Preskočiť na obsah

Levoča

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Verzia z 10:11, 8. január 2012, ktorú vytvoril Slavomirko (diskusia | príspevky) (Časti mesta: formulácia)
Svetové dedičstvo UNESCO
Svetové dedičstvo UNESCO
Levoča
mesto
Radnica
Štát Slovensko Slovensko
Región Prešovský
Okres Levoča
Historický región Spiš
Nadmorská výška 570 m n. m.
Súradnice 49°01′16″S 20°35′28″V / 49,02111°S 20,59111°V / 49.02111; 20.59111
Rozloha 64,04 km² (6 404 ha)
Obyvateľstvo 14 607 (1.01. 2011)
Hustota 228,09 obyv./km²
1. pís. zmienka 1249
Zástupca primátora Ján Babej
Časové pásmo SEČ (UTC+1)
 - letný čas SELČ (UTC+2)
PSČ 054 01
Telefónna predvoľba +421-53
ŠÚJ 543292
EČV LE
Lokalita svetového dedičstva UNESCO
Názov Levoča, Spišský Hrad and the Associated Cultural Monuments
Typ pamiatky kultúrna
Rok zápisu
(č. zasadnutia)
1993 (#17)
Rok rozšírenia 2000
Číslo 620
Región Európa a Severná Amerika
Kritériá iv
Poloha mesta v rámci Slovenska
Poloha mesta v rámci Slovenska
Poloha mesta v rámci Slovenska
Poloha v rámci Prešovského kraja
Poloha v rámci Prešovského kraja
Poloha v rámci Prešovského kraja
Wikimedia Commons: Levoča
Štatistika: MOŠ/MIS
Webová stránka: http://www.levoca.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Levoča (maď. Lőcse, nem. Leutschau) je mesto na severovýchodnom Slovensku ležiace v Prešovskom kraji. Od 27. júna 2009 patrí do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.

Časti mesta

Mestské časti (2011)

Počet obyvateľov
Levočská Dolina 119
Levočské Lúky 474
Závada 72
Nový Dvor 87
  • Sídliská: Pri Prameni, Rozvoj, Západ I, Západ II, Sever, Pod vinicou, Hrad

Dejiny

Levoča vznikla z dvoch pôvodných slovanských osád, ktoré pravdepodobne spustošili Tatári v roku 1241. Najstarším písomným dokladom, v ktorom sa prvý krát vyskytuje pomenovanie Levoče ako ,,Leucha", je listina Belu IV. z roku 1249. V roku 1271 sa Levoča stala hlavným mestom Spoločenstva spišských Sasov. V roku 1317 sa už spomína výslovne ako kráľovské mesto.

Jej rozvoju podstatne pomohla výsada práva skladu, udelená Levoči Karolom Róbertom v roku 1321. Táto výsada nútila zahraničných kupcov zostať v meste 15 dní a ponúknuť svoj tovar na predaj. Kráľ Žigmund oslobodil v roku 1402 levočských kupcov od práva skladu iných miest, v roku 1411 rozšíril levočské právo skladu aj na domácich kupcov. V roku 1419 boli Levočania oslobodení od platenia tridsiatkov v celom Uhorsku. Tým sa otvorili neobyčajné možnosti slobodného obchodovania.

Priaznivý vývoj mesta vyvrcholil na prelome 15. a 16. storočia a umožnil vznik takých umeleckých skvostov, akým je dielo Majstra Pavla z Levoče v Chráme sv. Jakuba. Sľubný vývoj mesta prerušil v 16. storočí rozsiahly požiar a v 17. storočí protihabsburgovské povstania. Napriek tomu Levoča v tomto období zostala centrom Spiša a v 19. storočí sa stáva strediskom slovenského národného hnutia.

Bolo tu založené známe Levočské lýceum, na ktoré prišli v r. 1844, po zosadení Ľudovíta Štúra z katedry, jeho žiaci z Bratislavy na čele s Jankom Franciscim. Z významných slovenských básnikov a národných dejateľov, ktorí v Levoči študovali alebo pôsobili, treba spomenúť Jána Bottu, Janka Kráľa, Ľudovíta Kubániho, Pavla Dobšinského, dr. Vavra Šrobára, Alberta Škarvana a iné.

Demografia

Obyvateľstvo

Počet obyvateľov
Deti od 0-6 rokov 1 256
Deti od 7-15 rokov 1 686
Deti do 16-18 rokov 601
Deti od 0-18 rokov 3 543
Dospelí od 18 do 62 rokov 9 425
Dospelí nad 62 rokov 1 617

Zloženie obyvateľstva podľa národnosti (2011)

Počet obyvateľov %
slovenská 12 725 87,07
maďarská 10 0,10
rómska 1635 11,20
rusínska 45 0,31
nemecká 8 0,06
česká 48 0,33
ostatné a nezistené 135 0,93

Náboženské zloženie obyvateľstva
rímskokatolíci - 79,54 %
bez vyznania - 9,01 %
gréckokatolíci - 3,87 %
evanjelici a. v. - 1,61 %
pravoslávni - 0,63 %
a iní

Pamiatky

Levoča so svojimi hradbami a urbanistikou si zachovala charakter stredovekého mesta. Je mestskou pamiatkovou rezerváciou a vďaka množstvu pamiatok a umeleckých skvostov patrí medzi najkrajšie historické mestá na Slovensku.

Najvýznamnejšou a jedinečnou pamiatkou je Chrám svätého Jakuba so svojimi 11 gotickými a renesančnými krídlovými oltármi, vrátane najvyššieho dreveného gotického oltára na svete (18,6 m). Mesto má obrovské stredoveké námestie obklopené renesančnými domami, známu renesančnú radnicu, ďalšie dva vzácne kostoly s barokovým interiérom, klasicistické budovy župného domu a evanjelického kostola. Historické centrum obklopuje mohutný hradobný systém s dĺžkou 2,5 km.

Od 16. storočia až do konca roku 1922 bola Levoča sídlom Spišskej župy. V rokoch 1806-1826 postavil pre ňu architekt z Egru Anton Povolný veľkolepú administratívnu budovu, župný dom, ako sídlo administratívy. Klasicistický sloh pritom prispôsobil renesančnému prostrediu Levoče zdôraznením horizontálnych línií. Považuje sa za najkrajší župný dom v bývalom Uhorsku. Dnes opäť zreštaurovaná budova slúži administratívnym účelom.

Školstvo

Rodáci

Partnerské mestá

Médiá (foto, audio, dokumenty)

Informačné zdroje častí Dejiny a Pamiatky

  • Levoča. Potulky mestom a okolím; SÚZ Levoča, 2005, autor textu: Ivan Chalupecký, Ernest Rusnák a kol.
  • Peter Pekačík: Levoča a jej pamiatky; Krásy Slovenska 5/89, str. 14
  • Levoča; Východoslovenské vydavateľstvo Košice, 1981, autor textu: Ivan Chalupecký
  • Ivan Chalupecký, Ernest Rusnák: Levoča a okolie; Východoslovenské vydavateľstvo Košice, 1985

Referencie

Iné projekty

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Levoča

Externé odkazy