Vlasy Bereniky
| Vlasy Bereniky | |
 | |
| Latinský názov | Coma Berenices |
|---|---|
| Skratka | Com |
| Genitív | Comae Berenices |
| Symbolické vyjadrenie | vlasy kráľovnej Bereniky |
| Rektascenzia | 12,76h |
| Deklinácia | 21,83° |
| Plocha | 386 štvorcových stupňov Poradie: 42 |
| Počet hviezd (magnitúda < 3) | 0 |
| Najjasnejšia hviezda | β Com (Zdanl. magnitúda 4,26) |
| Meteorický roj | |
| Susedné súhvezdia | |
| Viditeľné na zemepisnej šírke +90° a −57° Najlepšie viditeľné o 21:00 počas mesiaca Máj | |
| Horná kulminácia o 24:00 | 29. marec |
| Dolná kulminácia o 24:00 | 28. september |
Vlasy Bereniky sú jedno z 88 súhvezdí modernej astronómie. Známe je už od staroveku. Johann Bayer ho v roku 1603 zobrazil vo svojom atlase Uranometria a pomohol tak k jeho rozšíreniu.
Legenda
[upraviť | upraviť zdroj]Podľa legendy sú to vlasy krásnej Bereniky, egyptskej kráľovnej. Keď bol jej manžel kráľ Ptolemaios Euergetes na nebezpečnej vojnovej výprave proti Asýrčanom, sľúbila Berenika bohyni Afrodite ako dar svoje krásne vlasy, ak sa jej manžel vráti z boja živý a zdravý. Keď sa tak stalo, dodržala Berenika svoje slovo, odstrihla si svoje nádherné kučery a uložila do Venušinho chrámu. Na druhý deň sa kráľovnine vlasy z chrámu stratili. Kráľovský astronóm Grék Konón z ostrova Samos tvrdil, že ich sama Venuša umiestnila medzi hviezdy. Na dôkaz toho ukázal rozhnevanému kráľovi stratené kučery na oblohe. Polichotený kráľ a kráľovná tomu uverili a chrámovým strážcom, ktorí mali byť za stratenie vlasov potrestaní, ich nedbalosť odpustili. Astronómom tak pribudlo na oblohe ďalšie súhvezdie – Vlasy Bereniky. Eratosthenes z Kyrény v 2. storočí pred Kr. nazýval toto súhvezdie Vlasy Ariadny.
Hviezdy
[upraviť | upraviť zdroj]Hviezda alfa sa nazýva Diadém a má jasnosť len 5,2 mag. Je to dvojhviezda. Ďalšie dvojhviezdy sú napríklad 17, 24 a 12 Comae Berenices.
Najjasnejšia hviezda Vlasov Bereniky je beta alebo 43 Com. R Comae Berenices je premenná hviezda typu Mira Ceti.
Súhvezdie neobsahuje veľa jasných hviezd, z ktorých však niektoré tvoria riedku otvorenú hviezdokopu. Táto kopa sa označuje ako Coma alebo, podľa Melottovho katalógu, Mel 111. Obsahuje asi 30 hviezd, od Zeme je vzdialená približne 260 svetelných rokov, takže patrí medzi naše najbližšie otvorené hviezdokopy. Jej najjasnejšia hviezda je 12 Comae Berenices s jasnosťou 4,8 magnitúd, najslabšie hviezdy dosahujú 10. magnitúdu.
Objekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Hoci je toto súhvezdie málo plošne rozložité, nachádza sa v ňom veľa galaxií, pretože leží kolmo k rovine Galaxie. Leží v ňom severný galaktický pól so súradnicami rektascenzia = 12 h 42´, deklinácia = +28°.
V súhvezdí sa okrem galaxií nachádza aj jedna jasná guľová hviezdokopa M 53. Leží v zdanlivej blízkosti hviezdy Diadém. NGC 4147 je tiež guľová hviezdokopa, ale jej jasnosť je iba 10 magnitúd.
V tomto súhvezdí sa nachádza tzv. Kopa galaxií Coma. Je to obrovská kopa galaxií vo vzdialenosti asi 350 miliónov svetelných rokov. Najznámejšia galaxia je M64 Čiernooká galaxia. Do súhvezdia zasahuje aj časť Kopy galaxií Virgo. Patria do nej galaxie M85, M88, M91 a M100.
Poloha
[upraviť | upraviť zdroj]Vlasy Bereniky je nenápadné malé jarné súhvezdie. Rozprestiera sa medzi Denebolou zo súhvezdia Lev a Arktúrom v Pastierovi. Jeho hviezdy sú nenápadné a slabé. Netvoria nijaký výrazný obrazec. Väčšinou sa do hviezdnych máp zakresľuje ako pravý uhol s hviezdou beta na vrchole. Za jasnej noci si pri hviezde gama môžeme všimnúť niekoľko hviezd, ktoré vytvárajú tvar obráteného Y. Hviezdu alfa nájdeme asi v tretine vzdialenosti medzi Arktúrom a Denebolou. Gama zase leží takmer v strede spojnice hviezd Cor Caroli a Denebola. Súhvezdie môžeme pozorovať v zime nadránom, na jar celú noc a v lete večer.
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]- PLAUCHOVÁ, Jana. Súhvezdia od Andromedy po Žirafu. Redakcia Eduard Koči; ilustrácie Peter Zimnikoval; Beata Zimnikovalová, Michal Mojžiš, Tibor Krátky. prvé vyd. Hurbanovo : Slovenská ústredná hvezdáreň Hurbanovo, 2023. 592 s. ISBN 978-80-89998-357. Kapitola Vlasy Bereniky, s. 101 – 104.