Preskočiť na obsah

Post-rock

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Verzia z 13:24, 9. október 2023, ktorú vytvoril InternetArchiveBot (diskusia | príspevky) (Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5)
(rozdiel) ← Staršia verzia | Aktuálna úprava (rozdiel) | Novšia verzia → (rozdiel)
Post-rock
Pôvod v štýlochKrautrock
Ambientná hudba
Psychedelický rock
Chamber music
Electronica
Experimentálny rock
Minimalizmus
Progresívny rock
Space rock
Shoegazing
Trip-rock
Kultúrne pozadiePrelom 80. a 90. rokov, USA, Kanada a Spojené kráľovstvo
Typické nástrojeGitara - Basgitara - Bicie - Husle - Violončelo - A ďalšie menej obvyklé nástroje ako Cimbal, Saxofón, Zvonkohra, Hoboj, Klavír a Syntetizátor
Všeobecná popularitaMierna, ale prudko narastajúca
Odvodené štýlyPost-metal

Post-rock je subžánrom alternatívneho a progresívneho rocku. Vyznačuje sa použitím hudobných nástrojov bežne používaných v rockovej hudbe, avšak s rytmom, melódiou a tónmi, ktoré sa v rocku nevyskytujú. Vo väčšine prípadov býva post-rock inštrumentálny.

Výraz, ako v mnohých iných žánroch, nedokáže presne definovať charakter hudby. Napríklad skupiny Don Caballero a Tortoise boli významnými predstaviteľmi žánru v 90. rokoch, ale okrem toho, že ich hudba bola inštrumentálna a vychádzala z bicích a gitár, spolu nemali prakticky nič spoločné.

Aj keď post-rock vznikol na indie a undergroundovej scéne v 80. a 90. rokoch, len zriedka sa indie rocku podobá.

Pôvod výrazu

[upraviť | upraviť zdroj]

Platí, že výraz "post-rock" vytvoril hudobný kritik Simon Reynolds vo svojej recenzii albumu Hex od Bark Psychosis, vydanom v marci 1994 v magazíne Mojo. Reynolds neskôr svoju myšlienku rozobral v máji 1994 v časopise The Wire . Výraz použil pre hudbu, ktorá "využíva rockové nástroje pre nerockové účely a gitary k zafarbeniu a štruktúre zvuku, ako k riffom a power akordom." Jeden termín vyložil podrobnejšie: "Tá skutočne provokujúca povaha pre budúci vývoj leží zrejme ... v cyborg rocku; nie v celej ospevovanej techno metodike, ale v zmesi živého hrania a použitia najrôznejších elektronických efektov. "

V júli 2005 na svojom blogu Reynolds tvrdil, že slovo "post-rock" použil skôr ako v časopise, konkrétne v novinách Melody Maker. Neskôr povedal, že slovo nevymyslel priamo on, ale že sa na scéne vyskytovalo už vyše desať rokov. Termín použil James Wolcott už v roku 1975 v článku o hudobníkovi Todd Rundgren, ale s iným významom. Bol tiež použitý v Rolling Stone Album Guide k pomenovaniu štýlu približne zodpovedajúcemu art-rocku alebo out-rocku. Ďalšie použitie sa vyskytuje napríklad v recenzii noise-popovej skupiny The Earthmen Stevena Walkera, kde ich opísal ako "post-rock noisefest".

Post-rocková literatúra a obrazy sa na svete objavujú od roku 1995 v časopisoch ako Crème Brulée Fanzin z Francúzska.

Historický vývoj

[upraviť | upraviť zdroj]

Predchádzajúce podoby

[upraviť | upraviť zdroj]

Post-rocková hudba sa zdá byť vysoko ovplyvnená americkou kapelou 60. rokov The Velvet Underground a ich "dronológiou" - "výraz, ktorý približne opisuje polovicu dnešných post-rockových aktivít". Krautrock mal tiež na podobu post-rocku silný vplyv, obzvlášť svojim charakteristickým rytmom.

Britská kapela Public Image Ltd (PiL) bola magazínom NME označená ako "dosť možno prvá post-rocková kapela". Ich druhý album The Metal Box (1979) v podstate úplne opustil tradičné prvky rock'n'rollu a obsahoval hlavne dubové a krautrockové prvky, spolu so záhadnými textami. Rok pred vydaním albumu basgitarista kapely Jah Wobble vyhlásil: "Rock je nemoderný". Ich tretí album Flowers of Romance (1981) bol čo do zvuku ešte radikálnejší, s hlasnými bicími a prvkami tape music.

Žáner shoegazing sa začal objavovať v 80. a 90. rokoch ako predchodca post-rocku, keď kapely ako My Bloody Valentine sústredili svoju pozornosť na neortodoxný, vrstvený zvuk gitár než na tradičné sekvenčné gitarové melódie.

Post-rock v 90. rokoch

[upraviť | upraviť zdroj]

Skupiny z počiatku 90. rokov, ako napr. Slint alebo Talk Talk, boli neskôr označené za kapely z najväčším vplyvom na vývoj post-rockovej hudby. Albumy Spiderland od Slint a Laughing Stock od Talk Talk sa spomínajú ako prvé náznaky post-rocku.

Mogwai

Pôvodne sa termín "post-rock" používal na opis hudby kapiel ako Stereolab, Laika, Disco Inferno, Moonshake, Seefeel, Bark Psychosis či Pram, neskôr sa často využíval pre zmes jazzom a krautrockom ovplyvnenú, inštrumentálnu a elektronikou obohatenú hudbu.

Kapely ako Cul de Sac, Tortoise, Labradford, Bowery Electric alebo Stars of the Lid sú považované za priekopníkov post-rocku v Amerike. Druhé LP Millions Now Living Will Never Die od Tortoise urobilo z kapely post-rockovú ikonu. Mnoho skupín (napr. Do Make Say Think) začalo hrať práve hudbu inšpirovanú Tortoise.

V 90. rokoch bolo Chicago základňou pre mnoho post-rockových umelcov. John McEntire z Tortoise a Jim O'Rourke z Brise-Glace a Gastr del Sol boli uznávanými producentami mnohých kapiel.

Jedným z popredných post-rockových miest je Montreal, kde mnoho známych kapiel ako Godspeed You! Black Emperor, A Silver Mt. Zion, Do Make Say Think alebo Fly Pan Am nahrávajú v Constellation, významnom post-rockovom vydavateľstve. Tieto kapely sú tiež preslávené svojou estetikou a splývaním s ďalšími žánrami, ako chamber music, free jazz alebo musique concrete.

Godspeed You! Black Emperor a škótski Mogwai majú veľký vplyv na vývoj post-rocku v 21. storočí.

Post-rock v 21. storočí

[upraviť | upraviť zdroj]

Od roku 2000 čelil post-rock úpadku. Vydavteľstvá začali odmietať svoje najpopulárnejšie kapely ako Cul de Sac, Tortoise a Mogwai.

God Is An Astronaut

Dnes, aj napriek kritike, post-rock nestratil na svojej význačnosti. Sigur Rós sa s albumom Ágætis byrjun v roku 1999 stali jednou z najznámejších kapiel žánru. Ich posledný album z roku 2008 Með suð í eyrum við spilum endalaust bol dokonca hraný v rádiách a reklamách, najmä vďaka snahe zjednodušiť, skrátiť pesničky a priblížiť sa popovejšiemu zvuku, Explosions in the Sky, Do Make Say Think, Pelican a Mono sú jedny z najpopulárnejších post-rockových kapiel súčasnosti. Až na pár výnimiek (napr. spomínaní Sigur Rós) kapely tvoria hudbu bez akéhokoľvek spevu.

Aj keď bol žáner označený už za vyčerpaný a zastaraný, post-rockové kapely stále napredujú. Vessels, 65daysofstatic, Pursuit, Maserati, Red Sparowes, Youthmovies, Yndi Halda, Gifts From Enola, Beware of Safety, Caspian, God Is An Astronaut, This Will Destroy You, From Monument to Masses, Port Royal, If These Trees Could Talk a mnoho ďalších kapiel stále zanecháva podstatu a princípy žánru. Tiež veľa labelov, menovite indie labely ako The Mylene Sheath, Temporary Residence Ltd či Burnt Toast Vinyl, majú vo svojich radoch inštrumentálne kapely, ktoré sú považované za post-rockové.

Hudobná charakteristika

[upraviť | upraviť zdroj]

Post-rockový zvuk je zmes niekoľkých hudobných žánrov ako ambient, jazz, elektronika a experimental. Tradičná metóda použitia power akordov je nahradená zafarbovaním a štrukturovaním gitár.

Kompozícia často používa opakovanie motívov a subtílne premeny s obrovskou dynamikou. V niektorých ohľadoch je hudba podobná hudbe Steve Reicha, Philipa Glassa či Brian Ena, priekopníkov minimalizmu. Post-rockové skladby bývajú typicky dlhé a výhradne inštrumentálne, s pomocou zafarbovania, vrstvenia a dynamiky hudba graduje.

Sigur Rós

Vokály sú v post-rocku veľmi často vynechané, neznamená to však, že nie sú prítomné vôbec. Ak sú vokály do hudby zahrnuté, častejšie sú použité ako ďalší nástroj, než ako spev v takej forme ako sme zvyknutí. Post-rockové vokály bývajú väčšinou mäkké a hlboké a typicky sa vyskytujú neregulérne. Sigur Rós, ktorí sú známi vďaka svojim vokálom, používajú vlastný jazyk nazvaný "Hopelandic" (islandsky Vonlenska), čo ostatné kapely opisujú ako: "Forma džavotania, ktorá sa hodí do hudby ako ďalší nástroj."

Niektoré kapely, ako napr Rachel's alebo Clogs, kombinujú post-rock s klasickou hudbou, zatiaľ čo iní ako treba Godspeed You! Black Emperor a Fly Pan Am svoj zvuk tak odtrhli od populárnej hudby, že sú často porovnávaní s minimalizmom.

Prelínanie žánrov sa nedávno usídlilo na post-rockovej scéne. Isis, I am sonic rain, Russian Circles či Pelican kombinujú post-rock s metalom. Výsledkom je post-metal. V novšej dobe žáner sludge dokonca začal preberať (a niekedy kompletne prevzal) postupy poznáme z post-rocku. Táto druhá vlna sludge bola začatá kapelami ako Giant Squid alebo Battle of Mice. Tento nový zvuk je možné často počuť vo vydavateľstve Neurot Recordings. V niektorých prípadoch sa tieto experimenty a miešanie žánrov prelialo cez jediný žáner, ako je napr post-metal. Skupiny ako Beirut, Ratatat a From Monument To Masses doslova vyťažili prvky z hudobných štýlov ako synthpop, folk, hip-hop, indie rock, disco, math rock a mnoho ďalších. Tieto vplyvy sú často dané použitím nástrojov, keď napr. Ratatat používajú veľmi často syntetizátory a sequencer. V iných prípadoch možno zasa nájsť postupy známe z dubových a hip-hopových albumov ako samplovanie, loopovanie a dokonca scratchovanie (napr. From Monument To Masses).

Screamo bolo ovplyvnené aj post-rockom (a hlavne math rockom). Kapely ako City of Caterpillar či Envy sa vydali v stopách Mogwai.

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Post-rock na anglickej Wikipédii.