, [cit. 2020-05-14]. Dostupné online. (po česky)
  66. ↑ Auto-antibodies against type I IFNs in patients with life-threatening COVID-19 [online]. science.sciencemag.org, [cit. 2020-09-26]. Dostupné online.
  67. ↑ Inborn errors of type I IFN immunity in patients with life-threatening COVID-19 [online]. science.sciencemag.org, [cit. 2020-09-26]. Dostupné online.
  68. ↑ Understanding cycle threshold (Ct) in SARS-CoV-2 RT-PCRA guide for health protection teams [online]. Public Health Engkand, 10/2020, [cit. 2021-03-08]. Dostupné online.
  69. ↑ Testy na COVID-19: Otázky a odpovede | ŠÚKL [online]. www.sukl.sk, [cit. 2020-12-25]. Dostupné online.
  70. ↑ China Makes Over 1.7 Million Covid-19 Testing Kits per Day, Official Says [online]. Yicai Global, [cit. 2020-03-06]. Dostupné online.
  71. ↑ MCNAMARA, Damian. About 17% of COVID-19 Survivors Retest Positive on Follow-Up [online]. Medscape, 30.10.2020, [cit. 2020-11-03]. Dostupné online.
  72. ↑ Potvrdili sme prítomnosť nového britského kmeňa SARS-CoV-2 na Slovensku [online]. fmph.uniba.sk, [cit. 2021-03-08]. Dostupné online.
  73. ↑ CT provides best diagnosis for COVID-19 [online]. ScienceDaily, [cit. 2020-03-06]. Dostupné online. (po anglicky)
  74. ↑ Čo je COVID-19? [online]. Koronavírus a Slovensko, [cit. 2021-09-29]. Dostupné online.
  75. ↑ ÚVZ SR: Epidemiologickú situáciu monitorujeme, dodržiavajte zásadu ROR (rúško-odstup-ruky) [online]. www.uvzsr.sk, [cit. 2021-09-29]. Dostupné online. Archivované 2021-09-29 z originálu.
  76. ↑ ČO MUSÍTE VEDIEŤ O COVID-19: Prevencia pred ochorením (Plagát na vytlačeni) [online]. ÚVZ, [cit. 2021-09-30]. Dostupné online. Archivované 2021-12-22 z originálu.
  77. ↑ Ruky si väčšinou umývame nesprávne, tvrdí mikrobiologička. aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer, a.s.), 2020-03-06. Dostupné online [cit. 2020-03-06]. ISSN 1335-4418.
  78. ↑ a b Covid Automat [online]. automat.gov.sk, [cit. 2021-09-29]. Dostupné online.
  79. ↑ What's New [online]. COVID-19 Treatment Guidelines, [cit. 2022-04-20]. Dostupné online. Archivované 2022-04-19 z originálu. (po anglicky)
  80. ↑ Hospitalized Adults: Therapeutic Management [online]. COVID-19 Treatment Guidelines, [cit. 2022-04-20]. Dostupné online. Archivované 2022-01-09 z originálu. (po anglicky)
  81. ↑ WHO recommends against the use of remdesivir in COVID-19 patients [online]. www.who.int, [cit. 2020-11-24]. Dostupné online. (po anglicky)
  82. ↑ MCNAMARA, Damian. Large Remdesivir Study Finds No COVID-19 Survival Benefit [online]. Medscape, 2021-07-15, [cit. 2021-07-25]. Dostupné online. (po anglicky)
  83. ↑ GANDHI, Rajesh T.. Remdesivir for Treating Non-Hospitalized Patients with COVID-19. NEJM Journal Watch: Summaries of and commentary on original medical and scientific articles from key medical journals [online]. www.jwatch.org, [cit. 2022-01-20]. Dostupné online.
  84. ↑ SPC Veklury 100 mg prášok na koncentrát na inf. roztok [online]. ADC.sk, [cit. 2022-04-20]. Dostupné online.
  85. ↑ Usmernenie Ministerstva zdravotníctva SR k liečbe antivirotickým liečivom molnupiravir pri miernom až stredne ťažkom priebehu ochorenia COVID-19 [online]. SSVPL, 2022-02-07, [cit. 2022-04-20]. Dostupné online. (po anglicky)
  86. ↑ WHO updates its treatment guidelines to include molnupiravir [online]. www.who.int, [cit. 2022-04-20]. Dostupné online. (po anglicky)
  87. ↑ Ritonavir-Boosted Nirmatrelvir (Paxlovid) [online]. COVID-19 Treatment Guidelines, [cit. 2022-09-14]. Dostupné online. Archivované 2022-04-23 z originálu. (po anglicky)
  88. ↑ Súhrn charakteristických vlastností lieku Paxlovid 150 mg + 100 mg filmom obalené tablety [online]. EMA, [cit. 2022-04-20]. Dostupné online. Archivované 2022-02-17 z originálu.
  89. ↑ Merck and Ridgeback’s Investigational Oral Antiviral Molnupiravir Reduced the Risk of Hospitalization or Death by Approximately 50 Percent Compared to Placebo for Patients with Mild or Moderate COVID-19 in Positive Interim Analysis of Phase 3 Study [online]. Merck.com, [cit. 2021-10-02]. Dostupné online. (po anglicky)
  90. ↑ FISCHER, William; ERON, Joseph J.; HOLMAN, Wayne. Molnupiravir, an Oral Antiviral Treatment for COVID-19. medRxiv, 2021-06-17, s. 2021.06.17.21258639. PMID 34159342 PMCID: PMC8219109. Dostupné online [cit. 2021-10-02]. DOI: 10.1101/2021.06.17.21258639.
  91. ↑ Paxlovid: what we know about Pfizer’s Covid-19 pill [online]. www.pharmaceutical-technology.com, [cit. 2021-12-10]. Dostupné online. (po anglicky)
  92. ↑ FRELLICK, Marcia. Controversy Flares Over Ivermectin for COVID-19 [online]. Medscape, 2021-01-21, [cit. 2021-01-22]. Dostupné online.
  93. ↑ TERAZ.SK. Ministerstvo schválilo používanie ivermektínu na boj proti COVID-19 [online]. TERAZ.sk, 2021-01-27, [cit. 2021-01-27]. Dostupné online.
  94. ↑ EMA advises against use of ivermectin for the prevention or treatment of COVID-19 outside randomised clinical trials [online]. European Medicines Agency, [cit. 2021-03-25]. Dostupné online.
  95. ↑ CHEN, Peter; NIRULA, Ajay; HELLER, Barry. SARS-CoV-2 Neutralizing Antibody LY-CoV555 in Outpatients with Covid-19. New England Journal of Medicine, 2020-10-28, roč. 0, čís. 0, s. null. Dostupné online [cit. 2020-11-01]. ISSN 0028-4793. DOI: 10.1056/NEJMoa2029849.
  96. ↑ Regeneron's COVID-19 Outpatient Trial Prospectively Demonstrates that REGN-COV2 Antibody Cocktail Significantly Reduced Virus Levels and Need for Further Medical Attention | Regeneron Pharmaceuticals Inc. [online]. investor.regeneron.com, [cit. 2020-11-01]. Dostupné online. Archivované 2020-11-01 z originálu. (po anglicky)
  97. ↑ BERGMANN, Scott, J.. COVID-19 Treatment: Investigational Drugs and Other Therapies: Introduction, Antiviral Agents, Immunomodulators and Other Investigational Therapies. Medscape Emedicine, 2021-06-29. Dostupné online [cit. 2021-07-25].
  98. ↑ Metodické usmernenie k indikácii liečby protilátkami [online]. SSVPL, 2021-08-25, [cit. 2021-11-03]. Dostupné online. (po anglicky)
  99. ↑ Clinical Management Summary [online]. COVID-19 Treatment Guidelines, [cit. 2021-11-03]. Dostupné online. Archivované 2021-11-05 z originálu. (po anglicky)
  100. ↑ Anti-SARS-CoV-2 Monoclonal Antibodies [online]. COVID-19 Treatment Guidelines, [cit. 2022-09-14]. Dostupné online. Archivované 2022-01-08 z originálu. (po anglicky)
  101. ↑ COFFEY, Donavyn. German Physician Explains Alternative Ventilation for COVID-19 [online]. Medscape, 28.4.2020, [cit. 2020-04-30]. Dostupné online.
  102. ↑ SHANG, You; PAN, Chun; YANG, Xianghong. Management of critically ill patients with COVID-19 in ICU: statement from front-line intensive care experts in Wuhan, China. Annals of Intensive Care, 2020-06-06, roč. 10, čís. 1, s. 73. Dostupné online [cit. 2021-01-22]. ISSN 2110-5820. DOI: 10.1186/s13613-020-00689-1.
  103. ↑ MCNAMARA, Damian. Unexpected Results in New COVID-19 'Cytokine Storm' Data [online]. Medscape, 8.9.2020, [cit. 2020-10-16]. Dostupné online.
  104. ↑ DOTINGA, Randy. COVID-19 and Blood Clots: Inside the Battle to Save Patients [online]. Medscape, 17.9.2020, [cit. 2020-10-16]. Dostupné online.
  105. ↑ Dexamethasone reduces death in hospitalised patients with severe respiratory complications of COVID-19 | University of Oxford [online]. www.ox.ac.uk, 16.6.2020, [cit. 2020-06-18]. Dostupné online. (po anglicky)
  106. ↑ What's new [online]. COVID-19 Treatment Guidelines, [cit. 2021-03-25]. Dostupné online. Archivované 2021-06-02 z originálu. (po anglicky)
  107. ↑ Hospitalized Adults: Therapeutic Management [online]. COVID-19 Treatment Guidelines, [cit. 2021-10-02]. Dostupné online. Archivované 2022-01-09 z originálu. (po anglicky)
  108. ↑ What's New [online]. COVID-19 Treatment Guidelines, [cit. 2022-09-15]. Dostupné online. Archivované 2022-09-18 z originálu. (po anglicky)
  109. ↑ SPLETE, Heidi. Anakinra Improved Survival in Hospitalized COVID-19 Patients [online]. Medscape, 7.9.2021, [cit. 2021-10-02]. Dostupné online. (po anglicky)
  110. ↑ Kinase Inhibitors [online]. COVID-19 Treatment Guidelines, [cit. 2022-09-15]. Dostupné online. Archivované 2022-09-15 z originálu. (po anglicky)
  111. ↑ Prof. MUDr. Jiří Beran, CSc.. Isoprinosine a jeho možnosti v prevenci a v léčbě akutní respirační virové infekce včetně COVID-19 [online]. orthodont-cz.cz, [cit. 2023-12-31]. Dostupné online.
  112. ↑ Slovenská vakcína proti COVID-19 vstupuje do fázy klinického testovania – vZdravotníctve.sk [online]. Webnoviny.sk, [cit. 2020-11-16]. Dostupné online.
  113. ↑ COVID Vaccine Breakthrough Raises Hopes, Poses Logistical Headache [online]. Medscape, [cit. 2020-11-16]. Dostupné online. Archivované 2020-11-12 z originálu.
  114. ↑ TERAZ.SK. Vakcína firmy Moderna proti COVID-19 má 94,5 % účinnosť [online]. TERAZ.sk, 2020-11-16, [cit. 2020-11-16]. Dostupné online.
  115. ↑ Behind Pfizer's Vaccine, an Understated Husband-and-Wife 'Dream Team' [online]. Medscape, [cit. 2020-11-16]. Dostupné online. Archivované 2020-11-12 z originálu.
  116. ↑ JARENDRA, Jadhav. India Considers Emergency Authorisation of Vaccine as COVID-19 Cases Surge [online]. Medscape, 15.9.2020, [cit. 2020-09-20]. Dostupné online. Archivované 2020-09-17 z originálu.
  117. ↑ IVANOVA, Polina; OSBORN, Andrew. Russia's COVID-19 Vaccine Produced Antibody Response [online]. Medscape, 8.9.2020, [cit. 2020-09-20]. Dostupné online. Archivované 2020-11-28 z originálu.
  118. ↑ Russia's Sputnik V Vaccine Also Over 90% Effective: Health Ministry [online]. Medscape, [cit. 2020-11-16]. Dostupné online. Archivované 2020-11-11 z originálu.
  119. ↑ TERAZ.SK. Čínskou vakcínou proti COVID-19 zaočkovali už takmer milión ľudí [online]. TERAZ.sk, 2020-11-20, [cit. 2020-11-20]. Dostupné online.
  120. ↑ ELLIS, Ralph. Russia's COVID-19 Vaccine 91.6% Effective, Studies Show [online]. Medscape, 3.2.2021, [cit. 2021-02-05]. Dostupné online.
  121. ↑ TERAZ.SK. USA spustili vakcináciu proti COVID-19 [online]. TERAZ.sk, 2020-12-14, [cit. 2020-12-14]. Dostupné online.
  122. ↑ COVID-19 Vaccine AstraZeneca recommended for use in the EU [online]. www.astrazeneca.com, [cit. 2021-02-05]. Dostupné online. (po anglicky)
  123. ↑ Pfizer study suggests vaccine works against virus variant [online]. AP NEWS, 2021-01-08, [cit. 2021-01-08]. Dostupné online.
  124. ↑ Moderna COVID-19 Vaccine Retains Neutralizing Activity Against Emerging Variants First Identified in the U.K. and the Republic of South Africa | Moderna, Inc. [online]. investors.modernatx.com, [cit. 2021-02-01]. Dostupné online. Archivované 2021-01-31 z originálu. (po anglicky)
  125. ↑ The effects of virus variants on COVID-19 vaccines [online]. www.who.int, [cit. 2021-06-15]. Dostupné online. (po anglicky)
  126. ↑ Nuvaxovid dokumenty | ŠÚKL [online]. www.sukl.sk, [cit. 2022-02-22]. Dostupné online.
  127. ↑ How Long Do COVID-19 Vaccines Protect You? [online]. Healthline, 2021-08-31, [cit. 2022-01-21]. Dostupné online. (po anglicky)
  128. ↑ Koronavírus a Slovensko [online]. Koronavírus a Slovensko, [cit. 2021-07-12]. Dostupné online.
  129. ↑ Štatút súťaže o finančnú odmenu – očkovacia prémia [online]. [Cit. 2021-08-06]. Dostupné online. Archivované 2021-08-01 z originálu.
  130. ↑ TERAZ.SK. Poslanci schválili finančný príspevok za očkovanie pre seniorov [online]. TERAZ.sk, 2021-12-09, [cit. 2021-12-10]. Dostupné online.
  131. ↑ Vakcíny proti COVID-19: Aké sú medzi nimi rozdiely? [online]. Národné centrum zdravotníckych informácií, [cit. 2021-11-04]. Dostupné online. [nefunkčný odkaz]
  132. ↑ TERAZ.SK. Lengvarský: Na Slovensko by mali prísť vakcíny adaptované na omikron [online]. TERAZ.sk, 2022-04-20, [cit. 2022-04-20]. Dostupné online.
  133. ↑ Evropská komise schválila vakcíny upravené na omikron od Pfizeru a Moderny | Svět [online]. Lidovky.cz, 2022-09-02, [cit. 2022-09-14]. Dostupné online. (po česky)
  134. ↑ EUROPEAN MEDICINES AGENCY. Comirnaty [online]. 22.9.2022, [cit. 2022-09-24]. Dostupné online.
  135. ↑ CENNIMO, David E.. Coronavirus Disease 2019 (COVID-19) Clinical Presentation: History, Physical Examination, Complications [online]. emedicine.medscape.com, 13.10.2020, [cit. 2020-10-18]. Dostupné online. (po anglicky)
  136. ↑ WHO Director-General's opening remarks at the media briefing on COVID-19 – 3 March 2020 [online]. who.int, [cit. 2020-03-24]. Dostupné online.
  137. ↑ IOANNIDIS, John P. A.; AXFORS, Cathrine; CONTOPOULOS-IOANNIDIS, Despina G.. Population-level COVID-19 mortality risk for non-elderly individuals overall and for non-elderly individuals without underlying diseases in pandemic epicenters. Environmental Research, 2020-09-01, roč. 188, s. 109890. Dostupné online [cit. 2020-07-14]. ISSN 0013-9351. DOI: 10.1016/j.envres.2020.109890. (po anglicky)
  138. ↑ KIRTON, David. Coronavirus Outbreak May Be Over in China by April: Expert [online]. Medscape, [cit. 2020-02-14]. Dostupné online. Archivované 2020-04-15 z originálu.
  139. ↑ Report 34 – COVID-19 Infection Fatality Ratio Estimates from Seroprevalence [online]. Imperial College London, [cit. 2020-11-03]. Dostupné online. (po anglicky)
  140. ↑ LORENZ, Jonna. Autoantibodies Block Severe COVID-19 Cases [online]. Contagion Live, 2020-10-26, [cit. 2020-12-25]. Dostupné online.
  141. ↑ COVID-19 Reinfections Occur, but Remain Rare [online]. Medscape, 24.9.2020, [cit. 2020-10-16]. Dostupné online. Archivované 2020-10-07 z originálu.
  142. ↑ ELLIS, Ralph. COVID-19 Antibodies Decline Over Time, English Study Shows [online]. Medscape, 29.10.2020, [cit. 2020-11-03]. Dostupné online.
  143. ↑ PILZ, Stefan; CHAKERI, Ali; IOANNIDIS, John PA. SARS-CoV-2 re-infection risk in Austria. European Journal of Clinical Investigation, roč. n/a, čís. n/a, s. e13520. Dostupné online [cit. 2021-03-08]. ISSN 1365-2362. DOI: 10.1111/eci.13520. (po anglicky)
  144. ↑ SWIFT, Diana. COVID-19 Symptoms Can Linger for Months [online]. Medscape, 13.7.2020, [cit. 2020-10-16]. Dostupné online.
  145. ↑ BROYD, Nicky. Long COVID Defined Ahead of UK Guidelines [online]. Medscape, 2020-10-30, [cit. 2021-03-08]. Dostupné online.
  146. ↑ BECK, Debra L.. Another Study Suggests Lasting COVID-19 Impact on Heart [online]. Medscape, 18.9.2020, [cit. 2020-10-16]. Dostupné online.
  147. ↑ SALAMON, Maureen. Persistent Lung Damage Improves Gradually After COVID-19 [online]. Medscape, 11.9.2020, [cit. 2020-10-16]. Dostupné online.
  148. ↑ HAMPSHIRE, Adam; TRENDER, William; CHAMBERLAIN, Samuel R.. Cognitive deficits in people who have recovered from COVID-19 relative to controls: An N=84,285 online study. medRxiv, 2020-10-21, s. 2020.10.20.20215863. Dostupné online [cit. 2020-11-03]. DOI: 10.1101/2020.10.20.20215863. (po anglicky)
  149. ↑ Weekly operational update on COVID-19 – 30 October 2020 [online]. www.who.int, [cit. 2020-11-01]. Dostupné online. (po anglicky)
  150. ↑ ANDERSON, Roy M.; HEESTERBEEK, Hans; KLINKENBERG, Don. How will country-based mitigation measures influence the course of the COVID-19 epidemic?. The Lancet, 2020-03-09, roč. 0, čís. 0. PMID 32164834. Dostupné online [cit. 2020-03-18]. ISSN 0140-6736. DOI: 10.1016/S0140-6736(20)30567-5. (English)
  151. ↑ WHO Head Hopes Pandemic Will End Within Two Years | Voice of America – English [online]. www.voanews.com, [cit. 2020-08-26]. Dostupné online. (po anglicky)
  152. ↑ KIMBALL, Spencer. WHO says Covid remains a global emergency but pandemic could near its end in 2023 [online]. CNBC, [cit. 2023-02-19]. Dostupné online. (po anglicky)
  153. ↑ TERAZ.SK. WHO odvolala globálny stav núdze pre COVID-19 [online]. TERAZ.sk, 2023-05-05, [cit. 2023-05-05]. Dostupné online.
  154. ↑ MCNAMARA, Damian. COVID-19 of the Future: Endemic and Mostly in Young Children? [online]. Medscape, 11.8.2021, [cit. 2021-08-19]. Dostupné online. (po anglicky)

Literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri aj

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=COVID-19&oldid=7921418“