Diorit

Diorit vyvreté horniny
Diorit
Zloženie
Hlavné minerály	plagioklas, amfibol, biotit, pyroxén, kremeň, olivín, mikroklín
Akcesórie	zirkón, magnetit, ilmenit, apatit, sulfidy
Vlastnosti
Textúra	stredne zrnitá až jemnozrnná, zriedkavo porfyrická
Farba	sivá, sivozelená
Portál vied o Zemi

Diorit je sivá intermediárna hlbinná vyvretá hornina, obsahujúca hlavne plagioklas (najmä andezín) a Fe-Mg minerály, najčastejšie amfibol, biotit alebo augit. Je hlbinným ekvivalentom andezitu. Často je ho makroskopicky ťažké odlíšiť od gabra.

Vlastnosti

Diorit je z geochemického hľadiska alkalicko-vápenatá intermediárna hornina s obsahom SiO₂ približne 65%. Mineralogicky obsahuje asi 50% Ca-Na živcov, z ktorých je väčšina plagioklasového radu. Dominujúci andezín, v malom množstve sa vyskytuje i mikroklín. Asi 5% obsahu môže tvoriť kremeň. Asi štvrtinu objemu tvorí amfibol hlavne hornblend a v menšej miere tmavá sľuda biotit. Môže obsahovať aj minerály skupiny pyroxénu, najmä augit. Z tmavých minerálov tu možno zriedkavo nájsť i olivín alebo granát. Akcesorické sú hlavne zirkón, apatit, magnetit, ilmenit a sulfidické minerály. Je často sivej, tmavej sivej až sivo-zelenej farby. Zelený odtieň je obyvkle spôsobený chloritizáciou. Diorit patrí medzi prechodné typy vyvretých hornín, ktoré sa často prestupujú s horninami podobného zloženia. Variety chudobné na tmavé minerály sa označujú leukodiorit. Ak je prítomný olivín a na železo bohatý augit, hornina prechádza do melanodioritu, ktorý je veľmi blízky gabru. Podobne v prípade, že je v hornine zvýšený obsah kremeňa, možno hovoriť o kremennnom diorite alebo ak je kremeňa viac než 20%, označuje sa hornina ako tonalit. Ak je vo významnejšom množstve prítomný okrem kremeňa aj ortoklas (draselný živec) hornina sa označuje monzodiorit alebo granodiorit.

Vznik

Vznik dioritu je často spojený s väčšími granitoidnými alebo gabrovými intrúziami. Diority tiež vznikajú pri parciálnom tavení mafických hornín nad subdukčnými zónami. Často vzniká a tvorí batolity vo vulkanických oblúkoch, pohoriach kordiliérového typu ako sú napríklad Andy. Jeho výlevná forma je podstatne častejšia a označuje sa ako andezit.

Použitie

Diorit v QAPF diagrame

Diorit je veľmi pevná hornina. V starovekom Egypte boli dioritové nástroje používané na opracovávanie granitu. Používal sa tiež po vyleštení na trvácne predmety. Známa je najmä stéla z tmavého dioritu s vytesaným Chammu-rabiho zákonníkom, ktorá sa dnes nachádza v Louvri. Diorit bol na podobné účely používany po celom Blízkom východe v starovekom Egypte, Babylonii, Asýrii a Sumer. Sargon Akkadský, kvôli ložiskám dioritu viedol niekoľko vojen.

Dnes sa diorit používa ako stavebný a obkladový kameň, pre svoju tvrdosť a odolnosť. Ako drvina je vhodný do betónov.

Výskyt

Diorit je pomerne vzácny, jeho najvýznamnejší výskyt vo svete je v okolí mesta Sondrio v Taliansku; Durínsku a Sasku v Nemecko. Tiež vo Fínsku, Rumunsku, severovýchodnom Turecku, strednom Švédsku, Škótsku, ostrove Guernsey v Lamanšskom prielive, pohorí Darrans range na Novom Zélande a v Andách. V USA sa nachádza v provincií Basin and Range, v štáte Minnesota a Montana. Na Korzike sa vyskytujúca orbikulárna varieta sa označuje napoleonit alebo korzit.

V Česku sú typické v Sliezsku, v dyjskom masíve pri Znojme, alebo pri Nasavrkoch, Mutěníne a v kdyňskom komplexe.

Na Slovensku sa vyskytujú len v malej miere v Nízkych a Vysokých Tatrách, Malých Karpatoch, v Štiavnických vrchoch. Na niektorých miestach vo veporiku a v Spišsko-gemerskom rudohorí.

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Diorit