Vzťahy medzi Čínou a Ukrajinou

Čínsky generálny konzulát v Odese na Ukrajine.

Vzťahy medzi Čínou a Ukrajinou zahŕňajú ich zahraničné väzby. Najstaršie zaznamenané interakcie medzi týmito dvomi štátmi sa datujú od prvej ruskej pravoslávnej misie v Číne v roku 1715, ktorú viedol ukrajinský archimandrita Hilarion Lezhaysky. Kým bola Ukrajina súčasťou Sovietskeho zväzu, uznala Čínsku ľudovú republiku v októbri 1949. Po získaní nezávislosti Ukrajiny od Sovietskeho zväzu v roku 1991 boli medzi oboma krajinami v roku 1992 nadviazané formálne diplomatické vzťahy, ktoré vyvrcholili vyhlásením strategického partnerstva v roku 2011.

Čína má diplomatické zastúpenie v Kyjeve prostredníctvom svojho veľvyslanectva a v Odese prostredníctvom generálneho konzulátu. Podobne má Ukrajina diplomatické zastúpenie v Pekingu prostredníctvom svojho veľvyslanectva a v Šanghaji prostredníctvom generálneho konzulátu. Čínske veľvyslanectvo na Ukrajine uvádza, že v krajine pracuje alebo študuje viac ako 6000 čínskych štátnych príslušníkov. Na druhej strane ukrajinské veľvyslanectvo v Číne odhaduje, že v Číne žije 50 000 až 100 000 ukrajinských občanov, pričom významné koncentrácie sú v mestách Peking, Šanghaj a Charbin.

Historické vzťahy

Historický súvislosti medzi Číňanmi a Ukrajincami siahajú až do prvej ruskej pravoslávnej misie do Pekingu, hlavného mesta čínskej dynastie Čching v roku 1715. Túto misiu viedol ukrajinský archimandrita Hilarion Lezhaysky, absolvent Kyiv-Mohyla Academy, ktorý pred príchodom do Číny bol učiteľom v Chernihive. Mnohí z jeho nástupcov v misii boli tiež z Ukrajiny, ako napríklad Gervasius Lentsovsky, ktorý prišiel do Číny v roku 1742. Misionári nielen plnili svoje náboženské povinnosti, ale taktiež prinášali vedomosti späť na Ukrajinu o čom svedčí prítomnosť originálnych čínskych kníh v Charkovskom kolégiu založenom v roku 1722. Prvým Číňanom, ktorý navštívil Ukrajinu bol Li Hongzhangom. Viedol diplomatickú misiu, ktorá v roku 1896 prišla do Odesy a prekročila rozsiahlu Ruskú ríšu a napokon dorazila do hlavného mesta ríše, Petrohradu. Pred prvou svetovou vojnou prišlo do Odesy veľmi málo čínskych migrantov. Na vyplnenie nedostatku pracovných síl spôsobených stratami počas prvej svetovej vojny sa odhaduje, že počas vojny bolo na Ukrajinu naverbovaných šesť až sedemtisíc čínskych robotníkov.

Počas 21. zasadnutia Valného zhromaždenia OSN 24. novembra 1966, uprostred diskusií o dvojitom zastúpení, sa Čínska republika odvolala na zastúpenie Bieloruska, Ukrajiny a Sovietskeho zväzu, aby sa zasadzovali za podobnú úpravu týkajúcu sa Číny. Ukrajinský zástupca sa však postavil proti tomuto návrhu a namiesto toho sa zasadzoval za vyhostenie predstaviteľa Čínskej republiky (Taiwan) a preloženie sídla Číny do Čínskej ľudovej republiky. Následne 25. októbra 1972 ukrajinský zástupca hlasoval za to, aby Čínska ľudová republika prevzala kreslo Číny v OSN. Po rozpade Sovietskeho zväzu Čínska ľudová republika prvýkrát nadviazala vzťahy s Ukrajinou v roku 1992.

Politické vzťahy

Od roku 1991 je vzťah medzi Čínou a Ukrajinou veľmi zložitý. V rokoch 1992 až 2004 zaznamenali bilaterálne vzťahy rast, ktorý sa vyznačoval zvýšenou spoluprácou v obchode, ekonomike, vojenskej technike, vede, vzdelávaní a kultúre spolu s dvoma recipročnými štátnymi návštevami. Napätie však vzniklo po tom, ako Kyjev v roku 2005 povolil taiwanskému predstaviteľovi stretnutie na Ukrajine pod záštitou Medzinárodnej krízovej skupiny, najmä počas prezidentstva Viktora Juščenka (2005 – 2010). Po zvolení prezidenta Viktora Janukovyča v roku 2010 Čína obnovila politický kontakt s Ukrajinou. Obe krajiny v roku 2011 podpísali Spoločnú deklaráciu o vytvorení a rozvoji strategického partnerstva. Po revolúcii na Majdane Čína udržiavala oficiálny kontakt s Ukrajinou nenápadne, pretože protesty považovala za sponzorované Západom.

Záruka jadrovej bezpečnosti

Vo vládnom vyhlásení z roku 1994 Čína poskytla Ukrajine záruku jadrovej bezpečnosti, kde Čína vyjadrila svoj sklon k mierovému urovnaniu nezhôd a sporov prostredníctvom férových konzultácií. V decembri 2013 ukrajinský prezident Viktor Janukovyč a vodca Čínskej komunistickej strany Si Ťin-pching podpísali bilaterálnu zmluvu a zverejnili spoločné vyhlásenie. V ňom Čína opätovne potvrdila, že poskytne Ukrajine záruky jadrovej bezpečnosti v prípade jadrovej invázie alebo hrozby invázie. Spravodajstvo Xinhua, oficiálnej tlačovej agentúry čínskej vlády, sa vyhýbalo výrazu „jadrový dáždnik“, ale uviedlo, že Čína ponúka Ukrajine „bezpečnostnú záruku“ prostredníctvom People's Daily, oficiálnych novín Ústredného výboru Čínska komunistická strana použila titulok „Čína ponúka Ukrajine jadrovú dáždnikovú ochranu“, ktorý je odvtedy cenzurovaný.

Ruská invázia na Ukrajinu

Asistent čínskeho ministra zahraničných vecí Hua Chunying na otázku o označení konfliktu za ruskú inváziu odmietol dať jednoznačnú odpoveď áno alebo nie. Namiesto toho kritizoval Západ za zhoršovanie situácie a obvinil USA, že sú „vinníkom súčasného napätia okolo Ukrajiny“ a pripomínajúc verejnosti, že NATO dlhuje Číne „krvavý dlh“ od bombového útoku Spojených štátov na čínske veľvyslanectvo v Belehrade v roku 1999. Oficiálne médiá sa tiež vyhýbali označovaniu konfliktov ako invázie.

Pred vypuknutím vojny čínsky veľvyslanec ukrajinským médiám vyjadril podporu Číny o suverenite a územnej celistvosti Ukrajiny. Čínska vláda navyše neuznáva ruskú anexiu Krymu a má obmedzené interakcie s okupačnými orgánmi. Čína sa v súvisiacich hlasovaniach Bezpečnostnej rady OSN zdržala. Čína tiež zaviedla sankcie pod vedením Západu, a to aj napriek kritike voči sankciám.

Nejednoznačné oficiálne reakcie na vojnu vyvolali nezvyčajné debaty o ruských vojenských akciách na platformách sociálnych médií. Keď ukrajinské veľvyslanectvo zverejnilo na Weibo vyhlásenie v čínštine odsudzujúce Rusko, téma rýchlo nabrala na sile a stala sa najdiskutovanejšou otázkou na platforme. Hashtag „Ukrajina vydáva vyhlásenie na Weibo“ získal viac ako 300 miliónov zobrazení za jediný deň. Vlády USA, Spojeného kráľovstva, krajín EÚ a Ruska tiež vydali vyhlásenia o Weibo v reakcii na vojnu. Čínska spoločnosť NetEase zverejnila protivojnové videá Číňanov na Ukrajine a Ukrajincov v Číne. Neschopnosť Pekingu kritizovať Rusko však zvýšila miestne nepriateľstvo voči uviaznutým Číňanom na Ukrajine. Peking signalizoval ochotu byť mediátorom vo vojne.

Čínsky veľvyslanec na Ukrajine Fan Xianrong 17. marca 2022 oznámil, že Čína poskytne Ukrajine ekonomickú a politickú podporu.

Dňa 19. marca 2022 Ukrajina naliehala na Čínu, aby sa pripojila k západným krajinám a odsúdila „ruskú brutalitu“. Táto žiadosť prišla po tom, čo USA varovali Čínu pred vážnymi následkami, ak poskytne materiálnu pomoc pri invázii Moskvy na Ukrajinu.

V apríli 2022 The Times zverejnil správu, v ktorej sa uvádza, že krátko pred začiatkom ruskej invázie na Ukrajinu v roku 2022 predstavitelia Bezpečnostnej služby Ukrajiny (SBU) tvrdili, že jednotka kybernetickej vojny Ľudovej oslobodzovacej armády vykonala kybernetické útoky na stovky miest ukrajinskej vlády. SBU odvtedy poprela, že by médiám o incidente poskytla akékoľvek oficiálne informácie, dištancovala sa od záverov denníka a uviedla, že nevyšetruje a nemá informácie o takomto útoku.

V máji 2022 vyjadril ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj spokojnosť so súčasným postojom Číny k zachovaniu neutrality v rusko-ukrajinskom konflikte. Zelenskyj poznamenal: "Čína si zvolila politiku vyhýbania sa. V súčasnosti je Ukrajina s touto politikou spokojná. V každom prípade je to lepšie ako pomáhať Ruskej federácii. A chcem veriť, že Čína nebude presadzovať inú politiku. Úprimne povedané, sme s týmto statusom "quo" spokojní.“

V septembri 2022 ukrajinský poslanec Oleksandr Merežko vyhlásil, že Čínu nemožno považovať za spojenca Ukrajiny. Ako dôkaz uviedol generálneho tajomníka Čínskej komunistickej strany (ČKS) Si Ťin-pchinga, ktorý presadzuje „neobmedzené partnerstvo“ s Ruskom a čínske zosilňovanie ruskej propagandy. Okrem toho sa dvaja poslanci ukrajinského parlamentu pripojili k Medziparlamentnej únii, aby vyjadrili obavy z krokov ČKS, ktoré podkopávajú demokraciu a ľudské práva na celom svete.

Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba 30. septembra 2022 poznamenal, že súčasný postoj Číny k rusko-ukrajinskému konfliktu je výhodný skôr pre Ukrajinu ako pre Rusko.

V apríli 2023 čínsky veľvyslanec vo Francúzsku Lu Shaye tvrdil, že bývalým sovietskym krajinám chýba účinné postavenie v medzinárodnom práve“. Na otázku o vlastníctve Krymu odpovedal veľvyslanec Lu nejednoznačne a uviedol, že „záleží na tom, ako problém vnímate“ a zdôraznil, že nejde o jednoznačnú otázku, pričom uviedol, že Krym bol „na začiatku ruský“ bez toho, aby špecifikoval časový plán. Ukrajinský veľvyslanec vo Francúzsku Vadym Omelčenko na komentáre reagoval slovami, že buď existujú problémy s pochopením geografie, alebo sú vyjadrenia čínskeho veľvyslanca v rozpore s princípmi Charty OSN. Veľvyslanec Omelčenko tiež navrhol opýtať sa čínskeho veľvyslanca na vlastníctvo Vladivostoku. Čínska vláda sa následne od vyjadrení Lu Shaye dištancovala a označila ich za „osobné komentáre“ a uviedla, že Čína „rešpektuje štatút členských štátov ako suverénnych štátov po rozpade Sovietskeho zväzu“.

Si Ťin-pching oslovil Zelenského 26. apríla 2023, viac ako mesiac po jeho summite s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.

V septembri 2023 vypukla diplomatická kontroverzia, keď čínsky operný spevák Wang Fang spieval sovietsku pieseň „Kaťuša“ v činohernom divadle Mariupol na Ukrajine, kde v roku 2022 zahynuli stovky ľudí pri náletoch. Wang bol súčasťou čínskej delegácie na návšteve Rusmi okupovanej východnej Ukrajine. Hovorca ukrajinského ministerstva zahraničných vecí Oleg Nikolenko odsúdil návštevu čínskej delegácie na okupovanej Ukrajine ako nezákonnú. Ďalej kritizoval predstavenie Wang Fanga „Kaťuša“ na ruinách činoherného divadla Mariupol, kde ruská armáda zabila viac ako 600 nevinných ľudí, pričom to označil za prejav úplnej morálnej degradácie. Ministerstvo zahraničných vecí Ukrajiny v reakcii oznámilo plány zakázať budúce návštevy čínskych blogerov.

Obchodné vzťahy

Od roku 2008 tieto dva národy nadviazali pevné obchodné vzťahy. Čína sa v roku 2019 stala hlavným obchodným partnerom Ukrajiny s celkovým objemom obchodu 15,4 miliardy USD v roku 2020 vývoz tovaru z Ukrajiny predstavoval 7,1 miliardy USD. Celkový obchodný obrat sa zvýšil z 2% HDP Ukrajiny v roku 2001 na 11% v roku 2020. Úzka spolupráca sa rozširuje na vojensko-technický sektor a kozmický priemysel, čo bolo zdôraznené významným spoločným úsilím. Jedným z takýchto projektov bola čínska akvizícia ukrajinskej lietadlovej lode Varyag v roku 1998, ktorá sa následne v roku 2012 transformovala na čínsku inauguračnú lietadlovú loď Liaoning. Do roku 2018 Ukrajina nahradila Spojené štáty americké ako hlavný vývozca kukurice do Číny a začala dodávať moderné prúdové motory pre vojenské lietadlá.

Počas pandémie chrípky na Ukrajine v roku 2009 čínska vláda poskytla cennú pomoc v celkovej výške 3,5 milióna jüanov (500 000 USD). Táto pomoc zahŕňala diagnostické vybavenie, masky na tvár, okuliare, rukavice a iné ochranné pomôcky. Od roku 2016 do roku 2021 zaznamenali čínske investície na Ukrajine výrazný nárast z 50 miliónov USD na 260 miliónov USD. Napriek malému podielu celkových priamych zahraničných investícií (PZI), 0,5 percentné tempo rastu čínskych investícií výrazne predstihuje rast PZI vo všeobecnosti. Čínske štátne spoločnosti investujú predovšetkým do ukrajinských štátnych spoločností; úvery zvyčajne poskytujú aj štátne banky. Čínske spoločnosti väčšinou spolupracujú so svojimi ukrajinskými kolegami v energetickom sektore a poľnohospodárstve.

V apríli 2023 ukrajinská Národná agentúra pre prevenciu korupcie označila čínsku spoločnosť Xiaomi za „medzinárodného sponzora vojny“. Následne v júni 2023 agentúra rozšírila zoznam o Zhejiang Geely Holding Group Co., Ltd., bežne známu ako Geely, významnú čínsku automobilovú spoločnosť. Na zozname sú aj čínske spoločnosti ako Great Wall Motor, China State Construction Engineering Corporation, Hikvision, Dahua Technology, ako aj Alibaba Group.

Verejný názor

V prieskume uskutočnenom Pew Research Center z roku 2019 vyjadrilo 57% Ukrajincov priaznivý názor na Čínu, pričom iba 14% zastávalo negatívny názor. Po ruskej invázii na Ukrajinu však nálady verejnosti voči Číne zaznamenali výrazný posun. Podľa prieskumu, ktorý uskutočnilo Centrum Razumkov vo februári až marci 2023, 60% opýtaných Ukrajincov uviedlo negatívne vnímanie Číny.

V internetovom prieskume Stredoeurópskeho inštitútu ázijských štúdií z marca 2022 46% čínskych respondentov vnímalo Ukrajinu negatívne. Uskutočnili sa obmedzené prieskumy verejnej mienky, ktoré merali čínsky postoj k Ukrajine, ale náznaky naznačujú, že pred ruskou inváziou mali Ukrajinci oveľa pozitívnejší pohľad na Čínu v porovnaní s opačným.

V online prieskume, ktorý uskutočnilo Carterovo centrum v období od marca do apríla 2022, 75% čínskych respondentov vyjadrilo súhlas s tým, že podpora Ruska v „rusko-ukrajinskom konflikte“ je v súlade s národným záujmom Číny. Okrem toho 61% respondentov uviedlo, že najvhodnejším postupom pre Čínu je poskytnúť Rusku morálnu podporu. Podobne internetový prieskum, ktorý v tom istom období uskutočnila Kalifornská univerzita v San Diegu, odhalil, že 40% respondentov vyjadrilo podporu Rusku, 25% bolo proti a 35% zostalo neutrálnych. Okrem toho 69% respondentov uprednostnilo, aby Čína zostala neutrálna alebo sa zdržala vyjadrenia svojho skutočného postoja k tejto záležitosti.

Externé odkazy

• Čínske ministerstvo zahraničných vecí o vzťahoch s Ukrajinou
• Čínske veľvyslanectvo v Kyjeve (v čínštine, ukrajinčine a ruštine)
• Ukrajinské veľvyslanectvo v Pekingu

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku China–Ukraine relations na anglickej Wikipédii.