Nitrické vrchy
Nitrické vrchy sú geomorfologický podcelok Strážovských vrchov. Nachádzajú sa v južnej časti pohoria a najvyšším vrcholom je Suchý vrch (1 028 m n. m.).[1]
| Nitrické vrchy | |
| pohorie | |
 Masív Rokoša
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Trenčiansky |
| Okresy | Prievidza, Bánovce nad Bebravou, Partizánske |
| Nadradená jednotka |
Strážovské vrchy |
| Podradené jednotky |
Suchý Kšinianska kotlina Rokoš Rokošské predhorie Vestenická brána Drieňov |
| Súradnice | 48°46′0″S 18°26′0″V / 48,76667°S 18,43333°V |
| Najvyšší bod | Suchý vrch |
| - výška | 1 028 m n. m. |
  Poloha územia na Slovensku
| |
| Wikimedia Commons: Nitrické vrchy | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Poloha
upraviťPohorie sa nachádza na území okresov Prievidza, Partizánske a Bánovce nad Bebravou a ohraničuje ju zo severu Zliechovská hornatina (podcelok Strážovských vrchov), zo západu Nitrianska pahorkatina a Nitrianska niva (podcelky Podunajskej pahorkatiny), z juhu Oslianska kotlina a z východu Rudnianska kotlina, oba podcelky Hornonitrianskej kotliny.[2]
Geomorfologické členenie
upraviťGeologická charakteristika
upraviťGeologickú stavbu Nitrických vrchov budujú predovšetkým hrubé súvislejšie mezozoické komplexy chočského a strážovského príkrovu. Dominantné postavenie v nich má horská skupina Rokoša (1010 m) oddelená na juhu Vestenickou bránou od Drieňova. Paleogénom vyplnená Kšiniarska kotlina oddeľuje skupinu Rokoša od Suchého, budované kryštalinikom. [3]
Významné vrcholy
upraviť- Suchý vrch (1 028 m n. m.)
- Rokoš (1 009,9 m n. m.)
- Čierny vrch (997 m n. m.)
- Drieňový vrch (616 m n. m.)[4]
Ochrana prírody
upraviťNitrické vrchy nie sú celoplošne chránené, no nachádza sa tu viacero maloplošných území: národná prírodná rezervácia Rokoš, prírodná rezervácia Jedlie a Jankov vŕšok, prírodná pamiatka Žernovská jaskyňa, Košútova jaskyňa, Hradná jaskyňa a Čerešňová jaskyňa.[4]
Turizmus
upraviťDostupnosť tejto časti Strážovských vrchov prispieva k jej obľúbenosti medzi turistami. Rozmanitá príroda s mnohými zachovanými cennými lokalitami je prístupná sieťou turistických chodníkov, ktoré sú napojené na 
červenoznačenú hrebeňovku, vedúcu z Uhrovca cez Jankov vŕšok, Rokoš, Čierny vrch a Suchý vrch do sedla pod Homôľkou. Obľúbenými cieľmi sú tiež lokality Jankov vŕšok a Uhrovecký hrad.[4]
Iné projekty
upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Nitrické vrchy
Referencie
upraviť- ↑ Strážovské vrchy – Trenčianske Teplice. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2001.
- ↑ a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2018-12-25]. Dostupné online.
- ↑ MAHEĽ, prof. RNDr. Michal Maheľ, DrSc.. Geologická stavba Strážovských vrchov. 1. vyd. Bratislava : Geologický ústav Dionýza Štúra. vydavateľstva SAV, 1985. S. 221.
- ↑ a b c mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2019-02-23]. Dostupné online.
Panoráma
upraviť