Dvojhlavý sval ramena
| Dvojhlavý sval ramena | |
| sval hornej končatiny | |
 | |
| Podrobnosti | |
|---|---|
| Sústava | pohybová |
| Odstup | tuberculum supraglenoidale (dlhá hlava) processus coracoideus (krátka hlava) |
| Úpon | tuberositas radii |
| Inervácia | muskulokutánny nerv |
| Krvenie | ramenná tepna |
| Funkcia | supinácia a flexia ramenného kĺbu |
| Identifikátory | |
| Latinsky | musculus biceps brachii |
| Synonymá | biceps |
| TA98 | A04.6.02.013 |
| TA2 | 2464 |
Dvojhlavý sval ramena (lat. musculus biceps brachii, „dvojhlavý sval ruky") je kostrový sval ležiaci na prednej strane hornej končatiny medzi ramenom a lakťom, je ohýbačom lakťového a naťahovacieho ramenného kĺbu. Dvojhlavý sval ramena sa skladá z dvoch hláv, ktoré sú v jeho hornej časti upnuté na lopatke a spájajú sa do jedného "brušného svalu", ktorý sa v jeho spodnej časti upína k hornému predlaktiu.[1]
Štruktúra
[upraviť | upraviť zdroj]
Dvojhlavý sval ramena je objemný a dlhý sval, spolu je s ramenným svalom a hákovým svalom jedným z troch svalov v prednom časti ramena, s ktorými zdieľa spoločné nervové zásobenie. Bol pomenovaný podľa svojej proximálnej časti rozdelenej na dve hlavy. Hlava, ktorá sa nachádza na vnútornej strane ramien sa nazýva krátka hlava (lat. caput breve), naopak hlava ktorá sa nachádza na vonkajšej strane ramien sa označuje ako dlhá hlava (lat. caput longum).[1]
Krátka hlava vychádza pomocou hrubej šľachy zo zobákovitého výbežku (lat. processus coracoideus) na lopatke, kde zrastá s hákovým svalom. Pred hákovým svalom je umiestené bruško, ktoré mediálne nadväzuje na šľachu dlhej hlavy bicepsu.[1]
Dlhá hlava vychádza pomocou dlhej šľachy z dutiny ramenného kĺbu. Šľacha ustupuje od drobných hrbolikov ramennej kosti (lat. tuberculum supraglenoidale), kde sa neúplne zlučuje s väzivovým lemom okolo jamky (lat. labrum glenoidale). Táto šľacha, uzavretá v špeciálnom kĺbovom puzdre membrány fibrosa, sa oblúkovite umiestňuje na hlavu ramennej kosti, kde prebieha do kostných hrbolikov ramennej kosti. (lat. sulcus intertubercularis humeri). [1]
Svalové zväzky na konci brázdy nadväzujú na šľachu, z ktorých sa utvorí vretenovité bruško. To smeruje nadol pozdĺž ramena, kde sa pripája na laterálnu stranu krátkej hlavy svalu. Obe hlavy svalu začínajú v polovici ramena splývať, čím vytvárajú jednotný sval. Sval zostupne nadväzuje na oblasť lakťa, kde pomocou hrubej úponovej šľachy sa upína na drsnatinu vretennej kosti (lat. tuberositas radii).[1][2]
Prívod nervov
[upraviť | upraviť zdroj]Dvojhlavý sval ramena má spoločné nervové zásobenie s ostatnými dvoma svalmi prednej časti hornej končatiny. Svaly sú zásobované muskulokutánnym nervom.[1]
Prívod krvi
[upraviť | upraviť zdroj]Biceps je prekrvovaný ramennou tepnou. Tepna sa nachádza mediálne od šľachy v lakťovej jamke, preto šľacha bicepsu môže byť užitočná na nahmatanie brachiálneho pulzu.[1]
-
-
Deliaca čiara medzi dlhou a krátkou hlavou bicepsu
Funkcia
[upraviť | upraviť zdroj]Dvojhlavý sval ramena vyvoláva v lakťovom kĺbe supináciu a flexiu. Obidve hlavy majú v ramennom kĺbe odlišnú funkciu. Krátka hlava flektuje a addukuje podobne ako u hákového svalu, dlhá hlava abdukuje; okrem toho umiestenie odstupovej šľachy v kĺbovej dutine a jej vzťahu k hlave ramennej kosti prispieva k zabezpečeniu kontaktu kĺbových plôch ramenného kĺbu.[1]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c d e f g h Borovanský, L. et al. Sústavná anatómia človeka 1. 2.vyd. Martin: SPN, 1979. 233 s.
- ↑ Biceps brachii muscle [online]. kenhub.com, [cit. 2022-03-20]. Dostupné online.