Šamaš

Šamaš, bol v starovekej Mezopotámii boh slnka, predtým bol známy aj ako Utu. Verilo sa, že každý deň vidí všetko, čo sa na svete deje, a preto bol zodpovedný za spravodlivosť a ochranu pocestných. Ako božský sudca mohol byť spájaný s podsvetím. Okrem toho mohol slúžiť ako boh veštenia, zvyčajne spolu s bohom počasia Adadom. Hoci bol všeobecne považovaný za jedného z hlavných bohov, uctievali ho najmä v Sippare a Larse. Za jeho rodičov sa považovali boh mesiaca Nanna (Sin) a jeho manželka Ningal, zatiaľ čo jeho sestrou-dvojčaťom bola Inanna (Ištar). Príležitostne sa za jeho sestry mohli považovať aj iné bohyne, napríklad Manzat a Pinikir. Bohyňa úsvitu Aya (Šerida) bola jeho manželkou a viaceré texty opisujú ich každodenné stretnutia, ktoré sa odohrávali na hore, kde sa verilo, že zapadá slnko. Medzi ich deti patrila Kittum, zosobnenie pravdy, snové božstvá ako Mamu, ako aj boh Išum, ochraňujúci ľudské príbytky počas noci. Meno Utu sa dalo logograficky použiť na zápis mien mnohých cudzích slnečných božstiev. Obzvlášť dobre je doložené spojenie medzi ním a Churritský slnečným bohom Šimigeom, ktorý mohol byť spojený aj s Ayou.

Hoci nie sú známe žiadne mýty primárne spájané s Utu, často sa objavuje ako spojenec iných postáv v sumerských aj akkadských skladbách. Podľa rozprávaní o Dumuziho smrti ho pomáhal chrániť, keď sa ho démoni galla pokúšali odvliecť do podsvetia. V rôznych verziách Eposu o Gilgamešovi a v skorších mýtoch o Gilgamešovi pomáha tomuto hrdinovi poraziť obludného Chuvavu (Chumbaba). V mýte Inanna a An pomáha svojej sestre získať chrám Eanna. V povesti Ako obilie prišlo do Sumeru je vzývaný, aby radil Ninazuovi a Ninmade.

Mytológia

Hoci v súčasnosti nie sú známe žiadne mýty zamerané na Šamaša, objavuje sa vo vedľajšej úlohe v mnohých známych pribehoch.^[1] Bežne sa na neho odvolávajú iné postavy, najmä keď čelia problémom spojeným s miestami vzdialenými od mestských centier, ako sú stepi alebo hory.^[2]

Vo viacerých opisoch Dumuziho smrti prosí Šamaša, aby ho zachránil pred démonmi galla, ktorí sú naňho poslaní. Tento motív je doložený vo viacerých príbehoch. V niektorých je dovolávý ako sudca.^[2]

V mýte Ako prišlo obilie do Sumeru Ninmada radí Ninazuovi, aby požiadal Utua o pomoc s privezením jačmeňa zo vzdialenej krajiny, keďže zvyšok rozprávania sa nezachoval, nie je známe, akým spôsobom im pomohol dosiahnuť tento cieľ.^[2]

V mýte o Inanne a Anovi pomáha Šamaš svojej sestre so spustením chrámu Eanna z neba. Je možné, že slúžil ako mýtické vysvetlenie vzniku mezopotámskych chrámov.^[2]

Mýtus, v ktorom figuruje boh slnka a ďalšie božstvá, je známy z Ebly.^[3] Mohol byť importovaný z Kišu a jazyk, v ktorom bol napísaný, bol opísaný ako „archaický akkadský dialekt."^[4] Pre mnohé nejasnosti sa preklad a interpretácia tohto textu považujú za zložité. Tvrdilo sa, že by mohlo ísť o opis stretnutia Enkiho a Utu počas jeho cesty cez Abzu.^[5]

Šamaš sa spomína v mýte, ktorý pojednáva o pôvode boha Išuma, ktorý je známy len z jediného fragmentu zo starobabylonského obdobia. Išum sa opisuje ako syn Ninlil a boha slnka, ktorý bol opustený na ulici.^[3] Predpokladá sa, že tento príbeh predstavuje pozostatok spojenia medzi bohyňou Sud, ktorá sa začala stotožňovať s Ninlil, a Ayou, jedným z mien Utuovej manželky.^[6] Namiesto toho sa za syna tohto páru zvyčajne považoval Ishum.

V mýte Enmešárova porážka, ktorý je známy len z jediného zle zachovaného odpisu buď zo seleukovského, alebo partského obdobia,^[7] Šamašovi udelil žiarenie Marduk po uväznení rovnomennej bytosti, ktorá bola jeho pôvodným majiteľom. Na jej opis sa používa výraz zīmû (zi-mu-ú), ktorý môže označovať aureolu a prípadne aj slnečné lúče. 56] Wilfred G. Lambert predpokladal, že táto scéna môže byť ozvenou niektorých zobrazení bojov medzi bohmi zo Sargonských valcových pečatí.

Zmienka o Šamašovi sa nachádza na viacerých miestach v sumerskom mýte o Gilgamešovi, napríklad v príbehu o Gilgamešovi a Chumbabovi Enkidu hovorí Gilgamešovi, že predtým, ako sa vydajú na cestu do Chumbabovho príbytku, mal by požiadať Utua o povolenie.^[3]

Referencie

↑ Krebernik, Manfred (2011), „Sonnengott A. I. In Mesopotamien. Philologisch", Reallexikon der Assyriologie (in German), retrieved 2022-06-06
↑ ^a ^b ^c ^d Katz, Dina (2006). „Appeals to Utu in Sumerian Narratives". Approaches to Sumerian Literature. BRILL. S. 11–12, 105–122. doi:10.1163/9789047410683_009. ISBN 9789047410683.
↑ ^a ^b ^c George, Andrew R. (2003). The Babylonian Gilgamesh epic: introduction, critical edition and cuneiform texts. Oxford New York: Oxford University Press. ISBN 0-19-814922-0. OCLC 51668477.
↑ Krebernik, Manfted (1992). „Mesopotamian Myths at Ebla: ARET 5, 6 and ARET 5, 7". Literature and literary language at Ebla. Quaderni di semitistica. Dipartimento di linguistica, Università di Firenze. doi:10.11588/propylaeumdok.00002790. Retrieved 2022-06-07.
↑ Woods, Christopher E. (2004). „The Sun-God Tablet of Nabû-apla-iddina Revisited". Journal of Cuneiform Studies. American Schools of Oriental Research. 56: 23–103. doi:10.2307/3515920. ISSN 0022-0256. JSTOR 3515920. S2CID 163512399. Retrieved 2022-06-06.
↑ Asher-Greve, Julia M.; Westenholz, Joan G. (2013). Goddesses in Context: On Divine Powers, Roles, Relationships and Gender in Mesopotamian Textual and Visual Sources (PDF). Academic Press Fribourg. ISBN 978-3-7278-1738-0. Archived (PDF) from the original on 2018-11-04.
↑ Lambert, Wilfred G. (2013). Babylonian creation myths. Winona Lake, Indiana: Eisenbrauns. ISBN 978-1-57506-861-9. OCLC 861537250.

Pozri aj

Náboženstvo Sumeru

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Šamaš

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Shamash na anglickej Wikipédii.

[1] Krebernik, Manfred (2011), „Sonnengott A. I. In Mesopotamien. Philologisch", Reallexikon der Assyriologie (in German), retrieved 2022-06-06

[:0-2] Katz, Dina (2006). „Appeals to Utu in Sumerian Narratives". Approaches to Sumerian Literature. BRILL. S. 11–12, 105–122. doi:10.1163/9789047410683_009. ISBN 9789047410683.

[:1-3] George, Andrew R. (2003). The Babylonian Gilgamesh epic: introduction, critical edition and cuneiform texts. Oxford New York: Oxford University Press. ISBN 0-19-814922-0. OCLC 51668477.

[4] Krebernik, Manfted (1992). „Mesopotamian Myths at Ebla: ARET 5, 6 and ARET 5, 7". Literature and literary language at Ebla. Quaderni di semitistica. Dipartimento di linguistica, Università di Firenze. doi:10.11588/propylaeumdok.00002790. Retrieved 2022-06-07.

[5] Woods, Christopher E. (2004). „The Sun-God Tablet of Nabû-apla-iddina Revisited". Journal of Cuneiform Studies. American Schools of Oriental Research. 56: 23–103. doi:10.2307/3515920. ISSN 0022-0256. JSTOR 3515920. S2CID 163512399. Retrieved 2022-06-06.

[6] Asher-Greve, Julia M.; Westenholz, Joan G. (2013). Goddesses in Context: On Divine Powers, Roles, Relationships and Gender in Mesopotamian Textual and Visual Sources (PDF). Academic Press Fribourg. ISBN 978-3-7278-1738-0. Archived (PDF) from the original on 2018-11-04.

[7] Lambert, Wilfred G. (2013). Babylonian creation myths. Winona Lake, Indiana: Eisenbrauns. ISBN 978-1-57506-861-9. OCLC 861537250.

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]

[7]