Varšavské kniežatstvo
Varšavské kniežatstvo
| |||||||||||||||
Geografia
| |||||||||||||||
Rozloha
|
155 000 km² (roku 1809)
| ||||||||||||||
| Obyvateľstvo | |||||||||||||||
Počet obyvateľov
|
|||||||||||||||
| Štátny útvar | |||||||||||||||
Materský štát
|
|||||||||||||||
Vznik
|
1807 – ustanovené Napoleonom na základe tylžského mieru
| ||||||||||||||
Zánik
|
|||||||||||||||
| |||||||||||||||
.svg)
.svg){kind=small}
.svg){kind=small}
Varšavské kniežatstvo[1] (iné názvy pozri nižšie) bolo poľským klientskym štátom Francúzskej ríše založenej Napoleonom Bonaparte v roku 1807, počas napoleonských vojen. Zahŕňalo etnicky poľské krajiny, ktoré Prusko postúpilo Francúzsku podľa podmienok zmlúv z Tilsitu. Bol to prvý pokus obnoviť Poľsko ako suverénny štát po rozdelení v 18. storočí a pokrýval strednú a juhovýchodnú časť dnešného Poľska.[2][3]
Iné názvy
upraviť- Varšavské veľkokniežatstvo[4]
- veľkokniežatstvo Varšavské[5]
- Veľkokniežatstvo varšavské[6]
- kniežatstvo Varšavské[7][8]
- nesprávne: Varšavské kniežactvo[9] (Poznámka: Slovo kniežactvo je nespisovný variant slova kniežatstvo).
- poľ. Księstwo Warszawskie
- franc. Duché de Varsovie
- nem. Herzogtum Warschau
- lat. Ducatus Varsoviae
Dejiny
upraviťKniežatstvo držal v personálnej únii Napoleonov spojenec Fridrich August I. Saský, ktorý sa stal varšavským veľkokniežaťom a zostal legitímnym kandidátom na poľský trón. Po založení kniežatstva Napoleon nadiktoval jeho ústavu (22. júla 1807), ktorá bola vypracovaná podľa francúzskeho vzoru a stanovila silnú výkonnú moc, na čele ktorej stál Fridrich August I., saský kráľ a vnuk Augusta III. Napoleonov zákonník sa stal zákonom vojvodstva (1. mája 1808).[10]
Kniežatstvo malo rozlohu 104 000 km² a bolo vytvorené z územia, ktoré Prusko získalo počas druhého a tretieho delenia Poľska v rokoch 1793 a 1795, s výnimkou Gdanska, kde žilo 2,6 milióna obyvateľov.[11] Podľa sčítania obyvateľstva z roku 1810 malo vojvodstvo 4 334 000 obyvateľov, z ktorých jasnú väčšinu tvorili etnickí Poliaci, Židia tvorili 7 % obyvateľov (možno podhodnotené číslo), Nemci 6 %, Litovci a Rusíni 4 %.[12]
Napoleonova kontinentálna blokáda bola zavedená aj v kniežatstve, tak ako vo všetkých ostatných vazalských štátoch Francúzska. Varšavské kniežatstvo bolo pritom predovšetkým vojenskou základňou, ktorá slúžila ako bariéra medzi Francúzskym impériom a ruskými záujmami vo východnej Európe. Jeho armáda pod velením kniežaťa Jozefa Poniatowského bola tiež pod francúzskou kontrolou.[11]
Po neúspešnej Napoleonovej invázii do Ruska bolo vojvodstvo okupované pruskými a ruskými vojskami až do roku 1815, kedy bolo na Viedenskom kongrese formálne rozdelené medzi obe krajiny. Východo-stredné územie vojvodstva získané Ruskou ríšou sa následne premenilo na štát s názvom Kongresové Poľsko a Prusko vytvorilo na západe Posenské veľkovojvodstvo. Mesto Krakov, poľské kultúrne centrum, získalo štatút „slobodného mesta“ až do jeho začlenenia do Rakúska v roku 1846.
Referencie
upraviť- ↑ Poľsko In: Pyramída, s. 4590.
- ↑ MURPHY, Sean. United States Practice in International Law. Cambridge : Cambridge University Press, 2003. Dostupné online. Kapitola State Diplomatic and Consular Relations, s. 17 – 42.
- ↑ The Cambridge history of Poland: from Augustus II to Pilsudski (1697 – 1935). Ed. W. F. Reddaway, J. H. Penson, O. Halecki, R. Dyboski. Cambridge : [s.n.], 2016. Dostupné online. ISBN 978-1-316-62003-8.
- ↑ MATULA, Vladimír; VOZÁR, Jozef, et al Dejiny Slovenska. Diel II. 1526 – 1848. Bratislava : Veda. S. 553.
- ↑ KOLLÁR, Ján. Pamäti z mladších rokov života. Bratislava : Tatran. S. 246.
- ↑ ŠPIESZ, Anton. Manufaktúrne obdobie na Slovensku 1725 – 1825. Bratislava : Veda. S. 186.
- ↑ CESNAKOVÁ-MICHALCOVÁ, Milena. Pamiętnik Teatralny. Slovenské divadlo: revue dramatických umení (Bratislava: Veda, Ústav divadelnej a filmovej vedy Centra vied o umení SAV), 1955, roč. 3, čís. 2, s. 194. ISSN 0037-699X.
- ↑ Žitomerania. Orol: časopis pre zábavu a poučenie (Turčiansky Svätý Martin: Kníhtlačiarsky účastinársky spolok), 31.3.1875, roč. 6, čís. 3, s. 88. Dostupné online [cit. 2022-04-24].
- ↑ WIŚNIEWSKA, Jolanta. Etnické a konfesionálne spoločenstvá Varšavy v 19. a na začiatku 20. storočia. Etnologické rozpravy (Bratislava: Ústav etnológie SAV, Etnografické múzeum Slovenského národného múzea, Slovenská národopisná spoločnosť pri SAV), 1998, roč. 5, čís. 1, s. 9. ISSN 1335–5074.
- ↑ Duchy of Warsaw In: Encyclopedia Britannica [online]. [Cit. 2022-03-29]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ a b The Duchy of Warsaw [online]. [Cit. 2022-03-29]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ CZUBATY, Jarosław; PHILLIPS, Ursula. The Duchy of Warsaw, 1807 – 1815: a Napoleonic outpost in Central Europe. London : Bloomsbury Academic, 2016. (Bloomsbury studies in Central and East Europe.) ISBN 978-1-4725-2414-0. S. 109.
Iné projekty
upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Varšavské kniežatstvo
