Preskočiť na obsah

Redaktor:Bazinga.ml/pieskovisko7: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úpravaĎalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
Vyčistenie pieskoviska.
Úprava.
Značky: vizuálny editor odkazy na rozcestníky
Riadok 2: Riadok 2:


Toto pieskovisko nemá priame určenie a jeho účel spočíva na prípravu článkov.
Toto pieskovisko nemá priame určenie a jeho účel spočíva na prípravu článkov.

{{Infobox Spisovateľ|meno=Hryhorij Kvitka-Osnovjanenko|popis osoby=ukrajinský spisovateľ, prozaik, dramatik, literárny kritik, novinár a občiansky aktivista|obrázok=Квітка-Основ'яненко.jpg|popis obrázka=Portrét Hryhorija Kvitku-Osnovjanenka z roku 1816|rodné meno=Hryhorij Fedorovyč Kvitka|pseudonym=Osnovjanenko, Falalej Povynuchin, Dionisij Pavlov|dátum narodenia=[[29. november]] [[1778]] (podľa starého ruského datovanie 18. november)|dátum úmrtia=[[20. august]] [[1843]] (podľa starého ruského datovanie 8. august)|miesto narodenia=[[Osnova (obec na Ukrajine)|Osnova]], [[Ruská ríša]], dnes [[Ukrajina]]|miesto úmrtia=[[Charkov]], [[Ruská ríša]], dnes [[Ukrajina]]|národnosť=[[Ukrajinci|ukrajinská]]|rodičia=Fedir Ivanovyč Kvitka,{{break}}
Marija Vasylivna Kvitka, rod. Šydlovska|štátna príslušnosť=Ruská ríša|súrodenci=[[Andrij Fedorovyč Kvitka|Andrij]],{{break}} Marija,{{break}} Lyzaveta,{{break}} Paraskovija|manželka=Anna Hryhorivna Vuľf (1821 - 1843)|žáner=[[bájka]], [[poviedka]], [[románová novela]], [[román]], [[komédia]], [[fejtón]], [[anekdota]], [[náčrt]]|obdobie=[[sentimentalizmus]]|podpis=Автограф Квитка-Основьяненко.JPG|zamestnanie=spisovateľ, novinár|téma=život obyčajných ľudí, spoločenské pomery, nevoľníctvo, láska|debut=Suplika do pana izdateľa|významné práce=[[Marusia (Hryhorij Kvitka-Osnovjanenko)|Marusiaj]], [[Konotopska viďmaj]], [[Saldackyj patretj]], [[Svataňňa na Hončarivcij]]|významné ocenenia=|ovplyvnený=[[Hryhorij Savyč Skovoroda]], [[Petro Petrovyč Hulak-Artemovskyj]], [[Ivan Petrovyč Kotľarevskyj]]|ovplyvnil=[[Ivan Nečuj-Levyckyj]], [[Marko Vovčok]], [[Panas Myrnyj]], [[Lesia Ukrajinka]], [[Ivan Jakovyč Franko]], [[Mychajo Kociubynskyj]]}}'''Hryhorij Fedorovyč Kvitka-Osnovjanenko''' (* [[29. november]] [[1778]], [[Osnova (bývalá obec)|Osnova]], dnes súčasť mesta [[Charkov]], [[Ruská ríša]], dnes [[Ukrajina]] – † [[20. august]] [[1843]], [[Charkov]], [[Ruská ríša]], dnes [[Ukrajina]]) bol [[Ukrajina|ukrajinský]] [[spisovateľ]], [[prozaik]], [[dramatik]], [[novinár]], [[Literárna história|literárny kritik]] a kultúrno-občiansky aktivista.

Radí sa ku klasikom ukrajinskej literatúry<ref name=":23">{{Citácia knihy|titul=H. F- Kvitka-Osnov'ianenko - vybrani tvory|vydavateľ=Moloď|miesto=Kyjev|rok=1983|strany=5 - 26|edícia=Škiľna biblioteka|jazyk=uk|kapitola=Peršyj prozajik novoji ukrajinskoji literatury}}</ref> a k najvýznamnejším osobnostiam v [[Nová ukrajinská literatúra|novej ukrajinskej literatúre]] popri [[Ivan Petrovyč Kotľarevskyj|Ivanovi Petrovičovi Kotľarevskom]], [[Petro Petrovyč Hulak-Artemovskyj|Petrovi Petrovyčovi Hulakovi-Artemovskom]], [[Jevhen Pavlovyč Hrebinka|Jevhenovi Pavlovyčovi Hrebinkovi]], [[Taras Hryhorovyč Ševčenko|Tarasovi Hryhorovyčovi Ševčenkovi]], [[Marko Vovčok|Markovi Vovčkovi]], [[Pantelejmon Oleksandrovyč Kuliš|Pantelejmonovi Oleksandrovyčovi Kulišovi]], [[Anatolij Patrykijovyč Svydnyckyj|Anatolijovi Patrykijovyčovi Svydnyckom]], [[Ivan Semenovyč Nečuj-Levyckyj|Ivanovi Semenovyčovi Nečuj-Levyckom]], [[Panas Myrnyj|Panasovi Myrnom]], [[Oleksa Petrovyč Storoženko|Oleksovi Petrovyčovi Storoženkovi]], [[Mychajlo Petrovyč Staryckyj|Mychajlovi Petrovyčovi Staryckom]] a [[Ivan Jakovyč Franko|Ivanovi Jakovyčovi Frankovi]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Hryhorij Kvitka-Osnov’janenkо – koryfej ukrajinskoho slova | url = https://kumlk.kpi.ua/2023/11/29/%D0%B3%D1%80%D0%B8%D0%B3%D0%BE%D1%80%D1%96%D0%B9-%D0%BA%D0%B2%D1%96%D1%82%D0%BA%D0%B0-%D0%BE%D1%81%D0%BD%D0%BE%D0%B2%D1%8F%D0%BD%D0%B5%D0%BD%D0%BA%D0%BE-%D0%BA%D0%BE%D1%80%D0%B8/ | dátum prístupu = 2024-08-03 | vydavateľ = Katedra ukrajinského jazyka, literatúry a kultúra | miesto = Kyjev | priezvisko = Bernacka | meno = Svitlana | dátum vydania = 2023-11-29 | jazyk = uk}}</ref> Považuje sa zakladateľa umeleckej [[Próza|prózy]] <ref name=":23" /><ref name=":253">{{Citácia knihy|priezvisko=Hončar|meno=Oleksij Ivanovyč|titul=Hryhorij Kvitka-Osnov'janenko{{--}}Seminarij|vydanie=2.|typ vydania=doplnené|vydavateľ=Vyšča škola|miesto=Kyjev|rok=1978|jazyk=uk|počet strán=223|redaktor=L. Bida}}</ref>{{Rp|7}}<ref name=":20">{{Citácia knihy|priezvisko=Zubkov|meno=Serhij Dmytrovyč|titul=Hryhorij Kvitka-Osnov'ianenko – Žyťťa i tvorčisť|vydavateľ=Dnipro|miesto=Kyjev|rok=1978|jazyk=uk|poznámka=počet strán: 368}}</ref>{{Rp|3}}<ref name=":27">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ukraine - The arts {{!}} Britannica | url = https://www.britannica.com/place/Ukraine/The-arts | vydavateľ = www.britannica.com | dátum prístupu = 2022-05-31 | jazyk = en | priezvisko = Hajda | dátum vydania = 1999-07-26 | meno = Stepan Andrijovyč Kryžanivskyj, Ľubomyr A. Hajda, Ivan Aleksejevyč Jerofejev, Oleksa Elisejovič Zasenko, Andrij Makuch | dátum aktualizácie = 2022-05-14}}</ref><ref name=":123">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Hryhorij Kvitka-Osnov'ianenko - zasnovnyk chudožňuji prozy v ukrajinskij literaturi | url = http://heroes.profi-forex.org/ua/kvitka-osnovjanenko-grigorij-fedorovich | vydavateľ = Heroji Ukrajiny | dátum prístupu = 2023-08-21 | jazyk = uk}}</ref> v [[Nová ukrajinská literatúra|novej ukrajinskej literatúre]]<ref name=":02423">{{Citácia knihy|priezvisko=Šepeľ|meno=Ľubov Fedorivna|titul=Encyklopedija istoriji Ukrajiny|vydavateľ=Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=2007|isbn=978-966-00-0692-8|strany=164, 165|počet strán=528|meno2=|priezvisko2=|jazyk=uk|edícia=|url=http://history.org.ua/LiberUA/ehu/4.pdf|zväzok=4.}}</ref> a sociálnej komédie v klasickej ukrajinskej literatúre. Svojimi dielami napísanými po ukrajinsky zohral významnú rolu pri formovaní [[Ukrajinčina|ukrajinského národného jazyka]] – dôležité postavenie v ukrajinskej literatúre majú hlavne diela ''[[Marusia]]'' (po slovensky ''Marusia''), ''[[Konotopska viďma]]'' (po slovensky ''Konotopská bosorka''), ''[[Saldackyj patret]]'' (po slovensky ''Portrét vojaka'') a ''[[Svataňňa na Hončarivci]]'' (po slovensky ''Podivné pytačky'').

Jeho diela potvrdzovali vysoké [[Morálka (súhrn hodnôt)|morálno]]-[[Etika|etické]] hodnoty obyčajného človeka a mali viditeľný vplyv na rozvoj [[Ukrajinčina|ukrajinského jazyka]]. Ako spisovateľ, vydavateľ, literárny kritik a publicista obhajoval možnosti na využitie ukrajinčiny v literatúre.

Patril k spoluzakladateľom [[Divadlo (umenie)|profesionálneho divadla]] v Charkove (1812). Podieľal sa na vydávaní prvého časopisu na Ukrajine – ''[[Ukrajinskyj visnyk (1816—1819)|Ukrajinskij Visnyk]]'' (po slovensky ''Ukrajinský vestník''; v rokoch 1816 – 17)<ref name=":03">{{Citácia knihy|priezvisko=Škandrij|meno=Myroslav|titul=Russia and Ukraine: Literature and the Discourse of Empire from Napoleonic to Postcolonial Times|vydavateľ=McGill-Queen's University Press|miesto=Londýn|rok=2001|isbn=978-0-7735-2234-3|strany=126|jazyk=en}}</ref> a podporoval vydávanie almanachu ''[[Molodyk (almanach)|Molodyk]]'' (po slovensky ''Nov''; v rokoch 1843 – 44).

== Pôvod ==
Hryhorij Kvitka-Osnovjanenko pochádzal z rodu [[Kvitkovci|Kvitkovcov]] patriaceho ku [[Kozácka staršina|kozáckej staršine]]<ref name=":02423" /> na [[Slobodná Ukrajina|Slobodnej Ukrajine]], ktorý mal viacero predstaviteľov v období kozáctva aj cárstva{{--}}viacerí jeho predkovia sa angažovali na vojenskej obrane tamojšieho regiónu.<ref name=":24">{{Citácia knihy|titul=Hryhorij Fedorovyč Kvitka-Osnov'ianenko - vybrani tvory|vydanie=1.|vydavateľ=Dnipro|miesto=Kyjev|rok=1971|strany=5 - 20, 364|jazyk=uk|kapitola=Začynateľ novoji prozy}}</ref> Hryhorij Kvitka-Osnovjanenko spracoval históriu svojho rodu vo fantasticko-lyrickej poviedke ''Zasnuvaňňa Charkova. Starovynnyj perekaz'' (po slovensky ''Založenie Charkova. Starodávna legenda''). História rodu je v diele podaná [[Idealizácia|idealizovane]] a [[Romantizmus|romanticky]], a teda nezodpovedá realite. Podľa diela 13. júna 1604 ku [[Kyjev|kyjevskému]] pánovi Jasenkovskému prišiel chorý starec so 7 alebo s 8-ročným chlapcom Andrijom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Knyžkova vystavka «Koryfej ukrajinskoho slova» | url = http://lib.idgu.edu.ua/kvitka-osnovyanenko2018/ | dátum vydania = 2018-11-29 | dátum prístupu = 2022-09-09 | vydavateľ = Biblioteka Izmajiľskoho deržavnoho humanitarnoho universytetu (IDHU) | jazyk = uk | miesto = Izmajil}}</ref> Podľa ich rozprávania bývali v [[Riga|Rige]] a chlapcov otec bol moskovský bojar Afanasij. Starec zanedlho zomrel. Chlapec svojou krásou upútal manželku a dcéru pána – zapáčil sa im tak, že ho začali volať „kvitka“ (po slovensky ''kvet''). Ďalej sa život chlapca spája s dcérou kyjevského vojvodcu, o ktorú sa staral. Počas dospievania sa ich vzťah čoraz viac rozvíjal. Keď sa otec rozhodol vydať dcéru za iného, tajne sa vzali a utiekli z Kyjeva na východ. Manželka otehotnela, preto sa Andrij rozhodol zostať na brehu riečky Udy. Po čase sa k nim pripojili aj presídlenci z [[Pravobrežná Ukrajina|Pravobrežnej Ukrajiny]]. V okolí vznikali usadlosti, dediny a miesto, kde sa Andrij Kvitka usadil, sa stalo od daní oslobodenou obcou [[Osnova (bývalá obec)|Osnova]], čo je v súčasnosti časťou mesta Charkov. Práve pod vedením Andrija Kvitku na sútoku 2 riečok vzniklo mesto [[Charkov]], a otec Onufrij (v skutočnosti jeho brat Hryhorij) sa stal duchovným vodcom v [[Charkovská oblasť|Charkovskej oblasti]]. Andrij Kvitka bol praprastarý otec Hryhorija Kvitku-Osnovjanenka a zakladateľ rodu [[Kvitkovci|Kvitkovcov]]. Rozprávanie bolo uvedené v jeho zbierke diel, avšak žiaden historik ho nikdy nepovažoval za dôveryhodný zdroj.

== Životopis ==
Hryhorij Kvitka-Osnovjanenko sa narodil [[29. november|29. novembra]] [[1778]] v obci [[Osnova (bývalá obec)|Osnova]] (v dnešnej súčasti mesta Charkov) v rodine nižšieho šľachtica<ref name=":33">{{Citácia knihy|priezvisko=Onoprijenko|meno=Oksana Volodymyrivna|titul=Zolota knyha ukrajinskoji elity: Informacijno-imidževyj aľmanach u 6 t.|vydavateľ=Jevroimidž|rok=2001|isbn=978-966-7867-11-9|zväzok=2.|meno2=Valerij Andrijovyč|priezvisko2=Smolij}}</ref> apotomka kozáckeho rodu{{--}}kolegiálneho radcu a statkára [[Fedor Ivanovyč Kvitka|Fedora Ivanovyča Kvitku]] a Marije Vasylivny Kvitkovej (za slobodna Šydlovskej). Narodil sa ako druhé dieťa v rodine. [[Andrij Fedorovyč Kvitka|Andrij]], jeho starší brat, bol tajný radca a štátnik, čo pôsobil ako náčelník dvoranstva [[Charkovský okres|Charkovského okresu]] (1807 – 1810) a [[Slobodno-Ukrajinská gubernia|Slobodno-Ukrajinskej gubernie]] (1810 – 1825, 1831 – 1835) aj ako [[Pskovská gubernia|pskovský gubernátor]] (1825 – 1830) a senátor od roku 1835.<ref>{{Citácia knihy|titul=Istoriko-statističeskoje opisanije Charkovskoj jeparchii|jazyk=ru|zväzok=1.|kapitola=Osnova|priezvisko=Gumilevskij|meno=Dmitrij Grigorievič|strany=164|url=http://www.otkudarodom.ua/sites/default/files/pdfs/filaret_pervyy.pdf|vydanie=1.|vydavateľ=Vydavnyctvo Charkivskoho pryvatnoho muzeju miskoji sadyby|miesto=Charkov|rok=2011|isbn=978-966-2556-16-2|poznámka=Autor je uvedený pod svojím psedonymom Filaret}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pikluvaľnyky, zaviduvači ta perši bibliotekari Charkivskoji hubernskoji publičnoji biblioteky | url = https://history.korolenko.kharkov.com/personality/pershi-bibliotekari/ | dátum prístupu = 2022-10-22 | vydavateľ = Charkivska deržavna naukova biblioteka imeni V. H. Korolenka | jazyk = uk}}</ref> Mladšie sestry sa volali Marija, Lyzaveta a Paraskovija. Ich otec vlastnil v Osnove majetok, pôsobil na civilnej službe a na vojenskej službe slúžil ako staršina Čiernomorského kozáckeho vojska s hodnosťou na pozícii zásobovacieho dôstojníka. Jeho strýko bol ukrajinský historik a spisovateľ – [[Iľľia Ivanovyč Kvitka]]<ref name=":02423" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Do dňa narodžeňňa Hryhorija Kvitky-Osnov'janenka | url = https://cdiak.archives.gov.ua/ab_2020_11_30.php | dátum prístupu = 2022-10-22 | vydavateľ = Centraľnyj deržavnyj istoričnyj archiv Ukrajiny (CIDIAK Ukrajiny) | miesto = Kyjev | jazyk = uk}}</ref> a sesternicou bola ukrajinská poetka [[Ľubov Jakivna Kryčevska]].<ref name=":253" />{{Rp|103}}<ref name=":1323">{{Citácia knihy|priezvisko=Sajanyj|meno=Mychajlo|titul=Vydatni ľudy Zmijivšcyny. Častyna I.|vydanie=2.|vydavateľ=Krossroud|miesto=Charkov|rok=2009|isbn=978-966-8759-59-8|strany=5|odkaz na autora=|kapitola=|počet strán=51|jazyk=uk|edícia=Patriotyčna Zmijivščyna}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = O novom sočinenii Ľubovi Kričevskoj | url = https://md-eksperiment.org/post/20160712-o-novom-sochinenii-lyubovi-krichevskoj | dátum vydania = 2016-07-12 | dátum prístupu = 2022-10-22 | vydavateľ = md-eksperiment.org | jazyk = ru}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Petryšyna | meno = Larysa Volodymiryvna | titul = Ideja žinočoji emansypaciji v ukrajinskij hromadsko-polityčnij dumci XIX st. | url = http://app.nuoua.od.ua/archive/46_2012/57.pdf | dátum prístupu = 2022-10-22 | strany = 429 | vydavateľ = Nacionaľnyj universytet "Odeska jurydyčna akademija" | miesto = Odesa | jazyk = uk}}</ref>

Verzia z 15:18, 17. august 2024

Pieskovisko ·Pieskovisko 2 · Pieskovisko 3 · Pieskovisko 4 · Pieskovisko 5 · Pieskovisko 6

Toto pieskovisko nemá priame určenie a jeho účel spočíva na prípravu článkov.

Hryhorij Kvitka-Osnovjanenko
ukrajinský spisovateľ, prozaik, dramatik, literárny kritik, novinár a občiansky aktivista
Portrét Hryhorija Kvitku-Osnovjanenka z roku 1816
Portrét Hryhorija Kvitku-Osnovjanenka z roku 1816
Osobné informácie
Rodné menoHryhorij Fedorovyč Kvitka
PseudonymOsnovjanenko, Falalej Povynuchin, Dionisij Pavlov
Narodenie29. november 1778 (podľa starého ruského datovanie 18. november)
 Osnova, Ruská ríša, dnes Ukrajina
Úmrtie20. august 1843 (podľa starého ruského datovanie 8. august)
 Charkov, Ruská ríša, dnes Ukrajina
Národnosťukrajinská
Štátna príslušnosťRuská ríša Ruská ríša
Zamestnaniespisovateľ, novinár
RodičiaFedir Ivanovyč Kvitka,
Marija Vasylivna Kvitka, rod. Šydlovska
SúrodenciAndrij,
Marija,
Lyzaveta,
Paraskovija
ManželkaAnna Hryhorivna Vuľf (1821 - 1843)
Dielo
Žánrebájka, poviedka, románová novela, román, komédia, fejtón, anekdota, náčrt
Obdobiesentimentalizmus
Témyživot obyčajných ľudí, spoločenské pomery, nevoľníctvo, láska
DebutSuplika do pana izdateľa
Významné práceMarusiaj, Konotopska viďmaj, Saldackyj patretj, Svataňňa na Hončarivcij
Ovplyvnený
 
Ovplyvnil
 
PodpisBazinga.ml/pieskovisko7, podpis

Hryhorij Fedorovyč Kvitka-Osnovjanenko (* 29. november 1778, Osnova, dnes súčasť mesta Charkov, Ruská ríša, dnes Ukrajina – † 20. august 1843, Charkov, Ruská ríša, dnes Ukrajina) bol ukrajinský spisovateľ, prozaik, dramatik, novinár, literárny kritik a kultúrno-občiansky aktivista.

Radí sa ku klasikom ukrajinskej literatúry[1] a k najvýznamnejším osobnostiam v novej ukrajinskej literatúre popri Ivanovi Petrovičovi Kotľarevskom, Petrovi Petrovyčovi Hulakovi-Artemovskom, Jevhenovi Pavlovyčovi Hrebinkovi, Tarasovi Hryhorovyčovi Ševčenkovi, Markovi Vovčkovi, Pantelejmonovi Oleksandrovyčovi Kulišovi, Anatolijovi Patrykijovyčovi Svydnyckom, Ivanovi Semenovyčovi Nečuj-Levyckom, Panasovi Myrnom, Oleksovi Petrovyčovi Storoženkovi, Mychajlovi Petrovyčovi Staryckom a Ivanovi Jakovyčovi Frankovi.[2] Považuje sa zakladateľa umeleckej prózy [1][3]:7[4]:3[5][6] v novej ukrajinskej literatúre[7] a sociálnej komédie v klasickej ukrajinskej literatúre. Svojimi dielami napísanými po ukrajinsky zohral významnú rolu pri formovaní ukrajinského národného jazyka – dôležité postavenie v ukrajinskej literatúre majú hlavne diela Marusia (po slovensky Marusia), Konotopska viďma (po slovensky Konotopská bosorka), Saldackyj patret (po slovensky Portrét vojaka) a Svataňňa na Hončarivci (po slovensky Podivné pytačky).

Jeho diela potvrdzovali vysoké morálno-etické hodnoty obyčajného človeka a mali viditeľný vplyv na rozvoj ukrajinského jazyka. Ako spisovateľ, vydavateľ, literárny kritik a publicista obhajoval možnosti na využitie ukrajinčiny v literatúre.

Patril k spoluzakladateľom profesionálneho divadla v Charkove (1812). Podieľal sa na vydávaní prvého časopisu na Ukrajine – Ukrajinskij Visnyk (po slovensky Ukrajinský vestník; v rokoch 1816 – 17)[8] a podporoval vydávanie almanachu Molodyk (po slovensky Nov; v rokoch 1843 – 44).

Pôvod

Hryhorij Kvitka-Osnovjanenko pochádzal z rodu Kvitkovcov patriaceho ku kozáckej staršine[7] na Slobodnej Ukrajine, ktorý mal viacero predstaviteľov v období kozáctva aj cárstva – viacerí jeho predkovia sa angažovali na vojenskej obrane tamojšieho regiónu.[9] Hryhorij Kvitka-Osnovjanenko spracoval históriu svojho rodu vo fantasticko-lyrickej poviedke Zasnuvaňňa Charkova. Starovynnyj perekaz (po slovensky Založenie Charkova. Starodávna legenda). História rodu je v diele podaná idealizovane a romanticky, a teda nezodpovedá realite. Podľa diela 13. júna 1604 ku kyjevskému pánovi Jasenkovskému prišiel chorý starec so 7 alebo s 8-ročným chlapcom Andrijom.[10] Podľa ich rozprávania bývali v Rige a chlapcov otec bol moskovský bojar Afanasij. Starec zanedlho zomrel. Chlapec svojou krásou upútal manželku a dcéru pána – zapáčil sa im tak, že ho začali volať „kvitka“ (po slovensky kvet). Ďalej sa život chlapca spája s dcérou kyjevského vojvodcu, o ktorú sa staral. Počas dospievania sa ich vzťah čoraz viac rozvíjal. Keď sa otec rozhodol vydať dcéru za iného, tajne sa vzali a utiekli z Kyjeva na východ. Manželka otehotnela, preto sa Andrij rozhodol zostať na brehu riečky Udy. Po čase sa k nim pripojili aj presídlenci z Pravobrežnej Ukrajiny. V okolí vznikali usadlosti, dediny a miesto, kde sa Andrij Kvitka usadil, sa stalo od daní oslobodenou obcou Osnova, čo je v súčasnosti časťou mesta Charkov. Práve pod vedením Andrija Kvitku na sútoku 2 riečok vzniklo mesto Charkov, a otec Onufrij (v skutočnosti jeho brat Hryhorij) sa stal duchovným vodcom v Charkovskej oblasti. Andrij Kvitka bol praprastarý otec Hryhorija Kvitku-Osnovjanenka a zakladateľ rodu Kvitkovcov. Rozprávanie bolo uvedené v jeho zbierke diel, avšak žiaden historik ho nikdy nepovažoval za dôveryhodný zdroj.

Životopis

Hryhorij Kvitka-Osnovjanenko sa narodil 29. novembra 1778 v obci Osnova (v dnešnej súčasti mesta Charkov) v rodine nižšieho šľachtica[11] apotomka kozáckeho rodu – kolegiálneho radcu a statkára Fedora Ivanovyča Kvitku a Marije Vasylivny Kvitkovej (za slobodna Šydlovskej). Narodil sa ako druhé dieťa v rodine. Andrij, jeho starší brat, bol tajný radca a štátnik, čo pôsobil ako náčelník dvoranstva Charkovského okresu (1807 – 1810) a Slobodno-Ukrajinskej gubernie (1810 – 1825, 1831 – 1835) aj ako pskovský gubernátor (1825 – 1830) a senátor od roku 1835.[12][13] Mladšie sestry sa volali Marija, Lyzaveta a Paraskovija. Ich otec vlastnil v Osnove majetok, pôsobil na civilnej službe a na vojenskej službe slúžil ako staršina Čiernomorského kozáckeho vojska s hodnosťou na pozícii zásobovacieho dôstojníka. Jeho strýko bol ukrajinský historik a spisovateľ – Iľľia Ivanovyč Kvitka[7][14] a sesternicou bola ukrajinská poetka Ľubov Jakivna Kryčevska.[3]:103[15][16][17]

  1. ↑ a b H. F- Kvitka-Osnov'ianenko - vybrani tvory. Kyjev : Moloď, 1983. (Škiľna biblioteka.) Kapitola Peršyj prozajik novoji ukrajinskoji literatury, s. 5 - 26. (po ukrajinsky)
  2. ↑ BERNACKA, Svitlana. Hryhorij Kvitka-Osnov’janenkо – koryfej ukrajinskoho slova [online]. Kyjev: Katedra ukrajinského jazyka, literatúry a kultúra, 2023-11-29, [cit. 2024-08-03]. Dostupné online. (po ukrajinsky)
  3. ↑ a b HONČAR, Oleksij Ivanovyč. Hryhorij Kvitka-Osnov'janenko – Seminarij. 2.. doplnené vyd. Kyjev : Vyšča škola, 1978. 223 s. (po ukrajinsky)
  4. ↑ ZUBKOV, Serhij Dmytrovyč. Hryhorij Kvitka-Osnov'ianenko – Žyťťa i tvorčisť. Kyjev : Dnipro, 1978. Počet strán: 368. (po ukrajinsky)
  5. ↑ HAJDA, Stepan Andrijovyč Kryžanivskyj, Ľubomyr A. Hajda, Ivan Aleksejevyč Jerofejev, Oleksa Elisejovič Zasenko, Andrij Makuch. Ukraine - The arts | Britannica [online]. www.britannica.com, 1999-07-26, rev. 2022-05-14, [cit. 2022-05-31]. Dostupné online. (po anglicky)
  6. ↑ Hryhorij Kvitka-Osnov'ianenko - zasnovnyk chudožňuji prozy v ukrajinskij literaturi [online]. Heroji Ukrajiny, [cit. 2023-08-21]. Dostupné online. (po ukrajinsky)
  7. ↑ a b c ŠEPEĽ, Ľubov Fedorivna. Encyklopedija istoriji Ukrajiny. Zväzok 4.. Kyjev : Naukova dumka, 2007. 528 s. Dostupné online. ISBN 978-966-00-0692-8. S. 164, 165. (po ukrajinsky)
  8. ↑ ŠKANDRIJ, Myroslav. Russia and Ukraine: Literature and the Discourse of Empire from Napoleonic to Postcolonial Times. Londýn : McGill-Queen's University Press, 2001. ISBN 978-0-7735-2234-3. S. 126. (po anglicky)
  9. ↑ Hryhorij Fedorovyč Kvitka-Osnov'ianenko - vybrani tvory. 1.. vyd. Kyjev : Dnipro, 1971. Kapitola Začynateľ novoji prozy, s. 5 - 20, 364. (po ukrajinsky)
  10. ↑ Knyžkova vystavka «Koryfej ukrajinskoho slova» [online]. Izmajil: Biblioteka Izmajiľskoho deržavnoho humanitarnoho universytetu (IDHU), 2018-11-29, [cit. 2022-09-09]. Dostupné online. (po ukrajinsky)
  11. ↑ ONOPRIJENKO, Oksana Volodymyrivna; SMOLIJ, Valerij Andrijovyč. Zolota knyha ukrajinskoji elity: Informacijno-imidževyj aľmanach u 6 t.. Zväzok 2.. [s.l.] : Jevroimidž, 2001. ISBN 978-966-7867-11-9.
  12. ↑ GUMILEVSKIJ, Dmitrij Grigorievič. Istoriko-statističeskoje opisanije Charkovskoj jeparchii. 1.. vyd. Zväzok 1.. Charkov : Vydavnyctvo Charkivskoho pryvatnoho muzeju miskoji sadyby, 2011. Autor je uvedený pod svojím psedonymom Filaret. Dostupné online. ISBN 978-966-2556-16-2. Kapitola Osnova, s. 164. (po rusky)
  13. ↑ Pikluvaľnyky, zaviduvači ta perši bibliotekari Charkivskoji hubernskoji publičnoji biblioteky [online]. Charkivska deržavna naukova biblioteka imeni V. H. Korolenka, [cit. 2022-10-22]. Dostupné online. (po ukrajinsky)
  14. ↑ Do dňa narodžeňňa Hryhorija Kvitky-Osnov'janenka [online]. Kyjev: Centraľnyj deržavnyj istoričnyj archiv Ukrajiny (CIDIAK Ukrajiny), [cit. 2022-10-22]. Dostupné online. (po ukrajinsky)
  15. ↑ SAJANYJ, Mychajlo. Vydatni ľudy Zmijivšcyny. Častyna I.. 2.. vyd. Charkov : Krossroud, 2009. 51 s. (Patriotyčna Zmijivščyna.) ISBN 978-966-8759-59-8. S. 5. (po ukrajinsky)
  16. ↑ O novom sočinenii Ľubovi Kričevskoj [online]. md-eksperiment.org, 2016-07-12, [cit. 2022-10-22]. Dostupné online. (po rusky)
  17. ↑ PETRYŠYNA, Larysa Volodymiryvna. Ideja žinočoji emansypaciji v ukrajinskij hromadsko-polityčnij dumci XIX st. [online]. Odesa: Nacionaľnyj universytet "Odeska jurydyčna akademija", [cit. 2022-10-22]. S. 429. Dostupné online. (po ukrajinsky)
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Redaktor:Bazinga.ml/pieskovisko7&oldid=7898915“