Hermann Hesse

	Hermann Hesse
	; nemecko-švajčiarsky spisovateľ a maliar
Osobné informácie
Narodenie	2. júl 1877
	Calw, Nemecké cisárstvo
Úmrtie	9. august 1962 (85 rokov)
	Montagnola, Švajčiarsko
Národnosť	nemecká
Zamestnanie	prozaik, básnik a esejista
Rodičia	Johannes Hesse, Maria Gundert
Manželka	Maria Bernoulli (1904 - r. 1923); Ruth Wenger (1924 – r. 1927); Ninon Dolbin (1931 – 1962)
Deti	Bruno, Heiner, Martin
Dielo
Žánre	fikcia
Obdobie	1904-1953
Významné práce	Stepný vlk, Hra so sklenenými perlami, Siddhártha, Demian
Významné ocenenia	Nobelova cena za literatúru 1946
Podpis
Odkazy
Projekt; Guttenberg	Hermann Hesse; (plné texty diel autora)
	Hermann Hesse; (multimediálne súbory na commons)
	Literárny portál; Biografický portál

Hermann Hesse (* 2. júl 1877, Calw, Nemecko – † 9. august 1962, Montagnola, Švajčiarsko) bol švajčiarsky spisovateľ, esejista a maliar nemeckého pôvodu, nositeľ Nobelovej ceny za literatúru za rok 1946.

Nositeľ Nobelovej ceny

Životopis

Narodil sa v švábskom meste Calw. Jeho otec Johannes Hesse (1847 – 1916) bol pobaltský Nemec a syn lekára Carla Hermanna Hesseho (1802 - 1896), ktorý mal ruské občianstvo. Otec bol tiež na misii v Indii, ale v roku 1873 sa presťahoval do Calwu, kde žil známy protestantský misionár Hermann Gundert (1814 - 1893), ktorý tiež pôsobil na misii v Indii a po návrate do Nemecka sa stal uznávaným lingvistom so špecializáciou na malajálamský jazyk. Jeho dcéru Mariu Gundert (1842 – 1902) si vzal Johannes Hesse v roku 1874 za manželku. V čase sobáša s Johannesom Hesseom bola už vdovou, jej prvým manželom bol evanjelický misionár Charles Isenberg (1840 - 1870), z manželstva mala dvoch synov. Z manželstva s Johannesom Hessem mala šesť detí, ale dve v detstve zomreli. Hermann bol druhorodené dieťa a neskôr rodinné vzťahy opisoval ako láskyplné a atmosféru domova ako duchovne inšpirujúcu. ^[1]

V rokoch 1881 – 1886 Johannes Hesse s rodinou býval v Bazileji, kde redigoval istý misijný časopis. V roku 1886 sa rodina vrátila do Calwu. Malý Hermann strávil šťastné detstvo v Bazileji a Calwe, ale v denníkoch jeho matky sa často opakujú záznamy o jeho živej náture a zároveň umeleckých sklonoch (rád kreslil, spieval a dokonca skladal prvé detské verše). Do roku 1890 študoval na tamojšej latinskej škole, neskôr na gymnáziu v Göppingene. Hoci nebol výnimočne usilovným žiakom, veľmi blízky vzťah mal k antickým jazykom a najmä k poézii (veľký vplyv v mladosti na neho mala Hölderlinova poézia).

V roku 1891 vstúpil do evanjelického seminára v meste Maulbronn. Opustil ho však za dramatických okolností (po pokuse o útek) už po polročnom pobyte. Následne študoval na gymnáziu v Bad Cannstatte, neďaleko Stuttgartu, ale aj tu vydržal len necelý rok.

V roku 1893 sa učil za kníhkupeckého pomocníka v Esslingene, v roku 1894 sa stal zámočníckym učňom v rodnom meste v továrni na vežové hodiny, ale v roku 1895 sa vrátil k profesii kníhkupca. Viac ako manuálne činnosti a praktické otázky existencie ho ale priťahovalo štúdium klasických jazykov, európskych dejín a východných kultúr.

V roku 1899 sa odsťahoval do švajčiarskeho Bazileja, kde si našiel nenáročné miesto v kníhkupectve. Popri tom začal literárne tvoriť. Najprv písal lyrickú poéziu, ktorá bola neskôr publikovaná pod názvom Romantické piesne. Ale až vďaka úspechu jeho prvého románu, romantického príbehu Peter Camenzind (1904), sa mohol oslobodiť od práce v kníhkupectve. Usadil sa v meste Gaienhofen na brehu Bodamského jazera a oženil sa s o niečo staršou fotografkou Máriou Bernoulliovou, s ktorou mal troch synov. Tu napísal svoj druhý román Pod kolesom (1906), v ktorom sa inšpiroval traumami z obdobia vlastného detstva a dospievania. V roku 1911 podnikol cestu do Indie, Singapuru a Indonézie. Cesta však pre neho neznamenala žiadne stotožnenie sa s východným svetom. Skôr si počas cesty uvedomil, že človek z Európy je odlišný a že príslovečné „svetlo z Východu“ mu neprinesie žiadne riešenia problémov, ktorých riešenie musí hľadať v sebe samom. Po návrate z cesty sa v roku 1912 s rodinou usadil v Berne. Od tej doby žil natrvalo vo Švajčiarsku. Do vypuknutia prvej svetovej vojny napísal dva do značnej miery autobiografické romány Gertrúda (1910) a Panský dom (1914).

V období prvej svetovej vojny došlo v jeho živote k zásadnému obratu. Ako presvedčený humanista a pacifista s vojnou nesúhlasil. V novembri roku 1914 publikoval v Neuen Zürcher Zeitung antimilitaristický článok Ó bratia, preč s tými tónmi, nazvaný podľa verša z Schillerovej Ódy na radosť. V Nemecku sa okamžite stal terčom nenávistných útokov, najmä v tlači, ktorá ho označovala za vlastizradcu. Keď jeho humanistickú výzvu odmietli aj predstavitelia nemeckej kultúry, Hesse si uvedomil, že Nemecko ovládol zhubný nacionalizmus, čo pokladal za predzvesť národnej skazy. Keďže bol stále nemeckým občanom, vzťahovala sa na neho povinná vojenská služba. Prihlásil sa preto na nemeckom vyslanectve v Berne a bol zaradený do tamojšieho oddelenia pre starostlivosť o nemeckých vojnových zajatcov. Redigoval pre nich dva časopisy (Deutschen Internierten Zeitung a Sonntagsbote für die deutschen Kriegsgefangenen) a tiež zorganizoval požičovňu nemeckých kníh. Túto službu bral veľmi vážne a dosť ho vyčerpávala. V roku 1916 navyše zomrel jeho otec, ochorel jeho najmladší syn a postupne sa mu rozpadalo manželstvo (jeho manželka trpela schizofréniou a napokon bola trvalo hospitalizovaná). Hesse z týchto dôvodov prepadol depresiám a nakoniec sa podrobil psychoanalytickej terapii. Psychoanalýzu začal hlbšie študovať, pretože ju chápal ako všeobecne použiteľný nástroj pre pochopenie rozporných alebo skrytých motivácií ľudského konania.

Na jar roku 1919 sa presťahoval z Bernu do mestečka Montagnola v kantóne Ticino (nemecky a francúzsky Tessin), do tzv. Casa Camuzzi. V roku 1923 prijal švajčiarske štátne občianstvo a zároveň sa rozviedol s manželkou. Po úradnom rozvode prvého manželstva sa roku 1924 po druhýkrát oženil s mladou speváčkou Ruth Wengerovou, s ktorou sa zoznámil krátko po príchode do Montagnoly. Manželstvo ale nevydržalo ani rok a po dlhšej faktickej odluke nasledoval roku 1927 úradný rozvod. Jeho tretia manželka, historička umenia Ninon Dolbinová, Židovka rakúskeho pôvodu, ktorú si zobral za manželku v roku 1931, mu bola intelektuálne rovnocennou partnerkou a vernou družkou až do konca jeho života. Od roku 1931 tiež začal žiť v novom dome, ktorý si dal postaviť podľa svojich predstáv. V tomto dome dňa 9. augusta 1962 zomrel na mozgovú porážku. Je pochovaný spolu s manželkou na cintoríne San Abbondio v Montagnole.

Dielo

Jeho dielo ovplyvnilo učenie psychoanalýzy a budhistická a hinduistická filozofia. Medzi jeho najznámejšie literárne diela patria Stepný vlk, Siddhártha a Hra so sklenenými perlami (tiež známa ako Magister Ludi). Ako 40-ročný, po nervovom zrútení, sa začal venovať výtvarnému umeniu.

Výber z diela

1899 - Romantické piesne [Romantische Lieder], prvá zbierka básní, vydaná vlastným nákladom
1904 - Boccaccio, František z Assisi [Franz von Assisi], biografické eseje
1904 - Peter Camenzind, román
1906 - Pod kolesom [Unterm Rad], román
1910 - Gertrúda [Gertrud], román
1913 - Z Indie. Zápisky z indickej cesty [Aus Indien. Aufzeichnungen von einer Indischen Reise]
1914 - Rosshalda [Rosshalde], román
1915 - Knulp, poviedkový triptych
1916 - Hudba samotára [Musik des Einsamen], zbierka básní
1919 - Demian, román pôvodne vydaný pod pseudonymom Emil Sinclair
1919 - Rozprávky [Märchen]; slovensky vyšlo pod názvom: Podivuhodné posolstvo z inej hviezdy. Bratislava : Nakladateľstvo Pravda, 1983. 195 s. [preložila Hana Ferková]
1920 - Putovanie [Wanderung], cestopis zo švajčiarskeho kantónu Tessin/Ticino
1920 - Klingsorovo posledné leto [Klingsors letzter Sommer]
1922 - Siddhártha [Siddhartha], novela z prostredia Indie, popisujúca život Buddhu
1925 - Kúpeľný hosť [Der Kurgast], autobiografická novela
1927 - Cesta do Norimbergu [Die Nürnberger Reise], autobiografická próza
1927 - Stepný vlk [Der Steppenwolf], román s autobiografickými črtami
1930 - Narcis a Goldmund [Narziß und Goldmund], román s námetom z nemeckých stredovekých dejín
1943 - Hra so sklenenými perlami [Das Glasperlenspiel]

Slovenské výbery z poézie a prózy

Útecha nocí. Bratislava : Slovenský spisovateľ , 1972, 129 s.; výber z poézie, preložil Július Lenko
Stupne. Bratislava : Slovenský spisovateľ , 1974, 544 s.; výber z poézie a prózy, preložili: Ľudmila Rampáková a Július Lenko

Referencie

↑ MICHELS, Volker (ed.): Hesse : Sein Leben in Bildern und Texten. Frankfurt am Main : Insel Verlag, 1987, s. 20 – 40 (informácie o jeho rodine).

Literatúra

BIELIKOVÁ, Mária: Bipolarität der Gestalten in Hermann Hesses Prosa : Die Romane "Demian" und "Der Steppenwolf" vor dem Hintergrund der daoistischen Philosophie. Hamburg : Verlag Dr. Kovač, 2007. xviii + 128 s. ISBN 978-3-8300-2853-6
BIELIKOVÁ, Mária: Die daoistische Philosophie und Hermann Hesses Schaffen. Banská Bystrica : Univerzita Mateja Bela, 2004. 137 s.
BIELIKOVÁ, Mária: Hermann Hesse und das Fremde : Der Einfluss der indischen Geistigkeit auf das Schaffen Hermann Hesses. Hamburg : Verlag Dr. Kovač, 2012. 106 s. ISBN 978-3-8300-4814-5
BIELIKOVÁ, Mária: Sören Kierkegaard und Hermann Hesses Schaffen. Banská Bystrica : Univerzita Mateja Bela, 1998. 55 s.
MICHELS, Volker (ed.): Hesse : Sein Leben in Bildern und Texten. Frankfurt am Main : Insel Verlag, 1987, 367 s. ISBN 3-458-32811-4
SIRŮČEK, Jiří. Hesseho romány Demian a Stepní vlk ve světle Nietzschovy filozofie. 1. vyd. Hradec Králové : Gaudeamus, 2013. 99 s. ISBN 978-80-7435-336-9. (česky)
WALTHER, Klaus: Hermann Hesse. München : Deutscher Taschenbuch Verlag, 2002. 188 s.

Iné projekty

Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Hermann Hesse
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Hermann Hesse

Externé odkazy

Tento článok týkajúci sa biografie osobnosti je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.

[1] MICHELS, Volker (ed.): Hesse : Sein Leben in Bildern und Texten. Frankfurt am Main : Insel Verlag, 1987, s. 20 – 40 (informácie o jeho rodine).

[1]