Čierťaž (vrch vo Vihorlatských vrchoch)
Čierťaž[1] (903,8 m n. m.[2][3]) je vrch vo Vihorlatských vrchoch, krajinnom celku Vihorlatsko-gutinskej oblasti.[4] Leží nad obcou Porúbka, približne 11 km východne od Sobraniec.[5]
Čierťaž | |
vrch | |
Štát | Slovensko |
---|---|
Región | Košický |
Okres | Sobrance |
Obec | Porúbka |
Pohorie | Vihorlatské vrchy |
Podcelok | Popriečny |
Povodie | Uh |
Nadmorská výška | 903,8 m n. m. |
Súradnice | 48°45′04″S 22°20′21″V / 48,7512°S 22,3393°V |
Najľahší výstup | z obce Porúbka |
Poloha v rámci Košického kraja
| |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Poloha
upraviťNachádza sa na juhovýchodnom okraji Vihorlatských vrchov, v geomorfologickom podcelku Popriečny.[4] Vrchol leží v blízkosti slovensko-ukrajinskej hranice, v Košickom kraji, v okrese Sobrance a na katastrálnom území obce Porúbka.[1] Najbližšími sídlami sú juhozápadne situované Petrovce a Koromľa, západne leží Porúbka, Priekopa a Koňuš a severne Podhoroď, Beňatina a Inovce, na severovýchode ukrajinská Novoselycja a na východe mesto Perečín.[5][2]
Opis
upraviťČierťaž leží v južnej časti hrebeňa, vedúceho južným smerom z Vetrovej skaly (1 025 m n. m.). Južne sa nachádza Javoriva (701 m n. m.), Haseník (767 m n. m.) a Dúbravka (398 m n. m.), západne Drienovský vrch (628 m n. m.), Malý Ščob (396 m n. m.) a Ščob (565 m n. m.), severne Lieštiny (748 m n. m.), Bačkajovský vrch (959 m n. m.), Popriečny vrch (995 m n. m.), Starý Koňuš (836 m n. m.), Holica (984 m n. m.) a Vetrová skala (1 025 m n. m.) a východne Skala (766 m n. m.), Asina (779 m n. m.) a Plyška (693 m n. m.).[2] Oblasť patrí do povodia rieky Uh, kde vodu z južných svahov odvádza Orechovský potok, západné odvodňuje Drienovský potok, severné Kruhovský potok a východné Syryj potik.[5] Na vrchole stojí veža, ku ktorej vedie len lesná cesta.[6]
Výhľady
upraviťVrchol pokrýva lesný porast[6], ktorý neumožňuje rozhľad. Z vhodných lokalít je vidieť okolité vrcholy Vihorlatských vrchov, no tiež Východoslovenskú nížinu, Slanské vrchy a ukrajinské Karpaty.[7]
Prístup
upraviťNa vrchol nevedie značený chodník, preto prístup je možný lesnými cestami z okolitých obcí.[5]
Referencie
upraviť- ↑ a b In: Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, dostupné v archíve.
- ↑ a b c TM 126 Vihorlatské vrchy – Zemplínska šírava (7. vydanie, 2022) – Turistické mapy VKÚ [online]. vku-mapy.sk, [cit. 2024-04-09]. Dostupné online.
- ↑ Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 70.
- ↑ a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2024-04-09]. Dostupné online.
- ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2024-04-09]. Dostupné online.
- ↑ a b Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2024-04-09]. Dostupné online.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2024-04-09]. Dostupné online.