Ġgantija
| Ġgantija | |
| Ggantija, Gigantija | |
| prehistorický megalitický chrámový komplex | |
 | |
| Štát |  Malta
|
|---|---|
| Dištrikt a ostrov | Gozo (Għawdex) |
| Miestna rada (local council) |
Xagħra |
| Súradnice | 36°02′50″S 14°16′09″V / 36,047222°S 14,269167°V |
| Štýl | megalitická kultúra |
| Materiál | kameň (vápenec) |
| Výstavba | 3600 – 3000 rokov pr. Kristom |
 Svetové dedičstvo UNESCO
| |
| Názov súboru | Megalitické chrámy na Malte |
| Dátum zápisu | 1980 |
  Poloha chrámu na mape Malty.
| |
| Wikimedia Commons: Ġgantija | |
| Webová stránka: heritagemalta.org/ggantija-temples/ | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Ġgantija (iné názvy: Ggantija, Gigantija[1][2] v doslovnom preklade: Obryňa[2][3]) je prehistorický chrámový komplex megalitickej kultúry na maltskom ostrove Gozo, jeden z najstarších chrámov na svete pochádzajúci z obdobia neskorej doby kamennej približne z rokov 3600 – 3200/3000 rokov pred Kristom. Chrámový komplex sa skladá z dvoch svätýň, ktoré sú prepojené masívnym múrom. Pamiatka je súčasťou lokality svetového kultúrneho dedičstva UNESCO s názvom Megalitické chrámy na Malte.[4] Chrám bol využívaný pre kult Matky Zeme a bol pútnickým miestom ostrovnej, severoafrickej a sicílskej matriarchálnej populácie. Na mieste sa našlo niekoľko artefaktov, ktoré sú dnes uskladnené v múzeách.[5]
Opis chrámu
[upraviť | upraviť zdroj]
Komplex sa skladá z dvoch megalitických vápencových chrámov (Ġgantija I a Ġgantija II) a múra, ktorý ich obkolesuje a spája. Druhý, severný chrám (Ġgantija II) je asi o 400 až 500 rokov mladší,[6] je menší a jednoduchší. Chrámy na Malte sa často vyskytujú v páre, čo býva vysvetľované rozličnými hypotézami (dualizmus života a smrti, dospelosti a mladosti, jari a jesene, či ako prototyp dvojitosti matky a dcéry).[7] Napriek svojmu veku je stavba v pomerne dobrom stave, čo sa prejavilo najmä na múre spájajúcom chrámy.[8] Výška vonkajších múrov dosahuje výšku viac 5 metrov. Budovy sú vystavané z obrovských kameňov vážiacich často niekoľko desiatok ton.[5] Stavitelia použili dva maltské typy vápenca. Jemnejší vápenec Globigerina bol použitý na vnútorné vybavenie chrámu (napr. oltáre) a odolný vápenec typu Coralline využili pri výstavbe múrov chrámu.[8][7]
Chrámy pozostávajú z centrálneho koridoru a bočných apsidovitých výklenkov.[8] Ich plán tvarom pripomína ženskú postavu Matky Zeme s bujnými bokmi a poprsím. Starší a väčší chrám má zadné komory rozsiahlejšie než predné, mladší chrám má objemovo väčšie predné výklenky.[3] Fragmenty obsahujúce červený oker potvrdzujú, že vnútorné priestory chrámov boli pôvodne omietnuté. Uctievanie plodnosti okrem červenej farby ďalej naznačujú aj vyryté symboly hadov a nájdené artefakty (figúrky so znakmi plodnosti).[5] Chrám bol využívaný na rituály spojené so smrťou a renegeráciou,[7] či znovuzrodením (osoby do chrámu vstúpili pomyselnou maternicou bohyne a znovu z nej vyšli).[5] Vnútorné priestory boli vybavené na posvätné úkony a rituály. Nachádzajú sa v nich oltáre a niky, v podlahách chrámového komplexu sa našlo niekoľko libačných dier, do ktorých sa liali tekuté obety. V chráme sa navyše nachádzali aj kozuby na oheň, a nájdené zvyšky zvieracích kostí vedú k úvahám, že rituály zahŕňali obetovanie zvierat.[8]
Výstavba
[upraviť | upraviť zdroj]Podľa miestnych legiend bol chrám postavený v priebehu jednej noci a jedného dňa obryňou menom Sunsuna, ktorá mala kamene z ktorých bol chrám postavený nosiť na svojej hlave a popri tom sa mala starať o dieťa.[5] V skutočnosti chrámový komplex postavilo miestne obyvateľstvo postupne v období praveku, niekoľko rokov storočí pred výstavbou Stonehenge, či egyptských pyramíd. Podobne ako pri iných stavbách sa uvažovalo o tom, ako stavitelia chrámu preniesli stavebný materiál z miesta jeho pôvodu na stavenisko. Pravdepodobnou je teória, že materiál bol dopravený na guľatých kameňoch podobných delovým guliam, ktoré sa našli v chráme.[5]
Galéria
[upraviť | upraviť zdroj]-
Chrám z vonkajšej strany -
Chrám z vonkajšej strany -
Vstup do chrámu -
Vápencové kamene použité pri stavbe -
Kamenné gule, ktoré zrejme slúžili na presun ťažkého stavebného materiálu -
Replika figúrky dvojitej bohyne nájdená v chráme -
Figúrky z chrámu
_110.JPG)
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ 1000 divov sveta. Poklady ľudstva na piatich kontinentoch. Bratislava : Ikar, 2005. ISBN 8055110883. S. 100.
- ↑ a b NOBLE, Vicki. The Double Goddess: Women Sharing Power. Rochester : Inner Traditions / Bear & Company, 2003. Female giant. Dostupné online. ISBN 978-1-59143-011-7. (po anglicky)
- ↑ a b GIPPERT, Rainer. Malta: Ur- und frühgeschichtliche Denkmäler. [s.l.] : BookRix, 2014. Dostupné online. ISBN 978-3-7309-9341-5. Kapitola Die grossen Tempel. (po nemecky)
- ↑ Megalithic Temples of Malta [online]. UNESCO World Heritage Centre, [cit. 2020-05-26]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ a b c d e f BROCKMAN, Norbert. Encyclopedia of Sacred Places. Santa Barbara : ABC-CLIO, 2011. ISBN 978-1-59884-654-6. S. 184. (po anglicky)
- ↑ MCDONALD, Neil. Malta & Gozo A Megalithic Journey. Morrisville : Lulu Press, 2016. ISBN 978-1-326-59835-8. S. 334. (po anglicky)
- ↑ a b c GIMBUTAS, Marija. The Living Goddesses. Berkeley : University of California Press, 2001-01-12. Dostupné online. ISBN 978-0-520-22915-0. S. 93, 95. (po anglicky)
- ↑ a b c d Heritage Malta [online]. [Cit. 2020-05-26]. Dostupné online. (po anglicky)
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ġgantija
